Elektrifikácia tratí na Slovensku

hm, a ako by si chcel dostať zásobovanie veľkých obch. reťazcov do ich areálu? Železnica v tesnej blízkosti super/hypermarketu je skôr výnimka. Tými výnimkami sú napr. Tesco v Devínskej N. Vsi, Tesco v GA, Lidl na košickej stanici, Kaufland NM, Kaufland Rača, a tým môj výpočet mne známych veľkých obchodov v tesnej blízkosti železnice asi končí.
Rozloženie na dve menšie NA nie je celkom rozumné, lebo
a. potrebuješ 2 vodičov
b. väčšinou vidím v jednom obchode len jednu zásobovaciu bránu, takže by si ich musel vyložiť postupne.
c. tie 2 NA zaberú viac miesta na cestách.
d. asi žiadny obchod(v zmysle prevádzka) si nemôže dovoliť človeka, ktorý má na starosti len vybavenie kamiónov, takže ak má ten človek vybaviť 2x viac NA, logicky bude mať menej času na ostatné svoje povinnosti.
O vlečke do každého super/hypermarketu radšej nefantazírujme. Nehovoriac o tom, že na zásobovanie obchodov v Svidníku by si v tom prípade musel postaviť minimálne 21 km železnice(vzdušná čiara z Bardejova), do Stropkova ešte o čosi viac.

no ja som dal Šturec iba ako príklad, tie kamiony mali zakázať okrem diaľnice a rýchlostnej na celom Slovensku,

Všetky rušne (okrem herkulesa) majú nápravový tlak vyšší ako 20t a jazdia tu roky.

Problem bude s vahou ( a cenou).
Vsetky tie hybridne masiny maju väcsi napravovy tlak ako 20t, co bude aj u nas problem. V Slovinsku uz 10 rokov prerabaju hlavne trate na take tazke masiny.

Chodili by cez Donovaly a Kr. Bane

Vectron Dual Mode ma výkon dieselového motora 2400 kW a nie 2000 kW. Vectron Dual Mode light má motor s výkonom 950 kW (max 1119 KW)

ešte jeden zaujímavý príspevok
skôr ako elektrifikácia trate by som urobil iný krok
ZASTAVIŤ veškerú nákladnú dopravu cez Harmanec a Šturec a všetky nákladné autá naložiť na vlak, ktorý by mohol jazdiť napr. v hodinovom intervale, myslím sí, že by bolo podstatne menej spalín z nafty jednej poriadnej lokomotívy, ako z nafty stoviek nákladných áut, ktoré tu prejdú počas tej jednej hodiny jednym smerom

čiže ako problém by som videl v dôsledku nízkeho stĺpca zrážok skôr nedostatok vody v prameni
(ak je prameň využívaný ako dodávateľ pitnej vody v regione)

ešte geologická mapa

Harmanecký tunel
Už v rámci prvej regionálnej hydrogeologickej práci venovanej pohoriu Veľkej Fatry s názvom „Výpočet zásob podzemných vôd Malej a Veľkej Fatry kategórii D“, ktorú spracovali v roku 1969 M. Banský, E. Kullman, K. Malatinský a Z. Potyš bola ako jedna z troch vodohospodársky najvýznamnejších území vyčlenená bola kryha karbonatických hornín hronika (vtedy označovaného ako „chočský príkrov“) medzi Necpalmi, Čremošným, Harmancom, Kráľovou studňou a Plavou s celkovou rozlohou 141,2 km2. Podľa úvah autorov mali zrážky v západnej časť tejto štruktúry, merané v období rokov 1927 - 1968 v Hornom Harmanci, priemernú hodnotu ročného úhrnu 1152,1 mm, na východe sa zrážkové úhrny merané v kúpeľoch Sliač vyčíslili v priemernej hodnote 737,8 mm. Po odčítaní odhadovanej hodnoty výparu bola hodnota predpokladaného merného odtoku vyčíslená na 23,3 l•s-1•km-2, čo pri danej ploche štruktúry predstavovalo orientačný predpoklad 3 290 l•s-1 odtekajúcich podzemných vôd. Z tohto množstva bolo však dovtedy v prameňoch evidovaných len 752,0 - 853,0 l•s-1 (spolu bolo registrovaných 45 prameňov s výdatnosťou v rozmedzí 1 - 10 l•s-1, 10 prameňov s výdatnosťou v rozmedzí 10 - 100 l•s-1 a 1 prameň s výdatnosťou nad 100 l•s-1 - Harmanecký tunel).

svojho času som zachytil, že je problém s vodou v harmaneckom tuneli.... Hádam riešiteľný

Ak elektrifikácia tej trate by vyšla (podľa citovanej štúdie z roku 2014) na 80 mega, povedzme dnes 100 mega, nebolo by lepšie skutočne to elektrifikovať, než špekulovať s rôznymi hybridmi, ktoré by pomohli len osobným vlakom, ale už nie nákladom?

Tak ked vedeli upravit Smartron pre Bulharsky trh (tiez z 15kV na 25kV), tak podla mna by vedeli aj toto urobit.

Tá prastará bobina má výkon 2 400kW, čiže ešte o niečo viac než ten dieslový vectron (2 000kW) a niekoľko tých bobín je ešte vždy prevádzkyschopných a potiahnuť s ňou 14 vozňový vlak cez Slánske vrchy nebol vôbec žiadny problém aj na hospodárnom sériovom zapojení motorov - moja skúsenosť.

Prastará bobina, ktorá ťahala preplnené 15 vozňové rýchliky z Prahy do Košíc. Tie dnešné poloprázdne 5 vozňové by nebol problém ani s prastarou bobinou. Takže 2000 kW Vectron by asi problém nemal. Len ho musia vyrobiť pre ten náš prúd. Otázka je, či sa to oplatí kvôli pár kusom.

Hybridný Vectron má výkon 2000 kW v motorovej aj v elektrickej trakcii.
Teraz vozia rýchliky BB-ZA 757-ky, ktoré majú nejakých 1550 kW. Keby to bolo vozené Vectronmi s 2000 kW, tak prečo by to mal byť problém?

Dvojzdrojový Vectron to isté. Všetko to sú motorové rušne, ktoré sú schopné jazdiť pod trolejom. Takže výkon v elektrickej trakcii to má s biedou asi ako prastará bobina.

Z Leopoldova po Trnavu sa rozbehne tipujem na 90kmh s 8 vozmi.

Aj CZ LOKO dačo také má v portfóliu

https://www.czloko.cz/produkty/lokomotivy/dualliner-2000.htm

No síce len ''na papieri''

Nemyslím, že by bolo nereálne pokračovať s elektrizáciou zo Štubne do Bystrice. Veď sa o tom uvažovalo už v minulosti uvažovalo.
Celkom zaujímavý príspevok na túto tému je napríklad tu: http://www.svetdopravy.sk/spolocensko-ekonomicke-zhodnotenie-elektrifikacie-trate-martin-banska-bystrica/

Rovnako tak útvar hodnota za peniaze zaradil elektrizáciu tejto trate medzi projekty vhodné na posúdenie v budúcnosti s cieľom vypracovať predštúdiu realizovateľnosti. Viď: https://www.mindop.sk/uploads/Sch%C3%A9ma%20pomoci/Zoznam_projektov_PZI_short_20210301_web.xlsx