Aktuality z koridoru - XI. časť: Zima 2007/2008

Pre cestujúcich to ešte nie je veľká výhra, pretože sľubovaná stošesťdesiatka bola zatiaľ iba skúšobne, ale aspoň sa odstránili výrazné meškania a obmedzenia v prevádzke. Tie síce budú vznikať aj naďalej (pokračovanie v rekonštrukcii v nadväzujúcich úsekoch za Piešťanmi, ale aj „vychytávanie múch“ na už odovzdaných úsekoch), pokiaľ sa však nerozpracuje naraz veľa ďalších úsekov, nemusia byť až také extrémne, ako boli počas uplynulých rokov.

Je to spôsobené výberom rekonštrukcie investorom – pokiaľ by sa súbežne počas jestvujúcej prevádzky postavila úplne nová „koridorová“ trať v novej polohe a tá by sa napojila na jestvujúce úseky iba na začiatku a konci koridoru, cestujúci by meškania takmer vôbec nevnímali. Uvidíme, čo prinesie modernizácia v terénne náročných úsekoch, kde si stavba rôznych tunelov a úplne nových preložiek vyžiada spomenuté riešenie. Od Nového Mesta nad Váhom sa oproti úseku z Bratislavy už terénne podmienky výrazne komplikujú.

Úsek z Rače po Svätý Jur je v dvojkoľajnej prevádzke. Vo Svätom Jure prebiehajú dokončovacie práce najmä na prístreškoch zastávok. Výhybky výhybne majú osadené elektromotorické prestavníky a návestidlá sú definitívne s rýchlostnými pruhmi.

Medzi Svätým Jurom a Pezinkom je dvojkoľajná prevádzka. V plnej prevádzke je zastávka Pezinok zastávka, aj stanica Pezinok. Používa sa aj cestný podjazd na trnavskom zhlaví. Úrovňový prechod z drevených dosiek z druhého nástupišťa za stanicu sa používa tiež. Medzi Pezinkom a Šenkvicami je dvojkoľajná prevádzka a v činnosti je už aj AH Vinosady (km 22,167) so skrinkami firmy Siemens, teda ide o definitívne riešenie.

Šenkvice sú koľajovo dokončené, vrátane manipulačných koľají. Nakladá sa tu už napr. železný šrot. Používa sa už aj cestný podjazd na bratislavskom zhlaví, ktorý si vyžiadal výrazné zemné práce. Medzi Šenkvicami a Cíferom je dvojkoľajná prevádzka. AH Vŕšok je oproti pôvodnému hradlu/výhybni Vŕšok posunuté viac k Šenkviciam. K 19. 3. ešte nebolo v prevádzke, návestidlá boli vytočené do poľa. Po samotnom domčeku bývalého hradla/výhybne Vŕšok zostala iba holá pláň vedľa trate. Zastávka Báhoň je v bežnej prevádzke.

Cífer je koľajovo dokončený. Novú omietku dostala staničná budova, ktorá prešla rekonštrukciou. Bývalé St. 1 je zbúrané.  Medzi Cíferom a Trnavou je dvojkoľajná prevádzka. Pri jedinom úrovňovom priecestí so závorami na už rekonštruovanom koridore sa nachádza AH Dolina. To však ešte nie je v prevádzke a návestidlá sú vytočené mimo os koľají.

V Trnave sa už podarilo sprevádzkovať SIMIS aj na bratislavskom zhlaví, inak je stanica v bežnej prevádzke.
Medzi Trnavou a Brestovanmi je dvojkoľajná prevádzka. AH Prílohy je už v prevádzke. Zaujímavosťou je odsadenie návestidiel pre jednotlivé traťové koľaje o približne jeden kilometer.

V Brestovanoch sa vykonávajú dokončovacie práce, najmä na okolitom teréne, nadjazde na trnavskom zhlaví a podjazde na leopoldovskom zhlaví. Zastávka je v prevádzke. Výhybky výhybne majú elektromotorické prestavníky, návestidlá sú s rýchlostnými pruhmi a výhybňu je možné používať na prechod medzi jednotlivými traťovými koľajami. Medzi Brestovanmi a Leopoldovom je dvojkoľajná prevádzka. Pri novom nadjazde pri Bučanoch (km cca 57,6) je v traťovej koľaji č. 1 súbor snímačov na indikáciu horúcobežných ložísk, plochých kolies, horúceho obvodu kolies a horúcich diskov. AH Richtárske je v prevádzke.

Leopoldov je tiež koľajovo v prevádzke. Zatrolejovali sa aj zvyšné koľaje (napr. č. 10 alebo výťažná koľaj na Trnavu). Vykonávajú sa už iba drobné úpravy a odstraňujú závady (napr. presakovanie vody do podchodu). Namontovala sa už aj technológia nákladných výťahov. Postupne sa demontujú aj nastohované staré koľajové polia na piešťanskom zhlaví. Zmarenie zavedenia pohodlného prestupu medzi vlakmi a autobusmi sa aspoň čiastočne zachraňuje vyvesením informačnej tabule oproti budove železničnej stanice. Škoda, že keď som cestoval autobusom cez Leopoldov, išiel vodič protismerne cez Gojdičovu ulicu, keďže ho zrejme o novej zastávke za rohom v susednej ulici ešte nikto neinformoval...

Medzi Leopodlovom a Veľkými Kostoľanmi je dvojkoľajná prevádzka. AH aj zastávka Madunice sú v prevádzke. Domček bývalého hradla sa postupne rozpadá (a rozkráda).

Vo Veľkých Kostoľanoch sú koľaje v prevádzke, využívajú sa aj napájacie koľaje vlečiek. Fungujú aj informačné tabule a staničný rozhlas. Vykonávajú sa upratovacie práce po stavbe, napr. zavážajú sa jamy a pod. Medzi Veľkými Kostoľanmi a Piešťanmi je dvojkoľajná prevádzka. Zastávka Drahovce je už dlhšie bežne používaná. Pri bývalom hradle a provizórnom AH Drahovce sa nachádza súbor snímačov na indikáciu horúcobežných ložísk, plochých kolies, horúceho obvodu kolies a horúcich diskov, ako pri Bučanoch, ale pre traťovú koľaj č. 2. Definitívne AH Drahovce je posunuté bližšie k Piešťanom (km 76,550) a je v prevádzke. 

V Piešťanoch sa už koľajovo napojila aj nepoužívaná vlečka do mlyna pri St. 2. Slepé koľaje dostali typizované nárazníky. Podchod na leopoldovskom zhlaví sa ešte dokončuje, preto je provizórne úrovňové priecestie so závorami v prevádzke, napriek nezapojeniu do fungujúceho SIMISu. Stále existuje aj provizórne nástupište pri koľaji č. 1 a schodíky v hrane nástupišťa 1. Medzi Piešťanmi a Brunovcami bola k 20. 3. dvojkoľajná prevádzka. Zastávka v Hornej Strede je v prevádzke. Provizórne AH je používané. Výhybňa dostáva nové návestidlá s rýchlostnými pruhmi (ešte nie sú v prevádzke), výhybky však majú iba ručné prestavníky. Bežne sa nepoužívajú.

Začalo sa pracovať aj na zrušení stanice Brunovce, z ktorej má vzniknúť iba zastávka. Vytrhalo sa už napojenie traťovej koľaje č. 1 od Nového Mesta a postupne sa vytrhávajú aj koľaje nepárnej skupiny. Medzi prvými začali stavebné práce na hĺbení budúceho podjazdu. Pokračuje sa tiež na stavbe nadjazdu na piešťanskom zhlaví, kde sa už valcujú priliehajúce násypy. Na bývalej voľnej skládke sa sústredilo množstvo stavebných mechanizmov a nové koľajové polia.

Pre osobnú dopravu sa postavilo provizórne nástupište pri koľaji č. 2 až smerom na Piešťany. Nedoriešený však zostal prístup na toto nástupište od staničnej budovy, ale aj od samotnej obce (prístupovej cesty). Na štrkovo-blatovom „turistickom“ chodníku, ktorý tu vznikol, si neviem predstaviť denne dochádzajúceho cestujúceho do práce, nie v turistickom alebo montérkovom oblečení. Celé stavebné dianie ohľadom vybudovania zastávky spôsobí o niekoľko mesiacov úplné vyľudnenie aj tých posledných cestujúcich, ktorí nemajú „režijky“...

Medzi Brunovcami a Novým Mestom nad Váhom sa jazdí obojsmerne po traťovej koľaji č. 2. Koľajová spojka výhybne ešte nemá vlastné návestidlá a prestavníky výmen sú iba ručné. Je to škoda, pretože práve počas prestavby Brunoviec (na nepárnej skupine) mohla zabezpečiť dvojkoľajnú prevádzku Považany – Nové Mesto. Po vytrhaní piešťanského zhlavia v Brunovciach tak bude medzi Novým Mestom a Piešťanmi iba jedna koľaj v celej dĺžke, čo bude isto príčinou mnohých veľkých meškaní...

V Novom Meste nad Váhom je stanica rozostavaná. Koľaje sú prakticky dokončené a väčšina ich je aj v prevádzke. Koľaj č. 4 sa používa iba čiastočne, na trenčianskej strane. Pri koľaji č. 2 slúži pre vlaky od Trenčína smerom na Piešťany provizórne nástupište, na ktoré sa dá dostať cez drevené provizórne lávky z nástupišťa 1. Podobná situácia je aj v Piešťanoch. Stojí za zamyslenie, či by tieto nástupištia mali byť postavené ako trvalé pre prípad núdze. Dve ľahké prenosné lávky by tvorili pohotovú zálohu. V prípade znemožnenia použitia nástupnej hrany jestvujúcich nástupíšť alebo v „zaplnení“ stanice vlakmi osobnej dopravy (porucha za stanicou), by bol možný pohodlný výstup alebo nástup cestujúcich.

V stanici sa osadzujú definitívne návestidlá pre SIMIS, z niektorých manipulačných koľají nepárnej skupiny vznikajú dopravné koľaje. Na slepé koľaje boli dosadené typizované nárazníky. Dokončuje sa nástupište pri slepej koľaji č. 6b. Prestavbu nadchodu na trenčianskom zhlaví som nepostrehol. Výstavba cestného podjazdu na piešťanskom zhlaví pokračuje. Jestvujúci podchod je v prevádzke po úpravách a výstavbe nových vyústení, ktoré sú riešené bez schodov (výhodné pre cyklistov a invalidov). Navrhnuté riešenie je podstatne lepšie, ako tomu bolo v prípade návrhu so schodiskovým variantom.

Zima nebola veľmi priaznivá k fotografovaniu prebiehajúcich prác a aj moje časové vyťaženie je nad hranicou spracovávania detailných reportáží z koridoru (najmä získavania kvalitných fotografií). Pokúsil som sa však stručne popísať, čo už vlastne funguje, resp. čo bolo v decembri 2007 odovzdané do užívania. Pre nedostatok času na spracovávanie fotografií z celej zimy obsahuje obrazová príloha fotografie významných stavieb od Rače až po Nové Mesto nad Váhom z jedného dňa (19. marca 2008), žiaľ, nie práve vo vhodnom počasí. Tieto fotografie sú doplnené niekoľkými zábermi z Brunoviec a Leopoldova – opäť s nevhodným nasvietením – a aspoň niekoľkými fotografiami z Nového Mesta nad Váhom za slnečného dňa. Dúfam však, že obraz o dianí na koridore vytvoria...

Titulná snímka: Nové Mesto nad Váhom, 24. 2. 2008 © Ing. Marko Engler