Elektrifikácia tratí na Slovensku

Vihorlat: u nás to " odborníci" dávajú všade bez rozmýšlania.

Medzi 1. a 2. koľajou resp. párnou a nepárnou skupinou sa sťahuje aj na jednosmernom napájacom systéme. Ako absolútna kravina sa mi javí sťahovanie v staniciach na jednokoľajke (ktoré dal passion), ktoré sú napájané z jedného napájača. To tam zas niekto dal lebo to je všade, bez premýšľania.

Ešte som zabudol k druhému odstavcu dodať, že ten efekt prepojenia nastáva pri starších deličoch, sú kratšie a širšie, neprichádza pri nich k efektu neutrálneho mini pola ako pri novších uzkych a dlhých deličoch. Tie dlhšie sa dávajú teraz medzi 1. a 2. ,resp párne a nepárne kolaje,či kolaje napájané z iného napájača viď napr. Ba hl ,ale stále tej istej fázy.

Zberače sa dávajú dole nie pre napájanie ,ale pre mašiny, poškodenie TM a iných točivých strojov. Pri nových uzkych a dlhych deličoch (maličké neutrálne pole) hrozí pri velkom odbere a zváracom efekte poškodenie troleje (deliča), zberača,v lepšom prípade zúčinkujú ochrany na HDV.
Fáza 1. a 2. kolaje je rovnaká ,nerovnaká može byť výška napätia. Ak nastáva prepojenie a trpia tým komutátory ak je ten rozdiel vysoký.
Nariadenie dať dole zberač je z toho titulu, aby bolo zaistené že rušeň bude bez odberu. Ak prejde HDV vybehom, s vypnutou spotrebou nič sa nestane. Krátkodobo len prepojí jeden potenciál s druhým ,v podstate vyrobí napájanie toho úseku z dvoch miest. Šarapatu može urobiť inej mašine čo tam vedla sa trebárs posunuje, a bolo tam nižšie napätie ak tam prepojí na moment to vyššie.
Fázy na oboch kolajach sa menia pri prechode neutrálnym polom cez spínačku. Preto majú nariadené 560 sťahovať zberače ,vzdialenost zberačov je asi ako je dlžka neutrálu. To isté platí ak máte 3 či 4 os vozy a vpredu a vzadu mašinu.

Aby som to ešte dokončil, nepoznám konštrukčné detaily (šírka a dĺžka zberača, vyhotovenie neutrálneho poľa, atď). Logicky nevidím problém prebehnúť s jedným zberačom medzi koľajami na striedavine, ale možno je za tým niečo viacej.

Výňatok z tab. 7 TTP 120B ( jednokoľajná trať 135 ).
I keď na druhej strane musím pripomenúť, že ÚO 3 v našej stanici nemáme.

Výňatok z tab. 7 TTP 120B ( jednokoľajná trať 135 ).

peršing

Hodil som ti tu obrázok zo stránky:
http://www.homebrewtalk.com/f170/3-phase-power-questions-348783/index6.html

Je to priebeh trojfázového napätia. Hodnoty vľavo sú napätia americkej siete, ale to nevadí. Posun medzi fázami je vždy 120°. Všimni si, že všetky fázy sa pekne kopírujú, len sú o rovnaký kúsok (120°) posunuté.

A teraz si predstav že fáza 1 (modrá) napája ľavú koľaj a fáza 2 (červená) napája druhú koľaj.

Viem si predstaviť, že ak by niekto prešiel s oboma zdvihnutými zberačmi na druhú koľaj, spravil by buď medzifázový skrat (napájané obe koľaje z jedného trafa), alebo skrat dvoch rôznych zdrojov navzájom. Ale na takéto teórie treba poznať schému...

Ondro
ten konstantny rozdiel napati medzi fazami si nejak neviem predstavit, vedel by si to nejak zhruba nakreslit? Myslim priebeh napatia na jednom a druhom napajaci.

Druhá otázka znie, ako to spravili v ČR kde už netreba pri prejazde z párnej na nepárnu skupinu sťahovať zberač ...

Otázka znie, či sa to musí robiť aj na jednokoľajných tratiach, kde je tá fáza z princípu jedna.

Ak je kazda skupina napajana z inej kombinacie faz, tak tam nikdy nebude ani kratkodobo rozdiel 0V, nakolko je siet synchronna a rozdiel faz je konstanta.
Vzdy tam bude rozdiel napati a kratkodobo premostit izolaciu by znamenalo vypadok napajacky komplet.....
V tom lepsom pripade by ochrany vypli len oba vyvody, v horsom by vypli komplet aj transformatory...

Nemam cas citat celu debatu, ale ak je otazka preco sa na 25kV musi stahovat zberac medzi parnou a neparnou skupinou kolaji, tak pokial viem, dovod je ten, ze su napajane z rozdielnych napajacov, pricom napatie oboch je navzajom fazovo posunute. Cize tak ako sa moze v momente prepojenia psk a nsk smykadlo trafit do rozdielu 0 V, tak isto sa moze trafit aj do max. rozdielu zhruba nejakych 35 000 V. Ak sa mylim, budem rad za opravu :)

rk_kn:
Neprotirecim, tvrdim, ze to musi mat nejaky technicky dovod.
A po tom technickom dovode sa pidim...
Ustanovenia miestneho vyznamu tu technicku stranku nijako nepopisuju...

pokiaľ mám vedomosti , sťahovanie je predpísané na striedavej trakcii všeobecne pri jazde z párnej na nepárnu skupinu a naopak.

Lebo to kážu tabuľky traťových pomerov. To je aj jediný dôvod, prečo cvičiť so zberačmi napríklad v zobrazenej Radvani, či Vlkanovej a tiež v strašne vysokom percente ostatných podobne jednoduchých staníc. Zaujímavosťou je, že na spomínanej 170ke sa tak nemuselo robiť do r.2013, kedy až sa to zabudnuté objavilo v 10.zmene TTP118D.

hlodi:
nemal som na mysli stahovacky z dovodu prace na niektorej skupine.
Zatial som vzdy aj bez vyluky nejakej skupiny pozoroval, ze na spojke medzi 1.tk a 2.tk, sa vzdy stahoval zberac.

Za normalnych prevadzkovych okolnosti - pokial tam nie je zasadny rozdiel napatia a fazy, dovod na stahovacku nevidim.
Takze pes bude najskor niekde vo faze. Mnohe by mi objasnila schema TNS.

Aj tu na stránke v popise žst. Trnava je jej elektrická schéma vrátane TNS" http://www.vlaky.net/upload/trate/objekty/prilohy/001170-Schema-kolajiska-1cast.jpg
http://www.vlaky.net/upload/trate/objekty/prilohy/001171-Schema-kolajiska-2cast.jpg

Sťahovačky medzi skupinami nie sú primárne kvôli tomu, že by sa napájali rôznymi fázami, ale preto, aby bolo možné danú skupinu odpojiť a bezpečne pracovať na nej.

Ako sa riesi opatovne zapnutie pri kratkodobom skrate, preskoku?
Teda pri jave, ktory pominie v kratkej dobe (Vtacie hovienko na izolatore... )