Železnice v médiích

V dnesnej hlavnej spravodajskej relacii TV JOJ bol prispevok o tom ako sa cestujuci casto nedostanu v Bratislave do vlaku ani na stojaka.

ad rk_kn.:

Pravda, pravda. V období rovnosti také byly (ve větších stanicích) čekárny jako takové, čekárny pro matky s dětmi, kulturní střediska s televizí, s novinami a časopisy... Teď tam jsou vesměs herny, prodejny zboží z jihovýchodní Asie a jiné nezbytnosti. A navíc dnes budeme mít pár ČD Lounge - a okounějící bezdomovce...
Zkrátka: máme se dobře - a dobře nám tak!

Nič nové pod slnkom. V minulosti staré pôvodné staničné budovy vo veľkých staniciach mali vyhradené čakárne a reštaurácie podľa vozňových tried. Pamätám ešte v 50. rokoch m.st. Pravda, po Víťaznom februári sa to prerobilo, však sme si všetci boli rovní. A niektorí sú už teraz aj rovnejší !

Osobitné čakárne na českej železnici
V Prahe-Holešoviciach, Pardubiciach, Olomouci a Ostrave na hlavných staniciach zriadili ČD osobitné čakárne pre cestujúcich, ktorí si kúpia lístok do 1. triedy


[30.12.2005, TREND / jh]



České dráhy zriadili v štyroch mestách – v Prahe-Holešoviciach, Pardubiciach, Olomouci a Ostrave na hlavných staniciach osobitné čakárne pre cestujúcich, ktorí si kúpia lístok do 1. triedy.
ČD Lounge, ako sa čakárne nazývajú, môžu využívať ľudia cestujúci vlakmi SC Pendolino, EuroCity a InterCity na vnútroštátnych aj medzištátnych linkách.
Budú otvorené aj pre klientov Českých aerolínií, ktorí by chceli ako prípoj k leteckým linkám využiť vlaky SC Pendolino.
Tie sú prevádzkované ako spoločné spoje Českých dráh a ČSA.
V osobitných čakárňach budú mať cestujúci k dispozícii automaty s nápojmi, televízne vysielanie a informačný systém železníc.
Vždy tam bude aj zamestnanec Českých dráh, ktorý bude mať dohľad nad prevádzkou ČD Lounge.
http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=60515

Videoarchív STV zo dňa 22.12.05 informuje o príchode techniky pre závod KIA do komárňanského prístavu a o ďalšej preprave do Žiliny.
zdroj : http://www.stv.sk/archiv.php?prog=NOVINY

Z dnešnej Pravdy:

Štátny tajomník rakúskeho ministra dopravy Helmut Kukacka sa prihovára za rýchlu výstavbu vlakového prepojenia smerom na východ (Ostbahn), ak letisko Schwechat získa bratislavské letisko. Kukacka v sobotu uviedol, že v spomínanom prípade sa výrazne urýchli výstavba rýchlejšieho vlakového spojenia medzi Viedňou a Bratislavou.

Celkové náklady na výstavbu sa z rakúskej strany odhadujú na 200 miliónov eur, čo je v prepočte asi 7,56 miliardy Sk. Rakúske železnice ÖBB chcú do roku 2011 dokončiť stavbu slučky Götzendorf a vetvy Marcheg. Avšak ešte chýba zo strany ministerstva financií schválenie nového rámcového plánu. Výstavba by skrátila jazdnú dobu medzi Viedňou a Bratislavou. Tá bude výrazne kratšia než hodina. Jazda zo Südbahnhof na hlavnú bratislavskú stanicu by mala potom trvať okolo 40 minút, medzi viedenským a bratislavským letiskom 30 minút.

Slučka Götzendorf by mala v budúcnosti zaistiť napojenie letiska Schwechat do medzinárodného spojenia medzi Viedňou a Bratislavou. Trať povedie z viedenského Südbahnhofu (v budúcnosti Bahnhof Wien) cez viedenské letisko k novej slučke Götzendorf a odtiaľ ďalej po existujúcej trati do Bratislavy. Náklady na realizáciu 12-kilometrovej trate zo Schwechatu k existujúcej trati sa odhadujú na 105 miliónov eur.

Vďaka razantnému hospodárskemu rastu bratislavského regiónu je v záujme jeho pokračovania zatraktívniť vlakové spojenie medzi 60 kilometrov vzdialenými mestami. Denne medzi Bratislavou a Viedňou cestuje okolo 20 000 ľudí. Z toho 10 percent, teda 2000, cestuje smerom na Schwechat. Podľa výpočtov ÖBB cestovný ruch masívne vzrastie. V priebehu 15 rokov by mal počet ľudí cestujúcich denne medzi Viedňou a Bratislavou dosiahnuť 40 000, z tohto 10 000 bude smerovať na letisko.

Vo štvrtok privatizačná komisia ako najlepšieho strategického partnera bratislavského letiska označila konzorcium TwoOne okolo letiska Viedeň (viac v článku Pre letiská odporúčajú Viedeň a Pentu). Analytici rakúskych bankových domov tento krok privítali (viac v článku Viedenské letisko sa zbaví konkurencie).

Predpokladá sa, že obe letiská v roku 2010 odbavia celkom 30 miliónov cestujúcich. To by znamenalo v porovnaní s dneškom 75-percentný nárast. V súčasnosti prejde cez viedenské letisko okolo 16 miliónov a cez bratislavské 1,2 milióna pasažierov ročne, informovala rakúska agentúra APA.

Nástup rýchlovlakov sa blíži

BRATISLAVA 23. 12. 2005 - Začala sa modernizácia ďalšieho úseku hlavného železničného koridoru z Bratislavy do Žiliny. Na projektovej dokumentácii trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov začala pracovať firma Reming Consult, ktorá za to dostane 170 miliónov korún. Reming Consult vyhral tender vypísaný Železnicami SR.

S modernizačnými stavebnými prácami na tomto úseku by chceli železnice podľa hovorkyne Nely Blaškovej začať v roku 2008 a ukončiť ich v roku 2012. "Závisieť to však bude od toho, ako získame financie z eurofondov," vysvetlila Blašková.

Úsek z Nového Mesta nad Váhom do Púchova meria 59 kilometrov a je len časťou dopravného koridoru Bratislava - Žilina. Po jeho modernizácii, ktorú platí Európska únia, budú môcť južné a severné Slovensko spojiť rýchlovlaky. Predbežne sa hovorí o cestovnej rýchlosti 160 kilometrov za hodinu, no vlaky budú môcť chodiť aj rýchlejšie, ak sa zmení zákon.

Nie všetky úseky sa však darí modernizovať bez komplikácií. Železnice pred dvoma mesiacmi zrušili druhú súťaž na výkon stavebného dozoru na trati Piešťany - Nové Mesto nad Váhom. Ani jeden zo záujemcov nesplnil podmienky tendra. Prvú súťaž z marca tohto roka museli železnice zrušiť na základe nariadenia Úradu pre verejné obstarávanie. Samotné stavebné práce na trati medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom sa mali pôvodne začať ešte tento rok, no stavba mešká.

Rizikový úsek z hľadiska dodržania časového harmonogramu bola aj železnica prechádzajúca Trenčínom. Viedli sa spory o to, či sa má stavať drahý železničný obchvat mesta, alebo či stačí zrekonštruovať existujúcu trať vedúcu centrom Trenčína. Rozdielom jedného hlasu nakoniec trenčianski mestskí poslanci schválili modernizáciu pôvodnej trate.

Práce na modernizácii najvyťaženejšieho železničného úseku sa začali ešte v roku 2000, no k citeľnému obmedzeniu dopravy došlo až tento rok. Stavebné stroje dnes vidieť popri trati až k úseku medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom. Železnice menia násypy, koľajnice aj elektrické vedenia, čím vlastne stavajú dopravnú cestu nanovo.

Cestovanie vlakom na najvyťaženejšej trati z Bratislavy do Žiliny sa zrýchli na sto minút až v roku 2013, keď budú zmodernizované všetky úseky. Zrýchľovanie cestovania vlakom dnes cestujúci vnímajú zatiaľ len ako spomalenie. Prvý celistvý úsek medzi Bratislavou a Trnavou vrátane modernizácie staníc v Pezinku a Cíferi bude hotový najskôr o rok.

Modernizácia tratí sa však neskončí v roku 2013, ale mala by sa postupne posúvať smerom na východ. Železnice totiž zvyšovaním traťovej rýchlosti začleňujú slovenskú dopravnú sieť Bratislava -Žilina - Košice - Čierna nad Tisou do piateho európskeho koridoru z Benátok na Ukrajinu. Celý projekt by mal stáť dve miliardy eur (78 miliárd korún).

Cez Slovensko pôjdu aj dve iné paneurópske železničné cesty: jedna z Berlína do Budapešti s plánovaným predĺžením cez Rumunsko, Bulharsko do gréckeho Solúnu; druhá zo severopoľského Gdanska cez Varšavu do Žiliny. Po tratiach budú môcť chodiť aj rýchlovlaky. České dráhy už avizovali, že z Prahy do Bratislavy bude premávať rýchlovlak typu Pendolino. (tv)

Termíny modernizácie

Bratislava - Trnava 2000 - 2007
Trnava - Piešťany 2004 - 2008
Piešťany - N. M. n. Váhom 2005 - 2008
N. M. n. Váhom - Púchov 2008 - 2012
Púchov - Žilina 2008 - 2012

K správe o "rušení" lokálky Zohor - Záhorská Ves:

viac ráz sme tu už o tom diskutovali, správa je nesprávne formulovaná. Ide o zastavenie osobnej dopravy a nie o rušenie lokálky. Lokálna trať sa nedá len tak jednoducho zrušiť. To by bol veľmi zdĺhavý a administratívne a legislatívne náročný proces.

V Správach STV 22.12. príspevok o rušení lokálky Zohor - Záhorská Ves.

http://www.stv.sk/archiv.php?prog=NOVINY

Pri privatizácii slovenskej železničnej dopravy hrozí, že štát za predaj svojho majetku nedostane toľko, ako pôvodne očakával. Odhadovaný príjem štátu z privatizácie spoločnosti Cargo je 20 miliárd korún...
zo včerajších správ na TA3:
http://www.ta3.com/video3.php?file=http://video.ta3.com/22122005/zeleznice.ASF

O novém českém nádražáckém filmu třeba na stránce http://www.csfd.cz/film.php?top=1&id=182350

V dnesnom SME je celostranovy plnofarebny inzerat ZSSK ohladom novych zliav.

Už tady byla zmínka o takto pojmenovaném "lidoveckém" R 757 Plzeň hl.n. (5:10) > Jeseník (12:57) + R 756 Jeseník (13:23) > Plzeň hl.n. (20:56). Televize Prima teď vysílala šot o zahájení volební kampaně KDU-ČSL, v němž její předseda vystupoval v převlečení za výpravčího. K natáčení však použili vlak jiný, neboť jízdní doba vlastního rychlíku se jim nehodila. Bratr Kalousek "vyhrožoval" cestujícím, že funkcionáři strany budou v KLIDNÉ SÍLE bavit cestující rozhovory agitačního charakteru. Osobně si myslím, že cestující by spíš byli zvědavi na to, co pro jejich pohodlí dělá konkrétně ministr bratr Šimonovský...
Pojmenování vlaku stranu stálo něco přes 80 000,- Kč.

Ďalšie fotky a článok k električke od Škoda Transportation: http://ekonomika.idnes.cz/ekonomika.asp?r=ekonomika&c=A051213_150606_ekonomika_ven
Už aby jazdila normálne; Prahe nízkopodlažná električka veľmi chýba...

14.12.2005 ŠÍP str. 8 Praha
PETR ŠVEC

Lidé čekající na tramvaj se včera nestačili divit. Na zastávkách v centru města zastavovala zbrusu nová červenostříbrná tramvaj, první z60, které do několika let nahradí desítky let staré soupravy. Cestující nastoupit nemohli, zvláštní jízdu si vychutnali jen pražští politici.


Praha - Cinkání tramvaje na křižovatce většinou nikoho nevzruší, ale včerejšek byl výjimkou. Chodci se zastavovali, motoristé v kolonách stahovali okénka a řidiči tramvají tiše záviděli. Ulicemi poprvé ve zkušebním provozu projížděla nová nízkopodlažní tramvaj, jejíž podobu navrhli designéři od Porsche. Místo cestujících se v ní při čtyřicetiminutové okružní jízdě vezly špičky radnice v čele s primátorem Pavlem Bémem.

"Slíbili jsme Pražanům, že každý z nich bude mít své porsche," žertoval Bém, který se na Výtoni posadil na místo řidiče, což se setkalo s nemalým zájmem cestujících čekajících na refýži. "Jestli mi s tím vyjedou, tak to bude na mně," zlobil se řidič Petr Koloničný. Primátor ale ani nevěděl, jak zacinkat. "Obnovujeme vozový park, za pět let bude město obsluhovat šedesát těchto tramvají," dodal Bém s tím, že jedna vyjde na více než 56 milionů korun.

"Jezdit by měly po linkách, které spojují stanice metra s bezbariérovým vstupem," řekl náměstek primátora Radovan Šteiner. Souprava je plně nízkopodlažní a nejdřív se patrně objeví na trati na Barrandov a do Modřan.

"Tramvaje z plzeňské Škodovky jsou rychlé, efektivní, elegantní, estetické, komfortní a velmi levné," nešetřil chválou Bém. Vlak s cestujícími začne jezdit na přelomu roku, ještě šest měsíců však jen ve zkušebním provozu. *


Parametry


Délka 30,25 m14T

Šířka 2,46 m

Míst k sezení 69

Míst k stání 210

Cena 56,6 milionu korun

Životnost minimálně 30 let

***

Nízkopodlažní tramvaj ŠKODA 14 T: http://www.skoda.cz/produkty.asp?Q853A=C6J1P1T1K61S341ID5581

Ono v urcitych obdovbiach vsetcia vladci v Europe mali svoje vlaky, ktore obcas pouzivali aj na jazdu, inokedy na kamufláz (kolko takych prisne sledovanych a zabezpecenych vlakov preslo aj na kolajach CSD, v ktorych nikto z potentátov nesedel, oni isli autami a pod.).
Aj Bratislavskom depe boli odstavene specialne vagony v rotunde.

ad Garin

mal by si trochu zmenit zdroj informácii: Toto je napr. vylozene loz (z roznych dovodov - komunistickych a slovanskych:)


Horthyho režim ako prvý v Európe prijal protižidovské opatrenia, ktoré boli zostrené v roku 1939. Do vyhladzovacích táborov dovolil Horthy vyviezť vyše pol milióna maďarských židov. Svoj vzťah k železnici preukázal aj tým, že ich na poslednú cestu poslal vlakom...

Ano, Horthy prijimal protizidovske zakony, avsak pocas jeho sposobenia zidia neboli deportovane, ba naopak, ich práve kvoli uvedenym "tvrdym" zákonom dokázal udrzat na uzemi Madarska (samozrejme nie v blahobyte, ale rozhodne lepsie ako v Auschwitze...). Nakoniec to sposobilo aj jeho pád, ked Nemci trvali na deportáciach, a vlaky do koncentrákov sa rozbehli az potom. To co mal robit Horthy nakoniec urobil Szalasi & Co.

Ad Zbyněk
"Při vší úctě pane (jak říkají americké seriálové postavy) , Horthy se admirálem nevyhlásil. On jím skutečně byl."

Áno, je to tak pane, ako si napísal! Trochu som vtipkoval, lebo celá predošlá diskusia sa niesla v takomto duchu. Do hyperbolickej podoby som to dal len preto, aby bolo vidieť, že diktátori rôznej proveniencie, ako napríklad regent Horthy v Maďarskom kráľovsteve bez mora, majú rôzne slabôstky. Pokiaľ si "libují" iba vo vlastných vláčikoch, tak by sme sa nad tým mohli pousmiať. To by iba ukazovalo ich ľudskú stránku. Horšie je, ak sa slabôstky panovníka zvrhnú proti ľudu, nad ktorým majú múdro panovať.

Horthyho režim ako prvý v Európe prijal protižidovské opatrenia, ktoré boli zostrené v roku 1939. Do vyhladzovacích táborov dovolil Horthy vyviezť vyše pol milióna maďarských židov. Svoj vzťah k železnici preukázal aj tým, že ich na poslednú cestu poslal vlakom...

Taktiež v Horthyho "kráľovskom vlaku" sa môžu nostalgici stále povoziť, ale už sa azda nemusia báť, že ich zavezie do Osvienčimu. Napríklad, v roku 2004 jazdil "Horthyho vláčik" aj po Slovensku s anglickými turistami. Súpravu opatruje a prevádzkuje MÁV Nosztalgia, Budapešť.

V demokratických krajinách sa nájde takisto dosť rýchlokvasených politikov s rôznymi chúťkami. Možno aj preto je dobre, ak na nešváry politikov poukazujeme. Lebo moc je lákavá a nie každý má dosť síl, aby sa nenechal zviesť na šikmú plochu.

S týmto sloganom "spracovával" v reklame po celý týždeň denník SME svojich čitateľov. A v piatok 9. decembra 2005 naozaj SME zverejnilo cestovný poriadok. Pretože sú na Slovensku tri kraje, rozdelil denník aj cestovný poriadok do troch častí: bratislavské vydanie obsahuje CP len pre západné Slovensko, žilinské CP len pre stredné a košické vydanie CP len pre východné Slovensko.

Ak chcel čitateľ získať kompletný celoslovenský cestovný poriadok, musel by precestovať celé Slovensko, aby si zaistil všetky vydania SME, lebo sa sa distribuujú len v pôsobnosti príslušných krajov.
Iným slovami, ako to vo väčšine reklám býva, bol to podvod na čitateľoch a poškodil aj renomé slovenských železníc.
Nič nové pod slnkom, pretože pred rokom celkom rovnakú praktiku uplatnila Pravda.

Chyba sa zrejme stala ešte v čase, keď si Sme dohodovalo finančné podmienky na zverejnenie CP 2006 so ZSSK. Dialo sa to zrejme cez nejakú reklamnú agentúru.

Velkou reklamní a náborovou kampaň spustily v Libereckém kraji od 1. prosince České dráhy. Cílem akce, která potrvá až do konce února 2006 a je zaměřena hlavně na pravidelné zákazníky, je získat do vlaků ještě více cestujících na úkor autobusové konkurence. Liberecko je přitom vůbec prvním krajem, kde železnice velký nábor zahájila.
„Cílem kampaně je přesvědčit větší skupinu zákazníků k cestování ve vlacích, kde mají větší pohodu a bezpečnost a mohou čas jízdy smysluplně využít. Kampaň je naplánována na celou zimu do 28. února 2006. Působit chceme jednak reklamně a pak také projekty přímo na středních a základních školách,“ uvedl Aleš Ondrůj z tiskového odboru Českých drah. Liberečané se tak s reklamou na cestování po železnici setkají například na lavičkách či ve vitrínách na zastávkách městské hromadné dopravy, dráhy ale chtějí působit i polepenými tramvajemi na trati z krajského města do Jablonce.
Podle systémového specialisty ČD Pavla Jaška ze železniční stanice v Liberci přitom počet cestujících ve vlacích v Libereckém kraji meziročně o něco vzrostl. „Přesná čísla sice nemáme ještě k dispozici, ale platí, že počet zákazníků nepatrně vzrostl. Sami jsme nyní zvědavi, jak marketingová a reklamní kampaň zapůsobí. Je zaměřena hlavně na pravidelně dojíždějící do zaměstnání a škol, jimž můžeme nabídnout víc než konkurence, co se týdenních a měsíčních jízdenek týče. Jsou totiž pořád relace, kde bychom mohli získat víc cestujících, než máme,“ podotkl pro Právo Jaško.
Součástí kampaně je i nový jízdní grafikon, který platí od 11. prosince. Atraktivitu cestování po železnici v něm ČD spojily například s novým taktovým uspořádáním dopravy ve Frýdlantském výběžku, zrychlením některých spojů i přímým spojením Drážďany-Liberec-Tanvald.
Z Drážďan totiž nyní budou zajíždět pod Ještěd čtyři páry vlaků denně, o víkendu se pak spoj prodlouží až do Tanvaldu. „Neznamená to jen možnost levných nákupů našich občanů, ale i šance rozvoje turistiky a cestovního ruchu. Díky nové zastávce u Tanvaldského Špičáku tak mohou němečtí turisté v podstatě rovnou přestoupit z vlaku na vlek,“ dodal mluvčí Českých drah Petr Šťáhlavský.
(Regionální mutace | Právo - Liberecký kraj)