Dopravná politika Slovenskej republiky
Už veľa dní diskutujeme o perspektívach železničnej dopravy na Slovensku na stránkach MÁV. Dovolil som si založiť novú tému, preto, aby sme sa mohli sústrediť na podstatné - akú máme predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať o 10 - 15 rokov.
Na úvod pár poznámok. O budúcnosti železníc na Slovensku predovšetkým rozhodne:
Či vo vedení slovenských železničných spoločností budú mať manažmenty víziu, čo chcú dosiahnuť, či budú mať predstavu, aké by mali byť slovenské železnice v horizonte 10 - 15 rokov. Či sa nájde dostatok osobností, ktoré dokážu silou argumentov získavať podporu odborných i politických kruhov, podnikateľov ale aj verejnosti. Či sa nájde politická strana, ktorá bude mať vo svojom programe reálnu podporu modernizácie a rozvoja železníc, aby dosiahli európsku úroveň. Či sa myslenie manažmentov bude uberať v negatívnej rovine obmedzovania osobnej dopravy alebo v rovine pozitívneho myslenia a expanzie. Či Slovensko, bude mať záujem o železnicu a ak áno, o akú železnicu. V neposlednom rade rozhodne aj postoj železničiarov na všetkých postoch. Aj tento web vytvára určitú mienku o železnici. Denne ho čítajú stovky ľudí.
Akú máte predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať v rokoch 2010 - 2020?
Podradené diskusné témy
Celý rozhovor: http://www.silnice-zeleznice.cz/clanek/rast-hospodarstva-sa-da-zabezpecit-vyrazne-len-tak-ked-budeme-budovat-alebo-ked-budeme-niekde-investovat-rozhovor-s-ing-lubomirom-vaznym/
![](/_img/smile/32.gif)
![](/_img/smile/38.gif)
![](/_img/smile/37.gif)
ale na to, ze Gasparovic kupil pozemok za nizku cenu, pridu novinari az po 10tich rokoch tyzden pred volbami
A čo sa týka "špinavej" kampane ohľadom voľby prezidenta, netreba ani príliš dlhú pamäť - každý má príležitosť na vlastné oči práve teraz vidieť, z ktorej strany sa valí viac špinavostí.
ak myslis tie letaky o autonomii, tak doloz dokaz, ze to bolo z Gasparovicovho tabora. Na druhej strane asi nie je normalne, aby jeden nemenovany politik robil pocas volebneho moratoria kampan Ivete Radicovej v madarskej televizii
Ešte nemáš ani zďaleka toľko rokov, čo pán Gašparovič, ale pamäť Ti už aj tak prestáva slúžiť? Inak by si mohol vedieť, že kauzu nahrávok starostu Rače v čase jej objavenia novinári pomerne intenzívne riešili...
A čo sa týka "špinavej" kampane ohľadom voľby prezidenta, netreba ani príliš dlhú pamäť - každý má príležitosť na vlastné oči práve teraz vidieť, z ktorej strany sa valí viac špinavostí.
v ziadnom pripade neobhajujem pochybne transakcie, ale jedna sa o spinavu kampan voci panovi Gasparovicovi
![](/_img/smile/4.gif)
Nejčtenější slovenský deník Nový čas uveřejnil devět dní před druhým kolem prezidentských voleb článek, ve kterém uvádí, že slovenský prezident Ivan Gašparovič koupil pozemek u Bratislavy za zlomek tržní ceny. Gašparovič obhajuje svůj rezidentský post s podporou vládních stran Směr-SD a SNS. Jeho soupeřkou je kandidátka opozice Iveta Radičová.
Ivan Gašparovič a jeho manželka koupili podle slovenského deníku v roce 1999 pozemek v Limbachu u Bratislavy za zlomek tržní ceny. List to napsal s odvoláním na kupní smlouvu. Prodejcem byla společnost Železniční stavitelství, kde Silvia Gašparovičová působila jako společnice a v jejíž privatizaci se měl podle některých slovenských politiků Gašparovič výrazně angažovat. Reakci prezidenta deník nepřinesl. Nový čas uvádí, že Gašparovičovi získali od Železničního stavitelství parcelu s plochou 594 metrů čtverečních za 300 slovenských korun za metr čtvereční. Později na ní dostavěli své rodinné sídlo. Deník uvádí, že tehdy se podle starostky Limbachu Anny Hrustičové pozemky prodávaly i za dva tisíce slovenských korun za metr. V roce 1994, kdy prý Železniční stavitelství pozemek získalo, měla parcela údajně tržní hodnotu tisíc slovenských korun za metr čtvereční.
(E15)
Úroveň NUTS 1 platí pre územia s počtom obyvateľov 3 - 7 miliónov (SR), NUTS 2: 800 tis - 3 mil. (v SR 3+1 - bývalé kraje), NUTS 3: 150 - 800 tis (v SR 8 krajov),...
Čiže z hľadiska EÚ a porovnávania s inými štátmi nie je na Slovensku problém mať keď tak aj 20 krajov, každý s cca 250 tis. obyvateľmi, stále to budú NUTS 3 a stále sa budú zgrupovať do NUTS 2 (zrejme 3+1)...
normálne mi narástli rožky...
![](/_img/smile/5.gif)
Rozdelenie na kraje, je to v podstate jedno, lenže zlé rozdelenie (v prípade SR) vytvára rôzne komplikácie pre samotných občanov kraja (neprirodzené centrá, umelo nakreslené hranice a jej dôsledky - školstvo, zdravotníctvo, doprava,...) a pre kraj spôsobuje veľmi nepružnú a ťažkopádnu možnosť akejkoľvek optimalizácie.
Sídlo kraja v RS skutočne regiónu nijak extra nepomôže.
Diaľková doprava na trati ZV - ZA, podľa vzdialenosti je to skôr medziregionálna nie diaľková doprava, často využívaná až ako doprava regionálna (najvhodnejšia kategória vlakov - R).
čo sa týka krajov, niektoré mestá ako napr. Trnava alebo Žilina majú dnes ďaleko väčší význam ako v minulosti, preto sú krajskými mestami
existoval aj návrh, že Bratislava sa stane samostatným krajom, zvyšok bratislavského kraja prejde do Trnavského kraja, čím im bude umožnené o.i. aj čerpanie z eurofondov (spadnú pod hranicu 75% priemeru EÚ), vytvorí sa Spišský kraj a Zemplínsky kraj, alebo kombinácia Spišsko-šarišský, Košicko-zemplínsky a pod.
ani v ČR nie je rešpektovaná historická zemská hranica Moravy a Sliezska, napr. Jihlavský kraj je napoly v Čechách, napoly v Morave
nech už je krajov koľkokolvek, ale vždy je to v mysliach kompetentných niečo zmeniť a urobiť niečo pre svoj región..a to sa týka aj zabezpečenia dopravnej obslužnosti
Na margo toho delenia...
Ja si na to síce veľmi nepamätám, ale viem, že kedysi bolo Slovensko rozdelené na tri kraje a všetkým to bohato stačilo. A keď náš spiš rozdelili na Prešovský a Košický kraj, tak to nám urobili škrt cez rozpočet. Ale ono je to v podstate jedno...
chvalabohu že máme len 8,lebo niekto chcel ešte viac..
mali by sme sa oveľa lepšie keby sme mali menej krajov,okresov.to všetko sú ludia úradníci ktorých máme na obyv snáď najviac v Europe.
Ja by som videl riešenie v spojení trnavského a nitrianskeho kraja a spojením žilinského s trenčianskym približilo by sa to členeniu predmníchovskému.....
kde by sme došli keby každá pomenovaná oblasť Slovenska bola krajom
Hont,Tekov,Záhorie,Poddunajsko,Turiec,Spiš,Abov,ŠAriš,Zemplin,Horná Nitra,Orava,Kysuce,Tatry,Spiš.......
o tom kde je sídlo kraja moc nezáleží,záleží však aká je infraštruktúra a keď Gemer nemá dobrú tak mu pomôže velké......keď bude sídlo kraja v RS
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Slovak_counties_of_1918.png
alebo za 1.ČSR
http://sodb.infostat.sk/sodb/slovak/1921/mapa1921.htm
alebo za prvej Slovenskej republiky
http://sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Slovak_Republic_1939_45_Administrative_Map.png
a potom po roku 1960
ale späť k vlakom, presne ako píšete. Na diaľkovú dopravu je použiteľný ťah CZ- Kúty- BA- NZ- HU, potom trate 120+127+180. Ešte by som sem zaradil NZ-ZV-KE a ZV- Vrútky. Ostatné sú v podstate len lokálky
čo sa týka vlakov, tak rýchliky bude platiť štát. Teda k dobre rozumiem, štát ich vyčlenením km vlastne zagarantuje
Naozaj len hypoteticky...
Napísal som niekde, že geomorfologická štruktúra má byť jediným určujúcim prvkom delenia? Písal som o BB kraji, kde som konkrétne myslel hlavne na východnú časť (gemer), ktorá tam nijako nesedí, stačí letmý pohľad do mapy ...veď aj ty sa tu zastávaš prirodzených regiónov a toto nemá s prirodzenosťou spoločné nič ...mne sa najviac páči pôvodné župné rozdelenie z prvej republiky, prípadne pospájanie niektorých týchto regiónov do väčších celkov, no v žiadnom prípade nie ich rozdeľovanie ako je tomu dnes na Spiši, Gemeri, Ponitrí, Záhorí či Zemplíne
- na Slovensku sú 2 (max 3) trate, kde má zmysel hovoriť o diaľkovej dopravev vo vnútroštátnej doprave len pri 1-2. A to: BA - ZA - KE (+ výbežky z CZ), CZ - BA - NZ - HU, a tá tretia hypoteticky BA - BB. (inde len medziregionálne R)
- tieto vlaky sú dnes zahrnuté v ZVVZ, no sú rôzne snahy o ich zmeny do podoby nad vlakov, ktoré nie sú určené bežnému smrteľníkovi, čo odrzkadľuje postoje MDPaT SR a kolegu splinterX, že sú to vlaky zbytočné.
Zr vlaky, to, že vlak BB - ZA má z nezistených príčin kategóriu Zr a nie R, neznamená, že Zr je diaľkovým alebo medziregionálnym vlakom.
Slovenské kraje
Hranice krajov by mali tvoriť prirodzené bariéry (tie spôsobili aj kultúrne rozdiely v minulosti) => prirodzené centrá regiónov. Z dopravného hľadiska potom vytvárať kruhovité tvary. Potom z toho vyjde niečo ako: BA - mesto, BA, NR, ZA, BB/ZV, PP, KE, RS, MI. No toto už je priveľká rozdrobenosť...
Je to na rozsiahlu diskusiu.
milan_BJ, geomorfologicky úplne odlišné, to mám chápať ako? Podľa tohto kritéria by sme mali veľký západoslovenský kraj a potom každú kotlinu ako samostatný kraj (Horehronie, Liptov, Spiš, Gemer, Žilinská kotlina, Považské Podolie,...)...
Pretoze su to zvasty na kvadrat...