Železničné zabezpečovacie zariadenia
Vo viacerých fórach sa objavujú otázky súvisiace s činnosťou, konštrukciou alebo vlastnosťami železničných zabezpečovacích zariadení alebo ak chcete - signalizačných zariadení, ako sa im hovorí v Európskej únii. Preto si myslím, že samostatná diskusná téma venovaná tejto dôležitej časti železničnej infraštruktúry má svoj význam. Tu sa môžu objavovať nielen otázky a odpovede z oblasti konštrukcie zab.zar., ale aj informácie o nových zariadeniach inštalovaných na našich železniciach.
Podradené diskusné témy
Uff. Človek sa deň nepozrie na fórum a čo príspevkov sa nahromadí. 
Zareagujem len na niektoré, lebo na časť príspevkov už odpoveď padla.
1. V Čremošnom je zjednodušené reléové zariadenie - TEST (nie som si istý verziou, či je to TEST 14 alebo TEST 13) s počítačmi osí. Ak si dobre pamätám - bol som tam pred pár rokmi, tak tam nie je zavedený plyn (aspoň vtedy nebol) preto ten EOV.
2. NEviem o tom, že by ČD používali takú kombináciu, ako uvádza rk_kn. Asi ide o omyl. ALe niečo na tento spôsob skutočne existuje. Začiatkom 90-tych rokov bolo vyvinuté hybridné stavadlo AŽD88, kde vykonávacia časť bola vlastne pôvodná reléová a ovládacia časť bol počítač, vtedy ale ešte nebol JOP. Ale keďže JOP je vlastne dieťaťom AŽD, tak možno povedať, že ovládanie určite bude ako na JOPe. . Neskôr v AŽD vyvinuli uý viac elektronický systém ETB, kde bezpečnostná logika vykonávacej časti zostala stále reléová, tam samozrejme ovládanie už bolo cez JOP. Dnes nasadzovaný systém ESA11 má už logicku vykonávacej časti riešenú počítačmi ale výstupy sú stále reléové. Je vyvinutá a zatiaľ neschválená aj ESA 22 s plne elektronickými výstupmi, zdá sa ale, že nasadenie nebude otázkou týchto dní, najmä kvôli cene.
Zareagujem len na niektoré, lebo na časť príspevkov už odpoveď padla.1. V Čremošnom je zjednodušené reléové zariadenie - TEST (nie som si istý verziou, či je to TEST 14 alebo TEST 13) s počítačmi osí. Ak si dobre pamätám - bol som tam pred pár rokmi, tak tam nie je zavedený plyn (aspoň vtedy nebol) preto ten EOV.
2. NEviem o tom, že by ČD používali takú kombináciu, ako uvádza rk_kn. Asi ide o omyl. ALe niečo na tento spôsob skutočne existuje. Začiatkom 90-tych rokov bolo vyvinuté hybridné stavadlo AŽD88, kde vykonávacia časť bola vlastne pôvodná reléová a ovládacia časť bol počítač, vtedy ale ešte nebol JOP. Ale keďže JOP je vlastne dieťaťom AŽD, tak možno povedať, že ovládanie určite bude ako na JOPe.
. Neskôr v AŽD vyvinuli uý viac elektronický systém ETB, kde bezpečnostná logika vykonávacej časti zostala stále reléová, tam samozrejme ovládanie už bolo cez JOP. Dnes nasadzovaný systém ESA11 má už logicku vykonávacej časti riešenú počítačmi ale výstupy sú stále reléové. Je vyvinutá a zatiaľ neschválená aj ESA 22 s plne elektronickými výstupmi, zdá sa ale, že nasadenie nebude otázkou týchto dní, najmä kvôli cene.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/90091/
Na schemaťáku Leopoldova som našiel záležitosti, ktoré sa mi z hľadiska zab.zariadenia nepozdávajú...
http://www.vlaky.net/online/diskusia/tema.asp?lang=1&page=10&kat=7&id=7254&list=1
Medzi výhybkami 22 a 24 nie je hranica výhybkových obvodov, tzn. že pri vchode napr. na 20 koľaj bude až do zájdenia poslednej nápravy vlaku za námedzník 20-tej koľaje, blokované akékoľvek stavanie vlakových ciest na "celú párnu" skupinu koľají. Podobný prípad je aj na druhom zhlaví a výpravcovia z toho určite radosť mať nebudú...
http://www.vlaky.net/online/diskusia/tema.asp?lang=1&page=10&kat=7&id=7254&list=1
Medzi výhybkami 22 a 24 nie je hranica výhybkových obvodov, tzn. že pri vchode napr. na 20 koľaj bude až do zájdenia poslednej nápravy vlaku za námedzník 20-tej koľaje, blokované akékoľvek stavanie vlakových ciest na "celú párnu" skupinu koľají. Podobný prípad je aj na druhom zhlaví a výpravcovia z toho určite radosť mať nebudú...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/90064/
N a K-reporte som niekde čítal, ťe na ČD používajú AŽD akop výkonnú časť RZZ. Ako riadiacu a kontrolnú časť používajú JOP. A vraj to dobre spolupracuje. Mimochodom, nie je v Čremošnom len TEST ? Samozrejme, že keď u nás montujú DOZZ od Siemensu , tak tam asi AŽD potrebovať nebudú. 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/90021/
Jano Po dokončení optimalizácie trate Plzeň - Stříbro budú stanice Plzeň - Křimice, Kozolupy, Pňovany a Vranov u Stříbra vybavené elektronickým stavadlom a diaľkovo ovládané z dispečerského pracoviska. Pre miestne ovládanie v nich bude vyvedená zásuvka pre pripojenie notebooku, vo výhybni Vranov u Stříbra (dve koľaje) bude zriadená kontrolná doska s ovládacími a kontrolnými prvkami. Takže na príklade Vranova vidno, že to nemusí byť nevyhnutne PC.
Inak v tom čremošnom sa im muselo riadne uľaviť, snáď im tam dali i EOV.
Inak v tom čremošnom sa im muselo riadne uľaviť, snáď im tam dali i EOV.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/89995/
Jano
Ty si myslíš, že elektronické stavadlo ovláda obyčajné PC? To PC, ktoré Ti niekedy zmrzne pri písaní vo Worde? Veď to by vlaky viac stáli ako chodili!
Ovládacie pracovisko má PC, ktoré slúži iba na zadávanie údajov. Samotné elektronické stavadlo riadi technologický počítač, ktorý je v samostatnej skrini v stavadlovej ústredni. Má dva samostatné kanály, ktoré počítajú to isté a výsledky musia byť rovnaké. Lagoritmy výpočtu všetkých podmiennok napr. pre postavenie vlakovej cesty nie sú také jednoduché ako by sa mohli na prvý pohľad zdať. Keby ich počítalo obyčajné PC, za 10 sakúnd by zhorelo.
Ide o bezpečnosť a tú obyčajné PC určite nezaručuje...
Ty si myslíš, že elektronické stavadlo ovláda obyčajné PC? To PC, ktoré Ti niekedy zmrzne pri písaní vo Worde? Veď to by vlaky viac stáli ako chodili!
Ovládacie pracovisko má PC, ktoré slúži iba na zadávanie údajov. Samotné elektronické stavadlo riadi technologický počítač, ktorý je v samostatnej skrini v stavadlovej ústredni. Má dva samostatné kanály, ktoré počítajú to isté a výsledky musia byť rovnaké. Lagoritmy výpočtu všetkých podmiennok napr. pre postavenie vlakovej cesty nie sú také jednoduché ako by sa mohli na prvý pohľad zdať. Keby ich počítalo obyčajné PC, za 10 sakúnd by zhorelo.
Ide o bezpečnosť a tú obyčajné PC určite nezaručuje...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/89973/
Tomino: Nemas nejake odporucanie na literaturu ohladom zabezpecovacich zariadeni, kde budu popisane aj moderne elektronicke zariadenia? Musi byt kazde elektronicke stavadlo ovladane klasickym PC-ckom? Ved taku jednoduchu logiku musi zvladnut parstokorunovy jednoucelovy procesor so signalizaciou na nejakom LED-paneli. Take situacie sa riesia uz potom asi skor centralnym riadenim celej trate.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/89968/
Jano: Skusim Ti odpovedat. Podla informacii to bol projekt z obdobia rokov 1998 - 2002.
Jedno rele stoji okolo 2500,-Sk, neviem kolko ich tam je ale elektronika je na taku mensiu stanicu urcite nakladnejsia zalezitost. Jednou z najdrahsich veci na elektronike je hlavne softver. Je sice vyvinuty a schvaleny (jaddro softveru) potom samozrejme tamje adresny softver. Nie lacna zalezitost su aj karty z pocitaca z ktorych su ovladane vonkajsie prvky.
Podla udajov pre projekty sa pocita pre elektroniku cca. 1 milion SK na jednu vyhybku.
Jedno rele stoji okolo 2500,-Sk, neviem kolko ich tam je ale elektronika je na taku mensiu stanicu urcite nakladnejsia zalezitost. Jednou z najdrahsich veci na elektronike je hlavne softver. Je sice vyvinuty a schvaleny (jaddro softveru) potom samozrejme tamje adresny softver. Nie lacna zalezitost su aj karty z pocitaca z ktorych su ovladane vonkajsie prvky.
Podla udajov pre projekty sa pocita pre elektroniku cca. 1 milion SK na jednu vyhybku.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/89963/
BEA99: Mohol by som ta poprosit, keby si svoje vyjadrenia skusila zostrucnit do jedneho prispevku a nie do 5 po sebe iducich? Zneprehladnuje to forum. Ludi skor zaujimaju prispevky k teme ako komentovanie kazdeho cudzieho prispevku. Napr. si vsimni, ze ja som polozil technicku otazku a kym sem pride niekto, kto by ju vedel zodpovedat, moja otazka uz bude mimo uvodnej strany a dotycny si ju nevsimne. Vdaka za pochopenie. 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/89959/
Inak štb mal úplnú pravdu, že nie je také jednoduché stanicu riadiť lacným procesorom za 500,- Sk. Hoci je pravdou, že funkciu by isto zvládol aj bez zhorenia. Problém je s bezpečnosťou. A preto sú aj železničné zabezpečovacie zariadenia také drahé, a preto sa dodnes nielen používajú ale často aj budujú reléové systémy. Ale téma zaistenia a preukázania bezpečnosti by si zaslúžila podstatne rozsiahlejší príspevok.