Dopravná politika Slovenskej republiky

A ak chceme na Slovensku skutočne pružnú, "modernú" a priepustnú železničnú sieť bude potrebné zvyšovať aj priespustnosť na hlavných vnútroštátnych ťahoch - napr.zvyšovanie priepustnosti na trati Kozárovce - Zvolen, kde sa kvôli zastaralým (z r.1993) zab.zar. nevyužívajú výhybne, lebo sa šetrí na výhybkároch. (paradoxné je, že kým tu sa šetrí, v každej stanici s reléovkou je po jednom výhybkárovi, ktorý celý deň nerobí "nič")

Přímé vlaky Trenčín - Prievidza nikdy nejezdily. Ale otec si pamatuje, že koncem 50. let jel nějakým parním vlakem z Bánovec do Prievidze, ale byl to mimořádný vlak - nějaká slavnost byla v Bojnicích, už neví ale co. Jinak ta spojka byla funkční do 80. let, pak už sloužila jako odstávka pro nákladní vozy a pak už fungovala jen ze Źabokrek. Před Chynoranmi ve směru od Trenčína jsou však ještě torza bývalých mechanických návěstidel, kterými se tato spojka kryla.
Jinak velice fandím úváhám o nějakých zrychlených vlacích z Trenčína do Nitry, ale to už asi bohužel nebude. Při pohledu na trať 143 by byl člověk velice rád, kdyby přidali alespoň 1 - 2 osobáky. Odjezdy z Trenčína v 5:46, 13:47, 15:02 a 17:42. jen o víkendu navíc v 9:35 připomíná jizdní řád mikrobusu z nějaké obce do její odlehlých kopanic. Éra slavného šestivozového motorového rychlíku Brno - Nové Zámky se už nikdy nevrátí.

Upresním stav na trati Šurany - Prievidza, vo všetkých staniciach ručne stavané výhybky, návestidlá bez rýchlostnej sústavy. Výnimkou sú jedine Lužianky a Prievidza nákl.st.
Trať Lužianky - Leoplodov:
Rýchlostná svetelná sústava v Hlohovci, Rišňovciach, Alekšinciach. Ústredne stavané výhybky v Hlohovci (elektromechanika), Alekšince (reléovka).

Okrem projektov, ktoré sa do budúcnosti už realizujú by som ešte zarýpol do výstavby druhej koľaje v úseku Nové Zámky - Šurany, Sliač - Radvaň, pretože v týchto tratiach je obrovský potenciál v osobnej dorpave a môžeme očakávať pokračovanie súčasného trendu - zvyšovanie frekvencie vlakov (aspoň do r.1998)...

jalabert: Zdvojkolajnenie juzneho tahu pri sucasnej intenzite vraj nema zmysel. Teraz je tato trat ciastocnej prerusovane 2-kolajna. Ked som siel tadial raz Gemeranom do Kosic, medzi ZV a KE som zazil 2 krizovania na sirej trati s osobakmi a ziadne nakladaky. Ta trat vedie dost riedko osidlenymi regionmi a navyse je aj velmi zle trasovana vzhladom k sucasnym poziadavkam, lebo vlastne ide o pozliepane trati spajajucich slovenske regiony s Budapestou z cias Uhorska. Severny tah nie je dovod odlahcovat. Ten uz zdaleka nie je vytazeny na 100%. Ved medzi BA a Puchovom nie je a ani nebude auoblok. Myslim, ze modernizacia by mala zmysel hlavne na trati Komarno - NZ - NR - TO - PD a NR - Leopoldov. Tam je velky potencial, ktory nestiha pokryt hlavne z hladiska zab. zar. zastarala trat, ako sa pise v poslednych prispevkoch.

Myslim, ze nema zmysel uvazovato nejakych rychlodrahach s 200km/h rychlostou, na to tu nie je priestor. To by tie vlaky zastavovali v Ba, Ke a max Ziline, inac by to nemalo zmysel. A tie tri mesta su velmi malo.
Ja by som mozno navrhoval investovat do elektrifikacie a na niektorych usekoch zdvojkolajnenia trate Zvolen- Lucenec- Kosice. Trochu by sa uvolnila severna trasa a prospelo by to rozvoju chudobnych juznych regionov.

Nick: Myslím, že priamy vlak TN-PD nikdy nechodil a podľa mňa by ani nemal zmysel (vzdialenosť po ceste o dosť menšia ako po železnici). Skôr by sa dalo uvažovať o Zr v relácii TN - TO - NR - NZ - KN, alebo aspoň v jej časti, ten by mal skôr šancu konkurovať busom.

Nick: Tiez ma napadla taka relacia. Chcelo by to nejaku solidnu motorovu jednotku stylu 840, ktora by umoznovala rychlu uvrat v Chynoranoch. Zeleznicne spojenie je co do km o dost dlhsie ako cestne a pri nizkej priepustnosti (a casovo narocnych krizovaniach) trate Chynorany - Trencin by som sa obaval o schopnost casovo konkurovat busom.

Zelená: Pred koridorovou spomaľovacou katastrofou v úseku BA-Leopoldov boli na tom rýchliky BA-PD čo sa týka cestovnej doby do Prievidze či Partizánskeho oproti busom pomerne dobre - bus 3:10 - 3:30, vlak okolo 3 hodín. Takže ak sa podarí budúci rok dokončiť úsek BA-Leopoldov a ak by bolo možné nasadiť na prievidzské rýchliky rušne radu 2016 ÖBB (v úseku BA-Leopoldov by mohla využiť maximálnu rýchlosť 140 km/h, odstránenie 10-15 minútového preprahu v Leopoldove, svižnejšie rozjazdy), busy by sa na vlak nechytali dokonca ani pri ponechaní tratí 140 a 141 v dnešnom stave. Samozrejme by to chcelo aj zvýšiť počet priamych spojov BA-PD, potenciál cestujúcich tu jednoznačne je...

Je zajímavé, že v úseku Topoĺčany - Lužianky je traťová rychlost 100 km/h. Ovšem vzhledem k nefunkčnímu zab. zař. na všech stanicích je prakticky nevyužitelná. Osobák vzhledem k tomu, že stanice jsou od sebe po 2 km, se na tu 100 ani nestačí rozjet a už musí brzdit, rychlík Prievidza - Blava ji využije tak max. na polovině úseku. Je to škoda, takto vlak nestačí konkurovat těm desítkám dálkových busů z Partizánského, Bánovec n.B. a Topoľčan do Blavy, příp. Nitry.

Nečakajte, že niekto bude investovať do tratí, po ktotých nejazdí žiadny EC alebo Nex len preto, aby sa obyčajný človek dostal do cieľa skorej. Veď vládne BMW s prednosťou v jazde to zvládnu bez problémov. A obyčajný občan?
A tie drôty na nízkych kolíkoch určite neboli na elekrtiku, lebo v oblasti žije veľa cigošov, a už by boli preč. Skorej sú to drôty na ovládanie vchodových návestidiel a výhybiek. Neviem, nevidel som.

Vy ste tu vsetci taki idealisti, nechcem Vam to brat, ale ja si myslim, ze zeleznice budu o tom istom aj v roku 2010. Co sa tyka momentalnych uprav na trati BA-Kosice, tak to ma byt ukoncene v roku 2012. Ja si nemyslim, ze sa bude robit nieco ine s tratou, ci vozovym parkom... ja by som bol tiez rad keby to bolo inak, ale momentalne je zeleznica urcena hlavne pre nakladne vlaky ktore zarabaju vysokym funkcionarom na platy... Pripadne rychlodrahy ludia nezaplatia ani v horizonte dvadsat rokov, budeme radi, ak sa bude chodit rychlejsie v tom roku 2012... a okrem toho, ludia si nic nevazia... vid pic

Nie je co riesit.

Ale predpokladam, ze kym ide o trat nadregionalneho vyznamu, neskonci ako muzeum. Kedze na nej vlastne "je planovana" elektrifikacia, tak si snad na to niekto spomenie (samozrejme az po dokonceni vsetkaho ostatneho) a spoji to aj s modernizaciou ZZ, tak ako ZV-BB.
Dnes som cestoval po spominanej trati a tak trochu som si vsimal jednotlive sucasti ZZ. Vlastne ani nebolo co v tej tme, kedze zavory su velakrat rucne, znamenia dava zamestnanec, svetelne navestidla su v: PD, Zemianskych Kostolanoch, Zbehoch. Na trati 141 su spominane navestidla uz vsade.
Videl som po ceste v tej tme par petrolejovych navesti.
Dalej telegrafny drot na malych kolikoch popri trati. Vyhybky povacsinou ovladaju vyhybkari na stavadlach.
Kedze som nesiel smerom Luzianky - Nitra - Surany..., viem si len spomenut, ako je to tam, ale to by som asi velmi netrafil.
Povie mi niekto, na co su v Aleksinciach (141) nachystane kolajove polia uz asi 3 roky? Videl som ich davnejsie uz aj v HC.

Snad sa do roku 2010 niecoho dockame, potom uvidime, ako to tam bude vyzerat. Ja sa osobne tesim na obchvat okolo PD, ktory sa ma zacat buduci rok stavat a R2ojku, ktora sice potrva dlhsie, ale do roku 2010 by to mohlo byt celkom v pohode. Rozhodne to s cestou vyzera veselsie ako s tratou v dotknutej lokalite.
Snad sa este niekedy tade budem vozit vlakom, potom, ked prejdem na gumove kolesa, len tak, kvoli nostalgii a spomienke na studentske casy...

Braňo veľmi pekne vystihol súčasný stav na trati 140....

Ja by som len dodal porovnanie s r.1975, napr.trať
Levice - Nové Zámky - spoejnie trvalo 1 hod 40 min
Topoľčany - Nitra - 60 min
Rok 2005
Levice - Nové Zámky - 1 hod 5 min
Topoľčany - Nitra - 60 min

Zatiaľ čo na drvivej väčšine slovenských tratí došlo k obrovskému skrátiu jazdných dôb, na trati Nitra - Prievidza vôbec...

Na tejto trati nie je elektrifikácia a tým pádom ani kábelizácia telekom a ani silová. To sú podmienky pre akékoľvek úvahy o modernizácii. V pôvodných plánoch, ktoré boli uverejňované začiatkom r. 2000, bola táto trať a trať 135 a časť trate 130 od Štúrova po N. Zámky až v poslednej etape, tuším v 5. s plánovaným ukončením niekedy okolo r. 2010. Táto trať je charakteristická nahustenosťou obcí vedľa seba. Ešte viac je to zrejmé keď idete po ceste I/64, prakticky idete z obce do obce, kde len jednotlivé tabule, ktoré označujú hranice obcí, sú tesne vedľa seba. A toto práve by mohla využiť železnica, ovšem až potom, keby boli vybudované zab. zariadenia v staniciach a vlaky by mohli plne využiť traťovú rýchlosť.

Vysvetli mi niekto jednu vec? Je instalacia elektrickych prestavnikov vyhybiek a elektronickeho zab. zar. namiesto rucne stavanych vyhybiek, nezavislych navestidiel a draho platenych (vzhladom k veciam, ktore robia) vyhybkarov na kazdom zhlavi naozaj tak draha investicia, aby sa nesplatila usetrenim miezd prepustenych ludi povedzme za 10 rokov? Ako moze byt nejaka technologicky prekonana releovka lacnejsia ako elektronika? Obavam sa, ze odpoved znie asi tak, ze tieto technologie su sice jednoduche, ale predavaju sa priserne draho na to, aby sa v nasich podmienkach oplatili. Ved navrhnut elektronicky obvod alebo naprogramovat program, ktory by od stavu sady prepinacov/vstupov (vyhybiek, ...) generoval rozne signaly (navesti, ...) musi zvladnut aj sikovnejsi gymnazista. Viem, ze mi niekto povie, ze v mojich uvahach nieco chyba. Tak teda cakam, ze mi poviete co . Zdoraznujem, ze nepoznam presnejsie principy jednotlivych typov zab. zariadeni, ale mam technicke vzdelanie. Chapem zaostalost zeleznic co sa tyka trati, HDV, voznov, lebo to su naozaj velke investicie, ale zab. zariadenia - teda el. obvody, pocitace, vedenia, navestidla, prestavniky, kol. obvody/poc. naprav ... by mali byt oproti tomu len smietkou. Vyvedie ma niekto z nevedomosti?

Ja by som sa vrátil ešte k trati 140 NZ_PD
Veľmi súhlasím s Branom,čo napísal,keby sa robila len "mierna" modernizácia na tejto trati aj to by veľmi pomohlo.Táto trať je dobre trasovaná,len strašne zastaralá...mestá na nej Nitra,Topoľčany,Partizánske,Nováky väčšinou stanice nie sú ďaleko od sídiel.Takže os.doprava by bola celkom dobre využívaná aj ŽSR by sa modernizácia oplatila zrušením výhybkárov príp.aj výpravcov t.j. by sa jej znížili náklady.
Takže trať v úseku Šurany -NR nevidím veľké problémy pre úpravu na rýchlosť 100km/h,musela by sa hlavne zrekonštruovať stanica Ivanka pri nitre ,samozrejme Nitra,Lužianky by mohli dialkovo obsluhovať Zbehy a Jelšovce,rekonštruovať Koniarovce,Ludanice nejakým druhom Testu nemuselo by to byť hneď elektronické stavadlo,napr.pri modernizácii koridorových tratí by sa sem mohla presunuť časť zariadení,napr.sa uvažuje o zrušení žst tvrdošovce atd..Naozaj je zaražujúce že 9o% staníc má miestne stavané výmeny to znamená,že každý vlak musí brzdiť na 40 km/h,to znamená žeby sa oplatilo nejaký druh zab.zar.kde by výhybky boli závislé od vch.náv.t.j.to by sa dalo aj pri kľúčovom systéme dalo uvažovať o elektromagnetickej zámke a pod.
Ďalej napr.Chynorany by mohli dialkovo obsluhovať Bošany,Žabokreky,Rybany.
Tak napr. ak by R z Prievidze do TO nemusel brzdiť pri každej stanici na 40km došiel by určite do TO o 10 min skôr.Dnešný stav na tejto trati ,je tak žalostný,že ak sa nebude modernizovať cestujúcich bude ubúdať,vlakov bude ubúdať,alebo trať zostane v tomto stave a vyhlási sa za múzeum.

brano: časť o kombinovanej doprave je diskutabilná, môže sa o nej uvažovať iba v niektrorých oblastiach Slovenska, napr. priesmyky Donovaly, Šturec, Kremnické Bane. Sponzorovanie kombinovanej dopravy by bolo pre spoločnosť prospešné, aj keď nie zrovna z finančného hľadiska, ale z iného: jedná sa o dva národné parky, jedno z najväčších stredísk cestovného ruchu, to čo sa tam deje každú zimu nemusím písať, nehody, zdržania, pri niekoľkostolitrových nádržiach kamiónov a prípadnej nehode hrozí obrovská ekologická havária /pod Donovalmi a Šturcom sú zdroje pitnej vody pre pol stredného Slovenska../
Na to však by bolo treba "trochu" upraviť trať 170 pre nákladnú dopravu, hoci nech radšej sa postaví tunel rovno od Banskej Bystrice po napr. Turček, nech je prierezovo vhodný na prepravu naložených kamiónov, ďalej na rýchlikovú osobnú dopravu, ďalej elektrifikovaný atď...

splinterX: Zavedenie nejakej všeobecnej železničnej povinnosti by podľa mňa narobilo viac škody než úžitku - zvýšenie nákladov pre dopravcov aj pre občanov, z daní ktorých by sa tá sranda musela zaplatiť. Skôr by bolo riešením vyrovnanie cien za cestnú aj železničnú DC a hlavne zvýšenie konkurencieschopnosti nákladných železničných dopravcov - čomu pripravovaná privatizácia Carga možno pomôže, ale možno aj nie (nie som jasnovidec).

Neviem, či porovnávanie Slovenska so Švajčiarskom je tým pravým orechovým - predsa len taký Gotthardský priesmyk je o niečom inom ako Donovaly či Branisko a stavba či údržba infraštruktúry vo švajčiarskych podmienkach je o dosť náročnejšia...

brano: tak predsa
..inak mohli by u nás platiť zákony o povinnosti uskutočňovať tranzitnú kamiónovú dopravu formou kombinovanej dopravy po železnici no nie??

K tej ropno-automobilovej lobby: Spomínam si, že raz som v akomsi ekonomickom plátku čítal rozhovor so šéfom jednej automobilky. Okrem iného ten chlapík tvrdil, že by bol rád presunutiu väčšej časti nákladnej dopravy z ciest na koľaje, pretože potom budú prázdnejšie cesty a jeho zákazníci budú mať väčšiu radosť z jazdy. Takže až taká čiernobiela situácia zasa nie je. V prípade slovenských politikov by som videl problém skôr v ich nekompetentnosti a presadzovaní prízemných záujmov ako dohadzovanie kšeftov pre svojich kamarátov - ak by mal Proko...ovič viac kamarátov na ŽSR a ZSSK, to by sme asi všetci len tak čumeli na rozvoj železníc...