Považská lesná železnica

Ad lubochlast:

Ale lesné železnice sa rušili v časoch, kedy boli ešte mladí a pekní.

To myslíš tých partizánov čo sa pri výročiach radi ukazovali pre nastupenými ludmi, dekórovali sa za nič a rozpravali zbrucha. Tak tý by sa do hôr už určite nedostali, majú minimálne 100 rokov a už nevládzu.

Ona likvidace lesních železnic měla také vojensko-strategický význam. Za SNP byly hory útočištěm partyzánů. Ale jakmile postavili asfaltové silnice, tak tam rychle přijede armáda a kdyby se nedejbože objevili zase nějací partyzáni, kterým by se nelíbila politka strany a vlády, tak s nimi rychle zatočí.

ad.alfi
Poslal som ti na gmail jeden projekt. Z Piešťan je to bližšie.

Chlapci,
úplne s Vami súhlasím. Nechcem s Vami polemizovať ani o slovíčko. Chcel by som však podotknúť zopár podrobností: Duko, bol som v tom období v Prahe a tam to bola medzi undergroundom frekventovaná téma. Bolo v bezpečnej revolte proti strane postaviť sa na stranu ochrancov čohokoľvek. Bolo to menej trestné, ale aj jediné možné riešenie vyjadriť metaforicky nesúhlas s dianím v republike. Písalo sa o ČHŽ aj v ÚV plátkoch. Problém bol ale v tom, že nikto ich žvásty neprehĺtal. A tlačoviny typu Krásy Slovenska tam nikto nepoznal a ani u nás nepatrili medzi najčítanejšie bestselery, hlavne medzi uvedomelou robotriedou. Tí, čo také niečo podobné čítali, sa s tým moc chváliť nesmeli. A s. Lenartovič mi pripadá aj s jeho frázami, ako kat, ktorý ide vysvetľovať odsúdenému, čo všetko sa chystá pre úbožiaka urobiť na jeho záchranu a popritom mu s úsmevom strihá golier.
Hlavné je, že hnutie za záchranu ČHŽ splnilo svoje úsilie o záchranu a zviditeľnilo LŽ na Slovensku.
Ako príklad nevedomosti uvediem príklad z Nitry Agrokomplex 1999. Kapelka ktorá tam hrala, bola pozvaná na jazdu. Keď sme sa pohli, 40ročná speváčka sa čudovala ako tá para ticho ide. -Čo to poháňa-, bola jej otázka, -že je to také tiché-? -Neviem, asi elektrika-, ozvalo sa úplne vážne odniekiaľ...
Bola to vtedy doba, ktorá hystericky likvidovala LŽ, ako spomenul Lubochlast.
Veď som to aj písal v tom satyrickom duchu, kde sa do budúcnosti v žiadnom prípade nedá dokodrcať na úzkom rozchode. Také spiatočnícke a v ZSSR mali široký. Možno ich sralo, že keď nemôžeme mať v lesoch ŠRT, tak nebudeme mať radšej žiadne...
Aj s tými tatrovkami je to tak. Dopravné cesty želiek si museli financovať spoločnosti samé. Cesty však staval štát a predpona EKO mala len jediný význam. Ekonomický. Odtiaľ je už len na skok k predpone EGO.
Ako som už spomínal, snažím sa len trocha odľahčiť tému, lebo by som sa musel obesiť. A to nemôžem, lebo sa musím venovať svojej želke a chrániť ju pred likvidáciou zlodejmi. Tentokrát nestraníckymi. História pokračuje...

Alfi: Nemyslím, že to v tých 70-tych rokoch s tým písaním bolo až také zlé. Práve o PLŽ-ke sa toho dosť popísalo. Mám voľakde odložené Krásy Slovenska v ktorých tomu bola venovaná pozornosť. Osobne sa jej záchrane venoval aj Ondrej Lenárt člen ÚVKSČ, ale nepomohol si. Skrátka v tom čase bola zlá doba pre úzke. Tatrovky dobývali Sibír nafta stála niekoľko halierov a drevo nebolo treba prekladať. Hlavný dôvod prečo boli lesné železnice nerentabilné bolo, že o trať sa musel starať príslušný lesný závod a o cesty sa staral štát. To boli ekonomické ukazovatele, ktoré vtedy tlačili každú lesnú správu do prechodu na autodopravu. V 73 roku sa likvidovala aj Kysucká trať, ale tam bola výhoda, že sa vytvorilo MKD, pod ktoré ten kúsok Trate prešiel.
V osemdesiatych rokoch som osobne spracoval pár článkov v Technických novinách o chátraní a rozkrádaní PLŽ, ale odozva bola nulová.

Nemôžem s tebou súhlasiť. Hlavným dôvodom likvidácie všetkých úzkých dráh bol fakt že všetci považovali za modernú automobilovú dopravu. Všetci túžili vystavať také cesty po ktorých by mastili svojími autíčkami čo to dá. Keď som prešiel zopár archívou narazil som na vety tyku "Konečne do trnavy vedie nová cesta" Na stavbe regulácie Váhu sme mohli konečne nahradiť úzku dráhu novučičkými nákladnými automobilmi" A o úzkých dráhach ani zmienky. Chvílkový boom pionierskych železníc ani nebol dostatočne zdokumentovaný. A je veľkou škodou, že sa tie aktraktívne dráhy napríklad v Prešove a Trnave nezachovali.
A debaty o názve sú o ničom. Chodte radšej máriovi pomôct s tratou.

Brunny,
moje prirovnania bývavajú trocha viac premodulované a uveličené. To mám asi pozosatok odboja z časov, kedy by sme takúto protiniečomu debatu mohli slobodne praktikovať iba za múrmi väznice, alebo hranicami kombloku. V tých časoch keď sa "rozhodovalo o likvidácii týchto symbolov spiatočníctva a keď nám zavadzali pod nohami práve tieto spomínané želky, potrebovali avantgardníci zrovnanú zem aby mohli v ich koľajách nás doviesť do soc. nirvány. Dobrá cesta, už sme. To na ospravedlnenie vytrhávania a zarovnávania týchto tratí musí podľa stranobyrokratov stačiť. Úzkokoľajky boli príčinou, že cesta na pokrivených, zahrdzavených koľajkách k novým zajtrajškom bola pomalá, plná ostrých zákrut a stúpaní. Klesanie za žiadnych okolností nepripadalo do úvahy. No a čo sa núkalo? A najväčším dôvodom na ich vymazanie z dejín bol ich kapitalistický pôvod".
Ale vážne. Tiež som z toho smutný že to takto dopadlo a nemuselo. Bolo chorobné až tak pedantne pristupovať k likvidáciám. A aj unáhlene a najmä politicky. To obzvlášť.
V tej dobe by Ti takúto možnosť prejaviť svoj názor a dokonca verejne diskutovať nebolo umožnené a v lepšom prípade by Ti dovolili vyučiť sa za kominára. V base. O odpore voči straníckym správnorozhodnutiam sa až bojím písať.
Ešteže nám bola "povolená" aspoň tá Pribylinka.

alfi-
Cest snahe zachovat park vozidiel byvalej PLŽ v Pribiline,ale treba uznat ze to uz nema nic spolocne s PLŽ,v prvom rade sa nemalo dovolit postupne rozkradanie zachovaneho zvrsku L.Hradok-Č Váh,aj ked sa tomu asi nedalo zabranit ked my sme narod blbcov,mozno by to bolo teraz uplne inak,a PLŽ by bola druha ČHŽ.Aj ked vlastne nemalo dojst k celkovemu zruseniu a nasledovnemu zneseniu k 01.01.1973,to bola OSUDOVA CHYBA !,preto nemozem s tebou suhlasit s tvojimi roznymi historickymi pririvnaniami,ine je zastavit prevadzku a nieco ine je surovo vytrhat kolajnice,to nas stat bol odkazany na tych par korun za tych par ton??!!Ale aspon ze vznikla nejaka Pribilina,a nieco sa z tejto perly lesnych zeleznic SR zachovalo,to je fakt.A nazov?,no samotne PLŽ uz asi nie,ale v nazve by to spomenute malo byt.

Konieckoncov, ani exponáty v múzeách nie sú na svojom pôvodnom mieste. A NIKOMU to nevadí. Prečo by sme mali premenovať taký egyptský sarkofág iba pre to, že je vystavený v Londýne.
Pôvodná PLŽ je vystavená fungujúca v Pribyline.
Sú viedeňské rezne, alebo párky v SR nepožiteľné? Zmeníme im názov?
A čo taká Hongkongská chrípka. Nemala by sa premenovať u nás na Bratislavskú?

No čo, ešte ste sa nevyčerpali nad hádkami o názve želky? Definitívne sme prišli o Považskú lesnú želku, vivat, nech žije nová Pribylinská letná želka. Pred výstavbou pôvodnej Považskej tam nemali nič a boli spokojní. Ani netušili. Teraz si chceme My tiež niečo postaviť a už sa hádame. Nerobme nič a nebudeme sa pre nič hádať!
Len aby sa nenašli za nejakých 60 rokov takí istí úradníci, ktorí budú silou mocou rušiť historickú Pribylinku. A môžu sa začať znova hádať o názvoslovie zachráneného zostatku...
Musíme sa vedieť vyrovnať aj s takou skutočnosťou, že ani ZSSR netrvalo večne. Niečo odíde, iné príde. Ak by sme mali všetko, čo ľudstvo vyprodukuje archivovať a odkladať, tak tu budeme chodiť v poschodiach. Každé storočie by malo jedno svoje. / síce z geologického hľadiska svoje poschodia máme /
Myslím si, že to, čo sa robí na PLŽ, je dobrou cestou v rámci možností.
Tak na úvahu : Nemali by sa v Anglicku znova postaviť dvojmetrové rozchody? Veď sú tiež historické.
-HOWGH-

I když většina muzeí a skanzenů lidových staveb ulehla k zimnímu spánku, v Pribylině pod Tatrami nezahálejí. Také v těchto dnech se v depozitáři Považské lesní železnice připravují na novou sezónu.

Celý článek: http://www.cd.cz/static/old/NEW/TCD2009/9_8skanz.htm

Pravdepodobne posledné video zábery z depa PLŽ v Liptovskom Hrádku.
Pozri na link:

http://www.lhradok.sk/video/index.php?option=com_seyret&Itemid=&task=videodirectlink&id=48

alebo

http://www.youtube.com/watch?v=wN2w3tasrdQ

Bunny

skus sa spytat Rowenty, pravdepodobne ma v tej knihe prsty

Neviete niekto ako je to s tou pripravovanou publikaciou o PLŽ?

Na linke:

http://www.lhradok.sk/video/index.php?option=com_seyret&Itemid=&task=videodirectlink&id=9

mozete vidiet zabery z akcie PLŽ - S parou na kolesách v Pribyline. Dňa 13.júna 2004 sa po prvý krát oficiálne sprístupnila prvá časť statickej expozície Považskej lesnej železnice v Pribyline.

Pivec:
este stoji ta budova,ale je v biednom stave.Dnu sa da uz lahko dostat,je to tam dost znicene,nikto to nestrazi.

1. čo sa dá robiť, ked už sa nezachovalo viac strojov
2. áno, lebo gro je práve odtiaľ

Škoda sa to nedá opäť začleniť do pôvodného stavu. Veď ten násyp u LH až do KL cez most, ktrorý je ešte naživo tam, hm to by bolo......

1. Jasné.
2. Povážska lená železnica
Pozdravujem Robkins

Zaujímalo by ma, ako skončili priestory v depe v L. Hrádku po presťahovaní do Pribyliny. Stoja ešte, či už sú minulosťou?

Pred 15 rokmi sme sa tam snažili čo-to poopravovať
(Národná Obroda, 8.10.1993)