Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Podla planu vyluk na buduci tyzden by sa mali naplno rozbehnut moderniznacne prace v samotnej zeleznicnej stanici Piestany !!!!!! Nasledne by sa mala odovzdat 1 tratova kolaj medzi PN-Brunovcami a v tom istom tyzdni by sa malo zapocat s pracami 2 trat kolajou. Dalsie obmedzenie bude medzi Velkymi kostolanmi a Leopoldovom kde sa tak isto zacne s nonstop vylukou trat kolaje v ramci modernizacnych prac ktore potrvaju do 30.11.2006
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/98582/
Mňa sa nepýtaj, ja som to neschvaľoval... ČD/SŽDC to riešili inač (AB, LVZ) a veselo jazdia 160 prakticky okamžite po skončení výluky... Svojim traťovackym rozumom nedokážem pochopiť, prečo sa vymýšľa systém, ktorý je len podobný tým na západe (viď dávnejšie diskusie) a akéže rušne to tu budú jazdiť, ktoré v ČR jazdiť nebudú. A ak tu budú jazdiť tie isté (680, 380, taurusy, ...) prečo nemohli ísť ŽSR tou istou cetou ako SŽDC, ktorá už predšlapala cestičku?
P.S. neviem, či nejaký predpis neurčuje, že od 120 (140?) km/h musí byť zabezpečený prenos návesti na HDV, takže samotné predsunutie predzvesti by nestačilo.
P.S. neviem, či nejaký predpis neurčuje, že od 120 (140?) km/h musí byť zabezpečený prenos návesti na HDV, takže samotné predsunutie predzvesti by nestačilo.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/98481/
Jano: presne tak, vzdialenosť predzvestí od hl. návestidiel je 1000m, pričom pre 160 km/h bude vo vzdialenosti 1500m od hl. náv. zriadený informačný bod ETCS pre včasný prenos návesti na rušeň. A tak vlaky bez ETCS budu mocť jazdiť max. 120... 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/98451/
SplinterX: Pravdu poviem, toto je iba sucha teoria vysokonapatovej techniky a prax obchodu v oblasti trakcie. Ako je to konkretne s tunelmi a ci tam treba zvlastny beton, neviem. Podla sedliackeho rozumu predpokladam, ze pre AC sustavu nie je treba zvlastny beton, ale pre vacsie napatie dodrzat predovsetkym vacsiu vzdialenost medzi stropom a nosnym vedenim. Ono, polarizacia sa moze dotknut napr. betonu. Pretoze je velmi nepravdepodobne, ze by sa "prepolarizovala" az na vrch kopca. Ale tu rozhoduje viac napatie samotne....
Pri vysokych napatiach vlastne neexistuju izolatory, vsetko su to kapacity.Cim vacsia kapacita, tym musi byt kvalitnejsia izolacia, inak sa "kondenzator" prerazi.
k mame doskovy kondenzator, zlozeny z dvoch dosiek lubovolneho rovnakeho prierezu S, s dielektrikom EPSILON = Epsilon0*EpsilonR (permitivita = permitivita vakua * relativna permitivita voci vakuu), vzdialenostou dosiek d, tak plati vztah C = EPSILON*(S/d). Znamena to tolko, ze cim je mensia vzdialenost dosiek, kvalitnejsie dielektrikum a vyssi prierez dosiek, kapacita je vyssia.
Co to znamena pre nas? Dielektrikum sa nam nemeni, to je prakticky stale vzduch. Ak je tento vzduch vlhky (co v tuneli casto byva), vzduch byva ionizovany a tym padom lepsie vedie prud, co je zle.
Za prepokladu, ze toto zostane konstantne sa teraz pozrime na vzdialenost. Kym vonku je to jeden maly izolator (odhadom cca 10cm), v tuneli to je priblizne rovnake.
Lenze, teraz sa pozrime na prierez dosiek. Drot nosneho vedenia ma svoj priemer D, dlzka tunela nech je L. Na kapacite sa podiela doska s mensim prierezom, cize efektivny prierez steny tunela je taky isty. S = D*L. Kym pri beznom izolatore sa uplatnuje iba priemer rurky nosnej konstrukcie. Co je o DOST menej.
Prave preto, ak uvazujeme nasobok efektivneho prierezu v tuneli voci efektivnemu prierezu na stlpe, nech dostaneme cislo N.
Dalej plati Coulombov zakon. Q = C.U. U je napatie na kondenzatore, merane medzi jeho doskami, C je jeho kapacita a Q je naboj. Z toho vyplyva, ze U = Q/C. Je jasne, ze vacsie napatie nesie so sebou vacsi naboj. Potom ak C1 = N*C2, dosadime:
Stlp: U = Q/C1
Tunel: U = Q/(N*C1)
V druhom pripade vidime, ze ak ma naboj ostat rovnaky (aby nedoslo k prierazu), a zvacsili sme kapacitu, N-krat nam poklesne dovolene napatie.
Teraz sa pokusime kapacitu znizit na unosnu hodnotu. Prierezom drotu nic nedosiahneme, takisto dlzka tunela sa nemeni. To znamena, ze fakt, ze sa nam zvacsil efektivny prierez dosky musime prijat, akoze mame dve ruky. Nemozeme ani menit permitivitu, dokonca podmienky sa v tomto pre nas este zhorsili v pripade vlhkeho prostredia. Jedine, co vieme menit, je vzdialenost dosiek, t.j. v zelenom, vzdialenost nosneho kabla od stropu tunela. Takisto sa musi nosna konstrukcia, ktora dost komplikuje nas jednoduchy vypocet, vyrobit tak, aby sa cast, ktora je pod napatim, umiestnila nizsie.
Tym narasta svetla vyska tunela.
Ak je niekde napisane, ze tunel je projektovany pre DC trakciu v nasich podmienkach, znamena to 3000V*konstanta polarizacie, co vo vysledku nie je viac ako trojnasobok.
A 25 000V voci 9000V je hold rozdiel.
Toto bude podla mna jeden problem. Dalsi moze byt v mechanike (25kV ma lahsie lana), cez tunely zvyknu fukat vselijake vetry, nosne konstrukcie pridu umiestnit castejsie, co zas zhorsuje elektricke vlastnosti.
Vobec prvy tunel na system 25kV/50Hz bude pod Tureckym Vrchom. Jeho nakresy su k dispozicii u Remingu, skus si porovnat rozdiel (aj ked viem, ze tento tunel je s pevnou tratou, atd., atd..)...
Dalej Ta odkazem na skripta Elektricka Trakcia od Prof.Jansu, ktore som len velmi zbezne videl, ale nic som si nezapamatal.
Pri vysokych napatiach vlastne neexistuju izolatory, vsetko su to kapacity.Cim vacsia kapacita, tym musi byt kvalitnejsia izolacia, inak sa "kondenzator" prerazi.
k mame doskovy kondenzator, zlozeny z dvoch dosiek lubovolneho rovnakeho prierezu S, s dielektrikom EPSILON = Epsilon0*EpsilonR (permitivita = permitivita vakua * relativna permitivita voci vakuu), vzdialenostou dosiek d, tak plati vztah C = EPSILON*(S/d). Znamena to tolko, ze cim je mensia vzdialenost dosiek, kvalitnejsie dielektrikum a vyssi prierez dosiek, kapacita je vyssia.
Co to znamena pre nas? Dielektrikum sa nam nemeni, to je prakticky stale vzduch. Ak je tento vzduch vlhky (co v tuneli casto byva), vzduch byva ionizovany a tym padom lepsie vedie prud, co je zle.
Za prepokladu, ze toto zostane konstantne sa teraz pozrime na vzdialenost. Kym vonku je to jeden maly izolator (odhadom cca 10cm), v tuneli to je priblizne rovnake.
Lenze, teraz sa pozrime na prierez dosiek. Drot nosneho vedenia ma svoj priemer D, dlzka tunela nech je L. Na kapacite sa podiela doska s mensim prierezom, cize efektivny prierez steny tunela je taky isty. S = D*L. Kym pri beznom izolatore sa uplatnuje iba priemer rurky nosnej konstrukcie. Co je o DOST menej.
Prave preto, ak uvazujeme nasobok efektivneho prierezu v tuneli voci efektivnemu prierezu na stlpe, nech dostaneme cislo N.
Dalej plati Coulombov zakon. Q = C.U. U je napatie na kondenzatore, merane medzi jeho doskami, C je jeho kapacita a Q je naboj. Z toho vyplyva, ze U = Q/C. Je jasne, ze vacsie napatie nesie so sebou vacsi naboj. Potom ak C1 = N*C2, dosadime:
Stlp: U = Q/C1
Tunel: U = Q/(N*C1)
V druhom pripade vidime, ze ak ma naboj ostat rovnaky (aby nedoslo k prierazu), a zvacsili sme kapacitu, N-krat nam poklesne dovolene napatie.
Teraz sa pokusime kapacitu znizit na unosnu hodnotu. Prierezom drotu nic nedosiahneme, takisto dlzka tunela sa nemeni. To znamena, ze fakt, ze sa nam zvacsil efektivny prierez dosky musime prijat, akoze mame dve ruky. Nemozeme ani menit permitivitu, dokonca podmienky sa v tomto pre nas este zhorsili v pripade vlhkeho prostredia. Jedine, co vieme menit, je vzdialenost dosiek, t.j. v zelenom, vzdialenost nosneho kabla od stropu tunela. Takisto sa musi nosna konstrukcia, ktora dost komplikuje nas jednoduchy vypocet, vyrobit tak, aby sa cast, ktora je pod napatim, umiestnila nizsie.
Tym narasta svetla vyska tunela.
Ak je niekde napisane, ze tunel je projektovany pre DC trakciu v nasich podmienkach, znamena to 3000V*konstanta polarizacie, co vo vysledku nie je viac ako trojnasobok.
A 25 000V voci 9000V je hold rozdiel.
Toto bude podla mna jeden problem. Dalsi moze byt v mechanike (25kV ma lahsie lana), cez tunely zvyknu fukat vselijake vetry, nosne konstrukcie pridu umiestnit castejsie, co zas zhorsuje elektricke vlastnosti.
Vobec prvy tunel na system 25kV/50Hz bude pod Tureckym Vrchom. Jeho nakresy su k dispozicii u Remingu, skus si porovnat rozdiel (aj ked viem, ze tento tunel je s pevnou tratou, atd., atd..)...
Dalej Ta odkazem na skripta Elektricka Trakcia od Prof.Jansu, ktore som len velmi zbezne videl, ale nic som si nezapamatal.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/97897/
