Meškanie vlakov v SR

Hater, jasne, že si rozumieme a hovoríme v princípe podobné veci. A dokonca si myslím, že táto debata aj vďaka vstupom Mira79 či Allegra prestala byť (v tomto vlákne) OT a dokonca má potenciál pomôcť niekomu, kto má záujem utvoriť si v tomto aspekte vzniku a odstraňovania mimoriadností prehľad. Na druhej strane, práve tu to čoskoro zapadne.
Hoci som vravel, že mne sa už fakt nechce v tejto téme pokračovať, zmenil som trocha názor a možno by stálo za to povenovať sa jej v nejakom článku. Teraz však naňho čas nemám a najbližšie mesiace asi ani mať nebudem. Možno neskôr... Alebo ak by sa podujal niekto iný, rád pomôžem.
Ale k veci: hoci musím oceniť, že tvoja erudícia v tejto oblasti je lepšia než je štandardné u väčšiny populácie, tak sa, žiaľ, trocha mýliš. Predtým som to skúšal objasniť na príklade, teraz ťa odkážem na skutkové podstaty celého radu tzv. nedbanlivostných TČ (relevantné vzhľadom na našu tému sú napr. ustanovenia § 149, § 157, § 158 TZ) a uvidíš, že tvoje konštatovanie, že “každý trestný sudca vie, že v prípade neúmyselného poškodenia zdravia je celospoločensky nereálne niekoho odsúdiť, lebo by skutočne nikto nerobil takéto povolania“ nesedí. Nejdem už zachádzať do konkrétnych príkladov z aplikačnej praxe, len sa obmedzím na konštatovanie, že tu treba vnímať nielen rovinu úmyselného a neúmyselného zavinenia (§ 15 TZ) ale aj spáchania TČ z nedbanlivosti (§ 16 TZ). Pracovníci záchranných zložiek nie sú nijako vyňatí z pôsobnosti týchto ustanovení. Tuzemská aplikačná prax však zatiaľ nie je taká, aby toto spôsobovalo nejaké zásadné problémy pri výkone ich povolania, čo ťa práve mohlo viesť k tomu vyššie citovanému presvedčeniu.
Téma Meškanie vlakov môže mať aj takýto rozmer, hoci tu už naozaj zachádzame do roviny, ktorá nemusí bežného návštevníka VN zaujímať. Faktom ale je, že nielen ako pracovníci prepravcu, či správcu žel. infraštruktúry, ale aj ako “obyčajní” cestujúci môžeme byť konfrontovaní s mimoriadnosťami, ktoré sú ďaleko vážnejšie než, že vlak naberie plus pár desiatok minút, lebo kdesi vykapala mašina.
Preto, ak nájdem vhodnejšie vlákno, zvážim presun našich posledných príspevkov.

Zaťahujem ručnú brzdu .

Evidentne si nerobil nikdy výpravcu. V tomto mnou uvedenom konkrétnom príklade sa asi jednalo o nedbanlivosť pri prepisovaní textu. Pri stavaní vlakovej cesty sa totiž, podľa môjho odhadu, na 99 a viac % používa ''telefón'' .V článku boli explicitne vymenované možnosti. Na začiatku príspevku som uviedol ''pre pamätníkov'' . Pri všetkej úcte, nepatríš medzi nich

ďakujem

skús ich oúvodzovkovať, žiadnych úvodovkovýh smajlíkov tu nemáme.

Ospravedlňujem sa za smajlíky namiesto dvojbodiek. Ak niekto vie, ako na to, dám si poradiť.

Pre pamätníkov : V predpise D2, účinnom od 29.12.1987 bolo v článku 72 uvedené : ''Pre jazdy vlakov sa výhybky a koľajové križovatky s prestaviteľnými srdcovkami prestavujú len na priamy rozkaz výpravcu daný zabezpečovacím zariadením, rádiotelefónnym spojením, rozhlasom alebo ústne.'' Akosi sa pri tlači zabudlo na najčastejšiu možnosť - telefónom. Ak by sa v čase do vydania opravy stala akákoľvek nehoda pri postavenej vlakovej ceste, výpravca by podľa sudcu, držiaceho sa striktne platného predpisu, mal bohužiaľ smolu.

Rozvíjame tu debatu, ktorá je v tomto vlákne čoraz viac OT, hoci určite je užitočná, preto sa k tejto téme v tomto vlákne skúsim vyjadriť fakt naposledy.

Miro79, jasne, len aby nevzniklo nedorozumenie: nepreukazuješ to, čo by sa stalo, ak by si nezasiahol. Preukazuješ len to, že tu jestvovalo reálne nebezpečenstvo pre záujem chránený TZ (život, zdravie, majetok). To nebezpečenstvo ale muselo byť reálne, reakcia na vzniknuté nebezpečenstvo adekvátna. Málo sa však u nás prízvukuje, ako je dôležité dobre si premyslieť, čo človek povie a že nie je dobré hneď po mimoriadnosti vyklopiť na pracovníka povereného šetrením, a už vôbec nie na OČTK, všetky svoje čerstvé, živé postrehy a dojmy. Tu naozaj platí, že človek sa môže odvolávať na to, že je príliš otrasený po tom, čo zažil/čoho bol svedkom a nechať si čas, aby veci vnútorne spracoval, než o nich začne rozprávať niekomu inému, nezriedka ešte aj do zápisnice/protokolu. Čokoľvek, čo človek potom dostane na podpis, treba riadne prečítať. Vzhľadom na povahu udalosti a ďalšie okolnosti nie je v mnohých situáciách vôbec od veci vyhľadať aj právnu pomoc.

Allegro, je to nefér, ale je to tak. Čo mesiac... majú na to celé mesiace, niekedy roky. Môžu si prizývať súdnych znalcov, zhromažďovať posudky, tvoje konanie hodnotiť zo všetkých stránok. Pritom ty máš maximálne minúty, obvykle sekundy, nezriedka len zlomky sekúnd, aby si konal. Je to nefér, ale je to tak. Za istých okolností sme s týmto rizikom v bežnom živote sporadicky konfrontovaní takmer všetci, v niektorých profesiách však predsa len podstatne častejšie.

Hater, robíš to, čo je pri podobných debatách ošemetné, že pri riešení jednej právnej otázky otváraš dve nové. Spomínaš záchranárov? Ak by s poškodeným, napríklad po nehode, v priamom ohrození života, pri jeho záchrane manipulovali neopatrne, neodborne (neodbornosť spomínaš aj ty), zvolili nesprávny postup a on bude mať trvalé následky, napríklad ochrnie, tak to ich trestnoprávnu zodpovednosť zakladá. A ťažko budú argumentovať, že veď poškodený bol zranený, podľa ich názoru v ohrození života. Samozrejme, ak to auto, alebo si sem dosaďme pokojne aj vlak, keď sme na VN, už horí, poškodeného oblizujú plamene a záchranári nemajú čas postupovať podľa obvyklých, šetrnejších postupov, potom ho musia dostať z auta za každú cenu, teda aj s rizikom, že mu spôsobia trvalú ujmu na zdraví, napríklad aj to ochrnutie, nemali by za to byť nijako postihnutí, lebo nemali na výber - nebezpečenstvo hroziace záujmu chránenému TZ (životu poškodeného) zjavne nešlo odvrátiť inak. Veľmi, veľmi tenká je tá hranica...

Aj to mesiac rozmýšľajú nad tým, čo si mal spraviť. Hoci ty máš na to niekedy sekundy.

Ešte raz a pomaly... :D :D

Problém je, že nedokážeš nikdy, čo by sa stalo, ak by si neurobil to čo si urobil. Lebo sa to nestalo. Vždy ti len povedia až potom, čo sa niečo stalo, že keby si urobil toto a toto, tak by sa to nestalo.

Správny postreh, že problematika právnej úpravy okolností vylučujúcich protiprávnosť činu je komplexná téma. Práve v prípadne KN v zmysle §24 TZ treba vnímať existenciu nebezpečenstva ako predpoklad aplikácie príslušného ustanovenia. Inak povedané, nestačí sa domnievať, že by potenciálne mohlo hroziť nejaké nebezpečenstvo. To nebezpečenstvo musí priamo hroziť. To znamená, že až sa to celé skončí, budeš schopný dokázať príslušným orgánom, že skutočne nastalo.
Tiež si treba uvedomiť, že v ods. 2 §24 TZ sa uvádza, že nejde o KN, ak bolo možné nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť inak (myslené tak, aby pri odvracaní vznikol následok menej negatívny než ten, ktorý reálne vznikol). A tiež, že o KN nemožno hovoriť, ak je porušená podmienka proporcionality a teda spôsobený následok je v konečnom dôsledku zjavne závažnejší než ten, ktorý hrozil.
To naozaj v praxi znamená, že ak napríklad horí vozeň, nemožno za trestný čin odsúdiť ''sprievodcu'', ktorý nezabráni cestujúcim, aby hoci aj vyskakovali cez rozbité okná. V takom prípade, dokonca keby niekto pri vyskakovaní aj utrpel smrteľný úraz, nemusí byť ''sprievodca'' trestne zodpovedný. Ale keď som vravel, že záleží od okolností, tak sa celkom isto bude skúmať, či nebolo možné vozeň evakuovať cez riadne východy. Určite by sa skúmala kompletne celá činnosť sprievodcu od momentu vzniku mimoriadnosti. V prípade, že by napríklad pasažiera, ktorý takto v chvate opustil vozeň, zrazil protiidúci vlak, bude sa skúmať, či ho ''sprievodca'' upozornil, či sa ho snažil usmerniť, aby vozeň opustil na opačnú stranu, alebo či ho upozornil, aby sa okamžite vzdialil od koľají... Mimoriadne by záležalo na výpovedi ''sprievodcu'' i ostatných svedkov.
Skrátka, vieme tu namodelovať nepreberné množstvo rôznych scenárov, a to sa stále budeme baviť len o prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti. Rozoberať hmotnoprávnu zodpovednosť dopravcu teraz asi nemá zmysel, lebo to je ďalšia ''výživná'' téma. Všeobecná rada je, začať improvizovať až vtedy, keď sa ináč nedá.
To už ale trocha zachádzame do extrémov a navyše odbočujeme od pôvodnej témy Meškanie vlakov...

...keby som to bol povedal ja, tak istý železničiar novozámocký sa do mňa tu pustí, že si vymýšľam... ale je to tak, vrátane tých šikovných.
Vďaka Bohu, už len zriedka ho tu čítam.
Inak, okrem toho, že tie EC stoja v GA, už určite nestíhajú S20...
A iná kategória je návoz zamestnancov, a ''osoba v koľajisku''... hnus tá výhovorka, a že im to na Rožňavskej žerú.

Teraz už nie, lebo cca zo štyri roky dozadu dali takmer všetkým vlakom v BA hl.st. značku, že nečaká na žiadne zmeškané prípoje. A dobre urobili, lebo bol z toho chaos. ZSSK nestačili základné čakacie časy, ale pomaly chceli aby každý vlak nekonečne dlho čakal a dochádzalo už k situáciam, že nemali kam pristaviť súpravy a vchádzajúce vlaky čakali u návestidla na uvoľnenie koľaje. Tak im tú nebezpečnú hračku konečne zobrali. Zato si ponechali prestupy s ECXXX na /z R 8XX v Galante a je to niekedy úplne smiešne ako dokrivia EC-ečka. Až sa smejem tej debilovine ak príde od NZ najprv EC vlak a čaká....po 10 min. za ním dobehne R 8XX od ZV a dvaja-traja prestúpia aj to väčšinou tí šikovný aby boli v BA o 5-7 min. skôr.

...ešte som nevidel v BA hl.st. čakať akýkoľvek vlak (R6xx, R8xx, S20, REx25xx...) na EC vlak z akéhokoľvek smeru...

... a najlepšie ked máš odstavenú súpravu kdesi na 2-3-4 koľaji od dopravnej súprava zhasnutá havis a rozhlas o ničom neinformuje a exerti cestujúci (česť normálnym) no kde asi pôjdu....

Prvý krát počujem, že výpravca smie vlak vypraviť až vtedy, ak mu vlakvedúci ohlási výstup/prestup všetkých cestujúcich z prípojného vlaku. Postup je jasný: prípojný vlak zastaví, počká potrebný čas na prestup a ide sa ďalej. Kto nestihne, má smolu. Výpravca je zodpovedný len za to, aby pri neostrovných nástupištiach odchádzajúci vlak bol za stojacím vlakom, príp. aby bola aspoň jedna koľaj voľná, ak odchádzajúci vlak je pred stojacím vlakom, resp. ak je nutné ten vlak vypraviť a nie je jedná koľaj voľná, tak odchádzajúci vlak vyrozumie o jazde zníženou rýchlosťou popri stojacom vlaku, ktorý je obsadený cestujúcimi + vyrozumie vlak. čatu stojacieho vlaku (aby zavreli dvere).
Taký príklad pre Hatera: ako ma postupovať podľa teba výpravca napr. na BA hl.st. ak vlak R 6XX stojí na 3. nástupišti a príde v čase odchodu EC 2XX z Prahy do Budapešti na 1. nástupište? Bude čakať na hlásenie vlakvedúceho od EC, že všetci čo chceli prestúpiť už vystúpili ? Potom bude neviem od koho zas čakať, že nezablúdili a ozaj prešli podjazdom na R 6XX ?? Veď je to nezmysel. Jednoducho od zastavenia EC, po 5 min. vypraví R 6XX. Kto nestihne, má smolu. A podobne je to všade a je to v súlade s predpisom. A je to jedno, či je to v Žiline, Košiciach či v Ríme, Mníchove, Paríži či v Zbehoch, alebo v Kapušanoch pri Prešove.

Ak som to správne pochopil, vykašlime sa na všetky predpisy, lebo sú aj tak nevykonateľné. To by už len boli meškania...Ak by mal výpravca postaviť vlakovú cestu až po oznámení vlakvedúcim, že súprava končiaceho vlaku je prázdna, asi by len ťažko stačil prestupný čas. To sa totiž tiež nedá okamžite. Nezaškodilo by nám všetkým aspoň trochu empatie. HOWGH

To je dobrá otázka, musí obehat každé kupé? Napríklad v Prahe u tram, ak je neprejazdná trať, tak u T3 vyhodí výstražné svetlá, ale do druhého vozidla to tiež musí vodič prísť povedať, no nejde do každých dverí. Ono pokiaľ je predpisov veľa, tak to situáciu len zhoršuje, nez si to človek v hlave vybaví. Lepšie je mať voľnejšie predpisy a robiť školenia, aby ľudia vedeli postupnosť krokov.

Ďakujem za poučenie. Vlakvedúceho som nikdy nerobil, precestovanú mám vlakmi celú Európu a veľkú časť Ázie, na železnici som už viac ako 40 rokov, z toho 33 ako výpravca. Ak by sme mali počítať s tým, že niekto iný si nesplní svoje povinnosti, pohlo by sa vôbec niečo ? Sorry za off...