Dopravná politika Slovenskej republiky
Už veľa dní diskutujeme o perspektívach železničnej dopravy na Slovensku na stránkach MÁV. Dovolil som si založiť novú tému, preto, aby sme sa mohli sústrediť na podstatné - akú máme predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať o 10 - 15 rokov.
Na úvod pár poznámok. O budúcnosti železníc na Slovensku predovšetkým rozhodne:
Či vo vedení slovenských železničných spoločností budú mať manažmenty víziu, čo chcú dosiahnuť, či budú mať predstavu, aké by mali byť slovenské železnice v horizonte 10 - 15 rokov. Či sa nájde dostatok osobností, ktoré dokážu silou argumentov získavať podporu odborných i politických kruhov, podnikateľov ale aj verejnosti. Či sa nájde politická strana, ktorá bude mať vo svojom programe reálnu podporu modernizácie a rozvoja železníc, aby dosiahli európsku úroveň. Či sa myslenie manažmentov bude uberať v negatívnej rovine obmedzovania osobnej dopravy alebo v rovine pozitívneho myslenia a expanzie. Či Slovensko, bude mať záujem o železnicu a ak áno, o akú železnicu. V neposlednom rade rozhodne aj postoj železničiarov na všetkých postoch. Aj tento web vytvára určitú mienku o železnici. Denne ho čítajú stovky ľudí.
Akú máte predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať v rokoch 2010 - 2020?
Podradené diskusné témy
http://ekonomika.sme.sk/c/5791403/stat-planuje-prepustit-pattisic-zelezniciarov.html
k našej diskusii zo dňa 3.2.2011:
http://www.vlaky.net/online/diskusia/tema.asp?id=230378&kat=1&najdi=520072&n#5
Došlo na moje slová, so schválením peňazí na diaľnice to nebude také jednoduché, ako si u nás prestavovali.
http://ekonomika.sme.sk/c/5789405/vedu-za-dialnice-nevymenia-brusel-na-stavbu-d1-neprida.html
Na margo Kórejcov..aj Slovák dostane podporu na vytvorenie pracovných miest ak ich vytvorí naraz 500..lenže keď naši viac ako podnikať sa vedia len nahrabať (česť výnimkám, poznám aj čisto slovenské firmy ktoré fungujú už dlho a expandujú)
Ako vyzerá podľa najnovších správ, deň D ohľadom toľko diskutovaného plánu sa opäť odkladá:
http://ekonomika.sme.sk/c/5768314/program-revitalizacie-zeleznic-bude-meskat.html
Splinter určite sa našli aj takí podnikatelia ktorí niečo priniesli ale aj takí ktorí prišli zobrali daňové prázdniny dotácie na zamestnancov a potom v klude odišli......
určite aj naši polnohospodári sú na rovnakej úrovni ako iní v EU tvrdiť že naši sú lajdáci a len načahujú ruky je veelmi demagogické......Naši polnohospodári boli zlikvidovaný ponovembrovými vládami,vidiek dnes ani neexistuje kto sa chce zamestnať musí do mesta do korejskej alebo inej azijskej firmy.....pritom naši neboli konkurencieschopní pre menší objem dotácií ako dostávajú ich kolegovia v EU toto je dôvod a nie údajná lenivosť......
No a čo sa týka Figeľa a kresťanstva - z osobného rozhovoru s ním viem, že sa jedná o ťažkého heretika... (hoci, to je už mimo témy)
nemeckým...
POľnohospodárstvo..vieš koľko ide do toho dotácii a furt je málo?? 1 MILIARDA € na asi 60 tisíc zamestnancov a pritom polka potravín je dovezená zo zahraničia. Dotácie 0,5 milióna korún na jedného zamestnanca, teda asi 25 000 Sk hrubá mzda. Nemusia nič zasadiť a družstevníci si môžu vyložiť nohy. A pritom priemerná mzda v poľnohospodárstve je polovica z toho. V USA sa vyleje MIssissippi do kukuričného poľa a už sa musí aj u nás zdražovať. Na západe na priemernej farme pracuje farmárova rodina a pár pomocníkov. Sám pán majiteľ keď chce niečo zarobiť tak si musí sadnúť do traktora a kombajnu. Nie si sadnúť do auta a ísť načahovať paprčou pred ministerstvo ako je to bežné u nás...
Ja som mal tiež veľké problémy s hľadaním práce. na jednej strane máme vysoké odvodové zaťaženie práce, na druhej strane je v každej vysoká škola a živíme kadejakých príživníkov a lenivých darebákov
Splinter: Ešte mi nikto zatiaľ nevyčíslil skutočný prínos niektorých investícií, keď štát dal 10 ročné daňové prázdniny + poskytol finančnú pomoc niektorým fabrikám. Tu by ma tiež zaujímala návratnosť ,,pôžičiek´´, ako sa to tu vykrikuje trebárs Cargu a pod. To isté by ma zaujímalo, koľko platíme členské do Európskej únie. Všade sa píše, ako nečerpáme eurofondy a všetci dobre vieme, koľko birokracie je okolo toho, či aj tu neprerábame. Či sa nám to čo do toho vrážame naozaj vracia späť.
Mám asi blbé názory, ale som ovplyvnení minulou dobou, keď sa moji rodičia vracali domov s úsmevom / nenásilným, ako poznáte z filmov usmievať a mávať/ , do práce odchádzali s úsmevom. Rodičia komunisti neboli, ako deti sme chodili na náboženstvo, do kostola. Nikto rodičov za to nenaháňal, ako stále niekto spomína Štb - akov a pod / asi nestíhali/. Otec robil na družstve, mama v administratíve. Bez úplatkov sme sa dostali na školy. Že nebolo niečo v obchodoch? Ja neviem, mlieko, chleba, mäso bolo vždy, akurát to malo jeden obal a nie sto rôznych trblietavých ako dnes a hlavne to malo chuť. S holou riťou sme nechodili, boli sme slušne oblečený. Na dovolenky nám stačili podnikové chaty v Bojniach. Po riviérach sme netúžili, stačilo plážové kúpalisko v Prievidzi.
Obrat šťastia nastal v roku 1989 – Čarnogurský chcel mať súkromne hospodáriacich roľníkov, tak rozbil družstvá , majetky. Ako to dopadlo vidno dnes, ešte dnes sa z toho poľnohospodári nevedia spamätať. Keďže sa rodičom blížil dôchodkový vek, začali pribúdať vrásky, kde sa zamestnať a pod. takže šťastie a hlavne úsmev sa akosi stratil. Dnes sú dôchodcovia a ja zatiaľ ,,slušne ´´ zarobím. Takže si všeličo môžem dovoliť, ale aj tak mi stále niečo chýba...
Ten úsmev ...pohoda... Všetky dnešné výdobytky techniky, tovar v obchodoch a tú najúžasnejšiu jedinú odpoveď dnešných mladých ľudí pri ankete či poznajú 17. november 1989 a čo priniesol - že slobodu cestovať na ,,západ´´ by som hneď vymenil za ten úsmev a pohodu , radosť chodiť do práce s vedomím, že sa mi nemôže tak ľahko stať , že zajtra do nej už nepôjdem a nebudem mať z čo živiť rodinu.
Kuva asi fakt starnem a to som v najlepšom produktívnom veku
A čo sa týka údajného odrezania od sveta po zrušení (možno len časti) vlakov - dnes chodí z Brezna do Tisovca cez pracovný deň 6 vlakov, v sobotu 4 a v nedeľu 5. Pritom busov chodí cez pracovný deň 15, v sobotu 10 a v nedeľu 14. O akom odrezaní od sveta teda chceme hovoriť?
Trať z Brezna do Tisovca má zmysel zachovať ako technickú pamiatku s turistickou prevádzkou, ale jej význam pre bežnú dopravnú obslužnosť sa bohužiaľ dnes blíži k nule. A tiež si môžeme položiť otázku, čo vlastne miestni urobili na propagáciu turistického potenciálu trate a okolitého kraja. V Rakúsku by už okolo podobnej trate dávno stál náučný turistický chodník s informačnými tabuľami pri zaujímavých objektoch a s pútačmi na prístupových cestách. A čo stojí tu? Okolo trate nič, tisovecký portál tunela pod Dielikom treba hľadať lupou a bordel okolo neho radšej nekomentovať, možnosti slušného ubytovania a stravovania v okolí takisto. Nariekať a nadávať na zlých kapitalistov miestni vedia, ale s pohnutím rozumom a rukami už je to bohužiaľ horšie...
1. v jednej z tých plechových hál som pracoval. Áno, dostali daňové prázdniny. Ale keby tu neboli - mal by štát nejaké dane?? Nie. Ale mal by navyše pár stoviek nezamestnaných, deficit v SocPoist a náklady na poistné v zdravotnej poisťovni, náklady na sociálne dávky. Tá plechová hala mala 1000 zamestnancov, ale všade po okolí asi 6 alebo 7 subdodávateľov a v nich ďalších min. 3000 ľudí. Priemerná čistá mzda bola 500€ a cesta do/z roboty bola firemnými busmi do 50km zadarmo. Takýto zamestnanec má 2 - 3krát vyššiu kúpnu silu než nezamestnaný, čiže keď si môže dovoliť dvakrát viac, nepriamo dáva prácu napr. zamestnancom v obchode, službách a pod. Čiže prínos tej jednej haly s 1000 ľudmi je asi 6 - 7 tisíc ľudí čo si nájdu prácu, platia dane a odvody a nie sú na krku štátu.
2. Denne sa nikto nemusí hlásiť - buď raz za týždeň alebo dva, neviem presne alebo VPP alebo aktívne si hľadanie práce. Sociálne dávky pochádzajú z platov pracujúcich občanom tak musia byť nejaké pravidlá na ich poskytovanie
3. Ak má hovorca ZSSK pravdu, tak počet cestujúcich je 20000 ročne alebo 55 denne alebo 4 - 5 cestujúcich na vlak. Takže v priemere 5 cestujúcich, ktorí zaplatia cestovné na tejto trati 5 x 1,5€ = 7,5€ ale strata je stále 250€. Tržby pokrývajú iba 3% nákladov. Ukáž mi napr. v ideálnom Švajčiarsku trať, kde sa jedným vlakom vezie v priemere 5 ľudí a tržba z cestovného pokrýva iba 3% nákladov
Čo sa stane po 10 rokoch, keď sa skončí zmluva z ministerstvom dopravy a železnica dostane zase nižšiu štátnu dotáciu. Zase sa dostane do straty , zase použijete systém ,,zrušme´´ - nebudeš mať lokálky, tie si už zrušil, tak prídu na rad aj tie 600 vkové rýchliky. Hm..čo ty na to...