Elektrifikácia tratí na Slovensku

Okrem odpojenia trate v pripade nudze, existuje moznost odpojit celu 15kV cast rozvodne. V pripade, ze sa pri nudzovom vypinani niektory vypinac nevypne, po definovanom case sa vypinaju vsetky vyvody do trate a vsetky transformatorove vyvody.

110kV cast rozvodne sa nudzovo nevypina, resp. tuto cast rozvodne si riadi dispecer z centralneho dispecingu.

Nuzdove vypnutie moze spustit operator z regionalneho energetickeho dispecingu, vypravca zo stanice (ak niekde este je), alebo dispecer dopravy zo svojho riadiaceho pracoviska.

Dlzno povedat, ze centralny energeticky dispecing (elektrarne a 110kV cast rozvodni) sedi v Innsbrucku, regionalne dispecingy 15kV su momentalne 3 - Wien, Villach, Zirl, kde Villach a Zirl budu zlucene a Villach bude zruseny.
Z byvaleho dispecingu Attnang je centralny dispecing pre tunely.

Nabuduce sa pokusim pridat priklad z jednokolajnej trate so starou automatikou opatovneho zapnutia.

Obrazky, ktore mam, su z cias, ked bola rozvodna mimo prevadzky v testovani.
UWSG bolo napriamo prepojene na fUW, v rozvodni boli deponovane 2 trafovozy, z ktorych napajal jeden staru trat a druhy novu trat.

Takze stavy odpojovacov v UWSG su realne prevadzkove stavy.

Pocas uvadzania do prevadzky (cca 2 mesiace na mieste) sa clovek nauci o tej rozvodni a o technologickych postupoch velmi vela zaujimavych veci...

A pokial popritom sem-tak pozera (ked je vidiet), co sa mu ruti cez stanicu, nudit sa rozhodne nestiha.....

Spominana drazna rozvodna je jedna z modernejsich, kde sa v pripade vypnutia vypinaca ochranou skusa vyvod pred opatovnym zapnutim cez jedno zahadne elektonicke cudo, co na skratku AGP. Toto cudo posle riadiacej technike informaciu o merani s vysledkom OK alebo NOK a podla toho sa vyvod opatovne zapne alebo nezapne.

Starsie rozvodne maju este jeden specialny skusaci vyvod s odporom a zbernicou na skusanie. Kriterium na opatovne zapnutie byva velkost prudu tecuca odporom (cca vyse 500Ohm). Kriticka hranica je 24A. Ak je prud mensi ako 24A, vyvod sa vyhodnoti ako OK a opatovne sa zapne. Ak je prid vacsi, vyvod zostava odpojeny.

Ak mi niekto poradi, ako uploadnut tie obrazky, potom by to bolo aj v citatelnejsej verzii.

Blbo sa v tom malom formate cita, ale zo schemy sa snad nieco usudit da.

Z prislusneho vyvodu rozvodne sa cez odpojovac RS dostaneme na zbernicu, z ktorej sa dalsim odpojovacom dostaneme na prislusnu tratovu alebo stanicnu kolaj. Okrem toho su zbernice pre 1. a 2. tratovu kolaj standardne prepojene odpojovacmi O.

Standardne su odpojovace 104 a 204 pre jeden smer a 105 a 205 pre druhy smer pre 1. a 2. tratovu kolaj, 304 a 404, 305 a 405 pre 3. a 4. tratovu kolaj.

Odpojovace 146, 156, 246, 256 a podobne su pre stanicne kolaje, v pripade kolajovych spojok na sirej trati, v pripade spojok starej a novej trate su cislovania podla nejakeho pravidla, ktore som este nepochopil.

Cez odpojovace T je mozne pripojit vyvod ERS ku kazdej moznej kolaji.
Ma to iste blokovacie podmienky, bolo by to asi na slohovu pracu.

Dlzno povedat, ze za normalnych okolnosti su tratove kolaje napajane paralelne, takze vyvody K1 a K2, W1 a W2, BG1 a BG2, BE1 a BE2 su zapnute sucasne a v UWSG su zbernice prepojene cez O5 a O6, O7 a O8, O1 a O2, O3 a O4.

Z UWSG je uz vedenie priamo do troleja. Kedze je to takto vsetko krasne paralelne prepojene, stahovacky su za normalnych okolnosti uplne zbytocna zalezitost.

Pridavam schemy draznej rozvodne (UW - Unterwerk) (TNS) na 4-kolajnom useku Inntalbahn. Napaja to staru trat vrchom i novu trat v tuneli.

Obrazok 1. Horna - cervena cast je drazna rozvodna 110kV/16,7Hz.
Dolna - fialova cast je rozvodna 15kV/16,7Hz.

fUW su vyvody na pripojenie "fahrbarer Unterwerk" teda trafa na koleckach s minirozvodnou 15kV (2 vyvody). K1, BE1,BG1,W1 su vyvody pre 1. tratovu kolaj v prislusnom smere, K2,BE2,BG2,W2 su vyvody pre 2. trat kolaj v prislusnom smere.

Vyvod ERS je "Ersatz" - teda nahradny, ktory sa da prepojit na ktorykolvek vyvod pre ktorukolvek tratovu kolaj, ak je z nejakych dovodov (revizia...) nutne spravny vyvod vypnut.

Jednotlive vyvody z 15kV rozvodne idu na "Schaltgerust", co su tie odpojovace, ktore vidno aj z vlaku, ci ich vidno na stanici.

Obrazok 2. Fialova cast je znovu znazornena rozvodna 15kV,
cierna cast je "Schaltgerust" -SG. Kedze je to v napajacke, ma to skratku UWSG.
Popis v dalsom prispevku.

Rozdiel napati medzi fazami bude opat sinus, ale s medzifazovym napatim.
Pre porovnanie - doma mate fazove napatie 230VAC, ale medzi fazami mate 400VAC. Na 50Hz je perioda 20ms, takze prejazd takeho miesta so zdvinutym zberacom vedie ku krasnym elektrickym oblukom...

Je vsak zaujimave, ze existuje moznost rozdielneho napatia v 1. a 2. TK.
V napajackach 15kV / 16,7Hz natvrdo (okrem vyluk a revizii) pracuju obe trafa paralelne a oba vyvody pre prislusne skupiny (parnu a neparnu) su cez spominany SG napajane paralelne. Takze medzi 1. a 2.TK prakticky neexistuje rozdiel napati a tym padom nie je nutne ani stahovanie.

Kedze drazny rozvod 110kV / 16,7 Hz je principialne jednofazovy, mozu drazne napajacky napajat trat paralelne z oboch koncov bez rizika, ze by tam mohla byt diferencia fazy.

V pripade nudzoveho vypnutia sa na jednokolajnej trati vypinaju sucasne v oboch napajackach vypinace, ktore napajaju usek medzi dvoma napajackami, na dvojkolajnej trati vsetky 4 vypinace.

Pre pripad rozpadu siete 110kV, ked by napajacky mohli fungovat
v "ostrovnom rezime" (riziko rozdielnej fazy), byvaju na trati miesta, ktore vypadaju ako na ciferskom zhlavi zst. Trnava. Za normalnych okolnosti su odpojovace zopnute, v pripade potreby zasvieti navest stiahni zberac a odpojovace budu rozopnute.

Feroo: Keď prepneš merak na meranie striedavého napätia, tak ti meria len práve tú efektívnu hodnotu. Merak to striedavé najprv usmerní podotom vyfiltruje a z toho výsledného js dačoho určuje namerané napätie. Ale faktom stále ostáva, že ten rozdiel nie je v čase rovnaký a periodicky sa mení. Raz je kladný, raz záporný a raz sa tie dve krivky aj pretnú, takže budú na jeden okamih napätia rovnaké.

Ale myslím, že tomu viac menej rozumieme všetci, len sme sa nepochopili.

a do tretice: ten graf čo si dal, tak sčítaj tie dve krivky, vynde ti z nich tiež nejaká výsledná krivka, tú zintegruj a dostaneš konštantný rozdiel.

alebo doplnenie: ondro (asi) a ja myslíme efektívnu hodnotu, pričom ty uvažuješ hodnoty v konkrétnom čase

vezmi si merak, prepni na meranie striedavého napätia a vopchaj do trojfázovej zásuvky medzi ľubovoľné dve fázy a uvidíš konštantný rozdiel 400V.

Feroo
no podla mna je, ale ty tvrdis, ze rozdiel je konstantny. Ja z grafu vidim ze nie je konstantny a v case sa meni a nadobuda hodnoty od 0 po cca 35000 V.

peršing: veď to je v poriadku

chlapci, na striedavine medzi 1. a 2. traťovou ste na jednej fáze. Pri prechode cez 1. 2. pretečie cez zberač tvz. vyrovnavací prúd, ale pri striedavine je x násobne nižśí ako na jednosmerke. V zahraničí sa medzi párom a nepárom nesťahuje zberač. Na cca 50 km úseku je úbytok napätia zároveň výrazne nižší, týmpádom aj straty ako u jednosmerky. U = sú preto napájačky cca 25km od seba.

U striedavej trakcii sú úseky cca 50km delené neutrálnym poľom, nakoľko úseky sú kŕmené z inej fázy. To či prechádza loko so stiahnutým resp. hore zberačom záleží od typu napr. loko. Ak sa prechádza s hrablami hore, tak má to isté podmienky odberu, a ochrán loko, zároveň preto sú neutrálne polia patrične dlhé ...

Feroo
no ja ti teda neviem, ale je tam konstantny rozdiel nevidim, pozri rozdiel medzi cervenou a modrou fazou v case t1 (cca 35 000V) a v case t2 (0 V).

peršing

Skús sčítať napätia všetkých 3 fáz v ľubovolnom okamihu a dostaneš 0. Možno je to to...

peršing: šak aj pri bežnej sieti je rozdiel napätia medzi fázami konštantný: 380V resp. po novom 400V, tak u dráhy to bude podobne len s inými hodnotami.

55.lukas
ano, to mi je jasne, lenze Ondro cosi hovoril o konstantnom rozdiele napatia medzi fazami. To mi nejde do hlavy. Ako tam ten konstantny rozdiel dostane. Toto co si dal ty, a to iste tvrdim aj ja, je rozdiel medzi fazami od 0 voltov po cca 35000 V, teda urcite nie konstantny rozdiel ako pisal Ondro.

Ale nakoniec som zistil ze cele je to s tym napajanim parnej a neparnej kolaje asi trochu inak ako som pisal.

Matúš ešte by si tam mal ktomu nájsť úsekový odpojovač, aby nemuseli odpajat polovicu stanice skrz napäťovú výluku jednej koľaje.Ale len určitú skupinu koľají.

V Piešťanoch som si všimol, že koľaje 1-4 sú napájané z jedného vodiča a koľaj 8(možno aj 6) z druhého, pričom cez koľaje sú tam tri vodiče.