Odborné diskusie o koľajových vozidlách
Túto tému zakladám z dôvodu, že v poslednom čase sa v jednotlivých diskusiách o hnacích vozidlách často hovorí len o fotkách a akékoľvek iné otázky ostávajú úplne bez odozvy. Verím, že táto téma bude plniť svoj pravý účel a aj keď mi je jasné že u väčšiny ľudí nevzbudí veľkú pozornosť, snáď si nájde svojich pravidelných čitateľov a priepievateľov.
Podradené diskusné témy
350001-4:
mne sa jedná o príklad.....jeden ES 64 F4 na čele a druhý na postrku !!! a to máme výkon cca 13,2 MW ak tisnu na "plné gule" !!!
...a ten nákladný hrmí hore 140.
Veesáky, Rajky, Wapky, čo môžu ložené max. 100 km/h, ako Pn vlak 90, s ich percentami 80. A za ním na dohľad ďalší a ďalší... 45 uhoľných vlakov za hodinu v jednom smere. Všetky na plné gule.
Jednosmerka bude nepochybne v zadku.
A načo by to šlo na plné gule? Aby uhlie nesplesnelo?
Vybočia pred takým nákladným aj rýchlik?
Lebo ak bude mať náklad idúci "na plné gule" cestovnú rýchlosť 130-140 km/h, tak to by pred nim vybočovali aj rýchliky a expresy.
mno mne sa jedná o to že máme 21 storočie...
...ak pojde oproti nejaká gorila čo si to bude šinuť na nejakom 40-50 stupni
Samozrejme. To ide dokopy ako sviňa. 21.storočie Eurosprinter a fučiaca Gorila.
Teda, aby sme si to utriasli, tá "Gorila" 21.storočia bude v prospech napájačiek v opačnom smere už s úplnou samozrejmosťou rekuperovať, to len tak mimochodom.
upozornujem že to je len hypotéza ale trh budeme musieť raz otvoriť !!!
Samozrejme.
Musíme zvýšiť priepustnosť tratí, veď 80-té roky minulého storočia a desiata päťročnica zúrivo klope na dvere.
Takže otvárame trh v tomto duchu automatickým hradlom a ETCS L1 namiesto autobloku.
Neviem, či pri tejto priepustnosti sa pomestí vôbec jeden vlak na jeden medzimeniarenský úsek, ale však komu toto vôbec napadne, no nie?
splinterX:
počkaj, objaví sa tu 362.001 a dostaneme taký výprask že až....
No to ver, vyčkaj chvílku, dostaneš svoje, po čom túžiš:
to máš pravdu a zrejme preto sa pristupuje k striedavizácii.
Splinťo, Ty si už len dilinko.
Akože Jožimu sa nečudujem, ak občas dačo plácne ale Tvoja obohraná platňa tu nemá konca ani konkurencie.
Ani sem cez zimu radšej nechoď, vidím, že niektoré veci azda skôr vysvetlím tomu smreku tatranskému, jak Tebe.
-------------
Pre oboch, áno, striedavka je najúžasnešia.
Je skvelá.
Je neprekonateľná.
Je fantastická.
Elektrizujúca.
Už len dočkajte, kým to tu ňou zadrôtujeme, pôjde vďaka nej odrazu vlakov, že cez štreku na druhú stranu bude problém prejsť. Potom tu už budú môcť bez obáv jazdiť hoc aj atómové ponorky.
Červené ponorky.
A jedine na 25 kV 50 Hz.
Matthias:
V tých ukoristených lajstroch máš aj regulátor rýchlosti...?
Mám hádam. ale určite nie s takou výpovednou hodnotou a v takom rozsahu, ktorý by ukojil Tvoje nároky.
mne sa jedná o príklad.....jeden ES 64 F4 na čele a druhý na postrku !!! a to máme výkon cca 13,2 MW ak tisnu na "plné gule" !!!
...a ten nákladný hrmí hore 140.
Veesáky, Rajky, Wapky, čo môžu ložené max. 100 km/h, ako Pn vlak 90, s ich percentami 80. A za ním na dohľad ďalší a ďalší... 45 uhoľných vlakov za hodinu v jednom smere. Všetky na plné gule.
Jednosmerka bude nepochybne v zadku.
A načo by to šlo na plné gule? Aby uhlie nesplesnelo?
Vybočia pred takým nákladným aj rýchlik?
Lebo ak bude mať náklad idúci "na plné gule" cestovnú rýchlosť 130-140 km/h, tak to by pred nim vybočovali aj rýchliky a expresy.
mno mne sa jedná o to že máme 21 storočie...
...ak pojde oproti nejaká gorila čo si to bude šinuť na nejakom 40-50 stupni
Samozrejme. To ide dokopy ako sviňa. 21.storočie Eurosprinter a fučiaca Gorila.
Teda, aby sme si to utriasli, tá "Gorila" 21.storočia bude v prospech napájačiek v opačnom smere už s úplnou samozrejmosťou rekuperovať, to len tak mimochodom.
upozornujem že to je len hypotéza ale trh budeme musieť raz otvoriť !!!
Samozrejme.
Musíme zvýšiť priepustnosť tratí, veď 80-té roky minulého storočia a desiata päťročnica zúrivo klope na dvere.
Takže otvárame trh v tomto duchu automatickým hradlom a ETCS L1 namiesto autobloku.
Neviem, či pri tejto priepustnosti sa pomestí vôbec jeden vlak na jeden medzimeniarenský úsek, ale však komu toto vôbec napadne, no nie?
splinterX:
počkaj, objaví sa tu 362.001 a dostaneme taký výprask že až....
No to ver, vyčkaj chvílku, dostaneš svoje, po čom túžiš:
to máš pravdu a zrejme preto sa pristupuje k striedavizácii.
Splinťo, Ty si už len dilinko.
Akože Jožimu sa nečudujem, ak občas dačo plácne ale Tvoja obohraná platňa tu nemá konca ani konkurencie.
Ani sem cez zimu radšej nechoď, vidím, že niektoré veci azda skôr vysvetlím tomu smreku tatranskému, jak Tebe.
-------------
Pre oboch, áno, striedavka je najúžasnešia.
Je skvelá.
Je neprekonateľná.
Je fantastická.
Elektrizujúca.
Už len dočkajte, kým to tu ňou zadrôtujeme, pôjde vďaka nej odrazu vlakov, že cez štreku na druhú stranu bude problém prejsť. Potom tu už budú môcť bez obáv jazdiť hoc aj atómové ponorky.
Červené ponorky.
A jedine na 25 kV 50 Hz.
Matthias:
V tých ukoristených lajstroch máš aj regulátor rýchlosti...?
Mám hádam. ale určite nie s takou výpovednou hodnotou a v takom rozsahu, ktorý by ukojil Tvoje nároky.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/314106/
350001-4: "prečo by ma mal niekto poriadne vymrdať ????"
Joži, všimol som si, že už prešlo pekných pár dní... A nikto Ťa tu ešte stále nemrdá, natož poriadne.
Ako vysvetlenie sa mi ponúkajú iba dva závery:
a) zvyšok fóra kope komplet za heterákov
alebo
b) už proste nejsi tak príťažlivý ako za mlada.
... Ale ňjéééééééé!
(Dneska som nejako extra sprostý)
Tomáš?
V tých ukoristených lajstroch máš aj regulátor rýchlosti...?
To ja len taká nevinná otázočka.
By ma hypoteticky zaujímalo, ako sa počíta odmeriavanie dĺžky vlaku. Či tam je nejaký integrátor alebo što.
Joži, všimol som si, že už prešlo pekných pár dní... A nikto Ťa tu ešte stále nemrdá, natož poriadne.
Ako vysvetlenie sa mi ponúkajú iba dva závery:
a) zvyšok fóra kope komplet za heterákov
alebo
b) už proste nejsi tak príťažlivý ako za mlada.
... Ale ňjéééééééé!
(Dneska som nejako extra sprostý)
Tomáš?
V tých ukoristených lajstroch máš aj regulátor rýchlosti...?
To ja len taká nevinná otázočka.
By ma hypoteticky zaujímalo, ako sa počíta odmeriavanie dĺžky vlaku. Či tam je nejaký integrátor alebo što.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/314084/
"počkaj, objaví sa tu 362.001 a dostaneme taký výprask že až.... "
a prečo ?? mám nejaké otázky tak sa pýtam !! kde by som sa to mal pýtať ??? v kostole pri kázni ??? a ak niekto nechce odpovedať nemusí ja nikoho nenutim..ja mam len zopár dotazov a rád by som bol usmernený na spravnu mieru..toť sjo...prečo by ma mal niekto poriadne vymrdať ????
a prečo ?? mám nejaké otázky tak sa pýtam !! kde by som sa to mal pýtať ??? v kostole pri kázni ??? a ak niekto nechce odpovedať nemusí ja nikoho nenutim..ja mam len zopár dotazov a rád by som bol usmernený na spravnu mieru..toť sjo...prečo by ma mal niekto poriadne vymrdať ????
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/313180/
ved aj v prahe boli poniektoré spojky riešené na 1,5 kV..a pozri....zmenili to....ono posledná treť kde 1,5 kv je Tábor -bechyne....a bývalá rybník a lipno nad vltavou....hoci tam bol inší dovod aby to menili na 25 kV.....ved aj taurus má nejak inak zapojené motory (tuším na hviezdu alebo trojuholník) pri 1,5 KV....a ak si všimnete tak pri taurusoch su aj písané jazdné výkony na rozličných sustavách...a to podla mná tiež vraví dosť....mne sa len jedná o trošičku možno aj uletenej debate do buducna....ono kde sa to mám pýtať ak nie tu ??
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/313174/
350001-4
to máš pravdu a zrejme preto sa pristupuje k striedavizácii. Nie preto, že by som sa mal tešiť ako malý, ale skôr či neskôr sa na problém nedostatočného výkonu 3kV trakcie určite narazí.
Ale zatiaľ to stačí tak doprajme obyvateľom i návštevníkom Štrbskej rampy zelenú radosť. Veď taká pekná bobinka keď si to šinie hore kopcom na Štrbu...veď to je veľmi pekné
ale časom si niektorí jedinci s pulznou reguláciou budú musieť zvyknúť na svetlú podtatranskú budúcnosť..dúfam, že v krajšej forme než oprišťaná laminátka pri bratislavských tuneloch
ale nie sme na tom najhoršie..napr. vo Francúzsku majú 1500V DC..síce viac menej na rovine ale pre výkonné mašiny to nestačí
to máš pravdu a zrejme preto sa pristupuje k striedavizácii. Nie preto, že by som sa mal tešiť ako malý, ale skôr či neskôr sa na problém nedostatočného výkonu 3kV trakcie určite narazí.
Ale zatiaľ to stačí tak doprajme obyvateľom i návštevníkom Štrbskej rampy zelenú radosť. Veď taká pekná bobinka keď si to šinie hore kopcom na Štrbu...veď to je veľmi pekné
ale časom si niektorí jedinci s pulznou reguláciou budú musieť zvyknúť na svetlú podtatranskú budúcnosť..dúfam, že v krajšej forme než oprišťaná laminátka pri bratislavských tuneloch
ale nie sme na tom najhoršie..napr. vo Francúzsku majú 1500V DC..síce viac menej na rovine ale pre výkonné mašiny to nestačí
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/313168/
Inak pchať 15 MW na úsek... Chlapi a prečo?
Šak kus logicky rozmýšľajte. Idú na Štrbu za sebou dva nákladné...
...to je 5 MW dvojička + 3 MW rakaňa + 5MW dvojička + 3 MW rakaňa.
Koľko je to dokopy? Našťastie DC je napájaná zo 4 strán, takže tých 15 MW na koľaj/meniareň isto netreba.
Iste, ak ide viac takýchto vlakov za sebou, z meniarní, vrátane podporných, či z priečného prepojenia sa parí a voltmeter občas nebezpečne klesá k 2 kV, ale napájačky to utiahnu. (Iste, keď sú tam 2 kV, už dvojička neberie 5 MW, ale ak zarátam účinnosť vedenia, ešte nedajbože nejaký rýchlik do toho, tak ďaleko od výkonovej pravdy nie som...)
Skrátka prúdovo taký jeden nákladný scucne určite tých 2500 A, to môžem potvrdiť. Šak pohnite trochu hlavami, najmä Ty splinter ma prekvapuješ. Pôjde na Štrbu Taurus. Kedy využije plných 6 MW? No pri 90 km/h isto nie. To musí mazať 200. Za ním teoreticky za 5 minút šlape 200-kou ďalší rýchlik a v jeho čele ďalší Taurus, šak doprava tu je jak sviňa, prečo nie 5 minútový takt..?
Kolko bude pri 200-ke medzi vlakmi ak idú 5 minút po sebe? Temer 17 kilometrov!
Koľko má medzimeniarenský úsek pod Štrbou? 10 km!
Dva Taurusy neurobia pri plnom výkone pritom ani taký odber, ako 2 bežné spomínané 2500 t nákladné vlaky s dvojičkou a rakaňou, ktoré úsek zaťažujú jednak dlhšiu dobu a dokážu sa nalepiť tesnejšie na seba.
Tak kedy už by tie Taurusy jednosmerku vycucali?
Načo im dali tých 6-6,4 MW na jednosmernom systéme, ak by ten výkon nemali kde využiť?
mno mne sa jedná o to že máme 21 storočie a ak príde niekto s elektrickým HDV tak rakana to takmer určite nebude !!! mne sa jedná o príklad.....jeden ES 64 F4 na čele a druhý na postrku !!! a to máme výkon cca 13,2 MW ak tisnu na "plné gule" !!! s ubytkom mžno sa aj prestrielame k tým 14-15 MW a to máme ak sobre počítam.... 5 000 ampérov !!!!a to je len vlak jednou koľajou jedným smerom....ak pojde oproti nejaká gorila čo si to bude šinuť na nejakom 40-50 stupni s topením a scucne dalších 800-1000 ampérov tak máme o srandu postarané...
upozornujem že to je len hypotéza ale trh budeme musieť raz otvoriť !!! a treba počítať radšej s večším odberom ako s menším...radšej mať menšiu výkonnovu rezervu ako menší deficit !! ale upozornujem jeto všetko len v teoretických rovinách....
"Bo toto je už horšie ako najzelenší evergreen, fakt ma to nebaví."
tak sa ospravedlnujem za svoju nevedomsť a za to že vam tu hádžem odpad a plevelim vašu tému.....dakujem...
Šak kus logicky rozmýšľajte. Idú na Štrbu za sebou dva nákladné...
...to je 5 MW dvojička + 3 MW rakaňa + 5MW dvojička + 3 MW rakaňa.
Koľko je to dokopy? Našťastie DC je napájaná zo 4 strán, takže tých 15 MW na koľaj/meniareň isto netreba.
Iste, ak ide viac takýchto vlakov za sebou, z meniarní, vrátane podporných, či z priečného prepojenia sa parí a voltmeter občas nebezpečne klesá k 2 kV, ale napájačky to utiahnu. (Iste, keď sú tam 2 kV, už dvojička neberie 5 MW, ale ak zarátam účinnosť vedenia, ešte nedajbože nejaký rýchlik do toho, tak ďaleko od výkonovej pravdy nie som...)
Skrátka prúdovo taký jeden nákladný scucne určite tých 2500 A, to môžem potvrdiť. Šak pohnite trochu hlavami, najmä Ty splinter ma prekvapuješ. Pôjde na Štrbu Taurus. Kedy využije plných 6 MW? No pri 90 km/h isto nie. To musí mazať 200. Za ním teoreticky za 5 minút šlape 200-kou ďalší rýchlik a v jeho čele ďalší Taurus, šak doprava tu je jak sviňa, prečo nie 5 minútový takt..?
Kolko bude pri 200-ke medzi vlakmi ak idú 5 minút po sebe? Temer 17 kilometrov!
Koľko má medzimeniarenský úsek pod Štrbou? 10 km!
Dva Taurusy neurobia pri plnom výkone pritom ani taký odber, ako 2 bežné spomínané 2500 t nákladné vlaky s dvojičkou a rakaňou, ktoré úsek zaťažujú jednak dlhšiu dobu a dokážu sa nalepiť tesnejšie na seba.
Tak kedy už by tie Taurusy jednosmerku vycucali?
Načo im dali tých 6-6,4 MW na jednosmernom systéme, ak by ten výkon nemali kde využiť?
mno mne sa jedná o to že máme 21 storočie a ak príde niekto s elektrickým HDV tak rakana to takmer určite nebude !!! mne sa jedná o príklad.....jeden ES 64 F4 na čele a druhý na postrku !!! a to máme výkon cca 13,2 MW ak tisnu na "plné gule" !!! s ubytkom mžno sa aj prestrielame k tým 14-15 MW a to máme ak sobre počítam.... 5 000 ampérov !!!!a to je len vlak jednou koľajou jedným smerom....ak pojde oproti nejaká gorila čo si to bude šinuť na nejakom 40-50 stupni s topením a scucne dalších 800-1000 ampérov tak máme o srandu postarané...
upozornujem že to je len hypotéza ale trh budeme musieť raz otvoriť !!! a treba počítať radšej s večším odberom ako s menším...radšej mať menšiu výkonnovu rezervu ako menší deficit !! ale upozornujem jeto všetko len v teoretických rovinách....
"Bo toto je už horšie ako najzelenší evergreen, fakt ma to nebaví."
tak sa ospravedlnujem za svoju nevedomsť a za to že vam tu hádžem odpad a plevelim vašu tému.....dakujem...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/313161/
362.001: Tak som prešiel aj Tvoj druhý príspevok.
Pjekné, pjekné
Hej, obvod Ik/Ib v Tvojej verzii by bol omnoho dômyselnejšou výbavičkou do života všetkým hranatým škatuľkám.
Neviem ani čo moc zmysluplného k tomu dodať.
Vlastne toto celé je len dodatok k môjmu poslednému šteku.
Tomáš, ale nasadil si mi chrobáka.
Ik/Ib po dosiahnutí maximálneho dovoleného odbudenia znižuje výkon?
Ja som dúfal, že ee.
Že to je vymyslené nejako lepšie.
Veď potom fakt nechápem, jak to by to vytlačila na 120 km/h.
Hypotetická úvaha.
A pokiaľ by regulátor napätia porovnával požiadavku na napätie so svorkovým napätím na motore (jednoducho výstup z paralelne pripojeného PUR čidla)... a pokiaľ by po dosiahnutí maximálneho odbudenia Ik/Ib začal znižovať požiadavku na prúd (w2) v kotevných kanáloch a teda regulátory prúdu by začali skracovať dĺžku impulzov...
Napätie na motore by sa zmenilo a na to by zareagoval regulátor napätia a zastavil odbudzovanie - čím by sa zastavil aj pokles signálu w2.
Také ništ byť nemôže?
Proste že zniženie signálu w2 sa okamžite prejaví v spätnej väzbe a premietne do odbudzovacej činnosti regulátora napätia.
Lebo to by bolo obdobou jazdy na poslednom šunte.
(s tým, že pokles signálu w2 by bol výrazný len natoľko, aby regulátor napätia prestal odbudzovať, nie aby sa výrazne obmedzil výkon)
Eeeeeeeeeeeeeeeh!!!!!
Pokiaľ Ik/Ib po zaúčinkovaní fakt zrazí výkon, tak je to úplna chujačina.
Kua Tom, osciloskooooop... Osciloskoooop...
Pjekné, pjekné
Hej, obvod Ik/Ib v Tvojej verzii by bol omnoho dômyselnejšou výbavičkou do života všetkým hranatým škatuľkám.
Neviem ani čo moc zmysluplného k tomu dodať.
Vlastne toto celé je len dodatok k môjmu poslednému šteku.
Tomáš, ale nasadil si mi chrobáka.
Ik/Ib po dosiahnutí maximálneho dovoleného odbudenia znižuje výkon?
Ja som dúfal, že ee.
Že to je vymyslené nejako lepšie.
Veď potom fakt nechápem, jak to by to vytlačila na 120 km/h.
Hypotetická úvaha.
A pokiaľ by regulátor napätia porovnával požiadavku na napätie so svorkovým napätím na motore (jednoducho výstup z paralelne pripojeného PUR čidla)... a pokiaľ by po dosiahnutí maximálneho odbudenia Ik/Ib začal znižovať požiadavku na prúd (w2) v kotevných kanáloch a teda regulátory prúdu by začali skracovať dĺžku impulzov...
Napätie na motore by sa zmenilo a na to by zareagoval regulátor napätia a zastavil odbudzovanie - čím by sa zastavil aj pokles signálu w2.
Také ništ byť nemôže?
Proste že zniženie signálu w2 sa okamžite prejaví v spätnej väzbe a premietne do odbudzovacej činnosti regulátora napätia.
Lebo to by bolo obdobou jazdy na poslednom šunte.
(s tým, že pokles signálu w2 by bol výrazný len natoľko, aby regulátor napätia prestal odbudzovať, nie aby sa výrazne obmedzil výkon)
Eeeeeeeeeeeeeeeh!!!!!
Pokiaľ Ik/Ib po zaúčinkovaní fakt zrazí výkon, tak je to úplna chujačina.
Kua Tom, osciloskooooop... Osciloskoooop...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/312435/
..ako by sa dalo poriešiť aby meniarne a napájačky vedeli dať výkon cca 15 MW na jednu koĺaj ??
Nijak.
To by musela energetika zvýšiť hodnotu skratového pomeru a to neurobí. Práve naopak, skôr pôjde s číslom ešte dole.
Jedine ak impulzové kompenzátory nesymetrie, ale to je hudba veľmi ďalekej budúcnosti.
Najvýhodnejšia v tomto je sústava 15kV 16,7Hz
Asi tak nejak.
Teda stačí menší prierez a takisto trakčné transformovne sú od seba ďalek (bežne aj 50km). Ak sa potrebuješ zmestiť do toho startového výkonu tak musíš dať viac menej výkonných transformovní. Obdobne to platí aj pre meniarne. Vedenie nemusíš upravovať, ale potom musíš dať meniarne bližšie k sebe, aby si pre každý úsek trate splnil podmienku o max. úbytku napätia
Splinťo, som rád, že už rozumieš aspoň tomu, keď nerozumieš, že striedavá nie je lepšia ako jednosmerná...
Inak pchať 15 MW na úsek... Chlapi a prečo?
Šak kus logicky rozmýšľajte. Idú na Štrbu za sebou dva nákladné...
...to je 5 MW dvojička + 3 MW rakaňa + 5MW dvojička + 3 MW rakaňa.
Koľko je to dokopy? Našťastie DC je napájaná zo 4 strán, takže tých 15 MW na koľaj/meniareň isto netreba.
Iste, ak ide viac takýchto vlakov za sebou, z meniarní, vrátane podporných, či z priečného prepojenia sa parí a voltmeter občas nebezpečne klesá k 2 kV, ale napájačky to utiahnu. (Iste, keď sú tam 2 kV, už dvojička neberie 5 MW, ale ak zarátam účinnosť vedenia, ešte nedajbože nejaký rýchlik do toho, tak ďaleko od výkonovej pravdy nie som...)
Skrátka prúdovo taký jeden nákladný scucne určite tých 2500 A, to môžem potvrdiť.
Šak pohnite trochu hlavami, najmä Ty splinter ma prekvapuješ. Pôjde na Štrbu Taurus. Kedy využije plných 6 MW? No pri 90 km/h isto nie. To musí mazať 200. Za ním teoreticky za 5 minút šlape 200-kou ďalší rýchlik a v jeho čele ďalší Taurus, šak doprava tu je jak sviňa, prečo nie 5 minútový takt..?
Kolko bude pri 200-ke medzi vlakmi ak idú 5 minút po sebe? Temer 17 kilometrov!
Koľko má medzimeniarenský úsek pod Štrbou? 10 km!
Dva Taurusy neurobia pri plnom výkone pritom ani taký odber, ako 2 bežné spomínané 2500 t nákladné vlaky s dvojičkou a rakaňou, ktoré úsek zaťažujú jednak dlhšiu dobu a dokážu sa nalepiť tesnejšie na seba.
Tak kedy už by tie Taurusy jednosmerku vycucali?
Načo im dali tých 6-6,4 MW na jednosmernom systéme, ak by ten výkon nemali kde využiť?
V Taliansku nie je ani zosilňovacie, opakujem zosilňovacie, nie posilňovacie, splinter!!!, vedenie na sklonovo nie priam najrovnejšej štreke Florencia - Rím, hustá vozba vlak za vlakom, sa chodí 200 a napájanie to tam hravo utiahne.
Trať na 200, to nie je ešte VRT na 330, kde AC je nutná.
Nie to ešte smiešnych 160, čo chceme mať o 100 rokov tu.
Chlapci, kus rozmýšľajme, kým dačo na píšeme...
Bo toto je už horšie ako najzelenší evergreen, fakt ma to nebaví.
Nijak.
To by musela energetika zvýšiť hodnotu skratového pomeru a to neurobí. Práve naopak, skôr pôjde s číslom ešte dole.
Jedine ak impulzové kompenzátory nesymetrie, ale to je hudba veľmi ďalekej budúcnosti.
Najvýhodnejšia v tomto je sústava 15kV 16,7Hz
Asi tak nejak.
Teda stačí menší prierez a takisto trakčné transformovne sú od seba ďalek (bežne aj 50km). Ak sa potrebuješ zmestiť do toho startového výkonu tak musíš dať viac menej výkonných transformovní. Obdobne to platí aj pre meniarne. Vedenie nemusíš upravovať, ale potom musíš dať meniarne bližšie k sebe, aby si pre každý úsek trate splnil podmienku o max. úbytku napätia
Splinťo, som rád, že už rozumieš aspoň tomu, keď nerozumieš, že striedavá nie je lepšia ako jednosmerná...
Inak pchať 15 MW na úsek... Chlapi a prečo?
Šak kus logicky rozmýšľajte. Idú na Štrbu za sebou dva nákladné...
...to je 5 MW dvojička + 3 MW rakaňa + 5MW dvojička + 3 MW rakaňa.
Koľko je to dokopy? Našťastie DC je napájaná zo 4 strán, takže tých 15 MW na koľaj/meniareň isto netreba.
Iste, ak ide viac takýchto vlakov za sebou, z meniarní, vrátane podporných, či z priečného prepojenia sa parí a voltmeter občas nebezpečne klesá k 2 kV, ale napájačky to utiahnu. (Iste, keď sú tam 2 kV, už dvojička neberie 5 MW, ale ak zarátam účinnosť vedenia, ešte nedajbože nejaký rýchlik do toho, tak ďaleko od výkonovej pravdy nie som...)
Skrátka prúdovo taký jeden nákladný scucne určite tých 2500 A, to môžem potvrdiť.
Šak pohnite trochu hlavami, najmä Ty splinter ma prekvapuješ. Pôjde na Štrbu Taurus. Kedy využije plných 6 MW? No pri 90 km/h isto nie. To musí mazať 200. Za ním teoreticky za 5 minút šlape 200-kou ďalší rýchlik a v jeho čele ďalší Taurus, šak doprava tu je jak sviňa, prečo nie 5 minútový takt..?
Kolko bude pri 200-ke medzi vlakmi ak idú 5 minút po sebe? Temer 17 kilometrov!
Koľko má medzimeniarenský úsek pod Štrbou? 10 km!
Dva Taurusy neurobia pri plnom výkone pritom ani taký odber, ako 2 bežné spomínané 2500 t nákladné vlaky s dvojičkou a rakaňou, ktoré úsek zaťažujú jednak dlhšiu dobu a dokážu sa nalepiť tesnejšie na seba.
Tak kedy už by tie Taurusy jednosmerku vycucali?
Načo im dali tých 6-6,4 MW na jednosmernom systéme, ak by ten výkon nemali kde využiť?
V Taliansku nie je ani zosilňovacie, opakujem zosilňovacie, nie posilňovacie, splinter!!!, vedenie na sklonovo nie priam najrovnejšej štreke Florencia - Rím, hustá vozba vlak za vlakom, sa chodí 200 a napájanie to tam hravo utiahne.
Trať na 200, to nie je ešte VRT na 330, kde AC je nutná.
Nie to ešte smiešnych 160, čo chceme mať o 100 rokov tu.
Chlapci, kus rozmýšľajme, kým dačo na píšeme...
Bo toto je už horšie ako najzelenší evergreen, fakt ma to nebaví.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/312231/
no striedavá sústava sa zaviedla pre úsporu medzi na trolejovom vedení. Teda stačí menší prierez a takisto trakčné transformovne sú od seba ďalek (bežne aj 50km). Ak sa potrebuješ zmestiť do toho startového výkonu tak musíš dať viac menej výkonných transformovní. Obdobne to platí aj pre meniarne. Vedenie nemusíš upravovať, ale potom musíš dať meniarne bližšie k sebe, aby si pre každý úsek trate splnil podmienku o max. úbytku napätia
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/312190/
čiže nanovo robiť trolej..ozaj nakolko výkonovo je dimnenzované už nové vedenie na koridore ??? aby nam ten yety (380) ak raz sem dojde nevydrbal všetky meniarne.....resp...ak by sme dalí na jednosmerný trolej iné izolátory....a pod...nemohlo by fungovať takto nejak ? proste mne sa jedná že by trolej ostal taký ako je len by sa uparvili nejaké drobnosti a zároven jednosmerné vedenie je "tuhšie" aj ma večší prierez tak by teoreticky mohlo dávať viac výkonu..len by namiesto zelenej štavy dávalo červené...
a teraz ty Tom a ostatný...prečo nie ??? dakujem
a teraz ty Tom a ostatný...prečo nie ??? dakujem
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/312187/
no jedniné riešenie je výkonejšia meniareň a posilňovacie vedenia s väčším prierezom.
Pri striedavinke 50Hz máš zase obmedzenie v max. výkone o ktorej písal Thomas 362.001. Najvýhodnejšia v tomto je sústava 15kV 16,7Hz, kde v princípe nezáleží na kadejakých účinníkoch a nesymetriách a aj napätie je dostatočne vysoké na efektívne napájanie pomerne dlhých úsekov trate
Pri striedavinke 50Hz máš zase obmedzenie v max. výkone o ktorej písal Thomas 362.001. Najvýhodnejšia v tomto je sústava 15kV 16,7Hz, kde v princípe nezáleží na kadejakých účinníkoch a nesymetriách a aj napätie je dostatočne vysoké na efektívne napájanie pomerne dlhých úsekov trate
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/312179/
"Na kúriacej Šotomodle máš šunt.
Šunt prvý, cvak, a zoslabíš pole o niekoľko percent.
Šunt druhý, cvak, a zoslabíš pole o niekoľko viac presne percent.
Takto si kvaltuješ týmto štýlom... až nakoniec cvaky cvak - šunt piaty.
A pole je zoslabené na niekoľko presne daných percent.
tak tak...nie je prototypky ako prototypka....ja som stale vravel že (aj minule) že odporovka je aj niekedy lepšia..že niekedy je menej aj viac !!!
add Splinťo: o to sa mi jedná..že na aký výkon by mohli isť mnou menované stroje alebo ako by nemohli ísť...jedna sa mi o to že raz budeme musieť trh otvoriť aj novým zahraničným vozidlám a tie jaksik nejdu výkonom pod cca 5,6 MW a ak budu jazdiť vo dvojiciach tak máme o srandu postarané...resp...otázka aj na toma a ostatných..ako by sa dalo poriešiť aby meniarne a napájačky vedeli dať výkon cca 15 MW na jednu koĺaj ?? dakujem
Šunt prvý, cvak, a zoslabíš pole o niekoľko percent.
Šunt druhý, cvak, a zoslabíš pole o niekoľko viac presne percent.
Takto si kvaltuješ týmto štýlom... až nakoniec cvaky cvak - šunt piaty.
A pole je zoslabené na niekoľko presne daných percent.
tak tak...nie je prototypky ako prototypka....ja som stale vravel že (aj minule) že odporovka je aj niekedy lepšia..že niekedy je menej aj viac !!!
add Splinťo: o to sa mi jedná..že na aký výkon by mohli isť mnou menované stroje alebo ako by nemohli ísť...jedna sa mi o to že raz budeme musieť trh otvoriť aj novým zahraničným vozidlám a tie jaksik nejdu výkonom pod cca 5,6 MW a ak budu jazdiť vo dvojiciach tak máme o srandu postarané...resp...otázka aj na toma a ostatných..ako by sa dalo poriešiť aby meniarne a napájačky vedeli dať výkon cca 15 MW na jednu koĺaj ?? dakujem
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/312175/
Tom: Matthias, kde si? Dúfam, že som Ťa nejak neodradil, neurazil alebo neviem čo...
Čo si?
Piť som bol. Šak bol Mikuláš.
Pred vyrazením na diskoidný parket som už nestihol odpísať... bo Odpornú debatu sme zmonopolizovali pridlhými štekmi.
Kvak.
Teraz ani nefím, kde začať.
Si sa tu nakopil (ale v dobrom, mňa to teší)
Neviem prečo máš pocit, že sa opieram o Tvoje hypotézy.
Neopieram.
Ja iba viem - tak ako Ty - ako má vyzerať koncový stav.
Ten výsledok.
A snažím sa to pri prehrabávaní kartami zohľadniť a postupovať tým želaným smerom. Svojim spôsobom môj výskumný koncept pripomína rektálnu sondu - odzadu dopredu :D
Nie, práveže v tom rozdiel vidieť nesmieš. Skrátka pochop, peršing so svojou múdrou elektronikou nesmie robiť nič iné, ako hrať sa na mašinu so sériovými motormi. Potom je to OK.
Ale veď to je samozrejmé.
Tom, my sa tu nejako nechápeme.
Ja som tým chcel povedať toľko, že rozdiel tkvie v prevedení odbudzovania- nie v koncepte sériový motor vs. cudzo budený.
Je jasné, že peršing sa snaží kopírovať charakteristiku sériového motora.
To čo som spomínal ja, je otázka _prevedenia_ zoslabovania statorového poľa.
Na kúriacej Šotomodle máš šunt.
Šunt prvý, cvak, a zoslabíš pole o niekoľko percent.
Šunt druhý, cvak, a zoslabíš pole o niekoľko viac presne percent.
Takto si kvaltuješ týmto štýlom... až nakoniec cvaky cvak - šunt piaty.
A pole je zoslabené na niekoľko presne daných percent.
Prerátaš akú rezistivitu má mať ten šunt (aby sedel pomer Ik/Ib) a si hotová, Irenko.
Ovšem na peršingu to musíš riešiť inak.
Pretože v romantickom prítmí útrob EDYNU 22 si hovie karta EAR-1 a na nej kus kremíku, čo neustále znižuje budenie, nepriamo úmerne s rastúcou rýchlosťou (teda minimálne od 60-70 km/h)
Takže aby si neprestrelil ten pomer... musíš nejako celú záležitosť obmedziť. Musíš tam mať dačo ako obvod Ik/Ib. A jeho prítomnosť je teda nevyhnutná.
Takto som to myslel ja.
Nie, že Peršing má cudzo budené motory a tak je druhom trakčného živočícha z iného vesmíru, s inou trakčnou krivkou.
Ty šak evidentne nespochybňuješ nevyhnutnosť Ik/ib, ale systém, ako údajne zasahuje. Kua, my sme jak Pat a Mat.
Prosím, zastreľte ma niekto
(len vtip Ty najnovšie zelený Splinter, schovaj tú flintu)
kdesi som zaregistroval jednu veľmi múdru vetu v tom zmysle, že obvod ik/ie a celá ta sranda okolo neho je vo svojom výsledku obdobou jazdy na poslednom šunte. Toto Ti asi uniklo ale je to veľmi dôležité!
Presne naopak.
Ja presne z TOHTO vychádzam
*priestor pre zvučku obľúbeného socialistického seriálu A je to!*
Ja sa práveže snažím zistiť, či by obvod Ik/ib nemohol po uvedení do činnosti maximálným povoleným odbudením nejako dosiahnúť stabilný bod na pracovnej charakteristike a zakonvervovať status quo (tj. budenie sa znižuje a znižuje, až zastane. Nie že klesá ďalej, aj s kotevným prúdom)
To by totiž zodpovedalo obdobe jazdy na poslednom šunte.
A preto som rozmýšľal tým smerom, či výstup regulátora napätia proste nezastane (prestane klesať) znížením vstupného signálu, reprezentujúceho skutočné _svorkové_ napätie na kotve.
Oukej, možno úlet.
Ale snažil som sa pracovnej charakteristike Ik/Ib našiť obdobu jazdy na poslednom šunte.
Z toho vyplývala celá moja úvaha.
Mne sa totiž tiež nepáči popis, že po dosiahnutí maximálneho povoleného odbudenia sa začne znižovať výkon.
A keďže v popise, bolo všeličo... Pár vecí dokonca jasne nesedelo (napr. minimálne tie negácie boolových rovníc)... tak som sa chcel na to pozrieť predovšetkým z tohto pohľadu.
Či naozaj aktivovaním Ik/Ib padá výkon mašiny.
Čo si?
Piť som bol. Šak bol Mikuláš.
Pred vyrazením na diskoidný parket som už nestihol odpísať... bo Odpornú debatu sme zmonopolizovali pridlhými štekmi.
Kvak.
Teraz ani nefím, kde začať.
Si sa tu nakopil (ale v dobrom, mňa to teší)
Neviem prečo máš pocit, že sa opieram o Tvoje hypotézy.
Neopieram.
Ja iba viem - tak ako Ty - ako má vyzerať koncový stav.
Ten výsledok.
A snažím sa to pri prehrabávaní kartami zohľadniť a postupovať tým želaným smerom. Svojim spôsobom môj výskumný koncept pripomína rektálnu sondu - odzadu dopredu :D
Nie, práveže v tom rozdiel vidieť nesmieš. Skrátka pochop, peršing so svojou múdrou elektronikou nesmie robiť nič iné, ako hrať sa na mašinu so sériovými motormi. Potom je to OK.
Ale veď to je samozrejmé.
Tom, my sa tu nejako nechápeme.
Ja som tým chcel povedať toľko, že rozdiel tkvie v prevedení odbudzovania- nie v koncepte sériový motor vs. cudzo budený.
Je jasné, že peršing sa snaží kopírovať charakteristiku sériového motora.
To čo som spomínal ja, je otázka _prevedenia_ zoslabovania statorového poľa.
Na kúriacej Šotomodle máš šunt.
Šunt prvý, cvak, a zoslabíš pole o niekoľko percent.
Šunt druhý, cvak, a zoslabíš pole o niekoľko viac presne percent.
Takto si kvaltuješ týmto štýlom... až nakoniec cvaky cvak - šunt piaty.
A pole je zoslabené na niekoľko presne daných percent.
Prerátaš akú rezistivitu má mať ten šunt (aby sedel pomer Ik/Ib) a si hotová, Irenko.
Ovšem na peršingu to musíš riešiť inak.
Pretože v romantickom prítmí útrob EDYNU 22 si hovie karta EAR-1 a na nej kus kremíku, čo neustále znižuje budenie, nepriamo úmerne s rastúcou rýchlosťou (teda minimálne od 60-70 km/h)
Takže aby si neprestrelil ten pomer... musíš nejako celú záležitosť obmedziť. Musíš tam mať dačo ako obvod Ik/Ib. A jeho prítomnosť je teda nevyhnutná.
Takto som to myslel ja.
Nie, že Peršing má cudzo budené motory a tak je druhom trakčného živočícha z iného vesmíru, s inou trakčnou krivkou.
Ty šak evidentne nespochybňuješ nevyhnutnosť Ik/ib, ale systém, ako údajne zasahuje. Kua, my sme jak Pat a Mat.
Prosím, zastreľte ma niekto
(len vtip Ty najnovšie zelený Splinter, schovaj tú flintu)
kdesi som zaregistroval jednu veľmi múdru vetu v tom zmysle, že obvod ik/ie a celá ta sranda okolo neho je vo svojom výsledku obdobou jazdy na poslednom šunte. Toto Ti asi uniklo ale je to veľmi dôležité!
Presne naopak.
Ja presne z TOHTO vychádzam
*priestor pre zvučku obľúbeného socialistického seriálu A je to!*
Ja sa práveže snažím zistiť, či by obvod Ik/ib nemohol po uvedení do činnosti maximálným povoleným odbudením nejako dosiahnúť stabilný bod na pracovnej charakteristike a zakonvervovať status quo (tj. budenie sa znižuje a znižuje, až zastane. Nie že klesá ďalej, aj s kotevným prúdom)
To by totiž zodpovedalo obdobe jazdy na poslednom šunte.
A preto som rozmýšľal tým smerom, či výstup regulátora napätia proste nezastane (prestane klesať) znížením vstupného signálu, reprezentujúceho skutočné _svorkové_ napätie na kotve.
Oukej, možno úlet.
Ale snažil som sa pracovnej charakteristike Ik/Ib našiť obdobu jazdy na poslednom šunte.
Z toho vyplývala celá moja úvaha.
Mne sa totiž tiež nepáči popis, že po dosiahnutí maximálneho povoleného odbudenia sa začne znižovať výkon.
A keďže v popise, bolo všeličo... Pár vecí dokonca jasne nesedelo (napr. minimálne tie negácie boolových rovníc)... tak som sa chcel na to pozrieť predovšetkým z tohto pohľadu.
Či naozaj aktivovaním Ik/Ib padá výkon mašiny.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/312022/
Matthias, kde si?
Dúfam, že som Ťa nejak neodradil, neurazil alebo neviem čo...
Píš, bratu, píš. Ja som do toho stále v skutku blbý, možno sa aj od Teba dačo priučím. A koniec koncov, nech tu píše každý, kto dačo o tom vie, na železnici je borcov, čo sledujú tieto debaty, dosť.
S tým obvodom maximálneho odbudenia...
...áno, spochybnil som ho, pohŕdam ním. Ako - určite je potrebný.
Len...
...ja by som ho spravil inak.
Asi tak nejak, že mašina dosiahne plné pomerné otvorenie kotevných meničov, začne plynule odbudzovať. Podľa aktuálneho pomerného ťahu, požiadavky na prúd, najlepšie skutočného nameraného kotevného prúdu by cez konštantu maximálneho odbudenia obvod na karte prepočítaval minimálne prípustné budenie, alebo ak chceš, maximálne odbudenie.
Maximálne zašuntovanie.
Je jasné, že pri veľkých rozjazdových prúdoch a malom napätí v troleji by si túto hranicu dosiahol skôr, v opačných prípadoch možno ani vôbec v celom rozsahu rýchlostí.
Ale skrátka;
dosiahol by si stav maximálneho pomerného odbudenia, karta by do regulátora vyslala signál a zarazila ďalšie odbudzovanie.
Budiaci prúd by odrazu prestal klesať, ručička ampérmetra sa zastavila, avšak PULSy by veselo čoprovali naďalej na H100 Hz, na ne - na napätie kotiev by to vplyv samozrejme nemalo.
Mašina by ale zrýchľovala ďalej.
Indukované protinapätie v kotvách by s rýchlosťou rástlo a prúd motormi klesal.
Čo však znamená pokles prúdu v kotve u zašuntovaného sériového motora trebárs na našej skosenej šotomodle?
Že tiež _klesne_ presne V ROVNAKOM POMERE ako klesne prúd v kotve.
Lebo ujo Kirchhoff prvý povedal...
A teda so zvyšujúcou sa rýchlosťou na poslednom šunte fén zrýchľuje, prúd klesá, no klesá aj budenie, ktoré je vždy iba daným percentom prúdu celkového, podľa odporu šuntu. A to úplne prirodzene, hoc už nemeníme jazdný stupeň, mašina si jednoducho ešte šuntuje ďalej a sama, drží pomer max. odbudenia a pokiaľ nemá veľké jazdné protiodpory, zrýchľuje do nemoty. Lebo sériový motor.
Čo by na to povedal náš peršing? No ak by sme mu zarazili ďalšie odbudzovanie po dosiahnutí predpísaného pomeru, zábava by sa skončila. Jednoducho by si ho nedonútil ďalej zrýchľovať po tvrdej otáčkovej charakteristike cudzobudeného motora.
A teda, mašiny by ešte kúšťok zrýchlila a pri zarazenom zašuntovaní by s rýchlosťou začal výrazne klesať aj kotevný prúd.
Čo na to ale môj obvod max. odbudenia?
No s poklesom kotevného prúdu by v našom predpísanom pomere ik/ie poklesol aj dovolený hraničný budiaci prúd. Mašina by ho využila.
Zašuntovala by, odbudila by, kým by jej zas šuntovanie v najlepšom nezarazil dosiahnutý pomer max odbudenia. Zrýchlila by, klesol by kotevný prúd a zas by o ten kúšťok aj odbudila. Z dovoleného pomeru by pri plnom napätí kotiev žmýkala maximum. A toto by sa plynule dialo až do dosiahnutia maximálnej rýchlosti.
Dovoleným pomerom zastavené odbudzovanie by s rýchlosťou síce nútilo plynule klesať kotevný prúd, no zároveň podľa aktuálneho poklesu by vždy adekvátne zašuntoval a tým rýchlosť poklesu prúdu znižoval. Cudzobudený motor by mal odrazu tendenciu ťahať do nekonečných otáčok.
PULSy by si popri tom všetko priadli stále na plné pomerné otvorenie.
Už chápeš, ako by to podľa mňa malo fungovať?
Už chápeš, čo mi na tom súčasnom obvode vadí?
Toto celé by v podstate nebolo nič iné, ako u namakaného ľudoopa zaradenie posledného stupňa a založenie rúk.
Peršing si musí rovnaké úsilie vymať a preľstiť rozumom.
Ak však rozmýšľa nesprávne..? Hmmm...
Ono ja stále tvrdím, že mašina so sériovým motorom je veľmi dokonalý a elegantný tvor, nádherné zvieratko, dokáže si všetko robiť úplne automaticky, ideálne prispôsobí trakčnú charakteristiku pre každý jazdný režim... Taká mašina je hotový rušňový kráľ zvierat... šelma od prírody ako stvorená na prežitie v trakčnej divočine. Len sama o tom chudera nevie.
A späť k peršingu.
Mojej milej
Dúfam, že som Ťa nejak neodradil, neurazil alebo neviem čo...
Píš, bratu, píš. Ja som do toho stále v skutku blbý, možno sa aj od Teba dačo priučím. A koniec koncov, nech tu píše každý, kto dačo o tom vie, na železnici je borcov, čo sledujú tieto debaty, dosť.
S tým obvodom maximálneho odbudenia...
...áno, spochybnil som ho, pohŕdam ním. Ako - určite je potrebný.
Len...
...ja by som ho spravil inak.
Asi tak nejak, že mašina dosiahne plné pomerné otvorenie kotevných meničov, začne plynule odbudzovať. Podľa aktuálneho pomerného ťahu, požiadavky na prúd, najlepšie skutočného nameraného kotevného prúdu by cez konštantu maximálneho odbudenia obvod na karte prepočítaval minimálne prípustné budenie, alebo ak chceš, maximálne odbudenie.
Maximálne zašuntovanie.
Je jasné, že pri veľkých rozjazdových prúdoch a malom napätí v troleji by si túto hranicu dosiahol skôr, v opačných prípadoch možno ani vôbec v celom rozsahu rýchlostí.
Ale skrátka;
dosiahol by si stav maximálneho pomerného odbudenia, karta by do regulátora vyslala signál a zarazila ďalšie odbudzovanie.
Budiaci prúd by odrazu prestal klesať, ručička ampérmetra sa zastavila, avšak PULSy by veselo čoprovali naďalej na H100 Hz, na ne - na napätie kotiev by to vplyv samozrejme nemalo.
Mašina by ale zrýchľovala ďalej.
Indukované protinapätie v kotvách by s rýchlosťou rástlo a prúd motormi klesal.
Čo však znamená pokles prúdu v kotve u zašuntovaného sériového motora trebárs na našej skosenej šotomodle?
Že tiež _klesne_ presne V ROVNAKOM POMERE ako klesne prúd v kotve.
Lebo ujo Kirchhoff prvý povedal...
A teda so zvyšujúcou sa rýchlosťou na poslednom šunte fén zrýchľuje, prúd klesá, no klesá aj budenie, ktoré je vždy iba daným percentom prúdu celkového, podľa odporu šuntu. A to úplne prirodzene, hoc už nemeníme jazdný stupeň, mašina si jednoducho ešte šuntuje ďalej a sama, drží pomer max. odbudenia a pokiaľ nemá veľké jazdné protiodpory, zrýchľuje do nemoty. Lebo sériový motor.
Čo by na to povedal náš peršing? No ak by sme mu zarazili ďalšie odbudzovanie po dosiahnutí predpísaného pomeru, zábava by sa skončila. Jednoducho by si ho nedonútil ďalej zrýchľovať po tvrdej otáčkovej charakteristike cudzobudeného motora.
A teda, mašiny by ešte kúšťok zrýchlila a pri zarazenom zašuntovaní by s rýchlosťou začal výrazne klesať aj kotevný prúd.
Čo na to ale môj obvod max. odbudenia?
No s poklesom kotevného prúdu by v našom predpísanom pomere ik/ie poklesol aj dovolený hraničný budiaci prúd. Mašina by ho využila.
Zašuntovala by, odbudila by, kým by jej zas šuntovanie v najlepšom nezarazil dosiahnutý pomer max odbudenia. Zrýchlila by, klesol by kotevný prúd a zas by o ten kúšťok aj odbudila. Z dovoleného pomeru by pri plnom napätí kotiev žmýkala maximum. A toto by sa plynule dialo až do dosiahnutia maximálnej rýchlosti.
Dovoleným pomerom zastavené odbudzovanie by s rýchlosťou síce nútilo plynule klesať kotevný prúd, no zároveň podľa aktuálneho poklesu by vždy adekvátne zašuntoval a tým rýchlosť poklesu prúdu znižoval. Cudzobudený motor by mal odrazu tendenciu ťahať do nekonečných otáčok.
PULSy by si popri tom všetko priadli stále na plné pomerné otvorenie.
Už chápeš, ako by to podľa mňa malo fungovať?
Už chápeš, čo mi na tom súčasnom obvode vadí?
Toto celé by v podstate nebolo nič iné, ako u namakaného ľudoopa zaradenie posledného stupňa a založenie rúk.
Peršing si musí rovnaké úsilie vymať a preľstiť rozumom.
Ak však rozmýšľa nesprávne..? Hmmm...
Ono ja stále tvrdím, že mašina so sériovým motorom je veľmi dokonalý a elegantný tvor, nádherné zvieratko, dokáže si všetko robiť úplne automaticky, ideálne prispôsobí trakčnú charakteristiku pre každý jazdný režim... Taká mašina je hotový rušňový kráľ zvierat... šelma od prírody ako stvorená na prežitie v trakčnej divočine. Len sama o tom chudera nevie.
A späť k peršingu.
Mojej milej
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/311895/
po zavedení AH bude na štrbskej rampe viac meniarní než oddielov. Teda každý vláčik bude mať vlastnú meniareň. Teda ani Jožko sa nemusí báť...
Akože Jožimu sa nečudujem, ak občas dačo plácne ale Tvoja obohraná platňa tu nemá konca ani konkurencie.
od Teba zisťujem, že som asi najlepší DJ pod Tatrami. Furt to isté dookola hrám a furt ma má kto počúvať
Ani sem cez zimu radšej nechoď, vidím, že niektoré veci azda skôr vysvetlím tomu smreku tatranskému, jak Tebe.
no ten zelený smrek môžeš skácať, vlastne môžeš skácať aj splintera, len potom sa Spoločná zdravotná poisťovňa nemusí doplatiť, vlastne aj môže, len na dvojča reklamného Ďuriho (362.002) neostanú
pod Tatry sa tento rok nechystám, len na Kysuce, ak bude pekné počasie