Poskytovanie služieb zákazníkom
Ake mate skusenosti s poskytovanymi sluzbami zamestnancami prveho kontaktu na ZSSK (sprievodcovia, vlakveduci, osobne pokladnicky), ale aj co sa tyka sluzieb ZSR ako napr. hlasenie stanicneho rozhlasu, elektronicke tabule odchodov a prichodov vlakov? 
Ja som tiez isiel parkrat osobakom z Bp-nyugati pu. do Parkany, co ma tiez dost stve, i ked ako "historik" viem kde to je, ale obycajny nemadarsky substrat asi tazko. Zaujimave je napr.,ze vo Viedni slovo Pressburg nikde nehlasia ani nepisu. ER-vlaky chodia do zst. "Bratyslava-Petršalka" a IC z Wien-Westbf "nach Kozice". 
(snaha sa ceni i ked ten vysledok 
)
(snaha sa ceni i ked ten vysledok )
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94669/
Ad Zámčan:
Podobné hlášky som počul na maďarskom území, keď ešte jazdil Split expres. Myslím, že v stanici Hegyeshalom sme čakali na protiidúci osobák z Blavy, a hláška z o staničného rozhlasu znela: "Személyvonat Pozsonytól..." - išlo ma vtedy roztrhnúť od jedu..
Podobné hlášky som počul na maďarskom území, keď ešte jazdil Split expres. Myslím, že v stanici Hegyeshalom sme čakali na protiidúci osobák z Blavy, a hláška z o staničného rozhlasu znela: "Személyvonat Pozsonytól..." - išlo ma vtedy roztrhnúť od jedu..
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93688/
jakub:-- ziadne hlasenie v madarcie v Kosiciach nebude.. nic take.. ee no este to by chybalo.. nech sa naucia slovensky alebo anglickky pripadne nemecky.. podla mna medzistatny vlak by mal byt hlaseny v slovencine, anglictine a nemcine plus IC vlaky... howgh
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93290/
K tým hláseniam
Budapest Nyugati má na info tabuli pri os.vlaku do NZ Érsekújvar.Ja by som uvítal nech si hlásia po svojom,ale na info tabuli by mal byť oficialny názov.Ako by to vyzeralo keby na Pragotrane v Blave namiesto Wien-bola Viedeň,namiesto Dresden-Drážďany atď...
Budapest Nyugati má na info tabuli pri os.vlaku do NZ Érsekújvar.Ja by som uvítal nech si hlásia po svojom,ale na info tabuli by mal byť oficialny názov.Ako by to vyzeralo keby na Pragotrane v Blave namiesto Wien-bola Viedeň,namiesto Dresden-Drážďany atď...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93283/
Robkins: To sa tu uz viackrat preberalo 
. Najzaujimavjsie je vsak na tom pocitanie medzistatneho cestovneho (ano, ja neznalec a amater viem, ze to nedokaze vypocitat priolatky do Lisabonu, na TGV a ine, u nas najvacsmi pozadovane destinacie, ale mne i mnohym inym to staci).
. Najzaujimavjsie je vsak na tom pocitanie medzistatneho cestovneho (ano, ja neznalec a amater viem, ze to nedokaze vypocitat priolatky do Lisabonu, na TGV a ine, u nas najvacsmi pozadovane destinacie, ale mne i mnohym inym to staci).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93263/
akurat som sa dozvedel, ze aplikacia
http://www.jizdenka.cz/(exlkmj451eyphx45o5ebgs55)/NT.aspx
je v pilotnej prevadzke uz rok, hm hm
;o)
http://www.jizdenka.cz/(exlkmj451eyphx45o5ebgs55)/NT.aspx
je v pilotnej prevadzke uz rok, hm hm
;o)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93255/
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93248/
para: Preco ten odpor? V takom Kyjeve sa hlasia vlaky smerujuce do Polska v ukrajincine aj polstine a takisto aj na "pragotornoch sa strieda ukrajinska azbuka, latinka a polstina.
A preco sa hlasia v Bratislave vlaky z/do Rakuska v nemcine? Isto nie preto, ze nemcian je roziserny jazyk (v BA pokial sa nemylim uz je aj AJ hlasenie).
Ale netreba mat obavu, to udajne "madarske" hlasenie v Kosiciach sa nikdy nepouzivalo. Hoci mne by to problem nerobilo a pokial by to nahovoril ten znamy budapestiansky "MAV hlas", tak by som bol aj velmi rad (celkom dobre osviezenie by bolo pocut v Kosiciach "Raaakoczi gyors vonat idnull Hidasnemeti, Miskolc Tiszai palyaudvarra..." ).
A preco sa hlasia v Bratislave vlaky z/do Rakuska v nemcine? Isto nie preto, ze nemcian je roziserny jazyk (v BA pokial sa nemylim uz je aj AJ hlasenie).
Ale netreba mat obavu, to udajne "madarske" hlasenie v Kosiciach sa nikdy nepouzivalo. Hoci mne by to problem nerobilo a pokial by to nahovoril ten znamy budapestiansky "MAV hlas", tak by som bol aj velmi rad
(celkom dobre osviezenie by bolo pocut v Kosiciach "Raaakoczi gyors vonat idnull Hidasnemeti, Miskolc Tiszai palyaudvarra..." ).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93230/
K nizsie uvedenemu mam par pripomienok:
- z tych 23% sprievodcov, co o sebe vyhlasuje, ze ovlada cudzi jazyk, tipujem, ze 20% bude ovladat iba rustinu a este aj to ako vacsina naroda (v krcme sa este chvalia, ze z rustiny vzdy prepadli)
- osobne viem o tom, ze ani v Bratislave nevedia cudzincovi poradit v AJ ani s obycajnou miestenkou
- v KE az na par vynimiek tiez des a hroza (zahranicnych navstevnikov je na stanici tiez pritom vela). Budapest, Belehrad, Sarajevo, Praha..., tam vsade sa da komunikovat v AJ
- ak do košickej stanice príde vlak z Maďarska, majú pripravené aj hlásenie v maďarčine - nechapem, preco kecaju len o otm, ze ho maju pripravene a preco ho teda aj nepouzivaju, za 6 rokov bolo len v SJ a AJä
-
- z tych 23% sprievodcov, co o sebe vyhlasuje, ze ovlada cudzi jazyk, tipujem, ze 20% bude ovladat iba rustinu a este aj to ako vacsina naroda (v krcme sa este chvalia, ze z rustiny vzdy prepadli)
- osobne viem o tom, ze ani v Bratislave nevedia cudzincovi poradit v AJ ani s obycajnou miestenkou
- v KE az na par vynimiek tiez des a hroza (zahranicnych navstevnikov je na stanici tiez pritom vela). Budapest, Belehrad, Sarajevo, Praha..., tam vsade sa da komunikovat v AJ
- ak do košickej stanice príde vlak z Maďarska, majú pripravené aj hlásenie v maďarčine - nechapem, preco kecaju len o otm, ze ho maju pripravene a preco ho teda aj nepouzivaju, za 6 rokov bolo len v SJ a AJä
-
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93186/
Služby slovenských železníc využíva stále viac cudzincov, ale ich zamestnanci majú problém s nimi komunikovať. Z 1400 vlakových sprievodcov ovláda nejaký cudzí jazyk len 23 percent a po anglicky nehovorí ani každý desiaty sprievodca. Sprievodcovia IC vlakov však podľa Miloša Čikovského zo Železničnej spoločnosti musia vedieť aspoň jeden cudzí jazyk.
Na staniciach vie komunikovať v akomkoľvek jazyku (väčšinou v maďarčine alebo v nemčine) len desať percent pracovníkov pri predaji lístkov, v zákazníckych centrách či v informačných kanceláriách.
Železničná spoločnosť chcela podľa Čikovského 500 pracovníkov poslať na jazykový kurz, ale rátali s peniazmi z Európskeho sociálneho fondu. Ten však zatiaľ nevydal ani výzvy na podávania žiadostí, takže kurz sa odkladá.
Spoločnosť vydala aspoň pokyny, ako sa majú pokladníci, informátori či vlakové čaty správať. "Uvedomujeme si, že podľa ich vystupovania sa posudzuje celá naša spoločnosť," hovorí Čikovský.
Cudzincom môže robiť problémy aj vnútorný informačný systém na staniciach. Označene KVC (komplexné vybavenie cestujúcich) im veľa nehovorí, úschovne batožín a iné dôležité miesta sú väčšinou označené len medzinárodnými logami, bez cudzojazyčných názvov.
Situáciu do istej miery komplikuje rozloženie zodpovednosti medzi dve spoločnosti. Kým budovy vrátane informačného systému patria Železniciam SR, pracovníci predajní lístkov i sprievodcovia sú zamestnancami Železničnej spoločnosti.
Hlásenia v staniciach majú na starosti Železnice SR. " To, v akom jazyku okrem slovenčiny sa na tej-ktorej stanici hlási, závisí od počtu cestujúcich, množstva prepravy, či od toho, či ide o pohraničnú stanicu, či v stanici zastavujú medzinárodné, alebo IC vlaky. V staniciach k tomu pristupujú veľmi flexibilne, ak do košickej stanice príde vlak z Maďarska, majú pripravené aj hlásenie v maďarčine," tvrdí Dana Filová zo Železníc SR.
Niekde sú hlásenia stále robené prostredníctvom operátorov, inde sú už vopred nahrané, ktoré podľa Filovej nie je problém operatívne zaradiť aj v cudzom jazyku.
Na piktogramy v priestoroch staníc sú vraj tiež vypracované pravidlá. Prinajmenšom príchody a odchody vlakov musia byť označené aj v nemeckom a anglickom jazyku. Ak si však chce Železničná spoločnosť v stanici umiestniť napríklad navigačnú tabulu k pokladniciam, v ktorých pracujú ich zamestnanci, musí o to požiadať vlastníka budovy - Železnice SR,
"Z našej strany nie je problém," tvrdí Filová.
(http://www.sme.sk/c/2851082/Po-anglicky-nevie-ani-desatina-vlakovych-sprievodcov-a-informatorov.html )
Na staniciach vie komunikovať v akomkoľvek jazyku (väčšinou v maďarčine alebo v nemčine) len desať percent pracovníkov pri predaji lístkov, v zákazníckych centrách či v informačných kanceláriách.
Železničná spoločnosť chcela podľa Čikovského 500 pracovníkov poslať na jazykový kurz, ale rátali s peniazmi z Európskeho sociálneho fondu. Ten však zatiaľ nevydal ani výzvy na podávania žiadostí, takže kurz sa odkladá.
Spoločnosť vydala aspoň pokyny, ako sa majú pokladníci, informátori či vlakové čaty správať. "Uvedomujeme si, že podľa ich vystupovania sa posudzuje celá naša spoločnosť," hovorí Čikovský.
Cudzincom môže robiť problémy aj vnútorný informačný systém na staniciach. Označene KVC (komplexné vybavenie cestujúcich) im veľa nehovorí, úschovne batožín a iné dôležité miesta sú väčšinou označené len medzinárodnými logami, bez cudzojazyčných názvov.
Situáciu do istej miery komplikuje rozloženie zodpovednosti medzi dve spoločnosti. Kým budovy vrátane informačného systému patria Železniciam SR, pracovníci predajní lístkov i sprievodcovia sú zamestnancami Železničnej spoločnosti.
Hlásenia v staniciach majú na starosti Železnice SR. " To, v akom jazyku okrem slovenčiny sa na tej-ktorej stanici hlási, závisí od počtu cestujúcich, množstva prepravy, či od toho, či ide o pohraničnú stanicu, či v stanici zastavujú medzinárodné, alebo IC vlaky. V staniciach k tomu pristupujú veľmi flexibilne, ak do košickej stanice príde vlak z Maďarska, majú pripravené aj hlásenie v maďarčine," tvrdí Dana Filová zo Železníc SR.
Niekde sú hlásenia stále robené prostredníctvom operátorov, inde sú už vopred nahrané, ktoré podľa Filovej nie je problém operatívne zaradiť aj v cudzom jazyku.
Na piktogramy v priestoroch staníc sú vraj tiež vypracované pravidlá. Prinajmenšom príchody a odchody vlakov musia byť označené aj v nemeckom a anglickom jazyku. Ak si však chce Železničná spoločnosť v stanici umiestniť napríklad navigačnú tabulu k pokladniciam, v ktorých pracujú ich zamestnanci, musí o to požiadať vlastníka budovy - Železnice SR,
"Z našej strany nie je problém," tvrdí Filová.
(http://www.sme.sk/c/2851082/Po-anglicky-nevie-ani-desatina-vlakovych-sprievodcov-a-informatorov.html )
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93184/
V Mostě a Chomutově lze na nádraží půjčit kola, chystá se Osek a Vejprty
Chomutov, Most - Holandská rodina kempuje u chomutovského Kamencového jezera. Po vedrech u vody se chtějí podívat do Krušných hor kousek od nich. Na nádraží si půjčí kola, vyjedou vlakem nebo cyklobusem do kopců nad městem, večer kola nechají opět na nádraží.
Právě tak fungují půjčovny kol na nádražích Českých drah. V kraji jsou dvě - v Mostě a Chomutově, místech, odkud je dobrá možnost vyrazit za cykloturistikou do Krušných hor. Dráhy plánují ještě otevřít půjčovnu ve Vejprtech a Oseku. V příští sezóně možná i v jedné ze stanic v Českém Švýcarsku na Děčínsku. „Půjčovny fungují od začátku července. Jejich provoz se rozbíhá. Obě využily asi dvě desítky lidí. Předpokládáme, že si ale zákazníci tuto službu najdou a v budoucnu ji také hodláme rozšiřovat,“ uvedl Aleš Ondrůj, mluvčí Českých drah.
„V Krušných horách jsou půjčovny v Mostě a Chomutově. Z Mostu je spojení vlakem na krušnohorskou Moldavu na Teplicku a z Chomutova zas do Vejprt. Proto bychom chtěli mít pobočky půjčoven také přímo ve Vejprtech a pak v Oseku, odkud jezdí na Moldavu lidé z Teplic,“ doplnil.
Po celém Česku mají dráhy 24 půjčoven kol. Všechny tam, kde jsou zajímavé možnosti pro cykloturistiku. Kromě Krušných hor je to například na Šumavě, v Českém ráji nebo v Beskydech. Půjčovné se pohybuje od 50 do 230 korun, podle doby, na kterou si kolo půjčujete. Kolo se přitom nemusí vracet přímo v místě vypůjčení, ale i jinde, kde půjčovna funguje.
V mostecké je šest kol - tři horská a tři treková, v Chomutově jsou zas dvě kola pánská, dvě dámská a dvě dětská. „Půjčení si lze samozřejmě dopředu zarezervovat,“ upozornil Ondrůj. „Na nádražích také fungují úschovny kol,“ dodal.
(Regionální mutace| Mladá fronta DNES - severní Čechy)
Chomutov, Most - Holandská rodina kempuje u chomutovského Kamencového jezera. Po vedrech u vody se chtějí podívat do Krušných hor kousek od nich. Na nádraží si půjčí kola, vyjedou vlakem nebo cyklobusem do kopců nad městem, večer kola nechají opět na nádraží.
Právě tak fungují půjčovny kol na nádražích Českých drah. V kraji jsou dvě - v Mostě a Chomutově, místech, odkud je dobrá možnost vyrazit za cykloturistikou do Krušných hor. Dráhy plánují ještě otevřít půjčovnu ve Vejprtech a Oseku. V příští sezóně možná i v jedné ze stanic v Českém Švýcarsku na Děčínsku. „Půjčovny fungují od začátku července. Jejich provoz se rozbíhá. Obě využily asi dvě desítky lidí. Předpokládáme, že si ale zákazníci tuto službu najdou a v budoucnu ji také hodláme rozšiřovat,“ uvedl Aleš Ondrůj, mluvčí Českých drah.
„V Krušných horách jsou půjčovny v Mostě a Chomutově. Z Mostu je spojení vlakem na krušnohorskou Moldavu na Teplicku a z Chomutova zas do Vejprt. Proto bychom chtěli mít pobočky půjčoven také přímo ve Vejprtech a pak v Oseku, odkud jezdí na Moldavu lidé z Teplic,“ doplnil.
Po celém Česku mají dráhy 24 půjčoven kol. Všechny tam, kde jsou zajímavé možnosti pro cykloturistiku. Kromě Krušných hor je to například na Šumavě, v Českém ráji nebo v Beskydech. Půjčovné se pohybuje od 50 do 230 korun, podle doby, na kterou si kolo půjčujete. Kolo se přitom nemusí vracet přímo v místě vypůjčení, ale i jinde, kde půjčovna funguje.
V mostecké je šest kol - tři horská a tři treková, v Chomutově jsou zas dvě kola pánská, dvě dámská a dvě dětská. „Půjčení si lze samozřejmě dopředu zarezervovat,“ upozornil Ondrůj. „Na nádražích také fungují úschovny kol,“ dodal.
(Regionální mutace| Mladá fronta DNES - severní Čechy)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/92046/
školenia zamestnancov prvého kontaktu s cestujúcou verejnosťou takmer 29 miliónov Sk ! 
http://aktualne.centrum.sk/domov/clanek.phtml?id=366666
http://aktualne.centrum.sk/domov/clanek.phtml?id=366666
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/91937/
drefko, netajim sa, ze kedysi som mal o vsetkych zeleznciaroch zlu mienku, ale niektori tu pritomni inteligentni zelezniciari mi dokazali, ze clovek pracujuci na zeleznici nemusi byt len furt nastvaty clovek, ktory dava zakazdym cestujucemu pocitit ako ho otravuje a ktoreho jedina starost je, aby boli rezijky a FIP-ky.
Mas pravdu, ze v niektorych veciach sa nezhodneme. Ale kedze nie som ani milovnik zeleznice ani zelezniciar ani rezista a za cestovanie si platim zo svojho, tak predsa len budem kriticky k veciam, ktore sa mi nepacia, ale taktiez pochvalim, ak som bol s niecim velmi spokojny. Ja viem, ze v ZSSK mnoho veci finguje tak ako funguje, ale kedze za cestovanie kazdy rok miniem naozaj velke prachy (aspon pre mna), tak za ne aj nieco chcem.
Nemozem za to aky som 
.
Mas pravdu, ze v niektorych veciach sa nezhodneme. Ale kedze nie som ani milovnik zeleznice ani zelezniciar ani rezista a za cestovanie si platim zo svojho, tak predsa len budem kriticky k veciam, ktore sa mi nepacia, ale taktiez pochvalim, ak som bol s niecim velmi spokojny. Ja viem, ze v ZSSK mnoho veci finguje tak ako funguje, ale kedze za cestovanie kazdy rok miniem naozaj velke prachy (aspon pre mna), tak za ne aj nieco chcem.
Nemozem za to aky som
.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/91480/
