Odborné diskusie o koľajových vozidlách
Túto tému zakladám z dôvodu, že v poslednom čase sa v jednotlivých diskusiách o hnacích vozidlách často hovorí len o fotkách a akékoľvek iné otázky ostávajú úplne bez odozvy. Verím, že táto téma bude plniť svoj pravý účel a aj keď mi je jasné že u väčšiny ľudí nevzbudí veľkú pozornosť, snáď si nájde svojich pravidelných čitateľov a priepievateľov.
Podradené diskusné témy
Ach jaj, toto je už doslova evergreen, by nebolo mesiaca, keby sa, Peťo odkiaľsi do Teba nenaindukovali zlé sily a podpichovačné reči.
Mal by si sa odrušiť a kvalitnejšie uzemniť.
Bo mi tu budeš ujukať a periodicky ma mátať sínusovkami až po hrob.
Mal by si sa odrušiť a kvalitnejšie uzemniť.
Bo mi tu budeš ujukať a periodicky ma mátať sínusovkami až po hrob.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/310955/
Áno, pokrivkáva to. Ako som písal nižšie.
Tiež ma napadlo, že nesedia medzery.
...no a preto tá tvoriaca krivka pri H100 padá, o čom som písal na začiatku. Čo je na tom nejasné?
Hlavný impulz 300 Hz - veľká "medzera" zhasínací impulz...
..hlavný impulz 300 Hz - ešte väčšia "medzera" zhasínací impulz...
...dosiahne sa pomer. otvor 0,9;
...hlavný impulz 300 Hz, hlavný impulz 300 Hz, hlavný impulz 300 Hz, za týmto tretím na základe poklesu tvoriacej krivky nabehne menšia medzera, zhasínací impulz...
...ostáva pomerné otovrenie 0,9.
Jedine tak, ako som písal.
No.
a tá zrada ostáva, tá sa nemení.
Ani na to v podstate neprídeme, keď v knihách sú popísané nezmysly.
Ale odhliadnúc od knihy, v princípe to musí byť tak a nijak inak.
Stále mi šak neni jasné, ako to, že mašina nemá tendenciu sústavne odbudzovať
...presne podľa čoho súdiš, žeby mala stále odbudzovať? Predpokladám, že na tom "stále" Ti vadí, prečo by mala odbudzovať v režime regulácie prúdu reguláciou napätia kotiev, nie už po dosiahnutí a=0,9.
skús mi prosím problém ošotoušiť a vycapiť sem, uľahčíš mi robotu.
splinterX:
nemohli by ste špeciálne pre mňa dačo pofotiť z interiéru a strojovne rušňa, trebárs dvojčice (možno k Vám zeleným prebehnem)??
Nemohli!
Lebo si nespoľahlivý.
Falošný.
Len čo päty z domu vytiahnem, už v znepriatelenom fóre so Shalomkom onanuješ nad všemocnosťou vrtiaceho sa napätia sily 25 kV.
A potom píšeš o tom, že Ťa naučím lyžovať.
Čerta starieho.
Za také príspevky Ťa naučím akurát tak zapikovať hlavou do snehu pod prvý košatý zubačkový smrek.
Zelený smrek.
Najlepšie konármi dotýkajúci sa mínus pólu zosilňovačky 1500 V.
A Shalomka tiež asi šupnem do prvého záveja, kde iba bude bezmocne nožičkami kopať, keď príde sem najbližšie šotoušiť zelené mašiny.
Alebo ho necham zasypať snehom od pluhu nejakej, pre Shalomka nezaujímavej rakane, čo jazdí na to "nanič osminové napětí".
Budete chladiť hlavu v snehu a zároveň mať dosť času rozmýšľať nad prudko vznetlivou zelenou silou, čo vás tam priklincovala.
Veľký zelený brat vás stále vidí. Aj keď nereaguje, ale pamätá a ukladá na disk.
Tiež ma napadlo, že nesedia medzery.
...no a preto tá tvoriaca krivka pri H100 padá, o čom som písal na začiatku. Čo je na tom nejasné?
Hlavný impulz 300 Hz - veľká "medzera" zhasínací impulz...
..hlavný impulz 300 Hz - ešte väčšia "medzera" zhasínací impulz...
...dosiahne sa pomer. otvor 0,9;
...hlavný impulz 300 Hz, hlavný impulz 300 Hz, hlavný impulz 300 Hz, za týmto tretím na základe poklesu tvoriacej krivky nabehne menšia medzera, zhasínací impulz...
...ostáva pomerné otovrenie 0,9.
Jedine tak, ako som písal.
No.
a tá zrada ostáva, tá sa nemení.
Ani na to v podstate neprídeme, keď v knihách sú popísané nezmysly.
Ale odhliadnúc od knihy, v princípe to musí byť tak a nijak inak.
Stále mi šak neni jasné, ako to, že mašina nemá tendenciu sústavne odbudzovať
...presne podľa čoho súdiš, žeby mala stále odbudzovať? Predpokladám, že na tom "stále" Ti vadí, prečo by mala odbudzovať v režime regulácie prúdu reguláciou napätia kotiev, nie už po dosiahnutí a=0,9.
skús mi prosím problém ošotoušiť a vycapiť sem, uľahčíš mi robotu.
splinterX:
nemohli by ste špeciálne pre mňa dačo pofotiť z interiéru a strojovne rušňa, trebárs dvojčice (možno k Vám zeleným prebehnem)??
Nemohli!
Lebo si nespoľahlivý.
Falošný.
Len čo päty z domu vytiahnem, už v znepriatelenom fóre so Shalomkom onanuješ nad všemocnosťou vrtiaceho sa napätia sily 25 kV.
A potom píšeš o tom, že Ťa naučím lyžovať.
Čerta starieho.
Za také príspevky Ťa naučím akurát tak zapikovať hlavou do snehu pod prvý košatý zubačkový smrek.
Zelený smrek.
Najlepšie konármi dotýkajúci sa mínus pólu zosilňovačky 1500 V.
A Shalomka tiež asi šupnem do prvého záveja, kde iba bude bezmocne nožičkami kopať, keď príde sem najbližšie šotoušiť zelené mašiny.
Alebo ho necham zasypať snehom od pluhu nejakej, pre Shalomka nezaujímavej rakane, čo jazdí na to "nanič osminové napětí".
Budete chladiť hlavu v snehu a zároveň mať dosť času rozmýšľať nad prudko vznetlivou zelenou silou, čo vás tam priklincovala.
![](/_img/smile/26.gif)
![](/_img/smile/70.gif)
![](/_img/smile/14.gif)
Veľký zelený brat vás stále vidí. Aj keď nereaguje, ale pamätá a ukladá na disk.
![](/_img/smile/25.gif)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/310952/
nikam neprebiehava.
zatiaľ...
zatiaľ...
![](/_img/smile/68.gif)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/310943/
spx: nono, to sa nerobí
![](/_img/smile/51.gif)
![](/_img/smile/51.gif)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/310939/
možno k Vám zeleným prebehnem
Už zas??
Veď Ty už obraciaš kabát po 1 684x. :))
Keby si bol nacista v Tretej ríši, už dávno by Ťa poslali do takého výletného tábora, kde by si zistil mnoho nových poznatkov... Trebárs že Arbeit Macht Frei. :))
Splinťoslav, Splinťoslav....
Už zas??
Veď Ty už obraciaš kabát po 1 684x. :))
Keby si bol nacista v Tretej ríši, už dávno by Ťa poslali do takého výletného tábora, kde by si zistil mnoho nových poznatkov... Trebárs že Arbeit Macht Frei. :))
Splinťoslav, Splinťoslav....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/310937/
![](/_img/smile/14.gif)
![](/_img/smile/14.gif)
![](/_img/smile/14.gif)
![](/_img/smile/14.gif)
No vychádzam z tejto premisy.
Som na 300 Hz. Pulzy sú roztiahnuté 3-násobne.
A chcem s rovnakým, nemenným pomerným otvorením prejsť na 100 Hz. (horná stovka)
Tak potrebujem 100 Hz pulzy 9-násobnej dĺžky.
Také však so signálmi S1/R1 a tvarom píly podľa grafu "spodná stovka" nevyčarujem.
Najmä preto, že príslušná píla umožňuje svojim tvarom maximálne 3-násobnú dĺžku kotevného impulzu (to aby sedel prechod 33,3/100/300 Hz smerom nahor)
Rampa píly je totiž lineárna iba určitý čas.
A preto... H100 Hz.
Kde prídu automaticky tri 3-násobne dlhé 300 Hz pulzy - čiže jeden 9-násobné dlhý 100 Hz.
Docielené zmenou dĺžky signálu R1 v log stave 1.
Áno, pokrivkáva to. Ako som písal nižšie.
Tiež ma napadlo, že nesedia medzery.
Lenže signál S1 pre H100 Hz takisto prichádza vo frekvencii 100 Hz.
Pričom zapaľovacie impulzy sa veselo pália 3x rýchlejšie.
A teda H1 prichádzajú 2x za periódu bez S1.
Tu som hľadal nejakú zradu.
Alebo riešenie ohľadne medzier.
Lebo fakt je (podľa tých grafov), že pri spodnej stovke jednoducho 9-násobne dlhý kotevný impulz nevymoduluješ. Ako inak ho potom chceš načoprovať do silového obvodu?
PS: ..túto úvahu mi prosím trochu objasni a rozviň, tie vety si totiž minimálne obsahovo dosť odporujú. (dve rôzne príčiny majú rovnaký finálny dôsledok??)
Eeeeeeeeh.
Slovíčko "plynulo" som mal šupnúť za pomlčku, bolo by to stráviteľnejšie
![](/_img/smile/2.gif)
Tak ešte raz.
Tá úvaha nie je vôbec podstatná pre náš "problém". Mal to byť len ilustratívny príklad.
Sím pekne, autor sa tým snažil iba vykresliť teoretické alternatívy, ktoré ho napadli na tému- ako sa podľa tých grafov vrátiť z 300 na 100 Hz.
![](/_img/smile/14.gif)
Obe spomínané alternatívy, nad ktorými sa pozastavuješ, majú však za následok zníženie výkonu.
Takže tudy cesta nevedie. Ale keď sa na to pýtaš.
Jedna možnosť mala byť proste plynulý prechod z 300 na 100 Hz po regulačnej krivke EDB-2 smerom nadol.
(tj. znížiš postupne signál -q2 na minimum, potom prepneš frekvenciu - zmenou stavu príslušného komparátora sa samozrejme signál -q2 opäť vráti na nejakú príslušnú hodnotu. Výsledok - plynulo znížené pomerné otvorenie)
Druhá možnosť (prudko teoreticky) mala byť ponechať signál -q2 tak ako je. A prosto prepnúť frekvenciu. To však pri reálnom hardvérovom zapojení karty EDB-2 ani nie je možné. (ani želané) Výsledkom by bolo, že by sa pomerné otvorenie znížilo skokovo (tj. z 3-násobných 300 Hz pulzov by sa zrazu stali 3-násobné 100 Hz)
To ma proste napadalo pri otázke Ako prepnúť z 300 na 100. :)))
Nás by šak mala zaujímať skôr tá horná stovka.
PS2: Mimochodom, v bloku Y3 analógovej regulácie už svitá.
Dokonca bych povedal, že nad ním svieti slniečko.
Stále mi šak neni jasné, ako to, že mašina nemá tendenciu sústavne odbudzovať (pri rozjazde)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/310886/
Ešte...
Buď zrazíš signál -q2 na nulu a prejdeš na 100vku plynulo - ovšem za cenu zníženia výkonu.
Alebo necháš -q2 tak, proste to prepneš na nižšiu frekvenciu a výkon stratíš skokom.
...túto úvahu mi prosím trochu objasni a rozviň, tie vety si totiž minimálne obsahovo dosť odporujú.
(dve rôzne príčiny majú rovnaký finálny dôsledok??)
Buď zrazíš signál -q2 na nulu a prejdeš na 100vku plynulo - ovšem za cenu zníženia výkonu.
Alebo necháš -q2 tak, proste to prepneš na nižšiu frekvenciu a výkon stratíš skokom.
...túto úvahu mi prosím trochu objasni a rozviň, tie vety si totiž minimálne obsahovo dosť odporujú.
(dve rôzne príčiny majú rovnaký finálny dôsledok??)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/310428/
...že sa vypália tri zapaľovacie impulzy na 300 Hz počas R1 v log stave 1 (čiže z troch trojnásobných pulzov 300 Hz vznikne jeden trojnásobne trojnásobný 100 Hz ), potom R1 prejde do stavu 0...
Počkaj, ani sa nad tým hlbšie nezamýšľam, ani nejdem čumakovať do schém, ale jedna podstatná otázka mi lezie z EDYNu:
Ako chceš podľa toho zachovať pomerné otvorenie po prepnutí na H100?
To potom by nemohli mať 300 Hz zapaľovacie impulzy presnú 300 Hz taktovaciu frekvenciu, lež by museli byť o medzery poposúvané, inak by si z pomerného otvorenia 0,9 urobil na H100 otovrenie 0,966. Skús byť konkrétnejší, netvrdím, že ideš na to zle, ale cítim v tom zatiaľ zmätok.
Ja v podstate som to dodnes neriešil, musím iné, pre kérovací život osožnejšie vtákoviny preteraz sypať do hlavy. Ale pozajtra si snáď elektorniku znovu vezmem do vlaku a trochu sa do toho znova pozriem.
Každopádne, či z tej, či z onej strany, niečo tam určite nesedí. Aspoň podľa toho, čo uvádza dokumentácia. A to dáva priestor pre hypotézy, čo v reálnom technickom svete nie je dobré.
Alebo je to iba skryté posolstvo a návod pre elektronikov v depe: "Postav a vytuninguj si peršing svojich snov"..?
Počkaj, ani sa nad tým hlbšie nezamýšľam, ani nejdem čumakovať do schém, ale jedna podstatná otázka mi lezie z EDYNu:
Ako chceš podľa toho zachovať pomerné otvorenie po prepnutí na H100?
To potom by nemohli mať 300 Hz zapaľovacie impulzy presnú 300 Hz taktovaciu frekvenciu, lež by museli byť o medzery poposúvané, inak by si z pomerného otvorenia 0,9 urobil na H100 otovrenie 0,966. Skús byť konkrétnejší, netvrdím, že ideš na to zle, ale cítim v tom zatiaľ zmätok.
Ja v podstate som to dodnes neriešil, musím iné, pre kérovací život osožnejšie vtákoviny preteraz sypať do hlavy. Ale pozajtra si snáď elektorniku znovu vezmem do vlaku a trochu sa do toho znova pozriem.
Každopádne, či z tej, či z onej strany, niečo tam určite nesedí. Aspoň podľa toho, čo uvádza dokumentácia. A to dáva priestor pre hypotézy, čo v reálnom technickom svete nie je dobré.
Alebo je to iba skryté posolstvo a návod pre elektronikov v depe: "Postav a vytuninguj si peršing svojich snov"..?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/310426/
Podľa mňa je to takto.
(dáva mi to logiku)
Signál R1 je časovo variabilný - ale iba v dvoch, presne determinovaných dĺžkach.
Na frekvenciach 33,3/100/300 Hz má vždy dĺžku identickú S1.
To znamená, že spolu-zaisťuje komutačný doraz (v stave 1)
Po poklese S1/R1 do nuly sa vypáli zapínací impulz a spúšťa generátor píly. Keď referenčný signál pretne rampu píly, príde "zhasínací" impulz.
Dĺžku kotevného pulzu na motore teda určuje súčet signálov -q2 a dorovnávanie dA.
Iná situácia nastáva na hornej stovke.
Nedá sa to preswitchnúť len tak klíďo-píďo z 300 na pôvodných 100.
Pretože tvar píly.
Na 33,3 a 100 mal tvar píly lineárny nárast iba určitý čas, zodpovedajúci trojnásobnej dĺžke základnej dĺžky kot. impulzu.
Čiže mohol si si predĺžiť základný impulz trojnásobne.
Potom prišiel prechod na trojnásobne vyššiu frekvenciu a kotevný impulz sa trojnásobne skrátil. Aby sedelo pomerné otvorenie.
Týmto duchaplne utešeným systémom sme prebzučali na 300 Hz.
Ovšem teraz.
Ako sa teoreticky vrátiť späť na 100?
Buď zrazíš signál -q2 na nulu a prejdeš na 100vku plynulo - ovšem za cenu zníženia výkonu.
Alebo necháš -q2 tak, proste to prepneš na nižšiu frekvenciu a výkon stratíš skokom.
Pokiaľ chcem výkon zachovať a mám trojnásobne roztiahnuté impulzy na 300 Hz tak - ľudovo povedané - trikrát znížim frekvenciu a tie trojnásobne roztiahnuté impulzy ešte raz strojnásobím.
To sa šak musí zmeniť signál R1.
Ale to neni problém.
Príde z komparátora signál K4a (alebo ako sa volal), no a novým boolovým súčtom frekvenčných signálov (tá Tvoja zložka K4xx.R2x) sa signál R1 predĺži tak...
že sa vypália tri zapaľovacie impulzy na 300 Hz počas R1 v log stave 1 (čiže z troch trojnásobných pulzov 300 Hz vznikne jeden trojnásobne trojnásobný 100 Hz
), potom R1 prejde do stavu 0.
Nabieha generátor píly a vyšle sa zapaľovací impulz na zhasnutie.
Celkom to dáva logiku, nie?
(Akurát to S1 tam trošku pokrivkáva, ale myslím, že princíp bude správny. Neštudoval som síce detailne boolové rovnice, ale pochybujem že R1 sa bude plynulo predlžovať v čase, to sa mi fakt nezdá. Nemá predsa prečo (a nemá ani žiadnu väzbu na reguláciu prúdu))
Hm.
(dáva mi to logiku)
Signál R1 je časovo variabilný - ale iba v dvoch, presne determinovaných dĺžkach.
Na frekvenciach 33,3/100/300 Hz má vždy dĺžku identickú S1.
To znamená, že spolu-zaisťuje komutačný doraz (v stave 1)
Po poklese S1/R1 do nuly sa vypáli zapínací impulz a spúšťa generátor píly. Keď referenčný signál pretne rampu píly, príde "zhasínací" impulz.
Dĺžku kotevného pulzu na motore teda určuje súčet signálov -q2 a dorovnávanie dA.
Iná situácia nastáva na hornej stovke.
Nedá sa to preswitchnúť len tak klíďo-píďo z 300 na pôvodných 100.
Pretože tvar píly.
Na 33,3 a 100 mal tvar píly lineárny nárast iba určitý čas, zodpovedajúci trojnásobnej dĺžke základnej dĺžky kot. impulzu.
Čiže mohol si si predĺžiť základný impulz trojnásobne.
Potom prišiel prechod na trojnásobne vyššiu frekvenciu a kotevný impulz sa trojnásobne skrátil. Aby sedelo pomerné otvorenie.
Týmto duchaplne utešeným systémom sme prebzučali na 300 Hz.
Ovšem teraz.
Ako sa teoreticky vrátiť späť na 100?
Buď zrazíš signál -q2 na nulu a prejdeš na 100vku plynulo - ovšem za cenu zníženia výkonu.
Alebo necháš -q2 tak, proste to prepneš na nižšiu frekvenciu a výkon stratíš skokom.
Pokiaľ chcem výkon zachovať a mám trojnásobne roztiahnuté impulzy na 300 Hz tak - ľudovo povedané - trikrát znížim frekvenciu a tie trojnásobne roztiahnuté impulzy ešte raz strojnásobím.
To sa šak musí zmeniť signál R1.
Ale to neni problém.
Príde z komparátora signál K4a (alebo ako sa volal), no a novým boolovým súčtom frekvenčných signálov (tá Tvoja zložka K4xx.R2x) sa signál R1 predĺži tak...
že sa vypália tri zapaľovacie impulzy na 300 Hz počas R1 v log stave 1 (čiže z troch trojnásobných pulzov 300 Hz vznikne jeden trojnásobne trojnásobný 100 Hz
![](/_img/smile/26.gif)
Nabieha generátor píly a vyšle sa zapaľovací impulz na zhasnutie.
Celkom to dáva logiku, nie?
(Akurát to S1 tam trošku pokrivkáva, ale myslím, že princíp bude správny. Neštudoval som síce detailne boolové rovnice, ale pochybujem že R1 sa bude plynulo predlžovať v čase, to sa mi fakt nezdá. Nemá predsa prečo (a nemá ani žiadnu väzbu na reguláciu prúdu))
Hm.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/310181/
Matthias:
Iba krátko, bo o hodinu hrkocem šnelcugom k bratom do Stovežatej...
Chyba komunikácie snáď nastála, pozerám do papierov, čumím, a zisťujem, že Ty sa o to zaujímaš, pýtaš a ponímaš v širšom kontexte celý regulátor EDYN 22 a jeho signály, kým ja točím relatívne úzko špecificky o jeho časti - o bloku regulátoru impulzu Y20 a jeho kartách ECG-4 a EDB-2.
A teda potom Tebou spomínané vstupné signály -q2a, -q2b sa pričítajú na výstup generátorov píly GP1-GP4, avšak podmienkou na vznik tejto píly a jej ďalšie spracovanie signálmi -q2a, -q2b sú práve signály R1-4 generované v logických blokoch generátorov impulzov. Ja som už točil iba o tom. Odtiaľ ďalej. Oukej, skúsim nabudúce lepšie pospájať do súvislostí.
Teraz si mi tou druhou otázkou pripomenul, ako som pri simulácii generátora hlavných a zhasínacích impulzov v Matlabe "maturoval" nad zapojením blokov regulátora pri prepínaní na H100 Hz, aby nezakolísal prúd.
Niekde to mám, sa mi to napodiv celkom elegantne podarilo.
Ty sa teraz zrejme pýtaš, prečo tvoriaca krivka, ľudovo povedané, po prepnutí na H100 nevyskočí hore ale spadne dolu.
Ja som cez to preletel viac menej vzletne, uvažoval u R1-4 ich súvis s funkciou komutáčneho dorazu. Hlavné impulzy prichádzajú furt na 300 Hz, zhasínacie na 100, čiže logicky tam počas trvania signálu F1 musí dochádzať k jeho logickému nulovaniu (rovnice som síce zatiaľ dôkladne neštudoval, ale verím) a po treťom zapaľovacom impulze nabieha tento skrátený, vytvárajúci potrebnú trojnásobnú medzeru pri trojnásobne dlhom impulze za podmienky zachovania max. pomerného otvorenia =0,9.
Skrátka, že ak uvažuješ F1-ku čoby oneskorenie po H1 od posledného H1 impulzu, tak ten kýpeť sa reálne pri prepnutí na H100 skráti a tvoriaca krivka v celej svojej podstate a nádhere dáva tejto teórii za pravdu.
Lenže;
keď som to teraz dôslednejšie kvôli tebe študoval, narazil som na vetu, kde táto teória padá:"Je zřejmé, že hlavní impuls následuje vždy bezprostředně za komutačním dorazem, přičemž pro K4aP=1 (to je to naše prepnutie na H100) zustávají hlavní impulsy na frekvenci 100 Hz, zatímco komutační doraz se vrací na frekvenci 100 Hz"
No stará mama...
Buď je chyba v tejto vete alebo v mojej teórii a v konečnom dôsledku v celej tvoriacej krivke.
Najlepšie je na tom, že ak aj pripustíme, že sa splietol autor, ťažko tu niekde nájdeme borca, ktorý by autorové chyby, zakopnutia a úlety poznal.
Takže sa zrejme budeme musieť prelúskať až k pravde sami.
Nefííím.
Daj mi čas.
Iba krátko, bo o hodinu hrkocem šnelcugom k bratom do Stovežatej...
Chyba komunikácie snáď nastála, pozerám do papierov, čumím, a zisťujem, že Ty sa o to zaujímaš, pýtaš a ponímaš v širšom kontexte celý regulátor EDYN 22 a jeho signály, kým ja točím relatívne úzko špecificky o jeho časti - o bloku regulátoru impulzu Y20 a jeho kartách ECG-4 a EDB-2.
A teda potom Tebou spomínané vstupné signály -q2a, -q2b sa pričítajú na výstup generátorov píly GP1-GP4, avšak podmienkou na vznik tejto píly a jej ďalšie spracovanie signálmi -q2a, -q2b sú práve signály R1-4 generované v logických blokoch generátorov impulzov. Ja som už točil iba o tom. Odtiaľ ďalej. Oukej, skúsim nabudúce lepšie pospájať do súvislostí.
Teraz si mi tou druhou otázkou pripomenul, ako som pri simulácii generátora hlavných a zhasínacích impulzov v Matlabe "maturoval" nad zapojením blokov regulátora pri prepínaní na H100 Hz, aby nezakolísal prúd.
Niekde to mám, sa mi to napodiv celkom elegantne podarilo.
Ty sa teraz zrejme pýtaš, prečo tvoriaca krivka, ľudovo povedané, po prepnutí na H100 nevyskočí hore ale spadne dolu.
Ja som cez to preletel viac menej vzletne, uvažoval u R1-4 ich súvis s funkciou komutáčneho dorazu. Hlavné impulzy prichádzajú furt na 300 Hz, zhasínacie na 100, čiže logicky tam počas trvania signálu F1 musí dochádzať k jeho logickému nulovaniu (rovnice som síce zatiaľ dôkladne neštudoval, ale verím) a po treťom zapaľovacom impulze nabieha tento skrátený, vytvárajúci potrebnú trojnásobnú medzeru pri trojnásobne dlhom impulze za podmienky zachovania max. pomerného otvorenia =0,9.
Skrátka, že ak uvažuješ F1-ku čoby oneskorenie po H1 od posledného H1 impulzu, tak ten kýpeť sa reálne pri prepnutí na H100 skráti a tvoriaca krivka v celej svojej podstate a nádhere dáva tejto teórii za pravdu.
Lenže;
keď som to teraz dôslednejšie kvôli tebe študoval, narazil som na vetu, kde táto teória padá:"Je zřejmé, že hlavní impuls následuje vždy bezprostředně za komutačním dorazem, přičemž pro K4aP=1 (to je to naše prepnutie na H100) zustávají hlavní impulsy na frekvenci 100 Hz, zatímco komutační doraz se vrací na frekvenci 100 Hz"
No stará mama...
Buď je chyba v tejto vete alebo v mojej teórii a v konečnom dôsledku v celej tvoriacej krivke.
![](/_img/smile/37.gif)
Najlepšie je na tom, že ak aj pripustíme, že sa splietol autor, ťažko tu niekde nájdeme borca, ktorý by autorové chyby, zakopnutia a úlety poznal.
Takže sa zrejme budeme musieť prelúskať až k pravde sami.
Nefííím.
Daj mi čas.
![](/_img/smile/37.gif)
![](/_img/smile/37.gif)
![](/_img/smile/37.gif)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/309734/
Dodatok pre Eso: Inak, ja rozumiem AKO má signál R1 riadiť pomerné otvorenie. Nechápem len PREČO by to mal robiť práve on.
Keď signál R1 je vlastne v prvom rade prienikom frekvenčných signálov, odvodených z kryštálu (plus ominózny štartovací signál K4a)... kdežto analógový signál -q2 je upravený výstup priamo z prúdoveho regulátora.
Hm.
Splinteroslav:
Matthias, vidím, že perodicita Tvojích návštev sa zvyšuje čo je dobré.
Uhm.
A takisto sa mi páči záujem o elektroniku narozdiel od takých prasačín ako napr. umelé oplodnenie a pod
Prečo si myslíš, že som sa vzdal úmyslu umelo Ťa oplodniť?
Lebo preberáme Esoidnú elektroniku?
Prosím Ťa, nebuď smiešny.
Porodíš Antikrista a hotovo.
Na Tvojom mieste by som už začal pomaly zháňať dojčenskú výbavičku.
jó poznáš napr. PSPICE??
Asi ako občanov Toga.
Viem, že existujú... to je tak všetko.
Prototypný Goriláč: .žiadne debiliny ktorým pomaly nerozumeju ani opravári v depách....žiadna zložitá fyzika a zložité zapájanie !!!žiadne píly,zapaľovacie signály..
jednoduchší a učinnejší systém (aspon ked sa často necvaká) a to odporová regulácia trebárs z gorče alebo dvojičky !!!
Keby takto rozmýšľal aj Fred Flinstone... A namiesto vymýšľania lepších a rafinovanejších pascí si šiel radšej honiť bakuľu... tak dodnes sedíme v jaskyni.
Ovšem ništ proti Gorilám a Dvojičkám.
Šak nech si cvakajú, vykurujú a iskria.
Mňa len proste baví odhaľovať krásy analógovej elektroniky z 80-tych rokov. Uvedom si, že sa rýpeme priamo v lebkovnici 362.001.
No fantázia.
Keď signál R1 je vlastne v prvom rade prienikom frekvenčných signálov, odvodených z kryštálu (plus ominózny štartovací signál K4a)... kdežto analógový signál -q2 je upravený výstup priamo z prúdoveho regulátora.
Hm.
Splinteroslav:
Matthias, vidím, že perodicita Tvojích návštev sa zvyšuje čo je dobré.
Uhm.
A takisto sa mi páči záujem o elektroniku narozdiel od takých prasačín ako napr. umelé oplodnenie a pod
Prečo si myslíš, že som sa vzdal úmyslu umelo Ťa oplodniť?
Lebo preberáme Esoidnú elektroniku?
Prosím Ťa, nebuď smiešny.
Porodíš Antikrista a hotovo.
Na Tvojom mieste by som už začal pomaly zháňať dojčenskú výbavičku.
jó poznáš napr. PSPICE??
Asi ako občanov Toga.
Viem, že existujú... to je tak všetko.
Prototypný Goriláč: .žiadne debiliny ktorým pomaly nerozumeju ani opravári v depách....žiadna zložitá fyzika a zložité zapájanie !!!žiadne píly,zapaľovacie signály..
jednoduchší a učinnejší systém (aspon ked sa často necvaká) a to odporová regulácia trebárs z gorče alebo dvojičky !!!
Keby takto rozmýšľal aj Fred Flinstone... A namiesto vymýšľania lepších a rafinovanejších pascí si šiel radšej honiť bakuľu... tak dodnes sedíme v jaskyni.
Ovšem ništ proti Gorilám a Dvojičkám.
Šak nech si cvakajú, vykurujú a iskria.
Mňa len proste baví odhaľovať krásy analógovej elektroniky z 80-tych rokov. Uvedom si, že sa rýpeme priamo v lebkovnici 362.001.
No fantázia.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/309656/
Zdravím cvlapci...ked tak teraz sledujem vašu debatu kde neviem pomaly prečítať podaktoré výrazy nieto ich ešte pochopiť nedajbože aj tušiť o čom točíte....tak mám jeden podvratný ale presto jednoduchší a učinnejší systém (aspon ked sa často necvaká) a to odporová regulácia trebárs z gorče alebo dvojičky !!! žiedne somariny ktoré neviem možno ako pozapájal aj sám autor..žiadne debiliny ktorým pomaly nerozumeju ani opravári v depách...starý dobrý stykač nejaký ten odpor a ide sa !!! žiadna zložitá fyzika a zložité zapájanie !!!žiadne píly,zapaľovacie signály a v konečnom dosledku to nerobí ani žiadne nedovolené spetné prudy !!!! tom..a matias...nechcete sa zamyslieť nad tým ????
![](/_img/smile/11.gif)
![](/_img/smile/11.gif)
![](/_img/smile/11.gif)
![](/_img/smile/14.gif)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/309588/
Matthias, vidím, že perodicita Tvojích návštev sa zvyšuje čo je dobré.
A takisto sa mi páči záujem o elektroniku narozdiel od takých prasačín ako napr. umelé oplodnenie a pod
jó poznáš napr. PSPICE??
nemá niekto náhodou kompletnú dokumentáciu k nejakej rušňovej dióde na účely simulácie a hrania sa trebárs v tom SPICEi?? Vďaka
A takisto sa mi páči záujem o elektroniku narozdiel od takých prasačín ako napr. umelé oplodnenie a pod
![](/_img/smile/28.gif)
![](/_img/smile/11.gif)
jó poznáš napr. PSPICE??
nemá niekto náhodou kompletnú dokumentáciu k nejakej rušňovej dióde na účely simulácie a hrania sa trebárs v tom SPICEi?? Vďaka
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/309549/
Splinter: Vôbec nechápem, prečo sa tu nado mnou tak rozplývaš.
Veď ja sa len nevinne vypytujem... bo ma to baví. To Tom je onen Borec, to Eso... Ten Plechový Analóg
Od dáva rozumy a know-how.
Tomáš, inak baví ma to tu ukrutne!
Jak za starých časů. Akurát s tým rozdielom - drahé Eso - že tentoraz sa Ti tu vŕtame priamo v mozgu. V Tvojich riadiacich obvodoch.
A zisťujeme - ako sám píšeš- že Tvoje mentálno-elektronické pochody "... nastavujú iba odpory.
To vieš analógova elektronika.
"
Viem... viem.
![](/_img/smile/72.gif)
Už chápem, prečo si občas taký "rozladený".
Rád by som Ti inak pripomenul, že taká 184.5 vykonáva tú istú činnosť s mikročipom a programom na pár riadkov
Dobre, tak som si kopol.
Slasť najväčšia.
Teraz vážne. Back to business.
"... Otázka: Od čoho teda závisí doba trvania impulzu? Správne, od doby trvania signálu R."
Asi ma zabiješ... Ale vôbec mi to neni jasné.
Viacero vecí mi vŕta v lebke.
Musím ich sem vyflusnúť a Ty mi ich môžeš jednu za druhou vyvrátiť, oukej?
Za prvé.
Stále nechápem, kam zmizol v Tvojom opise regulačnej slučky signál... eeeh očkaj idem s Tvojimi obrázkami... signál -q2.
Logicky mi totiž vychádza, že absolútnym základom, absolútnou alfou a omegou pri fázovej regulácii kotevných meničov musí byť výstup z regulátora prúdu.
Inak ten celý slávny blok analógovej regulácie Y3 je pre srandu králikov... Sekundu, podarilo sa mi vyliať komplet kolu po stole, pitchi.
No, už som to poutieral.
Kde sme to?
Výstup regulátora prúdu.
Sám píšeš, že signál +q1 ide (po prechode A1) na vstup zosilňovača A2 a výstupný signál pri prepínaní frekvencie vhodne zoslabujú preklopené komparátory A4, A6, A7 - (pravdepodobne zatvorením tranzistora A21, A22 a A28 - ak je to osmička) aby sa pri skoku na vyššiu frekvenciu "nezmenilo pomerné otvorenie a teda aj prúd".
Výsledný takto upravený signál je -q2. (na výstupe A3)
Nie je najmä toto požiadavka na pomerné otvorenie?? Riadiaca dĺžku impulzu?
S tým, že signál -q2 ešte došteluje regulátor dorovnánia.
Následne sa výsledok ako referenčný signál porovná s pílou (ktorú spustí zánik R1, áno) a komparátor A5 (nevidím na to dobre, obrázok je rozmazaný) vyšle v konečnom dôsledku zapaľovací impulz na zhasínací tyristor.
Vieš prečo mi toto vŕta v lebke?
Tri veci.
Prvá.
Tá regulačná krivka EDB-2, ktorú si poslal.
Oukej, možno mi niečo uniká.
Možno na to riadne nevidím, lebo je to v mizernej kvalite (môj obrázok šak nebude o ništ lepší, neboj :D)
Predpokladám, že znázorňuje priebeh signálu +q2, v závislosti na +q1.
Oukej. Firáš dá mašinu do výkonu, krabička mrnčí na 33,3 Hz.
+q1 na výstupe regulátora prúdu rastie a rastie, až dosiahne hodnotu 1,45 V. Odvodený signál q2 na výstupe A2 má v tomto okamihu hodnotu 2,7 V, nie?
Odrazu preklopí príslušný komparátor a zníži q2 na minimálnu hodnotu. To preto, lebo sme zároveň prešli na trojnásobne vyššiu frekvenciu - 100 Hz. Takže q2 sa znížilo na najnižšiu hodnotu, aby pomerné otvorenie ostalo nezmenené. A mašinka nám netrhala. (ak toto nesúvisí s dĺžkou kotevných impulzov, tak neviem čo)
Teraz +q1 ďalej narastá.
Dohodli sme sa, že výstup z regulátora prúdu je monotónny, lineárny.
Pri dosiahnutí hodnoty 2,85 V preklopí druhý komparátor.
Opäť - prechod na trojnásobne vyššiu frekvenciu - 300 Hz.
Analógová zložka kladnej polarity, ktorú privedie preklopený komparátor zavretím tranzistora na vstup zosilňovača A2 nám opäť zníži q2 na minimálnu hodnotu. Čiže fázová regulácia vráti kotevné impulzy ná základnú dĺžku, opäť ten istý dôvod.
Ovšem za
Veď ja sa len nevinne vypytujem... bo ma to baví. To Tom je onen Borec, to Eso... Ten Plechový Analóg
![](/_img/smile/26.gif)
Tomáš, inak baví ma to tu ukrutne!
Jak za starých časů. Akurát s tým rozdielom - drahé Eso - že tentoraz sa Ti tu vŕtame priamo v mozgu. V Tvojich riadiacich obvodoch.
A zisťujeme - ako sám píšeš- že Tvoje mentálno-elektronické pochody "... nastavujú iba odpory.
To vieš analógova elektronika.
![](/_img/smile/37.gif)
Viem... viem.
![](/_img/smile/14.gif)
![](/_img/smile/72.gif)
Už chápem, prečo si občas taký "rozladený".
Rád by som Ti inak pripomenul, že taká 184.5 vykonáva tú istú činnosť s mikročipom a programom na pár riadkov
![](/_img/smile/14.gif)
Dobre, tak som si kopol.
![](/_img/smile/2.gif)
Teraz vážne. Back to business.
"... Otázka: Od čoho teda závisí doba trvania impulzu? Správne, od doby trvania signálu R."
Asi ma zabiješ... Ale vôbec mi to neni jasné.
![](/_img/smile/14.gif)
Viacero vecí mi vŕta v lebke.
Musím ich sem vyflusnúť a Ty mi ich môžeš jednu za druhou vyvrátiť, oukej?
Za prvé.
Stále nechápem, kam zmizol v Tvojom opise regulačnej slučky signál... eeeh očkaj idem s Tvojimi obrázkami... signál -q2.
Logicky mi totiž vychádza, že absolútnym základom, absolútnou alfou a omegou pri fázovej regulácii kotevných meničov musí byť výstup z regulátora prúdu.
Inak ten celý slávny blok analógovej regulácie Y3 je pre srandu králikov... Sekundu, podarilo sa mi vyliať komplet kolu po stole, pitchi.
No, už som to poutieral.
Kde sme to?
Výstup regulátora prúdu.
Sám píšeš, že signál +q1 ide (po prechode A1) na vstup zosilňovača A2 a výstupný signál pri prepínaní frekvencie vhodne zoslabujú preklopené komparátory A4, A6, A7 - (pravdepodobne zatvorením tranzistora A21, A22 a A28 - ak je to osmička) aby sa pri skoku na vyššiu frekvenciu "nezmenilo pomerné otvorenie a teda aj prúd".
Výsledný takto upravený signál je -q2. (na výstupe A3)
Nie je najmä toto požiadavka na pomerné otvorenie?? Riadiaca dĺžku impulzu?
S tým, že signál -q2 ešte došteluje regulátor dorovnánia.
Následne sa výsledok ako referenčný signál porovná s pílou (ktorú spustí zánik R1, áno) a komparátor A5 (nevidím na to dobre, obrázok je rozmazaný) vyšle v konečnom dôsledku zapaľovací impulz na zhasínací tyristor.
Vieš prečo mi toto vŕta v lebke?
Tri veci.
Prvá.
Tá regulačná krivka EDB-2, ktorú si poslal.
Oukej, možno mi niečo uniká.
Možno na to riadne nevidím, lebo je to v mizernej kvalite (môj obrázok šak nebude o ništ lepší, neboj :D)
Predpokladám, že znázorňuje priebeh signálu +q2, v závislosti na +q1.
Oukej. Firáš dá mašinu do výkonu, krabička mrnčí na 33,3 Hz.
+q1 na výstupe regulátora prúdu rastie a rastie, až dosiahne hodnotu 1,45 V. Odvodený signál q2 na výstupe A2 má v tomto okamihu hodnotu 2,7 V, nie?
Odrazu preklopí príslušný komparátor a zníži q2 na minimálnu hodnotu. To preto, lebo sme zároveň prešli na trojnásobne vyššiu frekvenciu - 100 Hz. Takže q2 sa znížilo na najnižšiu hodnotu, aby pomerné otvorenie ostalo nezmenené. A mašinka nám netrhala. (ak toto nesúvisí s dĺžkou kotevných impulzov, tak neviem čo)
Teraz +q1 ďalej narastá.
Dohodli sme sa, že výstup z regulátora prúdu je monotónny, lineárny.
Pri dosiahnutí hodnoty 2,85 V preklopí druhý komparátor.
Opäť - prechod na trojnásobne vyššiu frekvenciu - 300 Hz.
Analógová zložka kladnej polarity, ktorú privedie preklopený komparátor zavretím tranzistora na vstup zosilňovača A2 nám opäť zníži q2 na minimálnu hodnotu. Čiže fázová regulácia vráti kotevné impulzy ná základnú dĺžku, opäť ten istý dôvod.
Ovšem za
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/309528/
medzi tým návalom vďaky cítim aj isté srdečné pobavenie, keď si Ťa predstavujem, jak lúštiš generátor zapaľovacích impulzov a šomreš nahlas, jak by si to riešil programom na jeden riadok... Tak ale Tom, je to Eso!! Mašina Tvojho nicku! :D
No, dnes to nebolo iba pri šomraní, keď som ráno ťahal so sebou nechutne pomaľovaných 5 kg šalátov, som na Teba klial aj celkom nahlas.
A potom za bzučiacim peršingom som preberaným a po sedačkách porozkladaným bzučivom dve hodiny okupoval celú jednu štvorku vo vozni.
každopádne, začínam v tom nachádzať aj ja určité pobavenie.
S nami peršingami je sranda.
Alebo presnejšie, čo nám už iné ostáva.
No, dnes to nebolo iba pri šomraní, keď som ráno ťahal so sebou nechutne pomaľovaných 5 kg šalátov, som na Teba klial aj celkom nahlas.
A potom za bzučiacim peršingom som preberaným a po sedačkách porozkladaným bzučivom dve hodiny okupoval celú jednu štvorku vo vozni.
každopádne, začínam v tom nachádzať aj ja určité pobavenie.
S nami peršingami je sranda.
![](/_img/smile/14.gif)
Alebo presnejšie, čo nám už iné ostáva.
![](/_img/smile/37.gif)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/309473/
Matthias:
Signál R1-4...
Ach jo...
Múdra literatúra uvádza, že R1 a R2 sú teda riadiace signály generátora píly 1. a 2. fázy.
R1 = S1 + K4aR . R21
R2 = S2 + K4aP . R22
R3 = S3 + K4bR . R23
R4 = S4 + K4bP . R24 (v knihe ja zas chyba)
R-kový signál teda začne vädno s S-kovým (jeho zostupná hrana generuje hlavný impulz pre menič) a predlžuje sa o časť "K4XX . R2X".
To v praxi znamená, že pokiaľ pri minimálnom pomernom otvorení je R-kový signál prakticky totožný s S-kovým, avšak s narastajúcou požiadavkou na pomerné otovorenie sa predlžuje.
Po jeho skončení sa spustí generátor píly pre regulátor dorovnania, po jej pretnutí referenčným signálom sa vygeneruje F-kový signál a jeho nábežná hrana vygeneruje zhasínací impulz na tyristory.
Teda v globále, najprv časovo nepremenný signál "S" vygeneruje hlavný impulz v pravidelnom frekvenčnom takte, súčasne s ním nabehne aj časovo variabilný R-kový signál, ktorého koniec vygeneruje pílu a tá po pretnutí dorovnávacieho signálu vygeneruje F-kový signál, ktorého nábežná hrana privádza impulz na zhas. tyristor a zatvára menič.
Otázka: Od čoho teda závisí doba trvania impulzu?
Správne, od doby trvania signálu R.
som pochopil tak... že zapaľovacie impulzy na zhasínacie tyristory sa pália na každej frekvencii v závislosti od dĺžky signálu R1-R4 a veľkosti referenčného signálu proti píle komparátora F1-F4... Pričom ale referenčný signál je odvodený _iba_ z výstupu regulátora dorovnávania.
No, ja tomu chápem teda trochu inak.
Ale nevadí.
Signál +q1 - výstup z regulátora prúdu - (predpokladajme, že počas rozjazdu monotónne narastá) vstupuje po zosilnení do komparátorov A4,6,7. Ich referenčný signál a teda okamih preklopenia je cez odpory nastavený na rôzne hodnoty, a síce 2,05 V, 2,85 V a 6,5 V.(ak neuvažujem hysterézu pri zostupe, viď obr.) Dostávaš zaujímavú a užitočnú, tzv. "tvoriacu krivku EDB-2".
Postupne, ako komparátory preklapajú, vydávajú na výstupoch zmenu log. úrovne čoby signály K2, K3 a K4 negované.
Tieto zmeny logických úrovní, ako už vieš v boolovej logike spôsobia zmenu frekvencie z 33 1/3 na 100, zo 100 na 300 a z 300 na H100 Hz.
Všetko pekné;
teraz však navyše musíš zmenšiť aj dobu trvania impulzu na minimálnu hodnotu, aby sa ti pri zvýšení frekvencie skokom nezmenilo pomerné otvorenie a teda aj prúd.
Monotónne -povedzme že lineárne- narastajúci signál +g1 treba v týchto okamihoch vhodne "zraziť" dolu. To má na starosti zosilňovač A2, kde o potrebné skokové zníženie doby impulzu sa postarajú práve skokom sa meniace logické vstupy K2,3,4-neg.
Chytré, však?
Presná hodnota napätia, na ktorú signál po zmene frekvencie +q2 spadne, ladia a nastavujú zas iba odpory.
To vieš analógova elektronika.
Teraz by si sa už mohol spýtať iba na jedno:
Ako zo signálu R dostaneme signál F?
Ako dokáže pri zmenách frekvencie tento lineárne narastajúci signál zmeniť dobu trvania impulzu?
No nejak tak, že R-ko taktuje (nuluje a štartuje) genátor píly zopnutím tranzistorov A9,A25. Čím sme s pomerným otvorením ďalej, tým táto píla pretne tvoriacu krivku neskôr a komparátor neskôr vyšle signál F1, F2 negované pre vznik zhasínacích impulzov. A tu v komparátoroch A5, A8 sa navyše stretáva a jemne dolaďuje aj s našími vstupmi regulátora dorovnania +d, -d.
Tak nejak by to mohlo byť, dúfam, že som dačo vrámci písaného slova nedomotal.
...a je Ti zodpovedaná aj ďalšia otázka ohľadom princípu prepínania frekvencií.
Páči sa, ako bonus pre lepšie pochopenie nejaké detailnejšie dúvisiace obrázky:
Signál R1-4...
Ach jo...
Múdra literatúra uvádza, že R1 a R2 sú teda riadiace signály generátora píly 1. a 2. fázy.
R1 = S1 + K4aR . R21
R2 = S2 + K4aP . R22
R3 = S3 + K4bR . R23
R4 = S4 + K4bP . R24 (v knihe ja zas chyba)
R-kový signál teda začne vädno s S-kovým (jeho zostupná hrana generuje hlavný impulz pre menič) a predlžuje sa o časť "K4XX . R2X".
To v praxi znamená, že pokiaľ pri minimálnom pomernom otvorení je R-kový signál prakticky totožný s S-kovým, avšak s narastajúcou požiadavkou na pomerné otovorenie sa predlžuje.
Po jeho skončení sa spustí generátor píly pre regulátor dorovnania, po jej pretnutí referenčným signálom sa vygeneruje F-kový signál a jeho nábežná hrana vygeneruje zhasínací impulz na tyristory.
Teda v globále, najprv časovo nepremenný signál "S" vygeneruje hlavný impulz v pravidelnom frekvenčnom takte, súčasne s ním nabehne aj časovo variabilný R-kový signál, ktorého koniec vygeneruje pílu a tá po pretnutí dorovnávacieho signálu vygeneruje F-kový signál, ktorého nábežná hrana privádza impulz na zhas. tyristor a zatvára menič.
Otázka: Od čoho teda závisí doba trvania impulzu?
Správne, od doby trvania signálu R.
som pochopil tak... že zapaľovacie impulzy na zhasínacie tyristory sa pália na každej frekvencii v závislosti od dĺžky signálu R1-R4 a veľkosti referenčného signálu proti píle komparátora F1-F4... Pričom ale referenčný signál je odvodený _iba_ z výstupu regulátora dorovnávania.
No, ja tomu chápem teda trochu inak.
Ale nevadí.
Signál +q1 - výstup z regulátora prúdu - (predpokladajme, že počas rozjazdu monotónne narastá) vstupuje po zosilnení do komparátorov A4,6,7. Ich referenčný signál a teda okamih preklopenia je cez odpory nastavený na rôzne hodnoty, a síce 2,05 V, 2,85 V a 6,5 V.(ak neuvažujem hysterézu pri zostupe, viď obr.) Dostávaš zaujímavú a užitočnú, tzv. "tvoriacu krivku EDB-2".
Postupne, ako komparátory preklapajú, vydávajú na výstupoch zmenu log. úrovne čoby signály K2, K3 a K4 negované.
Tieto zmeny logických úrovní, ako už vieš v boolovej logike spôsobia zmenu frekvencie z 33 1/3 na 100, zo 100 na 300 a z 300 na H100 Hz.
Všetko pekné;
teraz však navyše musíš zmenšiť aj dobu trvania impulzu na minimálnu hodnotu, aby sa ti pri zvýšení frekvencie skokom nezmenilo pomerné otvorenie a teda aj prúd.
Monotónne -povedzme že lineárne- narastajúci signál +g1 treba v týchto okamihoch vhodne "zraziť" dolu. To má na starosti zosilňovač A2, kde o potrebné skokové zníženie doby impulzu sa postarajú práve skokom sa meniace logické vstupy K2,3,4-neg.
Chytré, však?
Presná hodnota napätia, na ktorú signál po zmene frekvencie +q2 spadne, ladia a nastavujú zas iba odpory.
To vieš analógova elektronika.
![](/_img/smile/37.gif)
Teraz by si sa už mohol spýtať iba na jedno:
Ako zo signálu R dostaneme signál F?
Ako dokáže pri zmenách frekvencie tento lineárne narastajúci signál zmeniť dobu trvania impulzu?
No nejak tak, že R-ko taktuje (nuluje a štartuje) genátor píly zopnutím tranzistorov A9,A25. Čím sme s pomerným otvorením ďalej, tým táto píla pretne tvoriacu krivku neskôr a komparátor neskôr vyšle signál F1, F2 negované pre vznik zhasínacích impulzov. A tu v komparátoroch A5, A8 sa navyše stretáva a jemne dolaďuje aj s našími vstupmi regulátora dorovnania +d, -d.
Tak nejak by to mohlo byť, dúfam, že som dačo vrámci písaného slova nedomotal.
...a je Ti zodpovedaná aj ďalšia otázka ohľadom princípu prepínania frekvencií.
![](/_img/smile/3.gif)
Páči sa, ako bonus pre lepšie pochopenie nejaké detailnejšie dúvisiace obrázky:
![](/_img/smile/67.gif)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/309468/
páni Matthias, kde si sa toto všetko naučil?? Toto učia na žurnalistike alebo pravidelne jedávaš divé bobule s monoliticky integrovaným operačným zosilňovačom v kôstke a delta-dopovanou šupkou??
v každom prípade by som sa mal ako študent FEI STU v odbore mikroelektronika hanbiť v kúte alebo v strojovni mašiny, keď vyštudovaný žurnalista toto všetko ovláda...
ale podľa opisu toho riadiaceho obvodu od Esíčka popradského by som mohol v rámci dlhej chvíle skúsiť navrhnúť reálne zapojenie, napr. v prostredí XILINX
![](/_img/smile/50.gif)
![](/_img/smile/40.gif)
v každom prípade by som sa mal ako študent FEI STU v odbore mikroelektronika hanbiť v kúte alebo v strojovni mašiny, keď vyštudovaný žurnalista toto všetko ovláda...
![](/_img/smile/7.gif)
![](/_img/smile/67.gif)
ale podľa opisu toho riadiaceho obvodu od Esíčka popradského by som mohol v rámci dlhej chvíle skúsiť navrhnúť reálne zapojenie, napr. v prostredí XILINX
![](/_img/smile/35.gif)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/309327/
Čo nechápem nad budením?
Nóóó... uniká mi jedna vec.
Keď si pozrieš ypsilón trojku, blok analógovej regulácie.
Som si tu k svojej veľkej radosti našiel aj blokovú schému rozmenenú na drobné (tj. rezistoríky, potenciometríky, tranzistoríky a operačné zosilňovače)
Ma fascinuje, že tie prudko sofistikovane sa tváriace nárastové členy, súčtové a bohvie čo ešte... sú zas len kus kremíku. Obyčajný operačný zosilňovač.
To sa tu akože nadchýňam týmto zistením ako človek mimo fachu.
:D Ako žurnalista :D
Vieš čo mi uniká?
Regulátor napätia na kotvách.
Ak sa mi na to kukneš, karta EAR-1 (3015).
Pred ňou je karta EDC-3, kde sa upravuje signál wE.
A za ňou je EDC-3 (3011)
Podľa toho, jak som to pochopil.
Prinicipiálne.
Regulátor napätia ma trebárs nemennú požiadavku na kotevné napätie.
A túto požiadavku porovnáva so skutočným kotevným napätím.
Čižeeee... aby si zas nepovedal, že konkrétne konkrétne...
Požiadavkou je Wid (?) - odvodený z wE
Skutočná hodnota lezie z karty EAX-3, vstupné signály uAD, uBD
No a teraz.
Jak zrýchľujeme, kotevné napätie narastá.
To sme ešte vo fáze rozjazdu prúdovej regulácie Pulz-Delta-Áčok.
(od tých 0 do cca 60-70 km/h trebárs)
Tak keď na vstup regulátora skutočná hodnota narastá, zmenšuje sa rozdiel medzi vstupnými signálmi.
Takže regulátor by mal svoj výstupný signál WiE znižovať. (čím klesá požiadavka na budenie).
To je všetko moc pekné.
Ale peršoun odbudzuje až pri Pulz-Delta otvorených na 0,9.
Resp. neodbudzuje počas úvodnej fázy rozjazdu.
Jak to, že budiaci prúd teda vtedy neklesá.
Má v tom prsty pomer WiE/wE? (karta EDC-3 3011)
Tam sa k výstupu z regulátora napätia pričítava henten pomer WiE/wE a ja nechápem prečo.
Súvisí toto s tým?
----
No a zapikuj Splintera pod zelený smrek.
Kľudne môžeš.