Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
napriklad Premac (SK) alebo ŽPSV a.s. (ČR)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759481/
Zdravim pani, viete mi poradit od ktorej firmy (firiem) su nastupistne prefabrikaty na koridoroch?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759477/
Na fóre o 120-tke by som sa asi odpovede nedočkal, tak to hodím sem: Nevie niekto, prečo sa v Báhoni bez poriadnej náhrady rušila lávka pri zastávkovej budove? Priecestie tam bolo už predtým, ale budova je ďaleko od priecestia.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759475/
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna : Pred casom som sa tu vyjadril ako povazujem za skodu, ze tato trat sa nedostatocne vyuziva. Bolo tu aj zopar kritik, ako ta trat nema potencial. Nuz, dnes som si precital o tom zaujimavy clanok na sme.sk. Nejde sice o cezhranicne spojenie, ale aj spojenie na Poprad ma potencial a konecne sa hadam zacne viac vyuzivat trat za Lipanami.
http://lubovna.korzar.sme.sk/c/7744213/vlaky-medzi-popradom-a-lipanmi-chcu-nanovo-posilnit.html
http://lubovna.korzar.sme.sk/c/7744213/vlaky-medzi-popradom-a-lipanmi-chcu-nanovo-posilnit.html
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759445/
Ondro, nevieš čítať? Máš čakať...
Len aby to neblo ako u Ebenov: https://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=gawLMeqzqlY#t=76
Len aby to neblo ako u Ebenov: https://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=gawLMeqzqlY#t=76
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759434/
Ja som sa pytal na zvyklosti Francuzska (Madarska a inych 50Hz).
Zial, vela o nich neviem, inak by som porovnanal porovnatelne.
Kazdopadne tych vypinaciek a stahovaciek je u nas prebujnelo.
Tie iste vozy, co maju problem na ZSR, jazdili na EC/IC krizom krazom po Europe a nemali nejake zasadne problemy. Tak preco ich maju tu?
O vectronoch som zatial vela necital, urcite ich poruchy u nas suvisia aj s "narodnymi specifikami".
Ked zacali jazdit EC (Wien - Praha), zacala sa pisat kapitola s vypadavajucou a blbnucou klimatizaciou.... Zaujimave, ze tolke staznosti na tie vozy nemali Nemci, Svajciari....
Zial, vela o nich neviem, inak by som porovnanal porovnatelne.
Kazdopadne tych vypinaciek a stahovaciek je u nas prebujnelo.
Tie iste vozy, co maju problem na ZSR, jazdili na EC/IC krizom krazom po Europe a nemali nejake zasadne problemy. Tak preco ich maju tu?
O vectronoch som zatial vela necital, urcite ich poruchy u nas suvisia aj s "narodnymi specifikami".
Ked zacali jazdit EC (Wien - Praha), zacala sa pisat kapitola s vypadavajucou a blbnucou klimatizaciou.... Zaujimave, ze tolke staznosti na tie vozy nemali Nemci, Svajciari....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759428/
milloss:
Ta lepsia selektivita podla mna az taku rolu pri prevadzkovych zvyklostiach OBB asi taku velku rolu nehra.... Nech zostanu obe kolaje trebars 10s bez napatia..... Tazky naklad hore kopcom si to vsimne, ale lahky osobak frci dalej...
Nedeje sa to x-krat denne, iba raz za cas. Zato prejazdy spojkami sa deju furt a v tomto pripade sa daju prejst pod vykonom....
Asi to nebude taky strasiak, ako sa tu z toho robi....
Ta lepsia selektivita podla mna az taku rolu pri prevadzkovych zvyklostiach OBB asi taku velku rolu nehra.... Nech zostanu obe kolaje trebars 10s bez napatia..... Tazky naklad hore kopcom si to vsimne, ale lahky osobak frci dalej...
Nedeje sa to x-krat denne, iba raz za cas. Zato prejazdy spojkami sa deju furt a v tomto pripade sa daju prejst pod vykonom....
Asi to nebude taky strasiak, ako sa tu z toho robi....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759427/
priecne prepojenia su odskusane aj u nas. Pri rekuperacii by sa mali zacat vyuzivat viacmenej bezne. Pri jednosmernej trakcii ti tam ale moze vzniknut pekny niekolko kA prudik.
Netreba vyplakavat siahodlhymi prispevkami, treba pockat do konca roka, urcite sa udeje mnoho zmien uz aj postupne v priebehu roka.
Ondro: uz vies co som myslel pod lepsou selektivitou systemu napajania u nas oproti nemeckemu systemu?
pri pripadnej poruche sa v napajacke vypina len jeden rychlovypinac a druha kolaj "bezi" bez obmedzenia... resp. ak su stvorvazbove na DC vypne jedna dvojica
Netreba vyplakavat siahodlhymi prispevkami, treba pockat do konca roka, urcite sa udeje mnoho zmien uz aj postupne v priebehu roka.
Ondro: uz vies co som myslel pod lepsou selektivitou systemu napajania u nas oproti nemeckemu systemu?
pri pripadnej poruche sa v napajacke vypina len jeden rychlovypinac a druha kolaj "bezi" bez obmedzenia... resp. ak su stvorvazbove na DC vypne jedna dvojica
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759392/
A este jedna perlicka - tazke naklady.
Svajciari to riesia tak, ze hore kopcom 2 masiny vpredu a jedna vzadu, dole kopcom jedna vpredu a dve vzadu a brzdi sa rekuperacne. Kedze striedava siet z principu dokaze prijat rekuperovanu energiu, ani sa na striedavych lokomotivach nemontuje brzdovy odpornik.
Aj preto som sa tu stretol s prekvapenou reakciou, preco nebrzdia moderne masiny na AC do odporov. Nuz, vyrobcovia rataju, ze infrastruktura umoznuje rekuperovat.
Svajciari to riesia tak, ze hore kopcom 2 masiny vpredu a jedna vzadu, dole kopcom jedna vpredu a dve vzadu a brzdi sa rekuperacne. Kedze striedava siet z principu dokaze prijat rekuperovanu energiu, ani sa na striedavych lokomotivach nemontuje brzdovy odpornik.
Aj preto som sa tu stretol s prekvapenou reakciou, preco nebrzdia moderne masiny na AC do odporov. Nuz, vyrobcovia rataju, ze infrastruktura umoznuje rekuperovat.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759246/
Resp. tie vyhody - netreba stahovat medzi skupinami a na spojkach, mensie ubytky napatia v dosledku dvojnasobneho prierezu vodicov, rekuperacia bez problemov - tuto nevyhodu asi kompenzuju...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759245/
D.C. Z informacii, ktore mam, mi ten problem spojeny s paralelnym spojenim TV 1. a 2. TK az taky zavazny nepripada. Nikto to nejak nekritizoval.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759244/
D.C. Ono pri vypnuti vypinaca sa vyvod preskusa za par sekund (nepouziva sa autoreclose, ako u nas, skusa sa cez odpor cca 510ohm), takze masiny idu vybehom len tych par sekund plus cas do zapnutia vypinaca na masine.
Ak je zavada v jednej kolaji, ta sa opatovne nezapne, ale druha kolaj bezi (akurat s niekolkosekundovym prerusenim).
Kedze v Rakusku plati v pripade straty napatia, ze masina pokracuje vybehom po prve navestidlo zakazujuce jazdu, tak to kratkodobe prerusenie napajania sposobene preskusavanim vyvodu zas taku skodu nenarobi.
V pripade poruchy a trvaleho skratu musi uz jednat operator a ten poskodeny (stanicny alebo medzistanicny) usek odpoji. Zvysok trate zostava nadalej napajany obojstranne a paralelne.
Mozem sa skusit opytat, ako to operatori riesia...
Kedze aj ohrev vyhybiek visi na trolejovom vedeni a jeho napajanie byva zvycajne napajane len z jednej skupiny (parnej alebo neparnej), pri paralelnom spojeni TV zostava ohrev funkcny, aj ked je na trati niekde vyluka v prislusnej skupine (kolaji).
Ak je zavada v jednej kolaji, ta sa opatovne nezapne, ale druha kolaj bezi (akurat s niekolkosekundovym prerusenim).
Kedze v Rakusku plati v pripade straty napatia, ze masina pokracuje vybehom po prve navestidlo zakazujuce jazdu, tak to kratkodobe prerusenie napajania sposobene preskusavanim vyvodu zas taku skodu nenarobi.
V pripade poruchy a trvaleho skratu musi uz jednat operator a ten poskodeny (stanicny alebo medzistanicny) usek odpoji. Zvysok trate zostava nadalej napajany obojstranne a paralelne.
Mozem sa skusit opytat, ako to operatori riesia...
Kedze aj ohrev vyhybiek visi na trolejovom vedeni a jeho napajanie byva zvycajne napajane len z jednej skupiny (parnej alebo neparnej), pri paralelnom spojeni TV zostava ohrev funkcny, aj ked je na trati niekde vyluka v prislusnej skupine (kolaji).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759242/
D.C.
Ono to paralelne spojenie ja vraj aj z vykonovych dovodov.
U nas nebyva zvykom, aby jeden vlak tahali 3 loko s vykonom niekde ku 13-15MW.
V Rakuskych ci Svajciarskych pomeroch je to normalna zalezitost.
Kolega raz tak sledoval v Bludenz na obrazovke - jeden vyvod 900A, druhy vyvod okolo 900A, sumarny dodavany vykon z napajacky blizky nule.
Takze jeden tazky naklad hore vytahoval druhy tazky naklad iduci dole.
Dlzno povedat, ze zapadna rampa na Arlberg ma 31 promile a 2 masiny v cele a jedna na postrku je casty jav...
Ono to paralelne spojenie ja vraj aj z vykonovych dovodov.
U nas nebyva zvykom, aby jeden vlak tahali 3 loko s vykonom niekde ku 13-15MW.
V Rakuskych ci Svajciarskych pomeroch je to normalna zalezitost.
Kolega raz tak sledoval v Bludenz na obrazovke - jeden vyvod 900A, druhy vyvod okolo 900A, sumarny dodavany vykon z napajacky blizky nule.
Takze jeden tazky naklad hore vytahoval druhy tazky naklad iduci dole.
Dlzno povedat, ze zapadna rampa na Arlberg ma 31 promile a 2 masiny v cele a jedna na postrku je casty jav...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759240/
ondro
dakujem za info. Na ZSR a aj na SZDC su troleje napajane v zasade tak isto, z jednej zbernice, no s tym rozdielom, ze troleje nie su v dopravniach priecne prepojene... Moznost zopnutia tu je, no iba bez zataze pocas spinania (na priecne spinanie su pouzite odpajace). Pod zatazou je mozne priecne zopnut TV len v spinacke.
Vyhodou je Tebou popisana nevyhoda u OBB - pri pripadnej poruche sa v napajacke vypina len jeden rychlovypinac a druha kolaj "bezi" bez obmedzenia...
Co sa tyka moznej rekuperacie, tam by to priecne prepojenie urcite pomohlo, no mam pocit, ze najvacsim problemom pri rekuperacii u nas je legislativa...
Arthur Flury ma ten aut. delic aj na OBB. Nejake referencie su tu:
http://www.ppsinternational.in/download-area/arthur-flury/Automatic_Switched_Neutral_Section/6_Ref_list_ASNS.pdf
Mal by byt niekde v Bludenz-e.
dakujem za info. Na ZSR a aj na SZDC su troleje napajane v zasade tak isto, z jednej zbernice, no s tym rozdielom, ze troleje nie su v dopravniach priecne prepojene... Moznost zopnutia tu je, no iba bez zataze pocas spinania (na priecne spinanie su pouzite odpajace). Pod zatazou je mozne priecne zopnut TV len v spinacke.
Vyhodou je Tebou popisana nevyhoda u OBB - pri pripadnej poruche sa v napajacke vypina len jeden rychlovypinac a druha kolaj "bezi" bez obmedzenia...
Co sa tyka moznej rekuperacie, tam by to priecne prepojenie urcite pomohlo, no mam pocit, ze najvacsim problemom pri rekuperacii u nas je legislativa...
Arthur Flury ma ten aut. delic aj na OBB. Nejake referencie su tu:
http://www.ppsinternational.in/download-area/arthur-flury/Automatic_Switched_Neutral_Section/6_Ref_list_ASNS.pdf
Mal by byt niekde v Bludenz-e.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759196/
Nema niekto poznatky z Francuzska - priekopnickej to krajiny 25kV/50Hz?
Zial, ja mam prakticke skusenosti len s tymi 15kV, 16,7Hz a porovnavam to s nasimi 25kV/50Hz. Zvacsa je to o tom istom, lisi sa to hlavne v neexistencii vlastnej VVN siete a vo vystriedani faz...
Zial, ja mam prakticke skusenosti len s tymi 15kV, 16,7Hz a porovnavam to s nasimi 25kV/50Hz. Zvacsa je to o tom istom, lisi sa to hlavne v neexistencii vlastnej VVN siete a vo vystriedani faz...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759185/
Jooo, este, ked sme pri 25kV, Francuzi pouzivaju (na LGV celkom isto) system napajania s autotransformatormi (2x25kV).
Na jednej trati to chystaju aj Svajciari (15kV) a na zeleznorudnej drahe Kiruna - Narvik (15kV) to pouzivaju aj Svedi. (2x15kV)
Kedze vsetky menovane trate maju dlhe useky medzi napajackami, minimalizuje sa tym pokles napatia a spatne prudy v kolajniciach tecu len medzi autotransformatormi, cim sa znizuju straty, rusive elektromagneticke polia....
Na jednej trati to chystaju aj Svajciari (15kV) a na zeleznorudnej drahe Kiruna - Narvik (15kV) to pouzivaju aj Svedi. (2x15kV)
Kedze vsetky menovane trate maju dlhe useky medzi napajackami, minimalizuje sa tym pokles napatia a spatne prudy v kolajniciach tecu len medzi autotransformatormi, cim sa znizuju straty, rusive elektromagneticke polia....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759184/
wagoo: Cele je to o tom, ze chlapci z ulice len vedia, ze sa casto stahuje zberac. Ale ze preco sa to tak robi to uz nikoho netankne.
Ja sice mozno chlapec z ulice som, ale uz nejaky ten rok mam do cinenia so 110kV/15kV 16,7 Hz a co-to som uz od ludi z OBB Infra pochytil, kedze tie ich napajacky, vsemozne Schaltgerust-y (to je to pole odpojovacov v kazdej stanici a v napajackach) musim automatizovat.
Ked som maloval firovi CD principialnu schemu napajania TV, tak z neho vyletelo, preco v Rakusku takmer nepoznaju napatove vyluky, resp. nie v tej podobe co u nas. A preco sa tam nemusi casto stahovat alebo vypinat.
Do istej miery by sa to dalo spravit aj u nas na AC 25kV, akurat by sa nad tym musel dakto prudko zamysliet. Mozno by bolo treba spravit daco s ochranami v napajackach. Jedine vypinanie a neutralne polia by boli nutne len v miestach so zmenou fazy. A stahovanie medzi 1. a 2. TK by odpadlo.
Oni totiz tie odpojovace, ktorymi sa to da paralelne spojit, k dispozicii aj tak v kazdej stanici su a v napajackach by sa podla potreby dali doplnit.
A mozno, ze sa raz budem divit a aj u nas raz niekto prehodnoti sposob napajania TV. A, nebodaj, sa bude dat na AC aj zmysluplne rekuperovat.
Ja sice mozno chlapec z ulice som, ale uz nejaky ten rok mam do cinenia so 110kV/15kV 16,7 Hz a co-to som uz od ludi z OBB Infra pochytil, kedze tie ich napajacky, vsemozne Schaltgerust-y (to je to pole odpojovacov v kazdej stanici a v napajackach) musim automatizovat.
Ked som maloval firovi CD principialnu schemu napajania TV, tak z neho vyletelo, preco v Rakusku takmer nepoznaju napatove vyluky, resp. nie v tej podobe co u nas. A preco sa tam nemusi casto stahovat alebo vypinat.
Do istej miery by sa to dalo spravit aj u nas na AC 25kV, akurat by sa nad tym musel dakto prudko zamysliet. Mozno by bolo treba spravit daco s ochranami v napajackach. Jedine vypinanie a neutralne polia by boli nutne len v miestach so zmenou fazy. A stahovanie medzi 1. a 2. TK by odpadlo.
Oni totiz tie odpojovace, ktorymi sa to da paralelne spojit, k dispozicii aj tak v kazdej stanici su a v napajackach by sa podla potreby dali doplnit.
A mozno, ze sa raz budem divit a aj u nas raz niekto prehodnoti sposob napajania TV. A, nebodaj, sa bude dat na AC aj zmysluplne rekuperovat.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759183/
D.C. V kazdom pripade ten svajciarsky vynalez riesi to, ze sa neopaluje trolej a zberac, ak sa delenie prechadza pod vykonom. Predsa len hlavny vypinac zareaguje na stratu napatia a ta nastane az potom, co zberac vytiahne obluk.
V Rakusku som sa s takym cudom este nestretol.
Ak je nutne niekde stahovat (napr. spominana Bedarfschutzstrecke Tullnerfeld), tak sa tam rozsvieti navest "priprav sa stahnut zberac" a "stiahni zberac". Kedze je to dlhy usek, kym sa komplet neodovzdala riadiaca technika, tak tam ta navest dlho (a zbytocne) svietila, masinfirovia na to frflali, hlavne ti od nakladov, kedze isli vybehom cca 500 - 700m.
Railjet iduci 230km/h s tym vybehom az taky problem nemal...
V Rakusku som sa s takym cudom este nestretol.
Ak je nutne niekde stahovat (napr. spominana Bedarfschutzstrecke Tullnerfeld), tak sa tam rozsvieti navest "priprav sa stahnut zberac" a "stiahni zberac". Kedze je to dlhy usek, kym sa komplet neodovzdala riadiaca technika, tak tam ta navest dlho (a zbytocne) svietila, masinfirovia na to frflali, hlavne ti od nakladov, kedze isli vybehom cca 500 - 700m.
Railjet iduci 230km/h s tym vybehom az taky problem nemal...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759180/
D.C.
Ten odkaz na arthur - flury mi zavana este jednou vecou. Je to svajciarske, je to na 15 a 25kV. Musim sa pozriet na referencie, kde je to pouzite.
Preco mi to vrta v hlave? Trat Geneve Cornavin (CH) - Bellegarde (F) sa totiz reelektrifikuje z 1,5kV DC na 25kV AC a v useku Cornavin - po odbocku Geneve Aeroport sa riesi nejake automaticke prepinanie 15kV alebo 25kV podla toho, ci ide vlak na letisko (15kV) alebo do Francuzska (25kV).
Netvrdim, ze mam pravdu, ale to cudne prepinanie mi naozaj vrta v hlave...
Ten odkaz na arthur - flury mi zavana este jednou vecou. Je to svajciarske, je to na 15 a 25kV. Musim sa pozriet na referencie, kde je to pouzite.
Preco mi to vrta v hlave? Trat Geneve Cornavin (CH) - Bellegarde (F) sa totiz reelektrifikuje z 1,5kV DC na 25kV AC a v useku Cornavin - po odbocku Geneve Aeroport sa riesi nejake automaticke prepinanie 15kV alebo 25kV podla toho, ci ide vlak na letisko (15kV) alebo do Francuzska (25kV).
Netvrdim, ze mam pravdu, ale to cudne prepinanie mi naozaj vrta v hlave...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759178/
Neďaleký podchod v rámci podjazdu nie je poriadna náhrada??? Povedal by som ,že plnohodnotná... Aspoň tam na Teba neprší
Lávka sa musela zrušiť (kolízia s nástupišťom, nevyhovujúca konštrukcia, nevyhovujúce ochranné siete nad trolejom,...). Akýkoľvek zásah by znamenal zásah do statiky konštrukcie... Ak by tam lávka mala zostať, musela by sa vybudovať úplne nová, čo by vzhľadom na blízkosť podchodu/podjazdu bol nezmysel... Gro ľudí prichádza tak či tak od podchodu... A naviac by to zrejme kvôli tomu ani EU nepreplatila...