Elektrifikácia tratí na Slovensku

rk_kn.:
Ak sa Brusel rozhodne urcity rezim preferovat, znizi na neho dane (zvysi / zavedie dotacie), na ostatne zavedie opacny rezim.

koľko si kto kúpi batérií, a koľko nabíja ? Všetko je len o peniazoch. Potrebuješ ? Ak dostaneš, kúpiš. Za koľko a kde a koľko , to už je len ponuka a dopyt.

v energetickom sektore prispieť k ekológii aj tým, že budú používať elektrické baterkové bicykle a skútre. A podniky by im mohli aj prispieť na tých 350 € za nákup.

Ak ide o sarkazmus, tak prosim. Ak nie, potom si spocitajme, kolko by bolo treba elektriny na nabitie takych baterii a sme zase tam, kde sme nechceli byt...

RadoB: A ked chce byt ironicky, hovor priamo, laskavo...
"Blooddog: No predsa emisie vodných elektrární vyrábajú jej zamestnanci, čo jazdia do práce gumokolesárskymi plechovými kobylkami... lostrail ti to vypočíta s presnosťou na 4 desatinné miesta. Aj tie jadrovky ktoré vyrobia elektriny nezanedbateľné množstvo a teraz rozmáhajúce sa slnečné elektrárne tých emisií narobia, no veď to... Keď pred pár rokmi rušili v Banskej Bystrici trolejbusovú dopravu, tiež akýsi odborník na všetko tvrdil, že špeciálne autobusy ktoré tam budú jazdiť s emisnou triedou Euro neviem koľko "budú ekologickejšie", ako trolejbusy. Vtedy mi to pripadalo ako úplne absurdné. Zdá sa, že tu niekto podobný nezmysel dokonca aj sa pokúša dokázať matematicko-vedeckými výpočtami a.... No našťastie máme niektorí z nás ešte ten zdravý sedliacky rozum."

Co sa tyka emisneho koeficientu vyroby elektriny, zohladnuje pomer spalovania fosilnych paliv ku celkovej vyrobenej energii na Slovensku. Keby sme elektrinu vyrabali iba z fosilnych paliv, potom by to nebolo 382kg na MWh energie, ale mozno 800. Ale je jasne, ze treba veci riesit sedliackym rozumom a kazdy seriozny vypocet oplut, ako sa len da. Zbytocne sem cimkolvek prispevat, aj tak je clovek vzdy ocierneny

RadoB:

...Tieto straty treba rovnako uvazovat. Mozu a nemusia sa prejavit ako teplo. Tiez sa mozu prejavit ako magneticky tok napriklad. Kolko sa strati nerovnomernym zatazenim faz vplyvom technickeho riesenia premeny na jednofazu do troleja? Nie je to 0%, vzdy je to tak okolo 5%. Pravdaze ak uvazujem o nejakom domacom spotrebici, tak spotreba ma vacsiu ucinnost, okolo tych 60-70%, v zavislosti od poctu transformatorov z vobec schemy celej cesty k odberatelovi. Bohuzial trakcia predstavuje najstratovejsiu spotrebu vdaka pohybu vlaku. Obzvlast potom na striedavej sustave. Dufam, ze vyzbroj ci uz transformovni alebo HDV sa bude zlepsovat, aby tieto straty znizila. Nerovnomerne zatazenie faz sa vsak da vyriesit len a len zmenou zapojenia.

RadoB:
"lostrail, a netrepeš trocha sprostosti? Podľa mňa si mýliš hrušky s jablkami.
Citujem:"Z 1kWh vyrobenej elektrickej energie sme chopni vyuzit 210Wh
- Z 1kWh energie z nafty sme schopni vyuzit priemerne 260Wh"
Nesúhlasím že z 1 kWh vyrobenej el. energie sme schopní využiť len 210 Wh el. energie. Tam je zásadný omyl v tvojich úvahách. Pri prenose a distribúcii el. energie takéto straty zďaleka nie sú. Tento údaj možno chápať skôr tak, keď ako vstup berieš napr. tepelnú energiu obsiahnutú v uhlí. Potom by som to bral, že z 1kWh tepelných v uhlí dostaneme 210 Wh el. energie u konečného spotrebiteľa, účinnosť tepelnej eletkrárne je okolo 30 - 40%. Nižšia účinnosť je u jadroviek, kde sa pracuje s nižšími eplotami pary, u uhooľných elektrární na kvalitné uhlie (čo však nei je slovenský prípad) je cca 40%."

Treba si uvedomit, kolko energie sa strati vplyvom zleho ucinnika prenosu elektriny z trakcneho vedenia na HDV. Moderne HDV uz budu v pohode, starsie su problematicke. A tiez na transformatoroch.
Kolkymi transformacnymi uzlami sa elektrina dostane az k rusnu? Len ked na kazdom pocitam 5-10% straty (co je realne cislo), potom staci 5 uzlov a mam ucinnost 60%.
Nehovoriac o tom poslednom, kde dochadza k asi najvacsej strate. Suhlasim, ze aj tieto zariadenia sa zdokonaluju a budu onedlho ovela lepsie vybavene a ucinnost
sa bude priblizovat 100%, nicmenej aj 90-95% na dlhej ceste spravi svoje.

V mojom priklade je jasne uvedene, co je ucinnost vyroby a co ucinnost distribucie, transformacie a prenosu na HDV. Len kvoli vypoctu emisii som celkovu ucinnost systemu od vyroby elektriny az po spotrebu v HDV oddelil, lebo koeficient uz rata s prepoctom na palivo (primarne zdroje, aj obnovitelne, vseobecne).
Neberiem Ti nazor, ale ucinnost distribucie elektriny vobec nie je taka dobra, ako sa zda na prvy pohlad. Nemam za sebou jeden energeticky audit transformacnej stanice, ktora bola pred rekonstrukciou. A Kolko takych este je. Este stale na Slovensku existuju stanice, co maju trafa s neorientovanymi plechmi, elektricku vybavu z cias Marie Terezie a uplna pohoda... Sak vyfakturujeme Vam...
"No ak ako vstup berieš elektrinu vyrobenú na svorkách generátora v elektrárňach tak zďaleka nie je pravda, že by sme distribúciou stratili až 79% el. energie. Veď transformátory používané pri prenosových sústavých majú okolo 98% účinnosť. Ak by vedenie teda spotrebovalo viac ako 70% prenášanej elektriny na teplo (čo tvrdíš ty nezmyselnými údajmi) tak by drôty prenášajúce elektrinu svietili na červeno...
Trošku pri svojich úvahách treba používať aj sedliacky rozum a neveriť hneď prvému výsledku, čo ti matematicky vyjde..."

Nie je to tak v kazdom pripade, ale preco potom chladime transformatory olejom? Droty nesvietia na cerveno, na nich su minimalne straty. A tiez som nepovedal, ze sa vsetky straty premenia len na teplo. Kolko su na striedavej sustave straty ucinnikom? Jednoducho kolko sa vyuzije cinnej energie zo zdanliveho prikonu?...

D.C.:
"Pri elektrickej trakcii uvazujes s primarnym zdrojom energie, vyrobou el. energie, prenosom, atd... Beriem. No je mi zahadou, preco si pri dieselovej/dieselelektrickej trakcii hned zacal od nafty... Tu tiez treba vyrobit, distribuovat, atd..., nie? Kolko el. energie spalia tazobne zariadenia na ropu, kolko el. energie spalis pri prenose, distribucii, rafinacii ropy? Kolko nafty spalia autocisterny, kym naftu rozvezu k zakaznikom? Atd, atd... To su vsetko energeticke straty a dalsie emisie CO2, s ktorymi Tvoja uvaha akosi (cielene?) nepocita..."

Suhlasim, mas pravdu. Zacal som od nafty, pritom aj na Slovensku mame Slovnaft. Suhlasim do tej miery, ze by sme s tym mali pocitat, ak by sa nafta vyrabala iba pre potreby zeleznicnej dopravy. Proces rafinacie vsak generuje nepreberne mnozstvo produktov, od benzinov, cez riedidla az po plasty a asfalt, preto ak by sme uvazovali, kolko realne taka rafinerka spali energie a vygeneruje emisii len pre
potreby zeleznicnej dopravy, bolo by to smiesne cislo. Este ak by sme zacali uvazovat, ze potrebujeme IBA naftu a vsetky ostatne produkty su nam ukradnute. Keby sme mali idealny stav, t.j. vsetky trate by boli elektrifikovane a teoreticky by zeleznice nespotrebovavali ziadne fosilne paliva priamo v HDV, potom by pokles potreby nafty (hovorime o Slovensku) predstavoval mozno tak 1%. Najviac predsa spotrebuju cestne dopravne prostriedky a hned po nich nasleduju mensie elektrarne s dieselagregatmi alebo benzinovymi motormi. Tychto "zaloznych" zdrojov, ktore okrem ineho bezali po vypnuti Bohunic cez plynovu krizu a budu vzdy startovane ked na nasom uzemi nebude prave slnecno alebo veterno, predstavuju rovnako nezanedbatelny zdroj. Doplnme si k tomu asfalt, ktoreho spotreba je v dnesnych dnoch znacna, podobne plasty. To pravdaze mozem rozsirit o produkty, ako riedidla, farby, lepidla (okrem ineho sa masivne zatepluje)...

Taktiez taka elektraren musi z niecoho zit, rovnako spotrebovava elektricku energiu, ludia sa do prace nejako dopravuju...

Inovec:

Dakujem za rozsirenie a predovsetkym za pripomenutie rekuperacie. Osobne dufam, ze v Slovenskych podmienkach, kde rekuperacia nie je (a tam, kde je, kolko je to percent usetrenej energie pri sucasnej elektrickej vybave?), raz bude, aj ked na striedavej sustave, ktoru tak velmi tlacime, je to podstatne obtiaznejsie, ako na jednosmernej. Mohli by sme urobit podobnu bilanciu aj pre tieto dve sustavy, pricom by sme mohli uvazovat o tom, ako bude rekuperacia riesena v obidvoch pripadoch. A to potom porovnat s motormi.

Nemozem vsak suhlasit s nizsie uvedenym. Spominana vyhlaska totiz zohladnuje do koeficientov VSETKY zdroje primarnej energie na vyrobu elektriny. Koeficient primarnej energie sluzi na prepocet potreby energie v primarnych zdrojoch, t.j. vode, uhli, plyne, jadrovom palive... Naproti tomu emisny koeficient uz urcuje, kolko kg CO2 vypustime na 1kWh uz vyrobenej energie, cize ietym sposobom je prepocitany na vstup (je to dost zmatocne, ale z tohto dovodu som konecny prepocet zbavil ucinnosti premeny primarnej energie - emisny koeficient s tym uz pocita). Tieto dve cisla sa budu menit tak, ako sa bude menit podiel zdrojov vyroby elektriny u nas. Ked sa spojazdni Geoterm na vychode (nie jeden), nejake tie slnecne eletrarne a prevadzka elektrarni na fosilne paliva sa tym obmedzi, potom sa zmeni emisny koeficient. Ked sa v ktoromkolvek procese zvysi ucinnost (je na to vela moznosti, napr. rekuperacia spotrebovanej energetickej pary, ci horucej vody, sekundarny okruh, vyuzitie odpadoveho tepla, pomalybezne generatory, atd.), potom sa znizi koeficient primarnej energie. Zvysovat ucinnost je pritom mozne v ktoromkolvek cykle (najnedokonalejsi je ten kondenzacny - Tam je mozno zvysit ucinnost z asi 30% na priblizne 45-50%).

v energetickom sektore prispieť k ekológii aj tým, že budú používať elektrické baterkové bicykle a skútre. A podniky by im mohli aj prispieť na tých 350 € za nákup.

Blooddog: No predsa emisie vodných elektrární vyrábajú jej zamestnanci, čo jazdia do práce gumokolesárskymi plechovými kobylkami... lostrail ti to vypočíta s presnosťou na 4 desatinné miesta. Aj tie jadrovky ktoré vyrobia elektriny nezanedbateľné množstvo a teraz rozmáhajúce sa slnečné elektrárne tých emisií narobia, no veď to... Keď pred pár rokmi rušili v Banskej Bystrici trolejbusovú dopravu, tiež akýsi odborník na všetko tvrdil, že špeciálne autobusy ktoré tam budú jazdiť s emisnou triedou Euro neviem koľko "budú ekologickejšie", ako trolejbusy. Vtedy mi to pripadalo ako úplne absurdné. Zdá sa, že tu niekto podobný nezmysel dokonca aj sa pokúša dokázať matematicko-vedeckými výpočtami a.... No našťastie máme niektorí z nás ešte ten zdravý sedliacky rozum.

A ake emisie vyraba taka vodna elektraren? :)

lostrail, a netrepeš trocha sprostosti? Podľa mňa si mýliš hrušky s jablkami.
Citujem:"Z 1kWh vyrobenej elektrickej energie sme chopni vyuzit 210Wh
- Z 1kWh energie z nafty sme schopni vyuzit priemerne 260Wh"
Nesúhlasím že z 1 kWh vyrobenej el. energie sme schopní využiť len 210 Wh el. energie. Tam je zásadný omyl v tvojich úvahách. Pri prenose a distribúcii el. energie takéto straty zďaleka nie sú. Tento údaj možno chápať skôr tak, keď ako vstup berieš napr. tepelnú energiu obsiahnutú v uhlí. Potom by som to bral, že z 1kWh tepelných v uhlí dostaneme 210 Wh el. energie u konečného spotrebiteľa, účinnosť tepelnej eletkrárne je okolo 30 - 40%. Nižšia účinnosť je u jadroviek, kde sa pracuje s nižšími eplotami pary, u uhooľných elektrární na kvalitné uhlie (čo však nei je slovenský prípad) je cca 40%. No ak ako vstup berieš elektrinu vyrobenú na svorkách generátora v elektrárňach tak zďaleka nie je pravda, že by sme distribúciou stratili až 79% el. energie. Veď transformátory používané pri prenosových sústavých majú okolo 98% účinnosť. Ak by vedenie teda spotrebovalo viac ako 70% prenášanej elektriny na teplo (čo tvrdíš ty nezmyselnými údajmi) tak by drôty prenášajúce elektrinu svietili na červeno...
Trošku pri svojich úvahách treba používať aj sedliacky rozum a neveriť hneď prvému výsledku, čo ti matematicky vyjde...

lostrail

klobuk dolu, pekny sumar faktov, porovnani a zaverov.

No musim oponovat, ma to chybu hned na zaciatku...

Pri elektrickej trakcii uvazujes s primarnym zdrojom energie, vyrobou el. energie, prenosom, atd... Beriem. No je mi zahadou, preco si pri dieselovej/dieselelektrickej trakcii hned zacal od nafty... Tu tiez treba vyrobit, distribuovat, atd..., nie? Kolko el. energie spalia tazobne zariadenia na ropu, kolko el. energie spalis pri prenose, distribucii, rafinacii ropy? Kolko nafty spalia autocisterny, kym naftu rozvezu k zakaznikom? Atd, atd... To su vsetko energeticke straty a dalsie emisie CO2, s ktorymi Tvoja uvaha akosi (cielene?) nepocita...
Verim, ze vysledne cisla by boli ine, no netrufam si povedat, pre ktoru stranu by vysli priaznivejsie...
No ale dost uz bolo odbornych polemik, huraaa na dovolenku

lostrail: vďaka za poučný a zmysluplný príspevok.Niesom úplne znalý veci,nakoľko veľakrát sa v rôznych témach nezhodujú ani názory odborníkov.Určite nieje jednoduché spraviť takúto kalkuláciu.Beriem teda že tvoj príspevok je správny.Ale preto Ti aj musím oponovať.Elektrická trakcia na železnici má opodstatnenie len na náležite vyťažených tratiach.S tým snáď súhlasí každý.Ale nespomenul si jej nespornú výhodu,ktorá jej energetickú či prípadne emisnú bilanciu stavia do opačnej pozície než pojednáva tvoj príspevok.Čo to je už,asi tušíš.Áno, je to rekuperácia elektrickej energie.A tá dokáže robiť zázraky.Naproti tomu motorová trakcia túto možnosť nemá.No nemá...Má,ale len vo veľmi obmedzenom množstve.Na svete je už čosi také ako supervýkonné(vysokokapacitné) kondenzátory.Tuším už ich použila Švajčiarska firma Stadler na svoje motorové jednotky.Sú schopné poňať rekuperovanú energiu a pri rozjazde ju dodávať po dobu niekoľkých sekúnd,čo nielenže zvyšuje dynamiku jazdy,ale hlavne pri jednom cykle zastavovanie(brzdenie)-rozbeh dokáže ušetriť okolo 0,5L nafty.Čo pri osobných regionálnych vlakoch s množstvom zastávok predstavuje zaujímavú úsporu.Samozrejme táto technológia je v plienkach a vzhľadom k zástavbovým rozmerom a účinnosti týchto kondenzátorov je ich použitie v rušňoch zatiaľ hudbou veľmi vzdialenej budúcnosti.
Ďalej si spomínal emisnú bilanciu oboch trakcií.Aj tu musím poznamenať že kým motorová trakcia ide výhradne na fosílne palivá chrliace do ovzdušia emisie uhlíka,dusíka atď.,tak naproti tomu elektrická trakcia predsa len funguje z časti z obnoviteľných zdrojov,ktoré sú bez emisné.V našich podmienkach je to hlavne z výroby elektriny vo vodných elektrárňach,nakoľko vo výrobe elektriny z iných obnoviteľných zdrojov výrazne zaostávame za vyspelým svetom čo možno vyčítať všetkým doterajším vládam...Totiž projektov a firiem ochotných investovať do tohto sektora je hojne.Samozrejme medzi bez emisné výroby elektriny môžme zaradiť aj energiu jadrovú.Ovšem nie medzi obnoviteľné.Totiž aj zásoby uránu sú vyčerpateľné zhruba v o niečo dlhšom horizonte než zásoby fosílnych palív.

Podľa mojich argumentov je v konečnom dôsledku elektrická trakcia energeticky a aj emisne výhodnejšia než motorová.Samozrejme so splnením horeuvedených podmienok.

Toto je napriklad dost velka vyzva aj na zvazenie hybridneho pohonu automobilov. Je v skutocnosti ekologickejsi? Nie je. A este dlho nebude.

Dodanu energiu na pohon rusna sme prepocitali nie na energiu v primarnom zdroji, ale v sekundarnom, t.j. bez ucinnosti vyroby (spalovania). Je to preto, lebo vo vyhl. 311 /2009 su stanovene emisne koeficienty pre energiu z paliva uz vyrobenu, t.j. energiu dodanu v konecnej forme do systemu. U elektrickych rusnov je to elektrina v elektrarni, ktora bola vyrobena a realne zmerana na vystupe z elektrarne. Je logicke vypocitat objem emisii vyporudkovanych na vyrobu tejto energie (pretoze tato elektrina realne napaja vsetky straty medzi elektrarnou a HDV).
Rovnako malo vyznam vypocitat objem vyrobenej energie dieselagregatom (ci mechanickej alebo elektrickej) tesne za agregatom samotnym, pretoze na tuto sa vztahuju realne vyprodukovane emisie (realne napaja aj mechanicke odpory dalsieho ustrojenstva, ci straty generatora).

Dospeli sme k zaveru, ze na prejdenie uvedeneho useku je potrebne vyrobit energiu vo vyske:
4 451 kWh elektrickych pre elekctricky rusen
3 257 kWh elektrickych alebo mechanickych pre naftovy rusen

Emisie CO2 z tejto energie su nasledovne:
4 451 * 0,382 = 1700,282 kg CO2 vyprodukovanych elektrickym rusnom na prejdenie 100km useku
3 257 * 0,2658 = 865,71 kg CO2 vyprodukovanych naftovym rusnom na prejdenie 100km.

Pravdaze je potrebne uvazit, ze ucinnost spalovacieho motora, ci ucinnost naftoveho pohonu nie je vzdy rovnaka a znizuje sa v horsich terennych podmienkach, pri rozbehu a brzdeni. Tiez hodnotenie inych emisii nemusi dopadnut rovnako dobre pre naftu, ako CO2.

Je vsak evidentne, ze elektricka prevadzka pri sucasnych metodach vyroby elektriny vobec nie je ekologicka, skor opacne.

Otazka, ci trate elektrifikovat ma odpovede:
- Ano, ak sa masivne rozsiria obnovitelne zdroje elektrickej energie (podstatne jednoduchsie je vyrobit elektrinu, ako pohanat napr. auto)
- Nie, ak ma zostat pri starom sposobe vyrobe elektriny a kym sa nevytazi nafta.

Dalsim dost casto spominanym aspektom elektrickej prevadzky je (vraj) ekologia.

Podme toto tvrdenie rozpracovat.
Kvoli jednoduchosti zoberme do uvahy emisie CO2 (pripadnu analyzu inych emisii necham na citateloch)...

Podla vyhlasky c.311/2009 su emisne koeficienty CO2 nasledovne:
- Elektricka energia 0,382 kg CO2 na 1kWh vyrobenej elektrickej energie
- Motorova nafta 0,2658 kg CO2 na 1kWh energie z nafty (iba cez vyhrevnost, nie ucinnost)

Aj ked koeficient primarnej energie pre motorovu naftu nebyva uvadzany, vieme ho lahko vypocitat z ucinnosti spalovania. Pri dieslovom motore a ucinnosti 25% je to priblizne 4.

Porovnajme teda vysledky:
- Z 1kWh vyrobenej elektrickej energie sme chopni vyuzit 210Wh
- Z 1kWh energie z nafty sme schopni vyuzit priemerne 260Wh

Nicmenej pre vyrobu 210Wh energie na pohon elektrickeho rusna vyrobime 0,382kg CO2 (pretoze na 210Wh potrebujeme 1kWh elektriny)
a pre vyrobu 260Wh energie na pohon naftoveho rusna vyrobime 0,2658 kg CO2

Uvazme teraz priklad:
Vlaky su pohanane elektrickou a motorovou trakciou na 100km useku. Menovity vykon rusnov je 2MW. Predpokladajme prevadzku rusnov v 10% na tretinovy vykon a ostatnych 90% na plny vykon. Priemerna rychlost na plny vykon 100km/h, priemerna rychlost na tretinovy vykon 40km/h. Vypocitajme emisie CO2 vyporukovane spotrebou energie tymito rusnami. Predpokladajme trat na rovine.

Vypocet spolocny:
10% drahy predstavuje 10km, na ktorej vlaky idu rychlostou 40km/h. To znamena, ze dany usek prejdu za 10/40 = 0,4 hodiny. Dajme prirazku na rozbeh a zastavovanie na tychto usekoch pre elektricky rusen vo vyske 1,01 a pre naftovy 1,15. T.j. pocitajme s tym, ze naftovy rusen tento usek prejde za 0,46 hodiny a elektricky za 0,404 hodiny.

90% trasy predstavuje 90km, ktore vlaky prejdu 100km/h rychlostou, t.j. prejdu ho za 0,9 hodiny. Ak pouzijeme prirazky z predosleho pripadu, potom elektricky rusen ide 0,909 hodiny a naftovy 1,035 hodiny. Rychlost je priemerna, t.j. pocita sa so zrychlovanim na vyssiu rychlost a spomalovanim na nizsiu.

Spotreba energie na pohon rusnov teda bude:
Elektrika: 2MW * (0,404 + 0,909) = 2 626 kWh
Nafta: 2MW * (0,46 + 1,035) = 2 990 kWh

Potreba energie v primarnom zdroji (v palive, ucinnost a primarna energia):
Elektrika: 2 626 / 0,21 = 12 504,76 kWh
Nafta: 2 990 / 0,26 = 11 500 kWh

Potreba sekundarnej energie na pohon (elektrina v elektrarni pred distribuciou pre elektricky stroj verzus energia vo vozidle z dieselagregatu - bud elektricka alebo mechanicka podla usporiadania - zapocitame iba ucinnost prenosu energie tesne po vyrobeni):
Elektrika: 2 626 / (0,21/0,356) = 2 626 / 0,59 = 4 451 kWh
Nafta: 2 990 / (0,26/0,28) = 2 990 / 0,92 = 3 257 kWh

Z predosleho pripadu je vidiet, ze distribuciou, transformaciou a prenosom elektriny na HDV stratime znacnu cast energie. Schvalne sme v poslednom pripade vynechali prepocet na primarnu energiu a vypocitali iba vyrobenu sekundarnu energiu.

...Celkova ucinnost premeny energie elektrickou cestou od vyroby (z rocnyzh zdrojov, fosilnych, aj cistych) az po mechanicky pohyb je teda na urovni 0,356 x 0,73 x 0,9 x 0,9 = 21%.

Ked naproti tomu uvazime motorovu trakciu, tuto mozeme rozdelit na dieselelktricku a dieselovu.

Najskor ucinnost retazca dieselelektrickeho prenosu:
- Ucinnost spalovania dieselovho motora (predpokladajme, ze je regulovany) uvazujme na urovni 28%
- Ucinnost generatora 95% (este tiez navysene cislo)
- Ucinnost mechaniky uvazujme 95%

Celkova ucinnost premeny energie elektrickou cestou z nafty v hnacom vozidle bude 0,3 * 0,95 * 0,95 = 25,3%.

Dieselova trakcia:

- Ucinnost spalovania 28%
- Ucinnost mechaniky 95% (zavisi aj od spojky)

Celkova ucinnost premeny energie z nafty na mechanicku priamo: 26,6%.

Pravdaze v pripade tazkych strojov pohananych naftou je treba uvazit, ze pri velkych motoroch klesa ucinnost, preto dieselelktriku a diesel povazujme za sposob z hladiska ucinnosti na jednej urovni.

Ukazuje sa, ze pohon HDV elektrickej trakcie urcite nie je efektivnejsi ako pohon na naftu, ci uz s vyrobou elektriny vo vozidle, alebo u priameho nahonu.

EFEKTIVITA ELEKTRICKEJ PREVADZKY VLAKOV

Myslim, ze nasledovne zamyslenie patri sem. Reaguje na prispveok vo fore Trate.
Link: http://www.vlaky.net/online/diskusia/tema.asp?lang=1&hit=0&id=230458&new=1

Tato uvaha vznikla vtedy, ked som sa prvy krat zamyslal nad utopistickou myslienkou modernizacie trate Leopoldov (Surany) - Prievidza vratane elektrifikacie.

V sucasnosti su dva najrozsirenejsie druhy trakcie na tratiach SR a to:
- trakcia elektricka (budem uvazovat striedavu, kedze do buducnosti sa pocita iba s nou)
- trakcia motorova (budem uvazovat zatial iba motorovu naftu, pretoze neviem o tom, ze
by bol v akomkolvek programe SR zavazok prejst na menej zavadne paliva)

V pripade trakcie elektrickej (a striedavej) mame zjednoduseny retazec:
PRIMARNY ZDROJ ENERGIE -> VYROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE -> TRANSFORMACIA -> DISTRIBUCIA (MOZE TIEZ ZAHRNAT VIACERO TRANSFORMACNYCH STUPNOV VRATANE POSLEDNEHO K TRAKCNEMU VEDENIU) -> TRAKCNE VEDENIE -> TRANSFORMACIA ALEBO REGULACNA ELEKTRONIKA -> POHON MOTOROV + REGULACIA -> VYROBA MECHANICKEJ ENERGIE -> POHON KOLIES

V pripade trakcie motorovej je moznosti riesenia retazca premeny energie viacero. Najrozsirenejsie su v dnesnej dobe:
1. PRIMARNY ZDROJ ENERGIE (PALIVO) -> VYROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE -> TRANSFORMACIA ALEBO REGULACNA ELEKTRONIKA -> POHON MOTOROV + REGULACIA -> VYROBA MECHANICKEJ ENERGIE -> POHON KOLIES

2. PRIMARNY ZDROJ ENERGIE (PALIVO) -> VYROBA MECHANICKEJ ENERGIE -> REGULACIA MECHANICKEJ ENERGIE (NAPR. PREVODOVKA) -> POHON KOLIES

V pripade elektrickej trakcie mame po ceste od prvotneho zdroja energie ku kolesam rusna nasledovne ucinnosti:
- Ucinnost vyroby elektrickej energie - Podla vyhlasky c.311/2009 je koeficient primarnej energie (energie potrebnej na vyrobu elektriny zo vsetkych moznych zdrojov na Slovensku) 2,81 kWh/kWh. Inymi slovami potrebujem minut 2,81kWh v zdrojoch, z ktorych elektrinu vyrabam na 1kWh cistej elektriny. Ked tieto dve cisla vydelim, dostanem ucinnost priblizne 35,6%.
- Ucinnost transformacie a dstribucie - Ked odhliadnem od strat na vedeniach, potom nam zostava ucinnost transformacie. Ked budem dostatocne stedry a poviem, ze kazda trafostanica po ceste ma novy transformator s kompenzacnymi kondenzatormi a regulaciou, potom mozem povedat, ze kazda takto stanica ma ucinnost priblizne 95%. Ak budem rovnako stedry a do strat zapocitam max. 5 trafostanic po ceste od cistej elektriny z elektrarne po trakcne vedenie, potom mam na tomto useku najlepsiu ucinnost 0,95 na piatu, teda 77,3%.
- Ucinnost prenosu energie z trakcneho vedenia na vozidlo (straty ucinnikom) - pri novsich vozidlach je tato hodnota uz relativne dobra, pohybuje sa okolo 90%, s touto ucinnostou budeme dalej uvazovat.
- Ucinnost zariadeni v HDV - Transformator (pripadne spinacia elektronika), motor, mechanicke straty, dovedna uvazujme s nonsalantnym cislom 90%.
...

Tak som si dal znova vylet do Kosic stredom...

Cervena Skala - hodinu a pol meskania kvoli tomu, ze z rusna vytiekol olej. Nahradu dovliekli tusim z Brezna, nakolko prisiel od zapadu.

Mozno bude aj daka reportaz, tie dve jazdy by som spojil dohromady a napisal o tom clanok (21.8.2009 Kosice stredom hore a spodom naspat a 29.8.2009 Kosice smerom hore v podstatne horsom pocasi aj s meskanim).
Horehronca v Margecanoch ukloncili, lebo ak nema urobit meskanie aj ako Dolehronec, musel ist hned naspat (bolo okolo 15tej) a nas nasackovali do osobaku od Popradu. Bolo to dost nanic uz kusok pred Kosicami spravit dalsich 20 minut navyse tym, ze sme stali v kazdej Diere nad Hornadom...
Tym padom sa nas odchod posunul a sli sme az autobusom o 19:25. Cesta tymto busom bola jednym slovom nezabudnutelna, nakolko nas rozsadil sofer kvoli miestenkam kazdeho inde a trepal sa cez Roznavu, Stitnik, Jelsavu, Revucu, Tisovec a Brezno...

Navyse bol prisny zakaz konzumacie jedla a alkoholickych napojov, co sa nam logicky nepacilo uz aj preto, ze sme mali velke piva (1,5l) a sadu hambacov narychlo kupenych v lidli na stanici v KE.
Piva sme si pravdaze kopli, kym sa nam ako tak dalo sediet pokope. V Brezne vsak nastupila hrda ceska mamicka aj s dvoma malymi detmi a ta ani nechcela pocut o nejakej vymene. Aj tak je to barbarstvo tahat deti nocnym busom na XX-hodinovu jazdu...

Takze trat 160 zase niekedy nabuduce, mam pripravenych viacero clankov, tyka sa to trati 145, 170, 160, 172, 173... Snad to dam dokopy do nejakej rozumnej doby a to aj preto, lebo niektore fotky su uz priblizne rok stare.

Zatial sucham nohami...