Železničářská profesionalita

Celkový dojem z cestování vlakem netvoří jen čistota sedaček, ale i úroveň železničního personálu. Tu může nejvíc ovlivnit vlakvedoucí. „Hlavní náplní mé práce je pečovat o klienta, kontroluji jízdní doklady, radím,„ popisuje Petr Štursa, vlakvedoucí ze spojů SuperCity na lince Břeclav-Praha-Bratislava. Jeho práce má i další náplň. „Ve stanicích se podílím třeba na výpravě vlaků, posunování a otáčení.„
Mezi personálem je vlakvedoucí na nejvyšším místě. „Stevardi a případní další průvodčí mi podléhají. Já je koordinuji a určuji postup při nestandardních situacích,„ vysvětluje Štursa.
Nejlepší vlak si musíte zasloužit Na to, aby člověk mohl pracovat jako vlakvedoucí v SuperCity, musí nejdříve projít praxí v nižších kategoriích vlaků. Stejnou cestu absolvoval i Petr Štursa. „Nejdříve jsem se učil na strojvedoucího, tedy řidiče vlaku, ale těch měly dráhy dostatek. Složil jsem proto zkoušky na průvodčího. Rok jsem sloužil na osobních spojích, dva na rychlících, deset let jsem pak vydržel ve vlacích EuroCity.„
O zařazení průvodčího do vyšší kategorie vlaků rozhodují reference a kvalita práce. Stejně tak je však možná i degradace. „Pokud bych udělal nějakou závažnou chybu, byl bych okamžitě přeřazen,„ je si vědom Petr Štursa.
Plán služeb vlakvedoucích - takzvaný turnusový řád - určuje, kdy kam pojedou a kolik budou mít v konečné stanici volného času. „Mám naplánovaný šestidenní pracovní týden, z toho jsou vždy dva dny volné.„ Ve čtyřech pracovních dnech musí odvést týdenní výkon, proto první dva dny cyklu slouží Petr Štursa po deseti hodinách, třetí den pět hodin a čtvrtý sedm a půl.
Turnusový řád také určuje stanice, v nichž služba končí. Vlakvedoucí tak někdy musí trávit i neplacený čas mimo domov. „Pokud mám například v Bratislavě dostatek času, procházím se po městě, jinak se jdu raději vyspat.„ Dle svého turnusového řádu najezdí Petr Štursa 2 100 kilometrů týdně. Prostor pro změny není velký. „Řád stanoví každý rok nadřízení. Jako vlakvedoucí pak mohu žádat jen dílčí úpravy.„ Vůči výtržníkům jsem malý pán Mezi nestandardní situace, které musí vlakvedoucí řešit, patří především problémy s jízdenkami. „Cestující mají někdy nesprávné. Já jim musím vysvětlit, že potřebují jiné, a přimět je, aby si je koupili.„
Zcela odlišné zážitky získal jako průvodčí v osobních a rychlíkových vlacích. „V nočních spojích jsem se sice nebál, ale často jsem musel jednat s opilými a agresivními lidmi. V takové chvíli je nutné být nekompromisní a co nejvíc asertivní. Někdy je dokonce potřeba přivolat na pomoc policii.„ Petr Štursa vypráví, že nikdy nezapomene na situaci, když jako vlakvedoucí vezl fanoušky Baníku Ostrava na zápas do Prahy. „Tehdy jsem měl skutečně strach, ti lidé se už v prvních stanicích bili, dokonce se vyhazovali z oken.„ Takové situace už musí řešit zejména policie. „Vlakvedoucí je příliš malý pán. Já mohu maximálně zastavit vlak a říct, že dokud se cestující neuklidní, dál se nepojede.„
Petr Štursa je ve své práci spokojený a považuje ji i za svého koníčka. Toho, že se nakonec nestal strojvůdcem, jak plánoval, nelituje. „Dnes potkávám některé své bývalé spolužáky jako strojvedoucí, ale profese vlakvedoucího mě zcela naplňuje,„ dodává.

Jak pracuje: Vlakvedoucí

Je nadřízeným vlakového personálu a stará se o cestující. Kontroluje jízdenky a řeší nestandardní situace, k nimž může během cesty dojít. Podílí se na výpravě vlaků ve stanicích. Hlavní náplň jeho práce se neliší od průvodčího, těm však vlakvedoucí šéfuje, podobně jako dalším pracovníkům ve vlaku. Každý vlakvedoucí je přidělen na určitou trasu a na té slouží dle turnusového plánu. Vlakvedoucího je třeba odlišovat od strojvedoucího, který je řidičem lokomotivy.

(Mladá fronta DNES)

A strojvedoucího je třeba odlišovat od stroje.

JOHnZ: Je naozaj soft vyvýjaný zamestnancami ZSSK? Myslel som, že je to výtvor externej firmy.

Jakub: Keď si to tak zoberieš, za týždeň to nie je ani jedno percento zamestnancov. Ktovie ako by taký týždeň dopadol v iných profesiách.

http://www.zilinskyvecernik.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=5439&Itemid=53

ben-anat: Soft v iKVC je vyvyjany pokial viem interne ludmi ZSSK, takze zmena software by mala byt bez dalsich nakladov ... hmm, zaujimave ...

K tym scitacim listkom: ako spustili iKVC bojuju pokladnicky,aby zrusili tlac scitacich listkov,ale revizori nam vysvetlovali ake je pre nich dobre ked maju cestujuci listky,lebo aspon vedia kto patri k skupine :-) (nikdy si ich cestujuci nerozdaju,ale tomu ja zrejme nerozumiem) Minule mi kasarevizorka povedala,ze sa to snazia zmenit,ale kedze sa jedna o financie,aby sa mnenil program,tak to zrejme este potrva...

Takze vela trpezlivosti pri okienkach..:-))

Aj to sa stáva.

sorry este raz cely prispevok

Niekedy som si naozaj myslela, že sprievodcovia lístky kontrolujú. Veď prečo inak by na nich tak čumeli?? Ale nie, oni ich nekontrolujú, oni sa tak iba tvária:-) 70% sprievodcov totiž pri kontrole nezaregistrovalo neplatný cestovný doklad.

Presne mesiac (od 16.10. do 16.11.2007) som robila na sprievodcoch vo vlakoch (väčšina z nich boli osobné) test nasledovným spôsobom: napriek tomu, že som mala pri sebe platný cestovný doklad (to pre istotu:-), som predkladala pri kontrole neplatný, totiž starý:-). Za ten mesiac som po úseku dlhom 26 km prešla vlakom presne 30-krát. Z toho 3-krát som sa pozabudla a ukázala správny lístok, 7-krát mi lístok nebol kontrolovaný. Čiže 20-krát som ukázala sprievodcovi neplatný lístok.

20-krát sa sprievodca na neho skúmavo pozrel a 14-krát mi ho bez slova vrátil. Len šiesti sprievodcovia si všimli, že majú vo vlaku „čierneho“ pasažiera. Z toho bol len jeden v osobáku. Dosť bieda. Teda ako pre koho... Pre adrenalínových cestujúcich asi nie:-)

Človek by si povedal, že ono sa vlastne ani neoplatí kupovať si lístok. 70% je 70%. Dokonca keď nerátam cestovanie v rýchlikoch, ktoré mi špatia moju štatistiku, v samotných osobákoch ignorancia sprievodcov presahuje 90%.

Tak načo cestovný lístok? Lebo náhoda je sviňa.

Jediný raz za ten mesiac som si zabudla kúpiť lístok, aj to som natrafila na nesprávneho sprievodcu a vyšlo ma to každopádne drahšie ako normálne zakúpený lístok. Ale kto má rád adrenalín, pravdepodobne pri cestovaní osobákom dosť značne ušetrí:-)
P.S. Aby sa nepovedalo, tento článok v žiadnom prípadne nechce nahovárať na cestovanie načierno! V zásade som proti takejto trestuhodnej činnosti:-p.

nie su sprievodcovia ako sprievodcovia

http://luciahegenbartova.blog.sme.sk/c/120793/Sprievodcovia-listky-nekontroluju-oni-sa-tak-iba-tvaria.html

Niekedy som si naozaj myslela, že sprievodcovia lístky kontrolujú. Veď prečo inak by na nich tak čumeli?? Ale nie, oni ich nekontrolujú, oni sa tak iba tvária:-) 70% sprievodcov totiž pri kontrole nezaregistrovalo neplatný cestovný doklad.

Dna 14.10. som cestoval s kamaratkou z Bratislavy do Ziliny uz skoro nocnym vlakom R 705. Sedeli sme v poslednom B-cku ZSSK. Kedze sme boli po ceste z Bazileja strasne unaveni, spali sme (ale nemali sme zamknute kupe). Mlada mila sprievodkyna nam po kontrole listkov povedala "viete co, ja vas radsej zamkem" a zavrela nam kupe. Za Povazskou Bystricou sa k nam vratila a zobudila nas s tym, ze dalsia stanica uz bude Zilina.

Sice prkotiny, ale takyto mily a ochotny pristup potesi .

p. majster potrebuje niečo zarobiť !

Vo vlakoch z Ukrajiny našli pašované cigarety

Z domova, 10:34 23.10.2007

Zdroj: TASR

Dvesto kartónov ukrajinských cigariet prevážal v konštrukčných dutinách rušňa patriaceho k vlakovej súprave vypravovanej z Ukrajiny na územie Slovenska v nedeľu 21. októbra 33-ročný ukrajinský rušňovodič.

Polícia ho obvinila z prečinu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru a umiestnila ho v cele policajného zaistenia s návrhom na väzbu. Hodnota spomínaných cigariet predstavuje na slovenskom trhu 91.000 korún.

Podobnou situáciou sa v pondelok 22. októbra zaoberali colníci v areáli železničnej stanice v Maťovciach v Michalovskom okrese. Vo vagóne vlakovej súpravy našli pod železnou rudou osem vriec obalených čiernou fóliou, v ktorých sa nachádzalo 200 kartónov ukrajinských cigariet. Na mieste nálezu ich údajne zanechal doposiaľ nezistený páchateľ, po ktorom vyhlásili pátranie.

Potreboval som navštíviť servisné stredisko v Tábore, tak som sa tam vybral vlakom "na otočku". Prvý podraz nastal vo chvíli keď som ráno na stanici Horní Cerekev zistil, že vlak, na ktorý som mal lístok vystavený na práve ten deň nechodí, ale len cez víkendy.. Spoje boli zisťované cez slovakrail.sk a pre istotu mi tento neexistujúci spoj vytlačila aj pokladníčka tam u nás z KVC. Škoda že ma nenapadlo pozrieť ako je na tom český terminál. Na lístku je síce napísané, že sa nikto nezaručuje za dáta cudzích dopravcov, ale... cestujem po európe horedolu a nikdy sa mi toto nestalo a chybičku, ktorá ma stála 80 min času na lavičke v našťastie vykúrenej čakárni, pripisujem na vrub ČD, pretože oni posielajú dáta.
Ďalší spoj išiel do Pelhřimova, kde vlak vyše hodinu stál, na čo ma síce upozornila sprievodkyňa (sú milší ak ukážete režinku a ešte milší ak rozprávate po česky) tak som to riešil autobusom. Samozrejme, prišiel som omnoho neskôr na miesto určenia, takže aj môj odchod domov sa tým pádom posunul.
V Tábore sú 2 milé tety v informačnom centre. Prvá mi pozháňala a povytláčala spoje všetkými možnými smermi (keďže tie, čo som mal zistené už odišli), druhá mi poradila ktorým smerom sa vybrať, pretože priateľka mala medzinárodný lístok a na trati sa vyskytovali výluky, vďaka ktorým sa vlaky zmeškali aj o 20 min.
Lenže.
Nebolo možné na tento lístok urobiť doplatok za cestu okľukou. Nijako. Riešiť by sa to malo vnutroštátnym lístkom, čo je zrejme logické, ale pani ma upozornila, že "je to zřejmě špatně", čiže som musel ísť tade, kade som prišiel a ďalšie 3 hodiny stráviť v Tábore. Ďalšie veľké hrubé mínus pre ČD (aj keď teda zaokienkované tetušky boli fakt milé, aj pani, myslím sa volá Marcelka, ktorá nám zisťovala spoje ráno v Cerekevi). Nechápem, ako je možné, že sa nedá urobiť takáto operácia v takom veľkom meste ako je Tábor. Keby to bola zašitá stanička niekde na samote alebo tak, tak nehovorím nič, ale tu.. Navyše otvorená jedna pokladňa, ja sa skúšam dohodnúť s pokladníčkou a za mnou asi 8 ľudí nervózne podupkáva "kdy už ten slovenský blbec s maďarskou vládou vodsať zmizí" (presne toto bolo počuť keď som na upozornenie že zdržujem od nejakého cestujúceho odišiel od okienka). Úžas.
Vďaka výlukám všetky vlaky meškali, a ak som chcel stihnúť prípoj ďalšieho rýchlika, zvolil som skorší, ale zmeškaný vlak smerom na Veselí nad Lužnicí, kde však aj tento rýchlik prišiel asi 5 min po odchode prípoja smer Brno a Bohumín. Zlatý pán výpravca ale s týmto rýchlikom počkal, a tak už o 8 min mohol vlak odísť . Do Brna mal mať príchod 20.34, odchod SC do Bratislavy bol 20.51, teda 5 minút nie je problém. Lenže my sme sa nehýbali - asi nejaký ďalší prípoj. Po 15 minútach už som bol dosť nervózny a išiel ma šľak trafiť keď sa po 23 minútach dovalil ten zmeškaný osobný !!!!!! Čo za *** tam riadi dopravu...!! Tak sme odišli asi pol hodinu zmeškaní. Rušňovodič znížil meškanie, niečo pomohol skrátený dopravný pobyt v Jihlave či kde to, ale do Brna sme vchádzali o 20.51. Vďaka tomu, že mi nikde neboli schopní dať lístok na supercity, až v Brne, som musel utekať k okienku, kúpiť miestenky a letieť nazad na perón, kde som o 20.52 videl už len konce vlaku. Poviete si - prestup nie je na nákup lístka, ale na prestup.. no lenže kde ten lístok kúpiť? bez toho sa cestovať nedá, a cesta späť sa radikálne zmenila až v Tábore a dať len tak pre istotu a pre dobrú pocit 300 Kč už u nás nie je to pravé...
Fakt tam chýbalo asi pol minútky...
Stretol som na nástupišti begleitera, ktorý poradil autobus, a uprosil som vodiča plného a miestenkového autobusu a tak som sa po 27 hodinách dostal do Bratislavy...
Musím pozrieť, kým začnem nadávať, aký je prestupný čas pre vlak SC, pretože pani v Brne za okienkom hádam zapiekla PC keď mi dávala miestenku a jej rýchlosť pri výdaji bola naozaj obdivuhodná (a to som na ňu a ostaných išiel slovensky, lebo u českého národa sa všeobecne ochota pri začutí slovenčiny prudko znižuje) a dokonca aj ľu

Robkins:
mozno by stacilo...
Áno, úplne. de Jure aj podľa predpisu.
Ale ako vidíš, ako píšem, bohužiaľ nestačí...

to 362.001:

mozno by stacilo povedat pred tym ako podpise rusnovodic V rozkaz, vypravcovi, ako ma rozumiet tomu zneniu rozkazu, mozno pocitaju, ze rusnovodici maju taku znalost tratovych pomerov, ze vedia ktora vyhybka je 1. a ktora 4.a kedy teda cez ne idu odbockou
;-)

...ťažko povedať, či sa dá toto zaradiť sem, ale...
O súčasnom prechodnom obmedzení traťovej rýchlosti vo výhybni Paludza sú rušňovodiči vyrozumievaní všeobecným rozkazom v znení:
"výh Paludza výh.č.1 a č.4 košické zhlavie km 264,070 - 264,150 v = 30 km/h pri jazde odbočným smerom, nie je označená návesťami pre prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti
Ono buď z toho múdry, píše sa síce (syntakticky správne) že 30 kou sa musí ísť iba odbočkou, ale výsledkom toho, že nejde o veľmi presvedčivé znenie, ktoré určite malo byť doplnené aspoň jednou hluchou vetou istoty: "Pri jazde priamym smerom platí traťová rýchlosť" je to, že minimálne tretina až polovica vlakov brzdí cez Paludzu na 30. Odhliadnúc od profesionality, kedy sa väčšinou preberá rozkaz bez predpisového "zrozumiteľného výkladu" od výpravcu, by na základe uvedeného textu zrejme každý priemerne obozretný rušňovodič y aspektu jeho psychiky tých 30 tam aj právom išiel.

Či však vytlačenie jednej vety má väčšiu hodnotu ako energia na rozjazd a meškanie nejakého rýchlika, ktorý sa možno práve teraz neopodstatnene vlečie cez Paludzu...

Ja ako vlakvedúci pri kontrole lístkov od skupiny nepotrebujem sčítacie lístky. Stačí mí kmeňový. Ani POP-ka mi sčítacie lístky nevydá, pokiaľ skupinu vypravujem vo vlaku. Ani v predpisoch sa nevyžaduje povinnosť vybavenia týmito zbytočnosťami, je tam len uvedené, že pri menšom počte cestujúcich nesmiem dierkovať sčítacie lístky chýbajúcich cestujúcich. Toť vsjo.

k tomu šialene pomalému ikvc:
prečo pri skupinovej zľave systém vydáva lístok pre každého cestujúceho? Trvá to zbytočne dlho. Cena je aj tak uvedená len na prvom doklade, ostatné majú kolonku "cena" vyhviezdičkovanú. Zažil som osobne raz, keď predo mnou jeden cestujúci kupoval skupinový lístok pre jedenástich, ľudia stojaci v rade strašne šomrali.
Možno by to bol jeden z námetov pre racionalizátorov terajšieho nie príliš vydareného ikvc.

Na odbavení bez prirážky vo vlaku je jeden háčik:
stalo sa raz v Žiline, že vypadlo KVC. Nuž čo, naskočili sme na (vtedy) IC 146 Hradčany a hurá smer ČR. Slovenská sprievodkyňa len zdvihla obočie, akože o ničom nevie, ale nenamietala. Dokonca dala vedieť aj českej kolegyni. ALE: sprievodca nemôže vydať CL ďalej ako po štátnu hranicu, a tak som dostal jeden Žilina-Čadca, a následne kupoval ďalší Mosty u J.-Olomouc. I jal som sa skúmať, prečo je to zrazu také drahé, až kým som to zbadal: IC príplatok na jednej aj druhej strane, nehovoriac o nulovej zľave na slovenskom úseku, kde sa pri medzinárodnom lístku s českou In-kartou uplatní RailPlus. Finálne som teda cestoval o 100 % drahšie, a to sa ešte predpokladá, že má človek pri sebe hotovosť v Sk aj Kč, čo vôbec nemusí byť samozrejmosť (a s kartou vás, samozrejme, pošlú viete kam...).
Zaujímalo by ma, či sa toto dá do budúcnosti nejako riešiť.

Miro79, mal si slečinke ponúknuť, že jej ukážeš svoju mašinu

K odbavovaniu cestujúcich vo vlaku bez prirážky. Keď aj takáto situácia vznikne, tak cestujúci vo vlaku ešte môže byť nemilo prekvapený, keď na neho bude sprievodca "kukať jak puk", že o ničom nevie. Stal sa mi prípad, keď som s nemenovaným EC zastavil na prvom nástupišti v Bratislave na hlavnom. Zrazu dobehla k mašinke pohľadná slečinka a hneď mi vynadala, že ako ďaleko som zastavil a ona chúďa musí utekať tak ďaleko. Na vysvetlenie: mal som 9 vagónov a postál som mašinou pred stanovišťom vonkajšieho výpravcu, čo je akurát koncom za zadným prechodom. Asi si myslela, že skrz ňu zastavím pri bufete. Sranda ešte len začala, keď po vyrozprávaní sa, mi dala do ruky obálku so slovami: "Toto vám mám dať" a v zápätí sa otočila na podpätkoch a už jej nebolo. To mala jedno šťastie. Otvoril som obálku, kde stálo: "Pre vlakvedúceho: Odbavujte cestujúcich bez príplatku z dôvodu poruchy systému........ atď". Neviem kto ju poslal, ale slečinka zjavne nevedela, kto je rušňovodič, kto je vlakvedúci a kto sprievodca. Našťastie vlakvedúci vyliezol hneď s prvých dverí, tak som mu obálku dal. Keby bol niekde na konci, tak neviem, asi by sa to zmeškalo. Ale slečinka bola zjavne spokojná s tým, ako mi vynadala a ako si splnila povinnosť.