750.7/753.7/755/756/757

69 Er: Pokud dojde ke skluzu, pak má smysl jedině současně přibudit klouzající motor a odbudit hlavní alternátor. Odbuzení by mělo smysl jedině dokud motoru stojí, ale to bychom asi těžko mluvili o skluzu...

Kotvy na 300A, hlavne na 362 010. Najprv budenie na 10A, až potom kotvy na 300...

K tej teórii...
Moment závisí od 1.-kotvového prúdu a 2.-budiaceho toku.
Pri odbudení vždy to prvé zvýšiš a to druhé znížiš. Otázka je, čo má navrch, čo viac prebije.
Preto;
ak sú otáčky nízke, indukované napätie temer nulové, odbudením sa veľmi málo zvýši prúd (keďže prúd je daný rozdielom napätia svorkového a indukovaného a indukované je úmerné budeniu a otáčkam), no výrazne klesne moment vďaka poklesu budiaceho toku (ktorý je pri rozjazde potrebný čo najväčší), čo je jedna zo zložiek vytvárajúca moment, ako som písal na začiatku.
Toto presne využívajú dvojičky 131. Na prvých troch stupňoch šuntujú, aby klesla ťažná sila.
To presne robia aj peršingy.. kotvy nabehnú na 300 A a budenie ide pomaly od nuly hore.. mašina pohne úplne plynule a bez trhnutia aj sólo.

Nuž a potom druhý extrém... ak už máš vysoké otáčky, malé budenie a zašuntuješ, tak z toho mála ak na budení odoberieš, už vplyv na moment veľký nemá, no má to ohromný vplyv na indukované napätie, ktoré je vtedy už vysoké a výrazné (rovná sa temer svorkovému) teda môžme pri zaokruhlení tvrdiť, že odbudením na 50 % ind. napätie znížime na polovicu a prúd vzrastie dvojnásobne.
(by si len pozeral, čo urobí taká dvojička, ak pri 80 km/h zaradíš prvý stupeň.. sleduješ odber.. a potom druhý, tretí...)
Nuž a ako som písal na samom začiatku, prúd je jednou zo zložiek vytvárajúcich momet. V tomto prípade prúd prebije ten budiaci tok a moment vzrastie.
Ak zašuntuješ na rakani na sérii pri rýchlosti okolo 30, je to taká blbá rýchlosť, že nič sa s ťažnou silou neudeje, lebo zhruba rovnaký efekt prinesie vzrast prúdu a pokles bud. toku.
Nuž teda akurát to, že trakčák väčšmi hreješ, inak bez osohu.

Hmmm... Len zas keď pri malých otáčkach pribudíš trakčák, má to skôr efekt ten, že moment ešte zvýšiš (podľa toho kde si na krivke magnet. nasýtenia). Indukované napätie je temer nulové, tam pribudením nemáš veľmi čo zvyšiť a moment s budením rastie kvázi-priamo úmerne.
ak by už motor vybehol do otáčok, tak tam budiš.. dajaký efekt by to priniesť mohlo.
Lenže zas, rozjazd pri regulácii napätím kotiev sa robí pri plnom budení, neviem si predstaviť ten motor ešte viac pribudiť ako je plné menovité budenie.
Preto píšem, sklzujúci motor v pásme nískych rýchlosti a malého sklzu skrotíš práveže odbudením. Aj keď zas... keď to nestihneš podchytiť v zárodku a vyletí do otáčok, tam si už odbudením nepomôžeš.

Áno, ja som ťa pochopil. Myslel som to takto - pri nejakom malom sklze pribudiť trakčák a ak to nepomôže, tak potom ísť dole aj s kotvami. To som sa pýtal, či nie je lepšie pribudenie - ako také nejaké pribrzdenie silným polom. Nie som veľký teoretik, no v praxi vo zveráku mi to kedysi so stieračovým motorčekom tak fungovalo. S narastajúucim budením šli za určitých okolností otáčky dole.

Janko, to áno, ale ja som skôr myslel tak, že ak máš zvlášť budiace meniče, v prípade sklzu pri malej rýchlosti by si odbudil nie alternátor (a teda celú trakciu) ale iba sklzujúci motor. Ostatné 3 by pracovali s plným točivým momentom ďalej.
Píšeš, že budiace meniče TM sú samostatné, preto som sa od toho odpichol.
skrátka uvažujem, keď už si to vaši ŽOS-kári takto skomplikovali, čo by sa z toho dalo vyžmýkať.
Pri EDB, ak by ti šla mašina do šmyku, by si v celom pásme všetkých rýchlostí mohol odbudiť vždy iba ten motor, ktorý by šiel do šmyku.

Vlado
Ja len čakám, kým zaschne vosk

Tomáš:
Čo tak pribudiť a znížiť kotevné napätie odbudením alternátora (netrvá to zas tak dlho)? Len sa pýtam - čo to spraví v sklze?

jano: spať!

Aby pominul sklz.

A zase.... Prečo chceš odbudzovať?

Dík Jano. Ono.. ak by aj eliminácia sklzu sa riešila odbudením, fungovalo by to presvedčivo iba do takej rýchlosti, pri ktorej ešte pokles indukovaného napätia vyvolávajúci nárast prúdu by bol menej výrazný ako pokles budiaceho toku s dopadom na točivý moment.
Je mi jasné, že dízlak pri svojom výkone by už pri 80-ke nesklzoval, ale aj tak.. už okolo nejakej 30-40-ky by to odbudenie sklzujúceho motora nemuselo byť pre zníženie momentu veľa platné.
Nuž a keď kotvy sú paralelne, tam sa samostatné zásahy robiť nedajú...

Každý TM má svoj budiaci menič. Kotvy sú cez stykače paralelne.

Ja neviem, ako to tam je... Paralelne spojené cudzobudené motory... Tam sú paralelne spojené kotvy aj paralelne spojené budenia?

69Er: Ak ale by to mala byť super výhoda, budenie jednotlivých motorov by patrilo regulovať samostatne a nezávisle. Čo 757 asi nedokáže, či?
Obávám se, že paralelně spojeným cize buzeným motorům ani nic jiného, než to umět, nezbývá...

dik za debatu o CBTM...........zvolencanom prajem nech to dobre naprogramuju,ked to tam namontovali.
-ono asi len zivot ukaze, ci to za tych niekolko EURy bude stat.

mourek01: Hmmm... Ďakujem pekne za objasnenie.

69Er: Regulace skluzu:
- v brzdě, pomocí buzení motoru dobré řešení, ale 757 jej na okruhu neuměla využít, takže bylo jedno jestli cize buzené nebo sériové,
- v jízdě I, přinejmenším sporné, protože motory jsou napájeny z jednoho zdroje,
- v jízdě II, pokud řízení buzení umí rozvážit proudy podle klopných momentů, byla by to znatelná výhoda

Čo 757 asi nedokáže, či? No HW na to má, ale na okruhu nebyla skluzovka pro jízdu odladěna a v brzdě nepředčila sériovou variantu.

1.- 757.001-3 1. násled 6205
2.- 757.001-3 obieha súpravu
3.- 757.001-3 1. násled 6204

Fiľakovo 05.05.2011

mourek01: Hej, rýchle odbudenie pri sklze do určitej rýchlosti je ďalšou z možných výhod. Ak ale by to mala byť super výhoda, budenie jednotlivých motorov by patrilo regulovať samostatne a nezávisle. Čo 757 asi nedokáže, či?

Hajnej: to ja písal 69Er ma len citoval