Elektrifikácia tratí na Slovensku

Tym by som svoju rozvodnovu latinu vycerpal.

Co sa vykonovej dimenzacie tyka, su v tejto rozvodni 2 trafa po 5MW, kratkodobo znesu kazde 10MW. Dokopy spickovo 20MW. Na trati, kde sa raz za hodinu prezenie vlak Wien - Znojmo a druhy Znojmo - Wien, sem-tam naklad. Od Hollabrunn sa k tomu pridavaju vlaky S-bahn s intervalom 1/2 h.

V tej rozvodni, co som uvadzal prvu, som si nie isty, ale trafa boli asi po 30MW..
Vykonova rezerva tiez dost velka, navyse smer Brenner je dalsia rozvodna relativne nedaleko - 30km?. Smer Arlberg je dalsia rozvodna cca o 30km.
Smer Kufstein v polceste po Wörgl.

Na tych 15kV a hlavne v horach su rozvodne hustejsie, ako zvykom byva na 25kV.

Jedno upozornenie - rozvodne su bezobsluzne, lokalny pocitac sa pouziva len v pripade, ze sa deje nieco mimoriadne. Inak tam nie je zivej duse.

Aj spominane fUW - trafa na koleckach - su ovladane dialkovo.

Este na pobavenie.

Kedze trat jev tomto pripade jednokolajna, pozorovanim vykonov a prudov sa krasne da pozorovat, odkial a kam ide vlak, ci brzdi, alebo sa rozbieha...

Ale to uz je len zabavka, ked technika funguje....

V pripade komplet novej alebo komplet rekonstruovanej rozvodne trva ozivovanie riadiacej techniky a kompletny signalovy test tak 6-10 tyzdnov, podla toho, ako velka ta rozvodna je.

Ako som slubil, pridavam este obrazky z jednej rozvodne, kde je pouzita klasicka automatika na testovanie pred opatovnym zapnutim vyvodu.

Kvalita obrazku nic moc, musel som ho vydolovat z dokumentu, co som spisoval ako navod na obsluhu...

Testovaci odpor ma vyse 500 Ohm a par sekund vydrzi. Test musi byt ukonceny do 3s. Hlavny vypinac rady 1016 az 1216 je nastaveny tak, ze po obnoveni napajania sa zapne za cca 3s. Takze test musi byt ukonceny skor.

Zbernica F je klasicka, na zbernica P (prufschiene) sa vyvod pripaja cez odpojovace P. Vyvod PR napaja cez zbernicu P prislusny vyvod. Ak skrat trva (prud > 24A), vyvod sa vyhodnoti ako chybny a uz sa nezapne.
Pri mensom testovacom prude sa odpojovac P otvori a vyvod sa opat zapne.
(Cele to bezi rychlo a z rozvodne sa ozyva rachot a buchot vypinacov, odpojovacov, stoji to za to ).

Obrazky su z prevadzkoveho stavu rozvodne, ziadna mimoriadnost.

Jeznu zvlastnost tato rozvodna ma - dve 110kV vedenia maju moznost "rozmrazovania". Je to aj v Rakusku dost ojedinele. Vtedy sa 110kV vedenie na opacnom konci odpoji a oba vodice sa vyskratuju, v tejto rozvodni sa jedno lano pripoji na zem a druhe na 15kV do skratu. Impedancia vedenia obmedzi skratovy prud na cca 700A, co je tak tesne pod hranicou nastavenia ochran. Vedenie sa vyhreje, lad odpadne a po niekolkych minutach sa vyhrievanie ukonci. Ak obsluha zabudne, automatika to tak ci tak vypne.

Tak sa nedeste toho spojenia 110kV s 15kV cez vyvod ENTEI.

UWSG umoznuje obist celu napajacku tak, ze odpojovace RS sa otvoria, odpojovace T sa po odblokovani daju zapnut a cela trat sa napaja zo susednej rozvodne az do Ceska po Znojmo.

Opat oba transformatory pracuju paralelne, jeden vyvod je pripojeny smer Retz - Znojmo, druhy smer Stockerau. Od Stockerau je trat paralelne napajana z UW Absdorf.

Pri skuskach nudzoveho vypnutia rozvodne sa paralelne napajanie z oboch koncov vyuzilo na to, ze sme neobmedzili jazdu vlakov, ani ked sme celu 15kV cast vypli.

Pocas skusok nastavenia ochran trolejove vedenie fungovalo ak prenosove vedenie - od Stockerau bola rozvodna cez trolej napajana z UW Absdorf a spat odtekala cez 110kV vedenie do meniarne Bergern, kde sa jeden motorgenerator vyuzil ako testovaci agregat a nim sa takto zatazovali vyvody.
Prenasany vykon sa zvysoval az do momentu zaucinkovania ochrany...

Ja som bol akurat v ulohe pozorovatela, s tou "velkou hrackou"sa hrali pani od OBB.

to nie je len kvoli dimenzovaniu, ale aj ubytkom, vylukam atd

rk_kn:

Predpokladam, ze dnesne napajacky su dostatocne dimenzovane, aby nebolo treba tabulku "S"...

boli prílohou v staničných poriadkov, tak isto ako aj následné intervaly na tratiach s AB, alebo hradlami. Dúfam, že to zostalo doteraz aj v prev. poriadkoch staníc. Vo Svite sme mali tieto intervaly vypísané na zvláštnej tabuľke na zapojovači v zornom poli výpravcu. Ináč sa tie údaje dali zapamätať po krátkom zaučení v konkrétnej stanici. A tabuľka S bola tiež po ruke.

boli prílohou v staničných poriadkov, tak isto ako aj následné intervaly na tratiach s AB, alebo hradlami. Dúfam, že to zostalo doteraz aj v prev. poriadkoch staníc. Vo Svite sme mali tieto intervaly vypísané na zvláštnej tabuľke na zapojovači v zornom poli výpravcu. Ináč sa tie údaje dali zapamätať po krátkom zaučení v konkrétnej stanici. A tabuľka S bola tiež po ruke.

Predopkladam, ze vypravca / dispecer ma k dispozicii tabulky, v ktorych usekoch su max. povolene tonaze vlakov a odstup medzi nimi aj z hladiska energetickeho.

Nejake take tabulky s max. tonazou a max. povolenym prudovym zatazenim pre jednotlive useky som videl v regionalnom dispecingu vo Viedni.

Apropos, v krajnej nudzi zaucinkuje elektronicka ochrana. Ta si sleduje nielen skrat, ale aj trvale pretazenie a co ja viem, co este.

Ako som pisal, OBB ma vlastne rozvody 110kV/16,7Hz. Tym, ze privatna siet OBB je od verejnej oddelena motorgeneratormi a jednym polovodicovym menicom, OBB nemusia riesit tieto zalezitosti tak, ako trebars ZSR.

Vypravca v stanici (ak nejakeho este maju), neriesi energeticke zalezitosti, nudzove vypnutie ma na to, ak by hrozil uraz el. prudom (blbec splhajuci sa na vagon), hrozil poziar a pod.

Energeticky dispecing (regionalny - 15kV) ma k dispozicii udaje z jednotlivych rozvodni. Dispecing z Viedne riesi pol Rakuska az po Salzburg.
Zirl riadi siet od Salzburgu po Bregenz, Villach riesi Stajersko a Korutansko.

Transformatory su 100% pretazitelne, zvycajne 2 paralelne zapojene, takze vykonova rezerva je zjavne dostatocna.
O celkovu energeticku bilanciu sa stara dispecing v Innsbrucku a na zaklade jeho poziadaviek nastava odber alebo dodavka elektrickej energie z / do verejnej siete
cez spominane motorgeneratory.

wagoo:

sucastou trafaciek su aj kompenzatory ucinniku

Su, ale len niekde. Niektore UW (napr. Mallnitz) to maju... Vzhladom na to, ze stare masiny boli skutocne "trafo na koleckach", t.j. regulacia prepinanim odbociek a jednofazove motory, nebolo co kompenzovat. S prichodom tyristorovych lokomotiv (1043 a 1044) sa dobudovavali kompenzacne stanice, ktore sa vsak stavaju opat nadbytocnymi, nakolko taurus pracuje s ucinnikom blizkym 1.

Videl som priebeh prudu, ked sla okolo rozvodne 1044 a 1016/1116/1216. 1044 zubaty sinus, 1016, 1116, 1216 sinus ako podla sablony.

Arwy: skús svoje úvahy o koľajových spojkách v Radvani a Vlkanovej rozvíjať po prečítaní ustanovení v TTP http://www.vlaky.net/upload/online/diskusia/714287-1.jpg

bezna ceskoslovenska jednopolovka TNS 110/25

Ondro, . Ďakujem .!!!

Esti drobnost , sucastou trafaciek su aj kompenzatory ucinniku, alebo to si uz riesi energeticky dodavatel , alebo na zaklade merania ucinniku priamo v odbernej casti tratoveho useku?

Zaroven otazka vytazenia jednotlivých tratovych usekov: riadiaci vypravca - dispecer ma prehlad o energetickom pretazeni daného useku? tj /pisal si, ze ma z bezpecnosnych dovodov vypnut napajanie troleja/ , zaroven, ci je to riesene aj spatnym dohladom odberu , ci to si strazia uz len energetici

Aaaa este jedna (ja viem , som otrava), neutralne pole: je moznsto premenlivého zopinania neutrálneho pola medzi dvoma fazovymi napájacími miestami?? tj z mimoriadneho dovodu ...

V Tej Radvani a Vlkanovej je kde koľajová spojka na ktorej je potrebné sťahovať zberač?

Centralny nulovy bod s meranim spatneho prudu.

wagoo:

Uff, Ty mas otazky. Meranie - kazdy vyvod meria prud, napatia ako kedy - podla technologie.

Za celu rozvodnu sa meria sumarny vykon cinny a jalovy.

Z toho dovodu je spatne vedenie z kolaji do rozvodne vedene cez centralny nulovy bod, kde je aj meracie trafo prudu. Napatie sa meria na zbernici.

Okrem toho meranie odobranej/dodanej energie je v ramci rozvodne mimo riadiacej techniky, na meranie je pouzite opat napatie zo zbernice a spatny prud cez nulovy bod. Toto je vsak mimo mojho pola posobnosti.

Ondro, v podstate si potvrdil moje tvrdenie , ale popisal si to pekne .

Este otazka, rekuperacia a meranie. V Rakusku sa rekuperuje vo velkom. Ako prebieha meranie ? Ake su zasady rekuperacie z HDV pri beznej prevadzke, a ked tak aka je efektivita rekuperacie tj +- autobus percentualna navratnost?

Snad sa z toho, co som tu popisal, dakto vymota.