750.7/753.7/755/756/757
Diskusia o motorových rušňoch radu 750.7 / 753.7 / 755 / 756 / 757, ktoré vyšli ako rekonštrukcie z "Okuliarnikov" 750/753/754.
Aktuálne nasadenie HDV
Foto:
757.002, 04.08.2012, Margecany © Marián Rajnoha
756.001 ZSSK Cargo, 12.9.2009, Kriváň © Július RAPI
Margecany po príchode R 811 HH
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/542954/
kydnem: 46 minut medzi 1931-934 je málo??? či mosí ísť zbrojiť?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/542894/
Ja kydnem že do Košíc ide aj v sobotu aj v nedeľu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/542849/
A zajtra opäť Zvolen-Zilina-Zvolen ako 240/1841/7327.Cez víkend Zvolen-Košice 1931/834.Potom bude asi týždeň pauza.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/542704/
Hajnej: Riadne sme odbočili od pôvodného tématu.
Skúsim to teda prinavrátiť k nastolenému problému...
Riešilo sa tu, aké výhody má cudzobudený motor oproti sériovému.
Nuž teda, jednou z možnosti, za ktorou si stále stojím je, že sklz vznikajúci pri pohnutí je možné pohotovo odstrániť odbudením príslušného TM. Ešte raz opakujem, neriešil som sklz vznikajúci počas jazdy, ale pri minimálnych rýchlostiach, teda v počiatku rozjazdu. Doslova som v predošlých príspevkoch konkretizoval ťažké pohnutie kdesi v stúpaní od návestidla a vraciam sa k tomu prípadu po X-tý krát znova.
Tu si jednoducho stojím za tým, že ak sa nám s ohľadom na chýbajúce vyrovnávanie nápr. tlakov dostáva do sklzu prvá os, je vhodné sklz obmedziť odbudením motora bez odbudenia alternátora.
Dôvody:
Jednak s ohľadom na prekonanie odporov z pohnutia (tzv. "odtrhnutie") je potrebné vyvinuť maximálnu ťažnú silu bez pripustenia odbudzovania alternátora. Aj keď je tento odpor teoretikmi s obľubou zanedbávaný, zvlášť pri použití valivých ložísk, každý rušňovodič vie, že pohnutie je najnáročnejší moment rozjazdu. Ak to ide čo i len krokom, už je to z najhoršieho von. Bez ohľadu na klesajúci adhézny súčiniteľ, treba vziať do úvahy, že na pohnutie treba celému vlaku udeliť navyše určité kladné zrýchlenie a je to v zadku, ak mu na to chýba ťažná sila.
Druhý dôvod je, že Vami spomínaný aktívny sklz je skazonosný, pokiaľ začne mašina brúsiť (aj len malými otáčkami) stojac na mieste. Už len preto, že vzniká skôr opísané nezvratné poškodenie koľajnice.
Takže znova k téme, pokiaľ by som už mal postavenú mašinu s cudzobudenými motormi ala 757, obzvlášť nákladnú, tak by som to cudzie (od-)budenie určite využil okrem iného aj na vyššie popísaný prípad problematického pohnutia. Počas jazdy, keď mašine "pomáha" zotrvačnosť idúceho vlaku, nepovažujem za tragické, ak už bude odbudzovať pri sklze aj len ten alternátor.
Ďalšou výhodou CBTM môže byť postupné pribudzovanie motorov pri pohnutí za účelom veľmi jemného vzniku a nárastu ťažnej sily.
A potom trebárs aj na obmedzenie šmyku pri EDB...
K tej dvojičke;
ale veď o tom som tu už tiež písal.. Pri 80-ke mi na prvom stupni lepšie ťahá ako na treťom...
A keď už sme pri nej, k vyššie uvedenému... dnes som zastal s 2500 t vlakom u vchodu v stúpaní. Kým som doťahoval k návestidlu, stačil na udržanie rýchlosti 1 km/h druhý stupeň. Ako som zastal, a po postavení návestidla zaradil 1. stupeň, vlak šiel dozadu, na druhom stál, na treťom ešte stál a až na štvrtom sa pohlo. Toto je ten prípad, kde by som odbudenie motora, ktorý ide do sklzu, u tej 757 privítal.
Skúsim to teda prinavrátiť k nastolenému problému...
Riešilo sa tu, aké výhody má cudzobudený motor oproti sériovému.
Nuž teda, jednou z možnosti, za ktorou si stále stojím je, že sklz vznikajúci pri pohnutí je možné pohotovo odstrániť odbudením príslušného TM. Ešte raz opakujem, neriešil som sklz vznikajúci počas jazdy, ale pri minimálnych rýchlostiach, teda v počiatku rozjazdu. Doslova som v predošlých príspevkoch konkretizoval ťažké pohnutie kdesi v stúpaní od návestidla a vraciam sa k tomu prípadu po X-tý krát znova.
Tu si jednoducho stojím za tým, že ak sa nám s ohľadom na chýbajúce vyrovnávanie nápr. tlakov dostáva do sklzu prvá os, je vhodné sklz obmedziť odbudením motora bez odbudenia alternátora.
Dôvody:
Jednak s ohľadom na prekonanie odporov z pohnutia (tzv. "odtrhnutie") je potrebné vyvinuť maximálnu ťažnú silu bez pripustenia odbudzovania alternátora. Aj keď je tento odpor teoretikmi s obľubou zanedbávaný, zvlášť pri použití valivých ložísk, každý rušňovodič vie, že pohnutie je najnáročnejší moment rozjazdu. Ak to ide čo i len krokom, už je to z najhoršieho von. Bez ohľadu na klesajúci adhézny súčiniteľ, treba vziať do úvahy, že na pohnutie treba celému vlaku udeliť navyše určité kladné zrýchlenie a je to v zadku, ak mu na to chýba ťažná sila.
Druhý dôvod je, že Vami spomínaný aktívny sklz je skazonosný, pokiaľ začne mašina brúsiť (aj len malými otáčkami) stojac na mieste. Už len preto, že vzniká skôr opísané nezvratné poškodenie koľajnice.
Takže znova k téme, pokiaľ by som už mal postavenú mašinu s cudzobudenými motormi ala 757, obzvlášť nákladnú, tak by som to cudzie (od-)budenie určite využil okrem iného aj na vyššie popísaný prípad problematického pohnutia. Počas jazdy, keď mašine "pomáha" zotrvačnosť idúceho vlaku, nepovažujem za tragické, ak už bude odbudzovať pri sklze aj len ten alternátor.
Ďalšou výhodou CBTM môže byť postupné pribudzovanie motorov pri pohnutí za účelom veľmi jemného vzniku a nárastu ťažnej sily.
A potom trebárs aj na obmedzenie šmyku pri EDB...
K tej dvojičke;
ale veď o tom som tu už tiež písal.. Pri 80-ke mi na prvom stupni lepšie ťahá ako na treťom...
A keď už sme pri nej, k vyššie uvedenému... dnes som zastal s 2500 t vlakom u vchodu v stúpaní. Kým som doťahoval k návestidlu, stačil na udržanie rýchlosti 1 km/h druhý stupeň. Ako som zastal, a po postavení návestidla zaradil 1. stupeň, vlak šiel dozadu, na druhom stál, na treťom ešte stál a až na štvrtom sa pohlo. Toto je ten prípad, kde by som odbudenie motora, ktorý ide do sklzu, u tej 757 privítal.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/542596/
..od herkules-níkov...?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/542589/