Dopravná politika Slovenskej republiky

Viem, že to tak nebolo zamýšľané, ale titulok má úplnú pravdu - (použiteľná) železničná doprava je na Slovensku naozaj hudbou budúcnosti.

*Plán obnovy je nastavený ekologicky. Železničná doprava je hudbou budúcnosti, tvrdí Heger*

https://ekonomika.pravda.sk/ekologia/clanok/598857-plan-obnovy-je-nastaveny-ekologicky-zeleznicna-doprava-je-hudbou-buducnosti-tvrdi-heger/

**.....Zámerom je kontinuálne pokračovať
v elektrifikačných prácach v smere na
Banskobystrický kraj (prioritne v úseku
Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou a výhľadovo v úsekoch Moldava nad
Bodvou – Fiľakovo a Fiľakovo – Zvolen).....**

Miro79, čo Ďalej sa pýtaš? Nič. Koľko takýchto výhľadových plánov už bolo. Veľa ajajáj.

Sme sa pobavili, čo máme ďalej?

Pre mna, pre zaciatok staci, ak minister dopravy bude sikovny manazer a spolu s novym vedenim statnych firiem a NAKA prednostne odstavi nosicov ruksakov a zabavi ich majetky. Aby sa ostatni mohli plne sustredit na pracu v prac.naplni, za ktoru beru platy.

Nech všetko zastavia, povytrhajú koľaje natiahnu asfaltky a ''konečne'' budú mať vlády SR od železnice pokoj.
Už mi tí hovnivály vo vláde, čo ničomu nerozumia lezú na nervy.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/6506329-vlaky-zhltnu-coraz-viac-matovicov-rezort-chce-skrtat

Bude sa rušiť. Albánsko, náš vzor!

Allegro: berme, že objednávka krajov by mohla byť reálna aj pri počte 4, tak ako sa to v konečnom dôsledku aj rysuje. BA+TT+NR, TN+ZA, BB a východ.

1.región trate 11X, 13x, 120 po Piešťany, 140 po Topoľčany/Chynorany, 150 po Levice
2. región trate. 120 NMV-PB-(ZA), 12X, 14X, 180 po Hrádok, 170 po Štubňu a po BB, 181...
3. región trate 150 od Levíc do ZV, 16X po Plešivec, Horehronie po Telgárt + Tisovec z oboch strán
4. Od Štrby na východ, od Plešivca na východ

Na západ od nás, sú kraje aj múdrejšie rozdelené, ako u nás. U nás regionálne doprava napr. na trati 130 ide cez 3 kraje, ako sa dohodnú ?? Samosprávne delenie v SR je naprd. Mali by byť 3 kraje, väčšie okresy a potom by sa dalo uvažovať o objednávaní regionálnej dopravy krajom !!!

Problém, ktorý popisuješ je dôsledok nekoncepčného objednávania dopravy v štáte. Tu si štát objednáva kompletnú železničnú dopravu a kraje regionálnu autobusovú - pričom si z verejných zdrojov robia navzájom konkurenciu. Na západ od nás štát zabezpečuje len celoštátnu a medziregionálnu dopravu. Nejaké menšie územné celky (u nás kraje) si objednávajú kompletne celú regionálnu dopravu (a je jedno či je to vlak, bus, ...). Kraj by si sám spočítal, čo je pre neho výhodnejšie (lepšie) a určite by v tom istom čase neplatil dotáciu aj na vlak aj bus. Jedinú rolu štátu v regionálnej doprave by som videl v poskytovaní nejakej dotácie, aby motivoval kraje na preferovanie ekologickejšej dopravy.

Zrejme to tak je... A mám aj tip kto to tak naplánoval a už dávnejšie hlásal ako to tu neznáša. No radšej ho nebudem menovať.

Pozri, tam hore si už dávno vybrali trate na zastavenie os. prevádzky, príp. budúceho zrušenia trate. Oni budú robiť všetko preto, len aby znechutili ľudí a dosiahli svoj cieľ. Zatiaľ sa im to odporom verejnosti nedarí.....zatiaľ.

Dnes sa v mojom príspevku zameriam na jedinú železničnú trať so zachovanou osobnou vlakovou dopravou v okrese Zlaté Moravce. Konkrétne ide o trať Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou v cestovnom poriadku označenou číslom 151.
Začnem relatívne nedávnou históriou, pôvodne bolo na trati vedených 10 párov osobných vlakov. K 2. februáru 2003 bola, rozhodnutím ministerstva dopravy SR, osobná doprava na trati zastaven, po ohlasoch nespokojných obyvateľov bola osobná doprava obnovená k 15. júnu 2003 v obmedzenom rozsahu 4 páry vlakov a tento stav pretrval do dnešných dní. Čo sa týka obsadenosti vlakov bola aj po redukcii na slušnej úrovni. Vlaky tvorila väčšinou súprava motorový + prívesný vozeň. Od roku 2010 začali byť na trať nasadzované vtedy nové motorové jednotky typu 813/913. Vďaka nim začalo vlaky využívať omnoho viac ľudí. Potom však koncom roka 2015 boli tieto motorové jednotky presunuté do iných častí Slovenska a na vlaky boli nasadené motorové vozne 812 zo začiatku aj s prívesným vozňom od cca polky roka 2016 prestali jazdiť prívesné vozne aj napriek sťažnostiam ľudí, to malo za následok úbytok cestujúcich. Potom sa situácia ako tak stabilizovala až do konca roka 2019 kedy bol vo vlakoch aj napriek petícii železničiarov a nesúhlasu cestujúcich zrušený sprevádzajúci personál (vlakvedúci), ktorí najmä zabezpečovali predaj cestovných lístkov, od vtedy vo vlakoch platí takzvaný samoobslužný výpravný systém. To znamenalo ďalší odliv cestujúcich z týchto vlakov. Od decembra 2020 je na trati do denného obehu nasadzované jediné vozidlo a väčšina vlakov nemá prípoje k rýchlikom a od rýchlikov v Šuranoch. Všetky tieto opatrenia dopravcu ZSSK zavedené aj napriek nesúhlasu Nitrianskeho samosprávneho kraja a starostov a obyvateľov priľahlých obcí mali za následok rapídny pokles cestujúcich v týchto vlakoch. Nepomáha ani tomu nasadzované vozidlo motorový vozeň 812, v súčasnosti je tu nasadzovaný jediný klimatizovaný vozeň tohto typu avšak klimatizácia nie je funkčná, v týchto horúčavách je v interiéri vozňov aj tých ostatných neklimatizovaných minimálne 40° C. Všetky pripomienky od NSK alebo cestujúcej verejnosti a prevádzkových zamestnancov, či už o úpravu GVD alebo o zlepšenie kultúry cestovania sú zo strany kompetentných v ZSSK pravidelne zamietané. A pritom ľudia by tie vlaky radi využívali ale sú z nich vyháňaní.

Možno som sa nevyjadril správne, narážal som možno na predĺženie RJ liniek Praha-Brno-Bratislava a pod.

gvd žiadna trať na Slovensku by nebola zaujímavá pre súkromníka keby nemal dostať dotácie......Nato aby bola trať samofinancovatelná museli by byť mestá Nitra a Bratislava obidve aspoň milionové aby dokázali zaplniť vlak aj pri komerčnom nedotovanom cestovnom.....

''Napriek týmto výhodám je však potrebné aj dodať že aj po prípadnej elektrifikácii NR - LEo by jazda z NR do BA vlakom mohla vyjsť s 3 zastaveniami na 65 - 70 min'' - to je síce pravda, otázkou však je, čo by to urobilo s kapacitou trate cez Trnavu, nakoľko by šlo o novú, relatívne hustú vrstvu, ktorou by sa nedala nahradiť ani rozšíriť žiadna súčasná vrstva. Navyše by do Nitry trať prichádzala z opačnej strany, čo by znemožnilo prípadné ďalšie pokračovanie na stredné Slovensko. V krátkodobom horizonte by bola problémom aj dlhodobá výluka potrebná na prestavbu, čo pri šalianskej variante umožňuje realizovať takmer bez výluk. Šaliansky variant navyše umožňuje ''rozvoj'' aj smerom na Topoľčany, aj smerom na Moravce. Výhodou leopoldovského variantu by bola možnosť súvislého odklonu NZ-Leo-BA. V prípade realizácie šalianskeho variantu a elektrifikácie smerom na Leo, by bola možnosť viesť expresnú vrstvu z Nitry do Bratislavy a pomalšiu zónovú NR-LEO zástavkovo a ďalej do BA ako REX.
Čo sa týka šalianskeho variantu, myslím, že by relácia bola zaujímavá aj ako nedotovaná pre súkromného prepravcu.

ak by sme sa mali pozerať na tú trať z ekonomického hladiska návratnosti, tak to nikdy nemôže vyjsť......vlastne všetci by sme ušetrili keby od zajtra nešli žiadne vlaky.......
ja tam prínos vidím......ale pre realistov ktorí vidia že nie sú peniaze na jednoduchú udržbu existujúcich tratí , načo stavať nové.....ale predsa
- výrazné skratenie jazdnej doby z Nitry do BA do cca 1 hod
- nové smerovanie R vlakov z Prievidze cez Nitru
- možnosť pokračovania modernizácie na stredné Slovensko cez Nitru
- výrazné zníženie hlavne autobusovej dopravy , predpokladám že väčšina cestujúcich by pri hodinovom intervale prešla do vlakov , lebo hlavne ráno by bola cesta vlakom určite rýchlejšia a predvídatelnejšia.....
- uvolnenie kapacity v úseku BA - TT

Napriek týmto výhodám je však potrebné aj dodať že aj po prípadnej elektrifikácii NR - LEo by jazda z NR do BA vlakom mohla vyjsť s 3 zastaveniami na 65 - 70 min , pričom jazda cez Šalu so zastaveniami by tiež bola len o 5 - 10 min rýchlejšia.

Pokiaľ sa návratnosť pre prípadné nové trate nebude posudzovať podľa širších aspektov, návratnosť bude vždy nedosiahnuteľná. Navyše ak by rovnako rozmýšľali generácie pred nami, veľa tratí nemáme. Nová trať by mohla priniesť nielen samotné prepojenie Nitry a Bratislavy, ale aj zrýchlenie vlakov z BA do Prievidze, vytvorenie priamych hornonitrianskych liniek a trať sa môže stať aj počiatočným úsekom rýchlej železnice Bratislava - Zvolen (-Banská Bystrica). https://e.dennikn.sk/minuta/2426438

Keď Česko chce vlaky na Slovensko a Slovensko nechce :-D https://valassky.denik.cz/zpravy_region/zlinsky-kraj-chce-obnovit-spoje-na-slovensko-z-horni-lidce-i-pres-vlaru-20210512.html

Rozumiem, že všetko musí mať ekonomické krytie, ale ľudia asi do vlakov nenaskáču, ak sa nezmapujú ich potreby... Slovenská strana by nemusela čakať len na surový dopyt, ale sa aj posnažiť urobiť spojenia žiadané...

Aktuálne vyjadrenie ministra: REGIOJET KRITIZUJE ŠTÁT, ŽE NECHCE SÚŤAŽIŤ, NO DO SÚŤAŽE SÁM NEPREDLOŽIL ŽIADNU PONUKU
''Spôsoby, ktorými na Slovensku spoločnosť Regiojet, resp. jej majiteľ dlhé roky fungovali, sú preč. Nenechám sa totiž vydierať cez verejný nátlak, ani cez nekorektné zahlcovanie verejného priestoru polopravdami, či priamo klamstvami. Faktom je, že sme spustili súťaž na 10 ročnú prevádzku trate Bratislava – Komárno a teraz čakáme, či ponuky splnia kritériá súťaže a naše očakávania, najmä čo sa týka pomeru cena - kvalita. V opačnom prípade existuje možnosť, že súťaž zrušíme a budeme rokovať so záujemcami napriamo. To by ale neznamenalo, že takéto rokovania nebudú mať parametre transparentnej súťaže. V takomto prípade oslovíme všetkých relevantných hráčov na trhu a budeme od nich žiadať súhlas so zverejnením ponuky, tak, aby bola verejnosť transparentne informovaná. Až tu sa ukáže, kto a v akej miere má skutočný záujem o liberalizáciu tratí na Slovensku.
Jednej veci, ale celkom nerozumiem. Regiojet, ktorý do tejto istej súťaže nepredložil žiadnu ponuku, teraz verejne tvrdí, že štát nechce súťažiť. To mi nejak nevychádza… ??
Všetky obvinenia spoločnosti Regiojet, ktoré dnes zverejnil odmietame a považujeme ich za absurdné. Je mi jedno, či na akejkoľvek trati na Slovensku bude jazdiť červený, žltý alebo modrý dopravca. Mojím jediným cieľom je totiž zabezpečiť kvalitnú verejnú osobnú dopravu.''
Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby SR