Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Nie so autorom úseku PU-ZA, robia to kolegovia, ale na 98% bude zastávka Nosice pred tunelom Diel (pri kúpeľoch) a zastávka Milochov pred tunelom Milochov.
Vyzerá to plus mínus takto:
http://www.etcs.hu/menu/baliz2.jpg
Nemohol by mi niekto poslat neco o ETCS od ŽSR? Nejaky plan vystavby, pouzite sucasti a tak...
este v suvislosti s usekom Puchov - Povazska Bystrica, kde tam budu zastavky Nosice a Milochov? Nosice budu tesne pred mostom cez Vah smerom od Puchova a Milochov bude hned za mostom ponad Nosicku priehradu?
Zámčan,
pozri si tu stranku, ktoru odporuca kolajar. Isto to tam najdes A vlastne je to zakreslene aj v tom PDFku na ktore sem daval odkaz.
ako to bude s tou Štrbou?
Zubačka bude napojená kde?
A pozor, aby vam sam presovsky richtar Paviel nevtrhol do Remingu a nenadiktoval vam trat cez Presov
Je to fakt veľmi náročné.
Pozri si
http://www.reming.sk/referencie/0109/0109-IV-etapa.pdf
Prečo si aj ostatní nepozriete našu web stránku? Sú tam aj ostatné stavby po Žilinu. Stačí kliknúť na predmetný úsek trate na mapke.
Raz vidieť je lepšie ako sto krát písať.....
Terajší zákon o dráhach a vykonávacia vyhláška poznajú max. rýchlosť 160 km/h. Z toho vychádzajú aj ostatné predpisy ŽSR, určujú napr. zábrzdnú vzdialenosť a pod. Tu treba urobiť zmeny a zadefinovať podmienky pre rýchlosť do 200 km/h. Ide hlavne o bezpečnosť.
...práve sa o to snažíme, ale byrokracia je strašná vec.
Odbočka Kráľova Lehota je len odbočka vlečky do skladu dreva, nie do žst. Kráľova Lehota. Trasa, čo je v mape žltou farbou, bude úplne zrušená, teda aj žst. Kráľova Lehota. Takže po skončení stavby bude už iba tunel Červený kút.
Zvyšné úseky trate už prestanú existovať (aj terajšia žst. Tatranská Štrba) a nebudú sa železnične nijako využívať (až na zubačku).
Výhybne Hybe a Biely Váh sú jednak pre účel prechádzať z koľaje 1 a 2 a opačne v čase výluk, ale hlavne sú tam kvôli priepustnosti trate. Zrušili sme jednu stanicu a to sa musí niečim nahradiť. Ich výpočtová poloha nie je ideálna, ale jediná možná.
V miestach výhybní nebudú zastávky. Budú tam len dve jednoduché koľajové spojky na rých. v odbočke 100 km/h. Bude zastávka Kráľova Lehota za odbočkou Kráľova Lehota pred tunelom.
Výhybňa Hybe je len výhybňa, lebo viď. vyššie povedané.
Tunely nad 1000 m musia mať po 500 m, resp. každých 500 buď osobitnú únikovú štôlňu (doboku, dohora, paralelnú..... je jedno akú) alebo sa vybudujú dva jednokoľajné súbežné tunely, ktoré sú každých 500 m prepojené únikovými a záchrannými prepojovacími štôlňami. U dlhých tunelov, čo je prípad tunelov Štrba a Červený kút s veľkým nadložím sa aplikovalo práve to druhé riešenie. U tunelov Kolombiarok, Hencnava, Dúbrava, Palúdza sa aplikovalo prvé riešenie (lebo bolo aj technicky ľahšie realizovateľné). Urobiť na dvojkoľajnej trati zrazu dva jednokoľajné tunely nie je jednoduché, lebo v mieste portálov musí byť trať "rozkročená" na osovú vzdialenosť min. 20 až 30 m kvôli zachovaniu horninového piliera medzi koľajami.
Pre projektovanie a stavbu železničných tunelov platí TSI Bezpečnosť v železničných tuneloch vydaná Európskou komisiou. Tam sú hlavné zásady zadefinované.
Áno v rozhodujúcich ukazovateľoch stavby je chyba, prosím všetkých, aby si nahradili u dvojkoľajných tunelov tunel Hencnava správnym údajom = Červený kút.
Kolajar: Chcel by som sa spytat, preco sa tunely Cerveny kut, Strba a projektovali ako dva jednokolajne? Suvisi to nejak s bezpecnostou prevadzky v zavislosti od dlzky tunela?
Inak som si vsimol, ze "prehlad rozhodujucich ukazovatelov stavby" celkom nezodpoveda mapke. Napr. tam vobec nie je spomenuty tunel Cerveny kut a tunel Hencnava je tam uvedeny ako jednokolajny, ale na mapke je uvedeny ako dvojkolajny.
pozeram na ten usek Mikulas - Poprad, spravne som pochopil, ze usek odbocka Kralova Lehota - Vyhybna Hybe sa bude aj v definitvnej podobe dat prechadzat bud tunelom alebo po starej trati, ktora ostane zachovana?
Zvysne useky starej trate uz ale nebudu po vybudovani novej trate vyuzivane?
Tie vyhybne Biely Vah a Hybe su kvoli moznosti prechadzat z 1. na 2. TK a opacne pri vylukach v tuneloch? Budu v tych miestach aj zastavky?
Este jeden detail, preco je vyhybna Hybe vyhybna a nie odbocka ako je tomu pri Kralovej Lehote?
Diky :)