Dopravná politika Slovenskej republiky
Už veľa dní diskutujeme o perspektívach železničnej dopravy na Slovensku na stránkach MÁV. Dovolil som si založiť novú tému, preto, aby sme sa mohli sústrediť na podstatné - akú máme predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať o 10 - 15 rokov.
Na úvod pár poznámok. O budúcnosti železníc na Slovensku predovšetkým rozhodne:
Či vo vedení slovenských železničných spoločností budú mať manažmenty víziu, čo chcú dosiahnuť, či budú mať predstavu, aké by mali byť slovenské železnice v horizonte 10 - 15 rokov. Či sa nájde dostatok osobností, ktoré dokážu silou argumentov získavať podporu odborných i politických kruhov, podnikateľov ale aj verejnosti. Či sa nájde politická strana, ktorá bude mať vo svojom programe reálnu podporu modernizácie a rozvoja železníc, aby dosiahli európsku úroveň. Či sa myslenie manažmentov bude uberať v negatívnej rovine obmedzovania osobnej dopravy alebo v rovine pozitívneho myslenia a expanzie. Či Slovensko, bude mať záujem o železnicu a ak áno, o akú železnicu. V neposlednom rade rozhodne aj postoj železničiarov na všetkých postoch. Aj tento web vytvára určitú mienku o železnici. Denne ho čítajú stovky ľudí.
Akú máte predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať v rokoch 2010 - 2020?
Podradené diskusné témy
Skratka, cely ten cirkus prebieha len kvoli tomu, ze dotacie nestacia (alebo uz nemaju) a toto je dobry sposob ako ziskat lowe.
BRATISLAVA - Popradská spoločnosť Tatravagónka, a.s., ktorá sa zaoberá výrobou koľajových vozidiel, kvôli úspore nákladov prepustila ku koncu októbra 326 zamestnancov, z ktorých 170 bolo technicko-hospodárskych a režijných pracovníkov.
Vedenie spoločnosti toto rozhodnutie avizovalo ešte vo februári tohto roka s tým, že do konca roka 2005 prepustí 450 zamestnancov. Svoj krok spoločnosť zdôvodnila dlhodobo nestabilnou situáciou v cenách hutníckeho materiálu, ako aj nižším dopytom po vagónoch, čo prinieslo so sebou redukciu plánu výroby spojenú s redukciou zamestnancov. "Výpadok podvozkov pre poľských odberateľov a presun rozpracovaného obchodného prípadu pre švédskeho zákazníka z prvého do štvrtého kvartálu zvýraznil nerovnomerné rozloženie výroby Tatravagónky," doplnila PR manažérka spoločnosti Mariana Králiková.
Kvôli nepriaznivej situácii na trhu spoločnosť oznámila aj zrušenie chránených dielní, pričom voči 29 zamestnancom z celkového počtu 37 pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou uplatnila výpoveď z organizačných dôvodov. "Všetkým, najmä tým, čo utrpeli vo firme úraz, sme ponúkli náhradnú prácu na iných výrobných strediskách a ponuku prijali dvaja zamestnanci," uviedla M. Králiková. Pracovný pomer ukončilo k 30. novembru tohto roka 24 zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Zrušenie chránených dielní bolo súčasťou deklarovanej stratégie Tatravagónky súvisiacej s hromadným prepúšťaním.
V treťom kvartáli sa podľa M. Králikovej situácia v oblasti odbytu začala zlepšovať. Za mesiace november a december by mala výroba dosiahnuť 23 % z celkového ročného objemu, z čoho vyplýva, že firma musí pružne reagovať na výkyvy na trhu. Stabilizácia pri napĺňaní výroby viedla k prijímaniu výrobných robotníkov vo štvrtom kvartáli. Spoločnosť prijala na dobu určitú 103 výrobných robotníkov, z toho v mesiaci november 57 zamestnancov do hlavného pracovného pomeru a 19 externých zváračov. "V decembri je potrebné pre úspešné splnenie plánu prijať ešte ďalších 53 výrobných robotníkov," povedala Králiková. Ku koncu novembra evidovala Tatravagónka celkom 1 653 reklama
zamestnancov.
Polročné hospodárenie spoločnosť ukončila so stratou 113,1 mil. Sk, zatiaľ čo v rovnakom období roku 2004 dosiahla zisk 36,7 mil. Sk. Nepriaznivé ekonomické výsledky spoločnosť odôvodnila dlhodobo nestabilnou situáciou v cenách hutných materiálov, ako aj nižším záujmom o produkty vagónovej výroby na európskych trhoch. Tatravagónka pôsobí na slovenskom trhu už viac ako 80 rokov. Na akciovú spoločnosť sa pretransformovala v roku 1994. Majoritným vlastníkom je spoločnosť Vapop, ktorá vlastní 91-percentný podiel. Predmetom činnosti Tatravagónky je výroba, predaj a údržba koľajových vozidiel a ich dielov pre osobnú a nákladnú dopravu, údržba a opravy koľajových vozidiel.
------------------------------
Dalsi dovod mysliet si ze to bude len horsie
Ale zas, nakolko sa Nickovi moze zdat projekt nespravny, nakolko aquilovi dobry, ci sa zrealizuje, o tom rozhodne vyska provizii pre dotycne a novodotycne osoby.
Akykolvek projekt u nas sa bez toho nezaobide, s tym, ze moze byt lubovolne sialeny, ale ked z neho dobre tecie, tak preco nie?
Preco by sa na novy NDS nemohol divat nejaky pupkac zo svojej skromnej 700m2 vilky.
ohladne poklesu cestovania sa velmi velmi mylis :)
a navyse si odporujes, na jednej strane si proti IAD a na dalsej nechces pokrok ..
okey ja koncim. nema to zmysel :) moju viziu ze NDS nebude a zostane len dlh pre BA sa splni onedlho :)
ta slovenska lacna pracovna sila dostane zaplatene, nebol si to ty co tu zopar stranok dozadu ohlasoval ze vystavba infrastruktury prinesie nove pracovne miesta ?
a ked to beres, ze sa na tom niekto nabali (co nevylucujem ;) ) tak podla tohoto by sa nemohla postavit ani 1 km zeleznice ..
nick, tunak ide hlavne o to ze este su neni uplne zastavane, znicene potencionalne koridory stredom mesta pre zeleznicu a MHD, co nemusi byt pravda o par rokov a potom sa to uz len zhorsi.
skus trosku uvazovat out of the box ako by povedal klasik :)
ZSR nemozu uz lepsie pomoct mestu s riesenim problemu pretazenej hlavnej stanice a hlavne MHD v tom smere, ako rozlozenie na dalsiu stanicu a s perfektnym prepojenim na letisko, co by mesto dostalo zadarmo :)
nick, mas pravdu ale v jednom, mestska cast a mesto sa zaujima hlavne o pozemky pri filialke a na nivach, kedze je to kratkodoba zlata bana :)
ja vsak stale dufam, ze aspon v ramci PPP sa tento projekt pohne a mesto sa spamatuje a ked spravia nieco na styl spolocneho projektu a urobia jednym smahom aj rychloelektricku s celkovym rozpocotm tak 20 miliard korun, tak takto za 10 rokov moze mat bratislava dlhodobo porieseny problem co sa tyka MHD :) skoda, ze na slovensku sa rozmysla maximalne na 4 roky dopredu (a aj to v tom lepsom pripade ;)
stale nechapes tu pointu co ti chcem povedat a to je o spolupraci zucasnenych stran.
a ked napises ze to neodlahci hlavnu stanicu, tak to je uz mimo :) drtiva vacsina vlakov nielen z rakuska ale najma z vychodu by koncila na filialke pri nivach popripade by ich stacilo pretiahnut rovno az do petrzalky kde aj tak je pre vacsinu vychodniarov konecna stanica a by si nechapal ako sa vyprazdni hlavna stanica ... chce to trosku sa na to pozrie z globalneho hladiska :)
mno, ale poviem ti tak, dopadne to tak ze mesto rozoserie tie 4 miliardy na rozne mini projekty a o nejako NDS si bude moct nechat snivat. nebude ani filialka ani metro a uz vobec nie elektricka.
a ze to neni problem nas MsU presvedcuje kazdym dnom, asi 400 milionov uz mesto dalo na apollo, 200 milionov nakup autobusov, dalsich asi 300 milionov pojde na opravu ciest, a to je len rok 2005 ..
nez dojde rok 2007/2008 kedy sa najskor zacne nieco robit na NDS tak mesto bude mat akurat niekolkomiliardovy dlh a bratislavska doprava bude v nehoraznych srackach :)
a dovod ? lebo mesto, MDPaT, BSK, zsr vsetci budu klasicky kopat za seba a nebude nic :)
toto pokial sa slovaci nenacia, vazne tu nebude nic :) preto ti odporucam chod si pozriet do viedne ako to ide ;) a ako to na slovensku nikdy nepojde :)
mno ale este raz preventivne zdvorazim to co som chcel povedat, a totizto _spolupracou_ mesta, BSK, ZSR, MDPaT sa da dosiahnut velmi efektivny integrovany dopravny system
dalsie zeleznicne prepojenie cez dunaj by bolo skor vyhodne, lebo okolo 2015-2020 sa pocita z kompetnou prestavbou pristavneho mostu ..
2 nick: nebud smiesny. bol si niekedy vo viedni ? videl si wien mitte ? rennweg ? st. marx ? ak nie tak odporucam si to pozriet, inak len tliachas do vzduchu.
tento projekt sam o sebe ozaj neriesi komplexny problem MHD, co nikto nepopiera, ale ide o moznu spolupracu, ktora by mohla priniest presne to co je wien mitte (u nas filialka) a stanice rennweg (nivy) & st. marx.
pointa je hlavne v tom, ze bude mat bratislava viac menej dve dolezite stanice. filialku, ktora moze rapidne odlahcit hlavnu stanicu. a hlavnu stanicu.
problem hlavnej stanice je v tom, ze sa uz neda rozsirovat, co ti nemusim hovorit :)
dalsie obrovske plus je ze ak sa to dotiahne za spravny koniec tak by filialka + nivy dotiahli ludi plus minus do centra, odlahcilo by to velmi hlavnej stanici ako aj MHD v tomto smere.
cize fakty nepustia, filialka sama osve neriesi MHD, ale v pripade spoluprace to moze _diametralne_ poriesit, ak sa budu stanice nivy & filialka budovat spolocne s ucelom prestupnych bodov ...
dalej taketo prepojenie rychloelektricky
inak ked sme pri rychloelektricke, ak bude mesto BSK chytry, tak sa daju na most pouzit eurofondy ...
jo a na zaver. ak si myslis, ze nase drahe vedenia mesta nieco s MHD urobi tak si na omyle.zobrali si grandiozny vyse 4 miliardovy uver na NDS a pritom sa v tom najsamoptimistickejsom pripade zacne stavat az v toku 2007! ak vobec...
nie je ani len schvaleny projekt, EIA, primitivne uvazuju s urovnovou elektirckou (co je hlavny problem). takze ja osobne verim, ze filialku nakoniec spravny ludia pretlacia a mesto utrie hubu ... lebo su tam nehorazni neschopaci ..
suma sumarum => nick odporucam ti urobit si vylet do viedne zviezt sa na staniciach wien mitte => rennweg => suefbahnhof
a dalej odporucam si pozriet U6 co je viedenska rychloelektricka (jazdia tam este stale elektricky, len ich uz vymienaju :) ako mimourovnove krizenie co ide z viaduktov a estakad do tunelov a zase spat nad teren ... mozno potom pochopis co je zmyslom spoluprace a co sa da dosiahnut :)
jo a potom nech ta neprekvapi ze lokalne s-bahn chodia castejsie ako v BA elektricky :)
Pre rychloelektricku maju zdvihnut(!!) stary most este o meter. Dufam, ze to budu robit prave v case, ked Ti druhi budu rypat pod tym vsetkym tunel. Pridem sa pozriet, ako pada domcek z karat....
problem je v tom ze su aj projekty, ktore presne toto maju z aciel, a ide len o harmonizaciu postupu medzi mestom a ZSR.
keby si si pozrel projekt, zistil by si ze sa uvazuje presne o systeme ako je vo viedni, teda S-bahn. v ramci mesta by na chrbitcovych spojoch chodily klasicke vlakove supravy v castych intervaloch. (pocita sa aj zo zastavkou na nivach)
napojenie by bolo na rychloelektricku.
ale chapem, ze slovaci su taky, ze kvoli stromu nevidia les :) a ver tomu ze keby mesto malo vsetkych 5 pohromade a vyuzije spolocnu vystavbu, daju sa usetrit miliardy ...
halvne by sa skulturnilo nielen okolie filialky ale aj niv, kde sa pocita s hlavnym uzlom, kde by bol vlak, metro/rychloelektricka, MHD a autobusova doprava ...
ale ja viem, clovek by chcel asi vela aby toto niekto pochopil .. tak isto ako nikto normalny nemoze navrhnut nahnat rychloelektricku s koncom na safku :) a o pochabom napade urovnovej rychloelektricky ani nehovoriac ...
Elektrikácia do BB je totálna sprostosť, radšej skutočne 2.koľaj. Dialničná sieť je tiež poddimenzovaná, ale prečo napr. je výstavba 1 km dialnice najdrahšia v Európe.
Integrácia dopr.systémov, toto je krok správnym smerom, lenže na Slovensku politická a mocenská vôľa nevyspela ani len k úsiliu o realizáciu.
Čo je pre Bratislavu výhodnejšie, keď dostane pozemok filiálky a predá ho za milióny, alebo tak železncia postaví stanicu, výstavbu bude bojkotovať.
Prečo sa v tomto čtáte nikto až na pár výnimiek neusiluje o zriadenie IDS, po finančnej stránke so železnicou ako nosným systémom je najvýhodnejší variant. Najvýhodnejší preto,že ľudia možno prejdu od auta k vlaku,...
Železnica má samo o sebe veľký potenciál, a je len chybou, že sa nevyužíva. Chybou dopravcu, VÚC a Ministerstva dopravy.
Jednoducho v tomto štáte sú iné priority ako rozvoj verejnej dopravy, spojený aj s rozvojom regiónov...
osobne som uz pobehal hodny kusok sveta, a snad az na par vynimiek sa radi viedenska MHD k absolutnej spicke, ale o tom tu nemusime rozpravat ze ano :)
a ako poznamenal brano, spojenia BA - W je zasluhou hlavne rakuskej strany, ktora sa zobudila sice neskoro ale s o to vacsou vervou sa do tohto projektu vrhli. a na rozdiel od nas ked rakusaci do niecoho idu maju zabezpecene financovanie :)
pre zaujimavost na severne prepojenie vieden - BA cez marchfeld je vyclenenych 1 mld euro (sumu ktoru by mali ZSR tak na nasledujucih 40 rokov :) ). bude sa kompletne modernizovat a elektrizovat usek od floridsdorvu po devinsku novu ves (marchegger ast). rekonstruovat a elektrizovat usek gaenserdorf
bude temer urcite novy most cez rieku moravu a uvazuje sa aj o zdvojkolajeni.
jeden z dovodov je aj VW samozrejme :)
dalej sa tam planuje okolo 2015 aj dalsie dialnicne pripojenie na D2.
z dalsich projektov je tam prepojenie zeleznice zo schwechatu (spange goetzendorf) na trat smerom na kitsee a zdvojkolajenie trate. so zdvojkolajenim
mno a dalsia vec je ze dovod preco sa rozbehlo tolko debaty ohladne filialky boli do znacnej miery rakusania, ktori pretlacili projekt VRT z pariza cez vieden do bratislavy, s napojenim pod dunajom a filialkou ako IC/EC stanicu... a napojenie na letisko.
v EU je nenormalny tlak na twincity bratislava - vieden. len je smola ze BA magistat to tak bojkotuje. odhaduje sa prispebok EU na toto 12 miliard korun ... a kedy nase zeleznice dostanu taky prispevok?
odporucam pozriet tuto mapku, su tam spominane useky aj s terminami dokoncenia. a tieto terminy budu na rozdiel od ZSR aj dodrzia :)
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=335
inak sa este uvazuje pri regio aj o pressburger bahn, ale to bude dost odvysle od BSK ...
ad BB - ZV mas pravdu uz sa to nezmeni, ale clovek to predsa len neda aby si nerypol :)
lostrail: Mne sa skôr zdá, že na rozšírení spojenia BA-Viedeň majú rozhodujúci podiel Rakúšania, ktorí v ňom logicky vyňuchali obrovský potenciál a súčasný rast počtu cestujúcich im dáva za pravdu. Slovenská strana sa skôr len vezie popri nich - viď obštrukcie ohľadom IC Viedeň - KE či iných priamych spojov z Viedne do slovenského vnútrozemia...
Do troch rokov by mali zo stanice zmiznúť doterajšie provizórne nástupištia. Cestujúci tak už nebudú musieť riskovať život prebiehaním cez koľajnice. „Terajší stav považujeme za provizórny. Rekonštrukcia železničnej stanice Poprad- Tatry bude pozostávať z výstavby nástupíšť, podchodu a nadchodu pre cestujúcich, ako aj z moderného koľajiska. Ľudia už nebudú prechádzať na jednotlivé nástupištia cez koľajnice ako doteraz,“ uviedla hovorkyňa ŽS Kornélia Blašková. Modernizovať budú aj trakčné vedenie, výhybky a inžinierske siete. Tri štvrtiny plánovaných výdavkov na rekonštrukciu uhrádzajú z fondov EÚ. Zvyšok bude zo štátneho rozpočtu.
Zdroj: Nový Čas