Dopravná politika Slovenskej republiky

Bilance slovenských železnic

Od rozdělení Československých státních drah (ČSD) na dvě národní železnice samostatných států prošla slovenská železnice radikální proměnou organizačního uspořádání.
Nejprve v roce 1993 vznikl státní podnik Železnice Slovenské republiky (ŽSR). Zákon o ŽSR definoval firmu jako státní podnik s uplatněním prvků obchodního a veřejnoprávního řízení, jediný svého druhu. Od roku 2002 se oddělil majetek a činnosti dopravce od provozování dopravní cesty a vznikly dva železniční podniky - Železniční společnost, a. s., (ZSSK) jako dopravce a ŽSR jako správce a provozovatel tratí. K 1. lednu 2005 se ZSSK transformovala na dva samostatné podniky s oddělením osobní (ZSSK) a nákladní dopravy (ZSSK Cargo).

Celý článek: http://www.cd.cz/static/old/NEW/TCD2008/8_39slov.htm

vladdo: trate 150+160 (tá žltá) je niečo ako vedľajší koridor a počíta sa s ním na kombinovanú dopravu...traťovú rýchlosť má celkom dobrú, takisto stav zvršku a zabzar je pomerne dobrý....a za trať 2. kategórie by som dal aj trať 170

zaujimava mapa ZSR je na http://www.telecom.gov.sk/externe/idic_en/zel/imapa.html ,ta trat druhej kategorie,ktora je na slovensku jedina a to ZV -KE co znamena ?(viem len ze sa planuje elektrifikovat) A preco je napr. trat PD -Horna Stubna az 4. kategorie ked cez Kremnicu je tretej?A vacsina nakladov pritom chodi cez obe tieto trate.

13.05.2008, 16:19, 0320, EKO-Ekonomický servis

DOPRAVA: Kombinovaná preprava v SR vlani vzrástla o 12,6 %
Objem prepravy tovaru kombinovanou prepravou na Slovensku v roku 2007 predstavoval 1,5 mil. ton, na import pripadlo 568 tis. ton, na export vyše 523 tis. ton, na tranzit okolo 369 tis. ton a na vnútroštátnu prepravu 44 tis. ton

BRATISLAVA 13. mája (SITA) - Kombinovanou prepravou na Slovensku bolo v roku 2007 prepravených 1,5 mil. ton tovaru, čo bolo medziročne viac o 12,6 %. Na vnútroštátnu prepravu vlani pritom pripadlo 44,1 tis. ton a jej objem oproti predošlému roku klesol o 13,7 %. Vyplýva to z návrhu opatrení na podporu rozvoja intermodálnej prepravy v SR. Materiál predkladá na najbližšie zasadnutie vlády minister dopravy Ľubomír Vážny. V rámci kombinovanej prepravy tovaru v uplynulom roku import medziročne vzrástol o 13,2 % na 568 tis. ton, export stúpol o 19,7 % na 523,3 tis. ton a tranzit predstavoval 368,9 tis. ton, čo znamenalo zvýšenie o 6,7 %.


Podiel intermodálnej prepravy na medzinárodnej železničnej preprave tovaru podľa materiálu v súčasnosti dosahuje 2,6 % a na medzinárodnej preprave všetkých druhov dopravy okolo 2 %. Vo vyspelých členských štátoch Európskej únie, napríklad Nemecku, Taliansku či Rakúsku však podiel kombinovanej dopravy presahuje 10 %. Rezort dopravy v spomínanom materiáli ďalej uvádza, že kombinovaná doprava na Slovensku zaostáva kvôli tomu, že koncepciu jej rozvoja s výhľadom do roku 2010 schválila vláda ešte v januári 2001 bez potrebného finančného zabezpečenia na výstavbu a obnovu infraštruktúry. Podľa ministerstva sa tak nevybudovali nové terminály a nenakúpili technické prostriedky v potrebnom rozsahu, logistické centrá pre kombinovanú dopravu sa nevybudovali vôbec.


Podľa štúdie Výskumného ústavu dopravného v Žiline z novembra 2007 "Očakávaný vývoj dopravy do roku 2020" objem kombinovanej dopravy vo vzťahu k SR tvoril v roku 2006 spolu 2,8 mil. ton. Z toho na trase Slovensko - Európa sa podľa odhadu prepravilo 1,3 mil. ton a na trase Ázia - Európa (SR) 1,5 mil. ton. Do roku 2010 by mal objem kombinovanej dopravy stúpnuť na 9 mil. ton pri pomere medzi oboma uvedenými trasami 3 mil. k 6 mil. ton. V roku 2020 s predpokladaným objemom kombinovanej dopravy 21,4 mil. ton by sa mal pomer oboch trás obrátiť na 11,4 mil. k 10 mil. ton.


Očakávané zvýšenie prepravy tovaru z Ázie do Európy je pritom podmienené tým, že jej časť sa v budúcnosti presunie z námornej dopravy na železničné trate vedúce vnútrozemím ázijského kontinentu, napríklad po Transibírskej magistrále cez Rusko alebo po čínskej železnici. Očakáva sa pritom zdvojnásobenie požiadaviek na prepravu medzi Áziou a Európou do roku 2016 na približne 150 mil. ton tovaru.

(SITA, be;dn), 200805130320

Ad -=P.L=-:
Neviem, či to bude zrovna TGV, ale naozaj už je podpísaná rámcová dohoda o vysokorýchlostnej trati zo západnej Európy cez Rakúsko k nám. Nejaká tá miliarda tam padne. I z eurofondov.

Ja som urcite za razny rozvoj ZSR.Ale pocul som ze by vraj mali jazdit TGV az na bratislavske letisko az Talianska.No neviem neviem.Ale ja som rozhodne ZA.

Robkins, RadoB:

diaľnice treba, niektoré úseky ciest sú strašné a diaľnica je tam potrebná ako soľ, napr. okolo žiaru nad Hronom (veď to vidím, bývam tu). Samozrejme, že treba obdobne modernizovať aj železničnú infraštruktúru...koridor..ale aj napr. taká trať 150 by si zaslúžila zrýchliť, príp. čiastočne zdvojkoľajniť

to RadoB:


to ze v rakusku a cesku rastie pocet cestujucich je preto, ze tam ako vlada tak jednotlive samospravy podporuju rozvoj hromadnej prepravy, u nas podla budovania dialnic - robia uplne opacnu politiku, a to jav ktory je viditelny uz najmenej 15 rokov!!! ;-(

uvidime kolko "neziskovych" trati zanikne ked prejde osobna doprava pod samospravne kraje

Prizren, vlakovič:
Nuž čo, zatiaľ Vám doba nepraje, no neznamená to, že to tak bude na veky vekov.
Postupne vysychajúce zásoby ľahko vyťažiteľnej ropy gumokolesárom prv či neskôr strpčia riadne život. Škoda, že máme takých hlúpych politikov, ktorí "hospodársky zázrak" Slovenska postavili na automobilovom priemysle. Ja osobne mám "najťažšie srdce" na minulú vládu s jej "odporníkom" na dopravu - skrachovaným stropkovským cukrárom .
Pokiaľ z vás niekto pracuje v ZSSK, môžete svojou kvalitnou prácou prispieť k tomu, aby sa od žel.dopravy neodvrátili ešte tí poslední cestujúci... Skúsenosti z ČR, PR, Rakúska vravia o postupnom narastaní počtu cestujúcich na železnici v posledných rokoch. Verím tomu, že časom sa niečo takého podarí aj na Slovensku.

Neboj sa, vieš koľko nás takých je?!
Len žijeme v obavách o odobratie papierov na hlavu, ale to sa zmení. Uvidíš. Bude nás stále viac a viac. A nebudú stíhať vyrábať pre nás mapy. Lebo my, čo žijeme v krásnych predstavách o budúcnosti železníc sa svojich snov nikdy nevzdáme.
A vymyslel som krásnu štreku Z Prievidze do Žiliny tunelom popod Fačkovské sedlo, kde bude v strede tunela zastávka v výťahom hore do sedla. To aby som mohol potom ísť pekne na Kľak.
A priznejte sa ďaľší. Nech v tom nie sme len traja.

Vlakovic - aj ty Brutus???

Som si myslel ze som jediny co si do map kresli "nove" zeleznicne trate a ajhla, nie som jediny. A to si fotrovci mysleli ze nieco so mou nie je v poriadku

Měli byste zmodernizovat a elektrifikovat obě tratě ze Zvolena do Košic. Bylo by to náročné, někdy i finančně, ale vyzkoušel by se ten střídavý proud na dalších tratích.

Vzhľadom k tomu, že cesta cez Donovaly nemá vrcholový bod vo výške cez 2000 m a nie je kvôli zimným podmienkam uzavretá 7 mesiacov v roku, akékoľvek porovnávanie tejto oblasti so Švajčiarskom pokrivkáva na obidve nohy...

Čau Prizen!
Mám dvoch koníčkov. Turistiku a železnicu. Častokrát som ich spájal a v teoretickej rovine som si doma cez dlhé zimné večery zakresloval do vyradených tur. máp "moje" železničné trate. Musím povedať, že veľa z nich máš vo svojich nápadoch aj ty. Asi to nebude až také zložité, niečo také vymyslieť. Škoda že v tejto krajine dopravná politika presadzuje cestnú orientáciu. Keby sme mali Šviajčiarsky systém, určite by sa aspoň tretina z týchto plánov realizovala.
Cez Donovaly by som natiahol štreku z Úľanky dolinou po Motyčky, kde by vyšiel tunel do Vyšnej Revúcej na asi 2500m. Z Motyčiek môže vychádzať na Donovaly zubačka. Je to ešte 320výškových.
Revúckou dolinou sa dá pokračovať do L.Osady a potom na RK. Samozrejme by mala trať význam po napojení na Poľsko kvalitnou rýchlejšou traťou. Tam sa dá pohorie Šípskej Fatry najlepšie prekonať asi 2000m. tunelom medzi Komjatnou a Jasenovou. Po Komjatnú sa dá využiť pôvodná trať s vybudovaním odbočky krátko pred Švošovom.

to prizen:

pri konstrukcii tej mapky si vychadzal z akych zaverov, mas k tomu nejaku studiu alebo cosi take, rad by som si to pozrel, diky

co sa tyka donoval, nie je to az taky zasadny problem, v 1921 to riesilo uz ruzomberske zastupitelstvo ked chcelo predlzit Kkorytko az do BB,

pocul som ze stavaju trat na LETISKO M.R.STEFANIKA V BLAVE

Nove spojenie Vieden - Bratislava.

Dnes prehlasil direktor Badner Bahnu (WLB) ze maju zaujem o prevzatie trasy S7 (Vieden - Hainburg) a jej predlzenie do Bratislavy. Podla neho prvy vlak by mohol touto cestou dojst do slovenskeho hlavneho mesta v roku 2013.
Planuju 15 minutovy interval k comu budu potrebovat 30 novych suprav.

prizren, ten tvoj plán vyzerá možno lákavo, ale dovol jednu pripomienku, prečo, keď sa počíta s prepojením Nitry a Trnavy na južnú vetvu, tak, sa to robí cez Zlaté Moravce a Levice ostávajú bokom? ja by som to riešil radšej do LV a do NR cez Vráble potom.
Obísť LV je podľa mňa chyba.

Hohó, tak to už sa zase dostávame nebezpečne blízko starej severo-južnej debate, kde majú obe strany pocit, že sú stredom civilizovaného sveta

Ale z medzinarodneho hladiska nema trasa BA - ZA taky vyznam ako prakticky paralelna Bohumin - Breclav - Vieden, ktora spaja hornosliezsku uholnu panvu so stredomorskym priestorom. Takze trasa BA - ZA ma vyznam skor vnutrostatny a to predovsetkym preto, ze sa do nej masivne investuje, kym stredna trasa BA - ZV - KE je z hladiska investicii len chudobnou pribuznou. Skor som v tom planiku chcel zdoraznit trasu Sahy - ZV - BB - Orava, ktora je najkratsim spojenim Budapest - Krakov - Varsava - len neviem, jak by zeleznicne riesili Donovaly
Dnesna situacia je ale taka, ze sa v zeleznicnej aj cestnej doprave tvrdohlavo presadzuje severna varianta BA - ZA - KE. Ale predsa, pohlad na mapu nam hovori, ze najjednoduchsie spojenie BA - KE je cez Nitru, Zvolen, Lucenec a Roznavu. Osou nasej ekonomiky su zahr. investicie, ktore budu smerovat na vychod, preto by malo byt cielom co najjednoduchsie, najrychlejsie spojenie zapad - vychod, a velmi pochybujem ze by naplnenim tohto ciela bola tzv. severna trasa cez Zilinu.