Železničné zabezpečovacie zariadenia

Ale trpezlivosť nám nechýba... aj keď kým "ťéchňika baľšája" dorazí na východ, ej dlhá brada mi narastie...

Ako veľmi sa tešíme? Véééľmi... Obávam sa že sa budeme ešte dlho len tešiť.

Vihorlat: Vzhľadom k použitiu čítačov náprav je to pochopiteľné ... až bude GSM-R a ETCS/ERTMS? bude výpravca vedieť polohu vlaku presne ... na 6 metrov (plusminus zobrazovacie intervaly a oneskorenia) ...

Traťovák, závisí od projektanta aké užívateľsky prívetivé prostredie výpravcom pripravil, približovacie úseky sa spravidla zriaďovali len pre vykonanie úplného záveru vchodovej vlakovej cesty u reléovky alebo ako indikácia traťových úsekov na autobloku. Dnes na slovenskom koridore žiadne dielčie informácie výpravca nemá, vidí len voľný alebo obsadený priestorový oddiel pred svojimi vchodovými návestidlami... čo je podľa mňa krok späť.

A ak už ich je viacej, (bez priecestí) sú nastavené ako jeden, alebo výpravca pozná, kde sa vlak nachádza (napr. či už je v "približovacom" úseku)?

traťovák do 2000m, ak potrebuješ kontrolovať dlhší úsek tak je tých KO za sebou samozrejme viac.

akú max. dĺžku teda može mať jeden kolajový obvod?

ten typ, ktorý prezentoval abc18 sme mali popísaný v prev. poriadku takto :
V medzistaničnom úseku .... je reléový trať. súhlas obojsmerný s úplnou izoláciou koľajiska, trať. zab. zar. 3. kategórie.
Odchodové návestidlá neboli predzvesťou ničomu, ďalšie návestidlo na trati bola predzvesť a vchod. náv. susednej stanice, vzdialenej 4 km, ( zábrzdná vzdialenosť 1 000m ).

Nižšie popísaný Traťový súhlas sa však z mne neznámeho dôvodu prestal zhruba okolo roku 1975 zriaďovať. Vznikol však problém, aký systém TZZ používať u medzistaničných úsekov bez oddielových návestidiel na trati s kontrolou celého medzistaničného úseku koľajovými obvodmi a samostatnými predzvesťami vchodových návestidiel, do roku 1988, kedy bol schválený prvý typ TZZ Automatické hradlo AH 88. A tak sa muselo improvizovať. Niekde sa použil systém RPB s kontrolou voľnosti trate, niekde sa použil traťový súhlas s indikáciami a ovládaním ako pre obojsmerný automatický blok ale samozrejme o automatický blok sa nejedná, niekde sa použil už správne traťový súhlas s indikáciami a ovládaním Automatické hradlo (bez oddielového návestidla hradla napr. Trenčianska Teplá - Dubnica nad Váhom).

Tento seriál článkov bol napísaný živelne, tak ako som sadol za klávesnicu, preto prosím odborníkov o zhovievavosť pri niektorých zjednodušeniach a jeho hodnotení.

Preto tam, kde boli celé medzistaničné úseky kontrolované technickým prostriedkom (v minulosti výhradne koľajovými obvodmi) sa už aj u najstarších Staničných reléových zabezpečovacích zariadeniach používal tzv. Traťový súhlas ktorý tvorili dve indikácie (červená - Udelenie súhlasu a biela - Príjem súhlasu (niekde zelená)) a jedno trojpolohové vratné tlačidlo Udelenie a rušenie súhlasu so zabudovanou červenou indikáciou vo význame Obsadenie trate. Tento traťový súhlas má jednu obrovskú výhodu, nepozná pevné (zablokované) stavy reléovej logiky ale reléová logika pracuje on-line na základe stavu ostatných prvkov spolupracujúcich s traťovým súhlasom (záver odchodovej vlakovej cesty, dovoľujúca návesť pre jazdu vlaku na odchodovom návestidle, voľnosť koľajových obvodov kontrolujúcich medzistaničný úsek). Takže nie je problém po zrušení odchodu zmeniť smer traťového súhlasu a vypraviť vlak opačného smeru bez nutnosti zavádzania telefonického spôsobu dorozumievania. Tento typ traťového súhlasu (s popísanými ovládacími prvkami) je napríklad medzi stanicami Barca - Moldava nad Bodvou, na starej reléovke vo Zvolene osobnej stanici bol v smeroch na Sliač a Dobrú Nivu.

RPB doplnený koľajovými obvodmi o skutočnú kontrolu voľnosti trate, bol nepraktický hlavne pri mimoriadnostiach ako neuskutočnený odchod vlaku, alebo návrat vlaku z trate do východzej dopravne. Tento RPB totiž vo svojej reléovej logike používa, nazvem to pevné stavy (reléovej logiky) súhlasu. Čo tým myslím... Ak dopravňa A postaví odchodové návestidlo na udelený traťový súhlas z dopravne B, traťový súhlas prejde do (pevného zablokovaného) stavu pri ktorom je zabezpčená jazda vlaku z dopravne A do B. Dokiaľ vlak nevojde do dopravne B a predpísaným spôsobom neovplyvní zariadenie pre spoluprácu RPB s jazdou vlaku, dovtedy je RPB v zablokovanom stave pre jazdu vlaku z A do B a (okrem možnosti ak je v stanici A Staničné reléové zab. zariadenie na ktorom je možné postaviť odchod inému vlaku z inej koľaje) nedá sa meniť (pri neuskutočnenom odchode vlaku z A do B) traťový súhlas a musí sa zaviesť telefonické dorozumievanie, ktoré trvá až do vjazdu vlaku do dopravne B v smere ako ostal RPB z zablokovanom stave.

Vihorlat, ja viem, že času je nie veľa, ale nestálo by to za reportáž? Lebo tu sa to časom stratí...

Táto "kaša" na Slovensku v traťových zab. zariadeniach (ďalej len TZZ) vznikla asi takto. Hlavné členenie reléových TZZ je približne takéto: reléový poloautomatický blok, automatické hradlo, automatický blok.
-Reléový poloautomatický blok (RPB) bol aplikovaný na trate s hradlom (hradlami) alebo bez hradla, kde nebola voľnosť jednotlivých oddielov kontrolovaná technickým prostriedkom. Najprv sa aplikoval RPB vzor ZSSR s piatimi indikačnými žiarovkami a dvoma tlačidlami (indikácie Predhláška, Udelenie súhlasu, Vchod vlaku, Príjem súhlasu a Obsadenie trate, tlačítka Udelenie a rušenie súhlasu a Odhláška). Tento RPB nájdete napr. na širokorozchodnej trati Maťovce - Haniska pri Košiciach. Neskôr bol RPB typizovaný na RPB AŽD s troma indikačnými žiarovkami ( Udelenie súhlasu, Voľnosť trate, Príjem súhlasu) a dvomi tlačidlami (Udelenie a rušenie súhlasu a Odhláška s bielou vstavanou indikáciou). Tento RPB spolupracoval s vlakom pomocou izolovaných koľají ale primárne, voľnosť trate vyhodnocovali dopravní zamestnanci pohľadom na predpísané označenie konca vlaku. Neskôr sa toto RPB najmä pre potreby Reléových staničných zabezpečovacích zariadení (kde na zhlaví stanice spravidla nie je žiadny dopravný zamestnanec) doplňoval o kontrolu celého medzistaničného úseku technickým prostriedkom (koľajové obvody), ktorý nahrádza administratívne opatrenie kontroly koncovej návesti pohľadom. Takto doplnený RPB o technickým prostriedkom kontrolovanú voľnosť trate nájdete napríklad v úsekoch Červený Dvor - Trebišov - Bánovce nad Ondavou - Maťovce.

Ak je teda traťový súhlas podmnožinou AB, tak potom može mať na trati s AB vjazdové návestidlo vlastnú predzvesť...

Z TTP, ZCP a GVD sa dá akurát vyčítať, že úsek je banalizovaný, ale čo za typ to tam je nie... Koľajové obvody by som povedal že tam sú, inak by to nemohla byť automatika...

Doplním to priatelia. rk_kn má pravdu, ono to aj tu (Lok-Šurany) pôvodne bolo označené ako "Obojsmerný automatický blok bez odd. náv".
A D102/T102 to v časti "Automatický blok" pripúšťa, pozri foto. Problém je pomenovať to v prevádzke, keby sme niekomu v prevádzke povedali,
že je to "Automatický blok",tak
reakcie budú nasledovné (počnúc rušňovodičmi a končiac KD): " ty si sa zbláznil, veď autoblok to je len medzi NZ a BA, musí to byť dvojkoľajka a odd. návestidlá".
Musím sa priznať Marko, (nevedel som k čomu sú informácie určené), ale aj podľa mňa je to "Automatický blok, obojsmerný, bez odd. náv.",
pre pokoj ostatných tomu hovorím "Traťový súhlas".

sú tam KO, minule som tam bol a videl som ich (ak som sa nesplietol)

Marko,
ak sa da podla niecoho zistit ci su tam kolajove obvody tak popis ako a pozriem ti to. Ale na paneli v Dubnici, ak si dobre pamatam, som si indikaciu volnost/obsadenosti oddielu nevsimol, ak myslis to.

to medzi Trenčianskou Teplou a Dubnicou môže byť jedine AH ak je to 3. kategórie

lebo ja žijem v tom, že predzvesťou návestidla na AB je ďalšie oddielové návestidlo alebo odjazdové návestidlo. Pochopím, ak by tam boli opakovačky, ale o samostatnej predzvesti u AB čítam prvýkrát