Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Je tu ešte jeden velmi dôležitý faktor - požadovaná užitočná dĺžka koľají na predchádzanie (3 a 4). SR sa zaviazala, že po modernizácii budú mať tieto koľaje užitočnú dĺžku min. 750m!!!
V súčasnosti to často nie je ani 600. Keď k tomu pripočítame ešte zväčšenú dĺžku zhlaví kvôli dlhým štíhlym výhybkám, tak prichádzame k skutočnosti, že nové zhlavia zaberajú často i zastavané plochy (domy treba zbúrať) a to už je vážny problém.
Pri koncepcii návrhu sú teda nasledovné priority (kritériá):
- užitočná dĺžka koľají
- rýchlosti do koľají na predchádzanie
Z toho vyplýva, že niekedy, kvôli priorite č. 1, sa musia použiť menej štíhle výhybky, aby sme sa vôbec zmestili do nezastavanej plochy, ktorá je k dispozícii pre stanicu.
Tým pádom sú aj možné rýchlosti do odbočujúcich koľají menšie :-(
Aby som to doložil praktickým a veľmi extrémnym príkladom, tak v návrhu novej žst. Štrba musí byť celé žilinské zhlavie v tuneli!!! lebo sme sa práve kvôli oným 750 m už nevedeli zmestiť do priestoru. V stanici Východná sú obe zhlavia úplne mimo súčasnej plochy stanice.
Elektroenergetika ma svoje vlastne a velmi pokrocile systemy, ktorymi sa vie menezovat a s nicim novym sa pokial viem nepocita, a to ani v suvislosti s ETCS ... a ako by nadstavby ETCS pre elektroenergetikov riesil elektricky posun?
mna skor zaujima, kedy sa definitivne planuje dokoncit koridor z BA po NMnV. vsade na tabuliach, ak si dobre pamatam, je uvedeny rok 2007 a medzi piestanmi a NMnV sa nam doteraz "hraju" stavbari a ich stroje, zst. piestany je nedokoncena, chybaju vytahy a kopec dalsich veci.... to iste plati o NMnV.
kedy sa to vsetko skonci?
A čo iné som napísal: že ETCS nie je len o zabezpečovačke - a to si aj svojim prípevkom potvrdil :-)
.
ono tá bezvýznamé funcionalita naviac k ETCS je tá najhodnotnejšia časť toho - spôsobuje popri tom že zabezpečuje - aj šetrenie nákladov na riadenie trate a pri AC vie efektívne riadiť elektroenergetiky čo sú úspory viac než hodné toho aby sa ETCS montovalo skoro na každý krám
s oblukmi sa nic velke neplanuje robit. Iba drobne "narovnavania, na BA zhlavi radovo v cm a obluk za stanicou smer ZA sa smerovo posunie o cca 1,5 m. Na most to nebude mat dopad.
Prva vyhybka na ZA zhlavi sa vysuva von zo stanice ani nie 20m, tak aj navestidla sa vysuvaju cca 20 m.
Musím konštatovať, že v tej Teplej to projektanti vyriešili elegantne.
Ak by si mal nákres aj iných koridorových staníc, napr. Dubnice, Trenčína, Tn. Bohuslavíc, Zlatoviec, a pod., mohol by si sem niečo z toho dať, pls?
![](/_img/smile/17.gif)
![](/_img/smile/56.gif)
a co sa tyka oblukov na zhlaviach v Dubnici nevies ako to bude?
Na zilinskom zhlavi sa da krasne narovnat, ale bolo by treba prerobit nadjazd a na bratislavskom zhlavi asi len posunutim blizsie k stanicnej budove a teda zvacsenim polomeru
![](/_img/smile/19.gif)
Inak, ta 80-ka na zilinskom zhlavi z 2. na 4. sa mi zda strasne malo. Tam by sa kludne uzivila 100-vkova, s mensou rezervou aj 120-kova vyhybka. Teraz osobaky brzdia zo 100 - 110 km/h az tesne za vyhybkami, co po novom budu musiet ist 80 uz od navestidla, ktore pocitam, ze sa presunie niekde do miesta sucasnych opakovacich predzvesti pred most.
Neviem, ale niekedy mi to pripada cele trochu uletene, niekde sa robia miliardove akcie aby sa mohla zvysit rychlost o 20 km/h a tu kde nic velke robit netreba sa to nevyuzije...
Na druhej strane, stale lepsie ako teraz z 5. kolaje 40 cez celu stanicu
![](/_img/smile/14.gif)
![](/_img/smile/14.gif)
![](/_img/smile/56.gif)
1.nast
- sucasne nastupiste sa zuzi (pribudne 3. kolaj) a predlzi na 400m (za obet padne cast sucasnej kolaje 5 - zostavajuca cast zostane ako tupik)
2.nast
- bude to ostrovne nastupiste, "bratislavská" cast bude mat nastupne hrany pri kolaji 4 (400m) a 8 (250m) a "zilinska" cast bude mat nastupne hrany pri kolaji c.10 (250m) a pri tupikovej c. 6 (180m) - pre motoraky smer Nemsova...
A rychlosti k nastupistiam:
3 a 4 kolaj - 80 km/h
8 kolaj - 60 km/h
6 a 10 kolaj - 50 km/h
Jedine minus bude podla mna vzdialenost podchodu 150 m od cakarne. No kto to tam poznate, je tam vela budov a ak sa to este zuzi pridanim 3. kolaje, tak to zrejme blizsie projektantom nevyslo.
Rychlosti 60km/h k nastupistiam su na bratislavskom zlavi, kde by bola 80-ka zbytocny luxus, lebo nastupistia zacinaju "kusok" za vyhybkou do 3, resp. 4 kolaje. Vlak by tam tak ci tak musel brzdit a tou 80-ka by bola nevyuzita.
Zo zilinskeho zhlavia sa k nastupistiam ide vyhybkami s odbocnou vetvou pre rychlost 80 km/h.
ešte sa chcem opýtať (možno Teba ako najpovolanejšieho): ako bude vyzerať úsek Púchov - Považská Bystrica (kade bude trasovaný)?? Spomínal sa most a tunel, nebude toto riešenie príliš nákladné vzhľadom na to, že v terajšom trasovaní je tam rýchlosť 100km/h a narovnaný úsek vlak prejde o niekoľko minút rýchlejšie než starú trasu??
no zhlavie v tuneli, to bude pekne vyzerať
nic nezvycajne...
1.foto - zhlavie v tuneli
2.foto - kolajova spojka v tuneli
3.foto - pohlad z toho tunela na opacne zhlavie stanice - opat v tuneli
(vystavba trate Nurnberg - Munchen, 05/2005)