Dopravná politika Slovenskej republiky

Braňo, tá trať Rajec - N.Pravno mala byť normálnorzchodná, lebo čítal som niečo úzko rozchodnej trati Prievidza - Žilina,...
Elektrikácia do BB je totálna sprostosť, radšej skutočne 2.koľaj. Dialničná sieť je tiež poddimenzovaná, ale prečo napr. je výstavba 1 km dialnice najdrahšia v Európe.
Integrácia dopr.systémov, toto je krok správnym smerom, lenže na Slovensku politická a mocenská vôľa nevyspela ani len k úsiliu o realizáciu.
Čo je pre Bratislavu výhodnejšie, keď dostane pozemok filiálky a predá ho za milióny, alebo tak železncia postaví stanicu, výstavbu bude bojkotovať.
Prečo sa v tomto čtáte nikto až na pár výnimiek neusiluje o zriadenie IDS, po finančnej stránke so železnicou ako nosným systémom je najvýhodnejší variant. Najvýhodnejší preto,že ľudia možno prejdu od auta k vlaku,...
Železnica má samo o sebe veľký potenciál, a je len chybou, že sa nevyužíva. Chybou dopravcu, VÚC a Ministerstva dopravy.
Jednoducho v tomto štáte sú iné priority ako rozvoj verejnej dopravy, spojený aj s rozvojom regiónov...

2 lostrail: prave preto som dal priklad BA - W, kde proste ked ta to vypluje bud na suedbahnhofe alebo westbahnhofe, hned si perfektne napojeny na _perfektnu_ MHD, ktoru ako si poznamenal BA nebude mat ani za 50 rokov.

osobne som uz pobehal hodny kusok sveta, a snad az na par vynimiek sa radi viedenska MHD k absolutnej spicke, ale o tom tu nemusime rozpravat ze ano :)

a ako poznamenal brano, spojenia BA - W je zasluhou hlavne rakuskej strany, ktora sa zobudila sice neskoro ale s o to vacsou vervou sa do tohto projektu vrhli. a na rozdiel od nas ked rakusaci do niecoho idu maju zabezpecene financovanie :)

pre zaujimavost na severne prepojenie vieden - BA cez marchfeld je vyclenenych 1 mld euro (sumu ktoru by mali ZSR tak na nasledujucih 40 rokov :) ). bude sa kompletne modernizovat a elektrizovat usek od floridsdorvu po devinsku novu ves (marchegger ast). rekonstruovat a elektrizovat usek gaenserdorf

bude temer urcite novy most cez rieku moravu a uvazuje sa aj o zdvojkolajeni.

jeden z dovodov je aj VW samozrejme :)

dalej sa tam planuje okolo 2015 aj dalsie dialnicne pripojenie na D2.

z dalsich projektov je tam prepojenie zeleznice zo schwechatu (spange goetzendorf) na trat smerom na kitsee a zdvojkolajenie trate. so zdvojkolajenim

mno a dalsia vec je ze dovod preco sa rozbehlo tolko debaty ohladne filialky boli do znacnej miery rakusania, ktori pretlacili projekt VRT z pariza cez vieden do bratislavy, s napojenim pod dunajom a filialkou ako IC/EC stanicu... a napojenie na letisko.

v EU je nenormalny tlak na twincity bratislava - vieden. len je smola ze BA magistat to tak bojkotuje. odhaduje sa prispebok EU na toto 12 miliard korun ... a kedy nase zeleznice dostanu taky prispevok?

odporucam pozriet tuto mapku, su tam spominane useky aj s terminami dokoncenia. a tieto terminy budu na rozdiel od ZSR aj dodrzia :)

http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=335

inak sa este uvazuje pri regio aj o pressburger bahn, ale to bude dost odvysle od BSK ...


ad BB - ZV mas pravdu uz sa to nezmeni, ale clovek to predsa len neda aby si nerypol :)

Zelená: Ak si Addams prečíta našu debatu, možno trať Nitrianske Pravno-Rajec do mapky doplní. Ja si zasa pre zmenu nespomínam na žiadny projekt Beluša - Mojtín. Ale pohľad do mapy vraví, že v tomto prípade sa malo zrejme jednať len o nejakú lesnú železnicu a na spojenie s prípadnou traťou pri Čičmanoch by tam bolo opäť treba prekonať horský hrebeň. Nehovoriac o prakticky nulovom význame takéhoto spojenia - veď z údolia Váhu do údolia Nitry už aj vtedy viedla naša obľúbená trať s dnešným číslom 143.

lostrail: Mne sa skôr zdá, že na rozšírení spojenia BA-Viedeň majú rozhodujúci podiel Rakúšania, ktorí v ňom logicky vyňuchali obrovský potenciál a súčasný rast počtu cestujúcich im dáva za pravdu. Slovenská strana sa skôr len vezie popri nich - viď obštrukcie ohľadom IC Viedeň - KE či iných priamych spojov z Viedne do slovenského vnútrozemia...

Braňo - já vím, ale zajímavé je, že trať Nitr. Pravno - Rajec v tom přehledu nebyla, a přitom tento projekt byl trochu známý, ale zato tam byly uvedeny projekty, o kterých jsem jinak nikdy neslyšel.
Když to mělo vést přes Čičmany, kdoví, jestli se to nemělo někde spojit i s projektem Beluša - Mojtín.

Preto aj ZSSK sa tak sarpe tam vymyslat spoje, predlzene spoje, dodatkove spoje, elektrifikaciu cez Marchegg....

Brano: Na tu mapku sa tesim. Zaujimave, ze na rail.sk nie je zakreslena.

aquila, splinterX: A v Bratislave by bol clovek navyse blazon, keby nemal aj havarijnu poistku, v pripade, ze ma nieco lepsie, ako Trabosa. Aj to v tom druhom pripade si musi verit, ze pripadne zranenia mu uhradi zivotna alebo urazova poistka.
Aj ked v BA ide vacsinou skor o majetkove skody (s vynimkou Bungee-jumpingu chtivych vodicov kamionov, ktori nevedia, co so sebou a myslia si, ze pri skoku z pristavneho mosta je bezpecnostny pas dostatocna ochrana. On aj je, ale treba si ho raz za cas skusit aj zapnut).

aquila: O elektrifikacii ZV-BB sa toho popisalo napriklad vo fore Elektrifikacia ZV-BB celkom dost. Viaceri sa zhodli na jasnych faktoch, myslim, ze teraz je uz zbytocne pichat do hovna. Skratka si na to treba zvyknut (aj ked verim tomu, ze sa na to bude nadavat dalej), a hotof. Napokon, modernizacia ZZ nie je az taka zla vec.
O operativnosti auta niet pochyb. Na druhu stranu, ludia chodia do Viedne vlakom z troch dovodov:
1. Rakuski policajti a vobec ich cestne zakony (ich dodrziavanie) su o uplne inom ako u nas a tak sa nasi rychlostichtivi radsej vyberu vlakom (to nie je az take akutne, ale napriklad aj poplatky za dialnice u nich...). Cena do Viedne napr. cez Petrzalku je 300 korun, spiatocny 400. Ked spocitame cenu za benzin + rakuske dialnice + nase dialnice - je to jasne.
2. System MHD vo Viedni v porovnani so systemom MHD v BA je asi ako porovnavat chut prepeceneho kuriatka s chutou surovej cibule a castokrat sa stane, ze clovek pride skor do ciela (miesta B) kombinaciou vlak+MHD, co sa v BA nebude dat este najblizsich 50 rokov
3. A pochopitelne aj tie sluzby

Kolkokrat vidim zaparkovane auta pri Petrzalskej stanici, ktore tam skratka stoja. Ludia sa dovezu na vlak, v Rakusku potom behaju verejnymi prostriedkami a ked sa vratia, tatos ich caka (ak ho nikto neukradol alebo nevyraboval).
V pripade spojenia do viedne je v tomto svetle efektivnejsi vlak.

aquila: no ja by som moc netvrdil, že cesta autom z bodu A do bodu B je práve najlacnejšia /ibaže sa v aute veziete traja-štyria/. v plnej cene musíš zaplatiť benzín, údržbu auta, na diaľniciach aj známku, zákonné poistenie a ak nemáš auto od niekoho požičané, tak aj plnú cenu auta...

Zelená, Jakub: Ja som nemyslel trať Nitrianske Pravno - Kláštor pod Znievom (aj taký projekt existoval), ale Nitrianske Pravno - Rajec. V tej knihe je aj mapka, tak ju môžem cez víkend oskenovať a hodím ju sem, ale nie je v bohvieakej vysokej kvalite. Inak tá plánovaná trať veľmi nekopírovala dnešnú cestu cez Fačkovské sedlo, ale viedla bližšie k Čičmanom a odtiaľ údolím Rajčianky. Nad Nitrianskym Pravnom mala byť serpentína na získanie výšky.

haldo11: Lenže tá 754 z Nitrana nenocuje v Nitre, ale v Nových Zámkoch. Lebo ide ešte na Os 5070 do NZ. A ráno príde do Nitry na Os 5061 z Nových Zámkov.

2 ufo: je to vzdy o projekte. kvalitny projekt na dvojkolajku aj s nakupom desir by mohol tiez v pohode prejist na EU fondy ako regio rozvoj. preco to v rumunsku bulharsku madarsku ide a u nas nie ?

ALL : ... povedzte mi, aka efektivita a uspora vznika napriklad v zimnom obdobi (pouzijem priklad), ked taka 754-ka musi drkotat pocas celeho nocovania v NR (na ER) aby rano mohla tahat na Vieden??? To je kvalitne crazy . A celu noc sa ozyva z jej utrob v pravidelnej frekvencii spalovanie .

Jakub - zkus něco tady

http://rail.sk/arp/slovakia/history/histzsr2.htm#2

Mapka tam sice je, ale jen všeobecná celé sítě Slovenska. Ta nevybudovaná trať ale dle mapky nesněřovala do Rajce, ale do Kláštora pod Znievom, takže asi v trase dnešní silnice přes Vyšehradné a Slovesnké Pravno. To by teoreticky mohl být méně nákladné než tunelem pod Fačkovským sedlem do Rajce, zase by to ale bylo delší do Žiliny.
Snad budeš mít více štěstí na té stránce. Je tam zajímavý popis hodně nevybudovaných tratí na Slovensku, tyto plány dnes skoro úplně kopírují silnice.

aquila: s tým zdvojkoľajnením trate ZV - BB a malým prínosom elektrifikácie máš svätú pravdu. To je jasný príklad ako sa mrhajú peniaze zo štrukturálnych fondov EÚ kvôli vysokej byrokracii. Totiž ťažko budeš vysvetlovať úradníkovi priepustnosť trate a zabzar, skôr pochopí prínosy elektriky (ekológia) a tak sa radšej v celej EÚ robia projekty, ktoré viacmenej naisto prejdú, ako naozaj potrebné veci. Tá elektrika je hradená cca na 75 % z fondu ERDF, ale radšej berme aj na zbytočnosti, kým dávajú ako nedostať vôbec nič, viď súčasný vývoj s rozpočtom EÚ

2 splinterX: problematika ohladne dialnic je kusok zlozitejsia ;) velmi zjednodusene povedane, hlavny zeleznicny koridor je zdvojkolajeny po celej dlzke a teraz sa rekonstruuje.

kym hlavny cest tah je ako dialnica potiahnuty len po ladce ... cize skor dialnice su stale hoodne poddimenzovane :)

a to nehovorim o juznom tahu, kde by to po BB malo tiez stat. intenzity etc. ber to tak, ze ludia ked vidia pristup zeleznic k nim ako zakaznikom, najma teraz po dalsom zdrazeni, tak ta vyjde doprava autom lacnejsie a hlavne ides presne z bodu A do bodu B a nemusia ta trapit prestupy, meskania, kultura cestovania a X dalsich problemov ...

si zober aka je kultura cestovania BA - vieden a preco kopu ludi co nema problem chodit autom radsej chodi vlakom ..

btw. ohladne dialnic ak chces tak pozri http://www.dialnice.info

ale k teme, osobne si myslim, ze velky krok vedla bolo take divoke natianutie drotov resp konkretne stlpov na trati ZV - BB, vacsi prinos by malo zdvojkolajenie trati a nakup primestskych jednotiek typu Desira t.j. dieselovkych co by mohli v pohode chodit na trate ZV - BB - vrutky. co viem tak slovensko ma tusim len 16 jednotiek 560 t.j. lokaliek elektrickych.

a zrovna medzi usekom ZV a BB by sa dvojkolajka hodila viacej ako elektrizacia (kedze su s tym dodatocne naklady na vozne etc etc ...

zelektrizovat by sa mala ked uz trat po filakovo a dalej na madare ...

dalej urcite zrekonstruovat usek ZA - Cadca - CR ...

a samozrejme po ZA zrekonstruovat cely koridor ...

brano: Nejaka mapa by nebola? Ked som dolhe roky cestovaval autobusom z udolia Nitry do udolia Rajcianky, vzdy som rozmyslal, kadial by ta trat mohla viest.

Ešte sa vrátim k projektu trate Nitrianske Pravno - Rajec z obdobia 1.ČSR, ktorý sme tu prednedávnom spomínali. Cez víkend som sa totiž prehrabal v svojej knižnici a niečo som o ňom našiel. Takže navrhovaná trať mala mať takéto parametre: dĺžka 39 km (kvôli rozvinutiu dĺžky pre zníženie sklonov o čosi väčšia ako dnešné cestné spojenie, ktoré má okolo 30 km), najväčšie sklony 14 promile, celková dĺžka tunelov okolo 4,5 km, vrcholový tunel mal mať dĺžku 2,5 km. Kvôli vysokým nákladom na takýto projekt bola pre spojenie Hornej Nitry so severným a stredným Slovenskom nakoniec zvolená výstavba trate Handlová - Horná Štubňa...

Železnice si za svoje problémy môže z veľkej vačšiny sama. Vždy sa hovorí že ryba smrdí od hlavy. A tu to platí niekoľkonásobne. Totiž načo má štát pchať peniaze do nejakej čiernej diery, kde sa tie peniaze stratia absolutne bez rozmyslu. Štát dal železniciam 15 rokov času aby sa zreformovali sami, z vnútra. A nič. Ale už prichádza čas že príde vonkajší zásah do riadenia železníc. Prídu tam ľudia zvonku - mimo železníc - profesionalni manažéri. Potom sa to trošku pohne dopredu a rozbehne sa to správnym smerom. Aj keď pri tom rúbaní lesa budú lietať triesky.

Trat PP-BB by mala po vystavbe asi taky vyznam, ako napriklad aj trat 140. A kedze dnes sa neozve nikto ani za modernizaciu ZZ na trati 140, co by bol nejaky obnos penazi, tak po stavbe tak narocnej trate, ako PP-BB, ktora by stala minimalne 100x tolko, nestekne ani pes. Neviem sice, ci je taky projekt uz niekde vypracovany, ale su tu aj technicke aspekty:

1. Vyskovy rozdiel PP-BB, vyskove pomery trate - obsluha dieslami si vyziada dost vykonne stroje alebo mensie supravy, palcivejsi je tento problem prave pri vozbe nakladu, spotreba nafty asi tiez nebude prave najnizsia
2. Pri elektrifikacii takejto trate vznikne rozhranie. Otazne je, ktora stanica bude domovska pre vlaky, chodiace po tejto trati (to sa ale tyka kazdej trate, na ktorej ma byt rozhranie).
3. Narocna udrzba (pripadna modernizacia). Preco sa zrazu tak upustilo od modernizacie severneho tahu? Kolko taka modernizacia moze stat, ked nie na vsetky useky je lahky pristup? Napriklad hned za Zilinou (2xmost, 2xtunel, 1x2tunel)

Ekonomicke aspekty:

Vobec cela modernizacia, ktora kdekolvek a akokolvek prebieha, je z drvivej vacsiny platena z fondov EU. Pre projekty Europskeho vyznamu je to Strukturalny Fond, pre modernizaciu infrastruktury, ktora nema Europsky (ale len Slovensky) vyznam, sluzi Kohezny Fond. Cast penazi ide z nasich vreciek.
Neviem, ako je to s limitaciou financnych prostriedkov z fondov, ale sucastou uspesneho grantoveho projektu musi byt aj ekonomicka navratnost, analyza trhu v danej oblasti, dopad na ZP, dopad na regionalny rozvoj, vsetko navzajom porovnane. Musia byt definovane osi rozvoja do buducnosti, prognozy... Navyse to musi byt zahrnute v Strategii Regionalneho Rozvoja vsetkych dotknutych regionov tesne za polozkami Kanalizacia, Skodlive vtactvo, atd...
Preto si myslim, ze taky projekt sa sice da napisat, ale asi nebude uspesny. Svajciari to mali jednoduchsie v tom, ze budovali celistvy system, ktoreho sucastou je: bla, bla, bla...skratka, pre podobne projekty by pomohla integracia dopravneho systemu spolu so SAD. Svajciari to mali o to tazsie, ze si vsetko zaplatili sami (na druhu stranu, oni na to mali...).

Myslim, ze keby sa nasla vola (mozno aj politicka) vybudovat u nas nosny dopravny system na baze zeleznice s pripojmi SAD v nedostupnych oblastiach (ako sa o to snazia iba v Bratislave uz 30 rokov a Slovak v prvom rade musi vediet, kolko JEMU z toho kvapne a tak projekty stoja), nebol by az taky problem aj s novymi tratami. Snad krokom k niecomu takemu boli VUC. Zatial vsak velmi malym. Kym sa ujasnia ekonomicko-politicke vztahy, doprava (z tohto hladiska) bude v uzadi. V sucasnosti tomu celemu aj s dialnicami akosi chyba koordinacia. Pripada mi to, akoby sa stavalo len preto, ze sa podal projekt, bol schvaleny a teraz su peniaze, tak sa stavia. Samozrejme, ze to nie je zle, aspon nieco sa spravi a Slovak si povie, ze mu nie je az tak zle. Miki si napise na svoj vrub peknych par cisel (o to mu samozrejme ide) a vsetci budu spokojni.

Nie je nikto, kto by povedal: "Tak pani a co s dopravou u nas?" Tak celkovo. Nie: Tu treba toto, tam chceme toto....zle sa mi beha autom tadial, tak to porobme...Ale "navrhnime celu vec."

1. Uz dlho sa omiela aj v najvyssich kruhoch, o vyrovnavani rozdielov medzi regionmi (Skutocnost: Nikto to robit nebude, pretoze rozhodnutiaschopni su v BA a kto by si ukrajoval zo svojej kasicky pre nejaku chudobu...)
2. Prave hornate casti Slovenska su na tom najhorsie a to hlavne vdaka nedostatocnej dopravnej infrastrukture.
3. Spolupraca VUC moze vela napravit, ale aj vela pokazit. Skor sa vsak budu medzi sebou hadat.
4. Vypracovat projekt rozvoja celeho Slovenska na zaklade podprojektov jednotlivych regionov a dolezite body INTEGROVAT (doprava ma predsa jednotlive regiony spajat a nie delit a uz vobec nie delit na privrzencov vlakov a privrzencov busov)
5. Podat grant, v tomto momente je dolezita politicka vola a schopnost jednat za nasu

brano: s tými diaľnicami máš pravdu, treba ich ...aj keď treba napísať, "diaľnice" tak ako ich poznáme, teda 2x2 pruhy, budú asi len od BA po ZA, od RK po PP,od Levoče po branisko, od braniska po Ke a tzv. R1 teda TT-Nr už je dávno, nedávno pribudol 14km obchvat Novej Bane, NBaňa- ZC sa stavia, v Žiari nad Hronom sú na nože, kade má viesť diaľnica, ale tá sa začne stavať na budúci rok a nakoniec ZH-BB je už dávno...ostatné úseky "diaľnic" a rýchlostných ciest budú len klasické cesty 1.triedy s jednapolmetrovými krajnicami a mimoúrovňovým križovaním...Lenže keď sa u nás nahrabe na diaľnice toľko prachov /asi nikoho neprekvapí, že u nás sa diaľnice stavajú asi najdrahšie v Európe/ možno sa u nás nájde niečo z toho na modernú železničnú infraštruktúru, aspoň nech sa koridory porobia na 150-160ku, ostatné hlavné trate na 100 až 120 atď

splinterX: Kritizovať výstavbu diaľnic vzhľadom na očakávanú energetickú krízu nie je celkom logické. Ono totiž energetická efektívnosť dopravy po diaľnici je vyššia oproti doprave po bežnej ceste (plynulejšia jazda bez častých rozjazdov a zastavovaní, priaznivejšie sklonové pomery). Navyše cestná doprava nemusí používať jedine palivá vyrábané z ropy a prípadný rast cien energie bude mať vplyv aj na cenu elektriny pre železnicu. Ak by nejaká energetická kríza v súvislosti s ropou skutočne nastala, najväčšie problémy by mala letecká doprava, takže nezmyselné sú skôr projekty výstavby megalomanských letísk.

Pri súčasnom stave dopravnej politiky, systéme spoplatňovania dopravnej cesty na ceste a železnici a "kvalite" železničnej nákladnej dopravy musím bohužiaľ skonštatovať, že desiatky miliárd korún "vyhodených" do cestnej infraštruktúry budú mať oveľa väčší zmysel, ako keby išli tie isté prostriedky do železničnej infraštruktúry (ktorá by bola pri dnešných podmienkach podľa všetkého nevyužitá). Reči o tom, že takýto stav nie je ideálny, zaznievajú z úst viac či menej kompetentných prakticky od prvých ropných kríz v 70. rokoch. Napriek tomu je akákoľvek výrazná zmena v prospech železnice v Európe zatiaľ v nedohľadne. Najprv treba zmeniť celkový pohľad na železnicu ako "prežitok z 19. storočia", inak budú akékoľvek naše návrhy na modernizáciu či dokonca výstavbu nových tratí iba zbožným želaním...