Koridory a vysokorychlostní tratě

Ad ráno, už sa stalo, teraz už má ten autobus prípoj aj do ba, poobede to dosť záleží od konkrétneho meškania vlaku.
Ad starosta: ten je celkom v pohode, ale tá prípojná linka je dosť komplikovaná- niečo á la trať 133: treba zabezpečiť vlakový prípoj v báhoni aspoň z jedného smeru, v dni školského vyučovania je dobré, aby nešiel od tamojšej školy uprostred hodiny a v senci sa zas hodí, aby mal prípoj na vlaky. V ideálnom prípade by mal mať vo Veľkom Grobe prípoj do Galanty. Ale to by už bolo na inú diskusiu.
Ad poslanie kompetentných do švajčiarska, netreba, stačí, aby si skúsili napríklad trasu z môjho predchádzajúceho príspevku, prípadne v inom podobne problematickom mieste ako bežní ľudia, ktorým nikto nezaručí, že ich počká vlak/autobus alebo že nebude rada pred pokladňou a nechať ich tak chodiť týždne, mesiace...
Ad peniaze: to naozaj eú bez ohľadu na vzdialenosť nepreplatí druhý mimoúrovňový prechod cez koľaje v tej istej stanici? Báhoň je síce z mojej skúsenosti unikát(neviem o inej stanici, kde by naraz:vlaky stáli uprostred nástupišťa, budova bola na jednom konci nástupišťa a podchod na druhom a prechod cez koľaje zakázaný ).
Ale odhliadnuc od autobusov, ten druhý prechod tam treba. Už rozumiem, prečo zbúrali lávku, ale nerozumiem, prečo sa to skolaudovalo bez jej náhrady(nejakí miestni mi hovorili, že niekto sa postaral, aby ten druhý podchod neurobili).

De_de:

Obavam sa, ze kompetentni nejako nie su schopni skoordinovat si CP.
A to nielen v Bahoni, ale vsade. Ale obavam sa, ze z stym samkoh nevykyve.

Asi by ich mali vsetkych povinne vyhnat na tyden, mesiac... do Svajciarska na stadium, ako ma fungovat dopravny system.

Pocinajuc ministrom dopravy, nacelnikom zeleznic, konciac starostom poslednej dediny, firmy ako SAD a dopravne podniky nevynimajuc.
Pretoze ta neschopnost, co Slovensku vladne, je hraniciaca s neschopnostou zastavat svoj urad.

samkoh: povedať starostovi nech dojedná autobus ráno o 5 min. skorej a poobede o 5 min. neskoršie.

Podchod v rámci podjazdu je tam pekne ďaleko od budovy. Vysvetlím bežnú situáciu z minulého roku: som obyvateľ vedľajšej dediny(Kaplná), autobus mi prišiel k báhonskej stanici 6:30. Do budovy je to zo zastávky minúta, rýchlo som si kúpil lístok, bežal na opačný koniec nástupišťa, zišiel do podchodu, bežal hore schodami na druhé nástupište a už som počul nad hlavou prichádzať vlak 6:36. Lávka alebo jej náhrada v tej časti nástupišťa by ušetrila aspoň 2 minúty a kopu nervov. Poobede to býva pri bežnom meškaní podobné: napríklad vlak 15:36 mešká 5 minút a mám čo robiť, aby som stihol autobus idúci 15:42, najmä s mladším desaťročným bratom.

samkoh
Neďaleký podchod v rámci podjazdu nie je poriadna náhrada??? Povedal by som ,že plnohodnotná... Aspoň tam na Teba neprší
Lávka sa musela zrušiť (kolízia s nástupišťom, nevyhovujúca konštrukcia, nevyhovujúce ochranné siete nad trolejom,...). Akýkoľvek zásah by znamenal zásah do statiky konštrukcie... Ak by tam lávka mala zostať, musela by sa vybudovať úplne nová, čo by vzhľadom na blízkosť podchodu/podjazdu bol nezmysel... Gro ľudí prichádza tak či tak od podchodu... A naviac by to zrejme kvôli tomu ani EU nepreplatila...

napriklad Premac (SK) alebo ŽPSV a.s. (ČR)

Zdravim pani, viete mi poradit od ktorej firmy (firiem) su nastupistne prefabrikaty na koridoroch?

Na fóre o 120-tke by som sa asi odpovede nedočkal, tak to hodím sem: Nevie niekto, prečo sa v Báhoni bez poriadnej náhrady rušila lávka pri zastávkovej budove? Priecestie tam bolo už predtým, ale budova je ďaleko od priecestia.

IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna : Pred casom som sa tu vyjadril ako povazujem za skodu, ze tato trat sa nedostatocne vyuziva. Bolo tu aj zopar kritik, ako ta trat nema potencial. Nuz, dnes som si precital o tom zaujimavy clanok na sme.sk. Nejde sice o cezhranicne spojenie, ale aj spojenie na Poprad ma potencial a konecne sa hadam zacne viac vyuzivat trat za Lipanami.

http://lubovna.korzar.sme.sk/c/7744213/vlaky-medzi-popradom-a-lipanmi-chcu-nanovo-posilnit.html

Ondro, nevieš čítať? Máš čakať...
Len aby to neblo ako u Ebenov: https://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=gawLMeqzqlY#t=76

Ja som sa pytal na zvyklosti Francuzska (Madarska a inych 50Hz).

Zial, vela o nich neviem, inak by som porovnanal porovnatelne.
Kazdopadne tych vypinaciek a stahovaciek je u nas prebujnelo.
Tie iste vozy, co maju problem na ZSR, jazdili na EC/IC krizom krazom po Europe a nemali nejake zasadne problemy. Tak preco ich maju tu?

O vectronoch som zatial vela necital, urcite ich poruchy u nas suvisia aj s "narodnymi specifikami".

Ked zacali jazdit EC (Wien - Praha), zacala sa pisat kapitola s vypadavajucou a blbnucou klimatizaciou.... Zaujimave, ze tolke staznosti na tie vozy nemali Nemci, Svajciari....

milloss:

Ta lepsia selektivita podla mna az taku rolu pri prevadzkovych zvyklostiach OBB asi taku velku rolu nehra.... Nech zostanu obe kolaje trebars 10s bez napatia..... Tazky naklad hore kopcom si to vsimne, ale lahky osobak frci dalej...

Nedeje sa to x-krat denne, iba raz za cas. Zato prejazdy spojkami sa deju furt a v tomto pripade sa daju prejst pod vykonom....

Asi to nebude taky strasiak, ako sa tu z toho robi....

priecne prepojenia su odskusane aj u nas. Pri rekuperacii by sa mali zacat vyuzivat viacmenej bezne. Pri jednosmernej trakcii ti tam ale moze vzniknut pekny niekolko kA prudik.
Netreba vyplakavat siahodlhymi prispevkami, treba pockat do konca roka, urcite sa udeje mnoho zmien uz aj postupne v priebehu roka.

Ondro: uz vies co som myslel pod lepsou selektivitou systemu napajania u nas oproti nemeckemu systemu?
pri pripadnej poruche sa v napajacke vypina len jeden rychlovypinac a druha kolaj "bezi" bez obmedzenia... resp. ak su stvorvazbove na DC vypne jedna dvojica

A este jedna perlicka - tazke naklady.
Svajciari to riesia tak, ze hore kopcom 2 masiny vpredu a jedna vzadu, dole kopcom jedna vpredu a dve vzadu a brzdi sa rekuperacne. Kedze striedava siet z principu dokaze prijat rekuperovanu energiu, ani sa na striedavych lokomotivach nemontuje brzdovy odpornik.

Aj preto som sa tu stretol s prekvapenou reakciou, preco nebrzdia moderne masiny na AC do odporov. Nuz, vyrobcovia rataju, ze infrastruktura umoznuje rekuperovat.

Resp. tie vyhody - netreba stahovat medzi skupinami a na spojkach, mensie ubytky napatia v dosledku dvojnasobneho prierezu vodicov, rekuperacia bez problemov - tuto nevyhodu asi kompenzuju...

D.C. Z informacii, ktore mam, mi ten problem spojeny s paralelnym spojenim TV 1. a 2. TK az taky zavazny nepripada. Nikto to nejak nekritizoval.

D.C. Ono pri vypnuti vypinaca sa vyvod preskusa za par sekund (nepouziva sa autoreclose, ako u nas, skusa sa cez odpor cca 510ohm), takze masiny idu vybehom len tych par sekund plus cas do zapnutia vypinaca na masine.

Ak je zavada v jednej kolaji, ta sa opatovne nezapne, ale druha kolaj bezi (akurat s niekolkosekundovym prerusenim).

Kedze v Rakusku plati v pripade straty napatia, ze masina pokracuje vybehom po prve navestidlo zakazujuce jazdu, tak to kratkodobe prerusenie napajania sposobene preskusavanim vyvodu zas taku skodu nenarobi.

V pripade poruchy a trvaleho skratu musi uz jednat operator a ten poskodeny (stanicny alebo medzistanicny) usek odpoji. Zvysok trate zostava nadalej napajany obojstranne a paralelne.
Mozem sa skusit opytat, ako to operatori riesia...

Kedze aj ohrev vyhybiek visi na trolejovom vedeni a jeho napajanie byva zvycajne napajane len z jednej skupiny (parnej alebo neparnej), pri paralelnom spojeni TV zostava ohrev funkcny, aj ked je na trati niekde vyluka v prislusnej skupine (kolaji).

D.C.

Ono to paralelne spojenie ja vraj aj z vykonovych dovodov.
U nas nebyva zvykom, aby jeden vlak tahali 3 loko s vykonom niekde ku 13-15MW.

V Rakuskych ci Svajciarskych pomeroch je to normalna zalezitost.

Kolega raz tak sledoval v Bludenz na obrazovke - jeden vyvod 900A, druhy vyvod okolo 900A, sumarny dodavany vykon z napajacky blizky nule.
Takze jeden tazky naklad hore vytahoval druhy tazky naklad iduci dole.

Dlzno povedat, ze zapadna rampa na Arlberg ma 31 promile a 2 masiny v cele a jedna na postrku je casty jav...

ondro

dakujem za info. Na ZSR a aj na SZDC su troleje napajane v zasade tak isto, z jednej zbernice, no s tym rozdielom, ze troleje nie su v dopravniach priecne prepojene... Moznost zopnutia tu je, no iba bez zataze pocas spinania (na priecne spinanie su pouzite odpajace). Pod zatazou je mozne priecne zopnut TV len v spinacke.

Vyhodou je Tebou popisana nevyhoda u OBB - pri pripadnej poruche sa v napajacke vypina len jeden rychlovypinac a druha kolaj "bezi" bez obmedzenia...

Co sa tyka moznej rekuperacie, tam by to priecne prepojenie urcite pomohlo, no mam pocit, ze najvacsim problemom pri rekuperacii u nas je legislativa...

Arthur Flury ma ten aut. delic aj na OBB. Nejake referencie su tu:
http://www.ppsinternational.in/download-area/arthur-flury/Automatic_Switched_Neutral_Section/6_Ref_list_ASNS.pdf

Mal by byt niekde v Bludenz-e.

Nema niekto poznatky z Francuzska - priekopnickej to krajiny 25kV/50Hz?

Zial, ja mam prakticke skusenosti len s tymi 15kV, 16,7Hz a porovnavam to s nasimi 25kV/50Hz. Zvacsa je to o tom istom, lisi sa to hlavne v neexistencii vlastnej VVN siete a vo vystriedani faz...