Dopravná politika Slovenskej republiky

Nechcel som to tak priamo, aby som pritomnych nevydesil....ale nech sa paci. Ja mam 23 a dufam, ze v tych casoch este budem v domove dochodcov a nie vonat fialky...

lostrail: neviem neviem, kým sa dostanú s koridorom do Popradu tak my dvaja budeme sedieť v domove dôchodcov a spomínať na tie časy keď mlieko stálo 30Sk a v BA chodili ešte nejaké vlaky.....poznámka mám 21rokov

Nuz, a o dalsich par rokov reelektrifikacia....

rk_kn.: URL by bolo lepsie ako obrazok:
http://spravy.pravda.sk/popradsku-zeleznicnu-stanicu-zmodernizuju-fzh-/sk_regiony.asp?k=96005&c=A060424_142345_sk_regiony_p04

P. hovorkyňa K. Blašková informovala o projekte rekonštrukcie popradskej žst.

Jakub:
Mozem len potvrdit, ze jej absolventi by vedeli vela veci na zeleznici zlepsit, avsak na ZSR/ZSSK/ZSCS stale plati princip "snad nebude vajce sliepku ucit !", a tak este nejake roky bude konecnou stanicou ich diplomoviek len skusobna komisia FPEDaS ZU a potom "suflik zabudnutia".

Niektore temy diplomovych prac na Katedre zeleznicnej dopravy FPEDaS ZU su celkom zaujimave, ak by som mal niekedy viac casu, tak by som sa na nejake aj isiel pozriet.

http://fpedas.utc.sk/~kzd/ pod zalozkou "Studenti".

Celkom by ma zaujimalo, do akej miere sa vysledky diplomoviek pouzivaju aj v praxi.

Designer:
to tu uz bolo preberane od20.3.2006 : Rýchlovlaky premávajúce v rámci EÚ by mali ísť aj do SR - http://www.vlaky.net/servis/sprava.asp?lang=1&id=1159

... ak da na to Brusel peniaze, tak budu hutat papalasi na MDPT ako tie peniaze potichu "pretransformovat" na dialnice ...

Do Paríža pocestujeme rýchlejšie

BRATISLAVA – Vlakové spojenie Bratislavy s Parížom by čoskoro mohlo byť časovo porovnateľné s leteckým, a navyše cenovo omnoho prístupnejšie.
„Cesta vlakom medzi oboma hlavnými mestami potrvá zhruba o deväť rokov len osem hodín,“ tvrdí Daniel Maruniak, riaditeľ odboru rozvoja ŽSR. Asi v roku 2015 by totiž podľa neho mala tieto metropoly prepojiť moderná železničná trať, určená pre rýchlovlaky typu TGV, ktoré po nej budú môcť jazdiť niekde až rýchlosťou do 200 km/h.
Vybudovanie železničnej osi Paríž – Štrasburg – Stuttgart – Mníchov – Linz – Viedeň – Bratislava sa pod číslom 10 ocitlo v zozname tzv. TEN-T projektov siete mimoriadnej kvality, ktorá má už v blízkej budúcnosti križovať Európu. Zatiaľ sa uvažuje s koncovou bratislavskou stanicou tejto trate v Petržalke, rozpracované sú však už aj projekty tunelového prepojenia popod Dunaj na obnovenú stanicu Filiálka a Predmestie.
Maďari dokonca v Štrasburgu či Bruseli viac ráz požadovali ďalšie predľženie osi 10 od Bratislavy až po Budapešť. Podľa Maruniaka bude však metropola našich nužných susedov napojená skôr na južnejšiu vetvu TGV smerujúcu z Lyonu cez Terst a Ľubľanu.
Projekt prepojenia Európy superrýchlimi vlakmi, ktorý Európska komisia naposledy aktualizovala v roku 1996, vychádza ešte z Maastrichtskej dohody podpísanej v roku 1992.
Na financovanie jednotlivých tratí sa preto najviac majú podieľať európske zdroje. Prispieť z vlastných rozpočtov však budú musieť aj zúčastnené štáty
a zrejme sa významne uplatní aj súkromný kapitál.
Ako Maruniak zdôraznil, niektoréúseky trate z Paríža do Bratislavy sú už dokonca hotové, najmä vo Francúzsku a Nemecku. Slovensko sa bude podieľať najmä na budovaní trasy na území Bratislavy. „Žiadateľom a prijímateľom európskych finančných zdrojov je ministerstvo dopravy,“ vysvetlil Maruniak.
Na účet rezortu sa zo sumy 10,57 milióna eur schválenej pre našu krajinu na zabezpečenie projektových prác v prvej splátke už reálne dostala polovica. „Úlohou Železníc SR je pripraviť v apríli a máji podklady na vypísanie verejnej súťaže na zhotoviteľa projektu,“ uviedol riaditeľ odboru. Tender bude podľa neho vyhlásený prevdepodobne v máji, vyhodnetený najskôr začiatkom augusta.
„Mestskému magistrátu sme predložili zadanie, ktoré by malo poslúžiť na zapracovanie modernizácie železníc vBratislave do územného plánu. Teraz čakáme na vyjadrenie k tomuto zámeru,“ uzavrel Daniel Maruniak.

Soňa Pacherová Bratislavská Pravda - 12.04.2006

Trať Paríž - Bratislava

Trasa: Paríž - Štrasburg - Stuttgart - Mníchov - Linz - Viedeň - Bratislava

Čas prejazdu: 8 až 8,5 hodiny

Obsluhovať ju budú rýchlovlaky TGV, v niektorých úsekoch dosiahnu rýchlosť až 200 km/h

Predpokladaný termín dokončenia: 2015

Už sa neviem dočkať kedy to bude, aby som sa mohol ísť previesť do Paríža.... ***

Nuz, panesek sa nechal pocut a teraz ide byt veselo. Hlavne ma zaujimaju tie poschodove jednotky, ktore uz mali teraz niekde premavat....
No a klimatizovane vozne....hmmm.

Na Slovensku existuju trate, ktore su zaujimave pre prezentaciu spolocnosti a su zaradene do vyssej kategorie:
BA - KE
BA - Praha
BA - Budapest
BA - ZV - BB
BA - ZA - Skalite - Zwardon

A potom existuju rychlikove trate rovnakej kategorie (aspon ako BA - ZV), ktore su nezaujimave a mozeme cakat, ze sa nieco vyriesi...:
trat c. 141, 140, zbytok trate 160, 190, 191

Kde to bude v hnedom, tekutom, smradlavom bordeli este veeelmi dlho

No nejako sa nam ta klimatizacia posuva, ved to malo byt myslim uz v tomto roku (teda nejakych 80-90%)...

Moderné vlaky sú otázka niekoľkých rokov - tak to som zvedavý! Slovné spojenie "niekoľko rokov" je však veľmi neurčité - môže to byť aj niekoľko desiatok rokov. Držím palce!

Ondrej Matej: Moderné vlaky sú otázka niekoľkých rokov

http://www.hnonline.sk/1-10129710-18160710-k00000_detail-6c

** **

Chcete pocut moj nazor?Ja to vidim tak ze blavacki papalasi sa riadne nabalia a potom rozkuskuju zeleznice na firmicky...Kazdy papalas bude mat svoju....Co rychlik to firy...Bude napriklad Gerlach sro a tak...Pri tunelovom hospodareni tohto statu to vidim ist jedine tymto smerom.

Táto otázka straší mnohých chlapov i devy . Aká bude perspektíva železníc u nás? Podľa mňa osobne, pri sledovaní spôsobov uplatňovania zmien v našom štáte a na železnici, ma napadá aj iná otázka. BUDE vôbec o pár rokov u nás ešte železnica ako taká?
Pri preberaní modelov, ktoré sa v iných regiónoch neuplatnili, pri úmyselnom hospodárení do kolapsu si myslím, že týmto smerom cesta nevedie.Teda nemala by.
Chápem ekonomické potreby, no ťažko sa vysvetľuje človeku, ktorý odpracoval u podniku skoro celý aktívny život a vidí narastajúci až gigantický nárast administratívy, že prevádzka už jeho skúsenosti a porácu nepotrebuje. O rodinkárstve ani radšej nebude reč. A keď čítam o narastajúcich platoch (priemerných), to mi pripomína, keď sme štrajkovali...
Perspektíva železníc sa u nás isto nesmie poberať tuuto cestou. Ak ale áno, padneme tak hlboko, že ani našu vnuci sa z toho blata ašpiny nevyhrabú.Škoda.

Rady železničiarov vlani opustili opäť tisícky pracovníkov. Železničné firmy tak plnia svoj plán, vytýčený ešte v roku 2003, podľa ktorého chcú zvyšovať svoju efektivitu a zároveň kresať náklady.

Masívne prepúšťanie...

Ešte stále najväčší zamestnávateľ na Slovensku, Železnice SR na konci roku 2004 zamestnával zhruba 20 300 ľudí, no v decembri uplynulého roku už ich bolo len 18 500.

Osobný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko skončil v minulom roku pracovný pomer so 189 zamestnancami. Z tohto počtu uvoľnila spoločnosť 55 ľudí z organizačných dôvodov a 134 zamestnancov pre odchod do dôchodku či výpovede, alebo úmrtie.

Nákladná Železničná spoločnosť Cargo mala na konci minulého roku 11 856 zamestnancov, čo by podľa prepočtov SME znamenalo, že vo firme oproti koncu roka 2004 nepracuje takmer 700 ľudí. Pred rozdelením na začiatku minulého roku totiž Železničná spoločnosť zamestnávala 17 611 ľudí.

Podľa hovorcu oboch železničných spoločností Miloša Čikovského ide najmä o prirodzený úbytok zamestnancov. "V horizonte najbližších troch rokov spoločnosť už nepredpokladá výrazné zmeny v zamestnanosti," konštatoval Čikovský.

Bývalí železničiari sa zvyčajne uplatnia ako pracovníci dodávateľských a opravárenských firiem, napríklad "ŽOS", ale ich zamestnávanie je z roka na rok ťažšie. Prepustení zamestnanci železníc totiž pribúdajú rýchlejšie, než voľné pracovné miesta v týchto firmách. Predovšetkým mladšie ročníky sa tak obzerajú po rekvalifikácii.

...kompenzuje rast miezd

Na druhej strane, železničiarom rastú platy. Rovnako ako minulý rok sa ŽSR v kolektívnej zmluve zaviazali, že tento rok zdvihnú mzdy zhruba devätnástim tisíckam zamestnancov o 5,8 percenta. "Priemerná mzda sa pritom za minulý rok dostala na 18 167 korún," uviedla hovorkyňa ŽSR Nela Blašková. V tomto roku by sa tak mali mzdy zamestnancov železníc zvýšiť v priemere o 1 054 korún na 19 220 korún. Kolektívna zmluva rieši podľa Blaškovej aj otázku sociálnych kompenzácií a odstupného. Sociálne istoty železničiarov pritom ostávajú stále silné, hoci už nie sú také exkluzívne, ako v časoch starých štátnych železníc. Rozsah sociálnych kompenzácií, ktoré patria zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov, sa znížil na tri-, päť- a osemnásobok mzdy v roku 2006.

http://ekonomika.sme.sk/c/2618763/Zeleznice-nadalej-prepustaju.html

V holding byly důsledně přetvořeny železnice německé, říká se tomu také "německý model" trasformace unitárních státních železnic. Níže zmíněný "britský model" je k tomu v ostrém protikladu. To, co se děje na Slovensku, je pokus nikam nezařaditelný a díky tomu (jak už kdesi na těchto stránkách uvedl přítel Garin) také se zájmem v zahraničí sledovaný. Také transformace česká není zrovna typická, protože na rozdíl od německého modelu došlo sice k oddělení správce železniční dopravní cesty od zbytku původní železniční společnosti (i když nikoliv zcela důsledně), nicméně ostatní segmenty ČD směřují k holdingovému uspořádání, tedy samostatným akciovým společnostem vlastněným jediným subjektem.

K pojmu holding: je to (stručně řečeno) uskupení obchodních společností, v němž jedna ze společností (mateřská) kapitálově ovládá několik jiných společností (dceřiných).

Holdingové usporiadanie by nám tu mohol vysvetliť niekto s ekonomickým vzdelaním, ale zdá sa mi, že v holdingu každá jeho súčasť vystupuje a zrejme aj hospodári samostatne.

Mne sa celkom páči aj systém v Anglicku, kde mobilné prostriedky vlastní tretia osoba (a je ich viac = konkurencia) od ktorej si ich prenajímajú jednotlivý dopravcovia (podrobná reportáž bola v minulom ročníku ŽM). Systém rozdelenia u nás nie je správny, pretože v skutočnosti ZSSK nemá inú možnosť ako objednávať opravárenské výkony u Carga. Je asi nepravdepodobné, že v najbližšej dobe vstúpi na trh niekto iný a bude stavať vlastnú infraštruktúru pre údržbu vozidiel. Hovorilo sa, že aj dielne majú byť vyňaté z pod Carga a majú sa privatizovať. Potom by vlastne mohla existovať aj v tomto segmente konkurencia čo by vyvolalo tlak na rast kvality a znižovania cien.
Druhým a síce závažnejším problémom je nedostatok financií. Môžeme mať model usporiadania akýkoľvek, ale pokiaľ sa stále bude žiť na dlh, tak to nikam nepovedie. Nuž asi sa v konečnom dôsledku nevyhneme zrušeniu nerentabilných spojov a ušetrené prostriedky budú smerovať do posilnenia preplnených spojov. V tomto čase sa už ale nebude jednať o výkony vo verejnom záujme, ale o tvrdý biznis. Toto by si mal štát uvedomiť.
Ešte jedna pripomienka, pokladám za maximálny úder pod pás, keď bolo schválené že autobusové spoje vykonávané ako výkon vo verejnom záujme budú oslobodené od mýtneho (odznelo to v TA3).
null

Tak to je podla mna otazka privatizacie ZSSK Cargo a vseobecne kto bude mat nad zeleznicami ruku.

ufo: hej presne tak ako pises. mne osobne to prijde ako velmi dobre riesenie, lebo kazdy si objednat len kolko potrebuje ;) eliminuje sa cross financing a vysortuje sa co a ako.

ohladne privatizacie, ako ostatne v kazdom state je to odvysle od volieb a kedze tento rok su v rakusku volby a OBB resp zelezniciari su v rakusku hoooodne silna volicska zakladna (tradicne inak socialisti ;) ) tak je neradno ich provokovat s privatizaciou => kedze s tym suvisi aj prepustanie, kedze aj v OBB je silna prezamestnanost. inak vytvorenim OBB Dienstleistungen sa sledovalo hlavne to, ze bude nutne so zamestnancami podpisat nove zmluvy, tam dali vsetkych uradnikov a vobec ludi navyse s 5rocnou zmluvou a potom ich vykopnu ;) )

mno ale k veci, ak vyhraju volby OVP + FPO, teda bude stredoprava vlada tak sa bude privatizovat relativne hned po volbach.

ak vyhraju socialisti zo SPO tak sa privatizovat nebude :)

cize privatizacia carga bude bud o cca 2 roky alebo o hodne neskorsie ;)