Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
wagoo: Cele je to o tom, ze chlapci z ulice len vedia, ze sa casto stahuje zberac. Ale ze preco sa to tak robi to uz nikoho netankne.
Ja sice mozno chlapec z ulice som, ale uz nejaky ten rok mam do cinenia so 110kV/15kV 16,7 Hz a co-to som uz od ludi z OBB Infra pochytil, kedze tie ich napajacky, vsemozne Schaltgerust-y (to je to pole odpojovacov v kazdej stanici a v napajackach) musim automatizovat.
Ked som maloval firovi CD principialnu schemu napajania TV, tak z neho vyletelo, preco v Rakusku takmer nepoznaju napatove vyluky, resp. nie v tej podobe co u nas. A preco sa tam nemusi casto stahovat alebo vypinat.
Do istej miery by sa to dalo spravit aj u nas na AC 25kV, akurat by sa nad tym musel dakto prudko zamysliet. Mozno by bolo treba spravit daco s ochranami v napajackach. Jedine vypinanie a neutralne polia by boli nutne len v miestach so zmenou fazy. A stahovanie medzi 1. a 2. TK by odpadlo.
Oni totiz tie odpojovace, ktorymi sa to da paralelne spojit, k dispozicii aj tak v kazdej stanici su a v napajackach by sa podla potreby dali doplnit.
A mozno, ze sa raz budem divit a aj u nas raz niekto prehodnoti sposob napajania TV. A, nebodaj, sa bude dat na AC aj zmysluplne rekuperovat.
Ja sice mozno chlapec z ulice som, ale uz nejaky ten rok mam do cinenia so 110kV/15kV 16,7 Hz a co-to som uz od ludi z OBB Infra pochytil, kedze tie ich napajacky, vsemozne Schaltgerust-y (to je to pole odpojovacov v kazdej stanici a v napajackach) musim automatizovat.
Ked som maloval firovi CD principialnu schemu napajania TV, tak z neho vyletelo, preco v Rakusku takmer nepoznaju napatove vyluky, resp. nie v tej podobe co u nas. A preco sa tam nemusi casto stahovat alebo vypinat.
Do istej miery by sa to dalo spravit aj u nas na AC 25kV, akurat by sa nad tym musel dakto prudko zamysliet. Mozno by bolo treba spravit daco s ochranami v napajackach. Jedine vypinanie a neutralne polia by boli nutne len v miestach so zmenou fazy. A stahovanie medzi 1. a 2. TK by odpadlo.
Oni totiz tie odpojovace, ktorymi sa to da paralelne spojit, k dispozicii aj tak v kazdej stanici su a v napajackach by sa podla potreby dali doplnit.
A mozno, ze sa raz budem divit a aj u nas raz niekto prehodnoti sposob napajania TV. A, nebodaj, sa bude dat na AC aj zmysluplne rekuperovat.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759183/
D.C. V kazdom pripade ten svajciarsky vynalez riesi to, ze sa neopaluje trolej a zberac, ak sa delenie prechadza pod vykonom. Predsa len hlavny vypinac zareaguje na stratu napatia a ta nastane az potom, co zberac vytiahne obluk.
V Rakusku som sa s takym cudom este nestretol.
Ak je nutne niekde stahovat (napr. spominana Bedarfschutzstrecke Tullnerfeld), tak sa tam rozsvieti navest "priprav sa stahnut zberac" a "stiahni zberac". Kedze je to dlhy usek, kym sa komplet neodovzdala riadiaca technika, tak tam ta navest dlho (a zbytocne) svietila, masinfirovia na to frflali, hlavne ti od nakladov, kedze isli vybehom cca 500 - 700m.
Railjet iduci 230km/h s tym vybehom az taky problem nemal...
V Rakusku som sa s takym cudom este nestretol.
Ak je nutne niekde stahovat (napr. spominana Bedarfschutzstrecke Tullnerfeld), tak sa tam rozsvieti navest "priprav sa stahnut zberac" a "stiahni zberac". Kedze je to dlhy usek, kym sa komplet neodovzdala riadiaca technika, tak tam ta navest dlho (a zbytocne) svietila, masinfirovia na to frflali, hlavne ti od nakladov, kedze isli vybehom cca 500 - 700m.
Railjet iduci 230km/h s tym vybehom az taky problem nemal...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759180/
D.C.
Ten odkaz na arthur - flury mi zavana este jednou vecou. Je to svajciarske, je to na 15 a 25kV. Musim sa pozriet na referencie, kde je to pouzite.
Preco mi to vrta v hlave? Trat Geneve Cornavin (CH) - Bellegarde (F) sa totiz reelektrifikuje z 1,5kV DC na 25kV AC a v useku Cornavin - po odbocku Geneve Aeroport sa riesi nejake automaticke prepinanie 15kV alebo 25kV podla toho, ci ide vlak na letisko (15kV) alebo do Francuzska (25kV).
Netvrdim, ze mam pravdu, ale to cudne prepinanie mi naozaj vrta v hlave...
Ten odkaz na arthur - flury mi zavana este jednou vecou. Je to svajciarske, je to na 15 a 25kV. Musim sa pozriet na referencie, kde je to pouzite.
Preco mi to vrta v hlave? Trat Geneve Cornavin (CH) - Bellegarde (F) sa totiz reelektrifikuje z 1,5kV DC na 25kV AC a v useku Cornavin - po odbocku Geneve Aeroport sa riesi nejake automaticke prepinanie 15kV alebo 25kV podla toho, ci ide vlak na letisko (15kV) alebo do Francuzska (25kV).
Netvrdim, ze mam pravdu, ale to cudne prepinanie mi naozaj vrta v hlave...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759178/
Ešte sa doplním:
1. Viem, že tam je 140 km/h, ale aká je predpismi povolená rýchlosť, keď je to modernizovaná trať a zároveň sú tam priecestia.
Na trati 120 sú nejaké priecestia a je tam 160 km/h. To je len výnimka?
1. Viem, že tam je 140 km/h, ale aká je predpismi povolená rýchlosť, keď je to modernizovaná trať a zároveň sú tam priecestia.
Na trati 120 sú nejaké priecestia a je tam 160 km/h. To je len výnimka?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759159/
Chcem sa opýtať:
1. Aká je maximálna rýchlosť na modernizovanom koridore, keď sú tam priecestia (trať 127)?
2. Čo môže zmeniť nová feasibility štúdia, ktorá sa robí na 180? Môže sa pomeniť ešte trasovanie LL-PP a ostatné, ktoré sú spravené? Aký bude asi časový odklad?
1. Aká je maximálna rýchlosť na modernizovanom koridore, keď sú tam priecestia (trať 127)?
2. Čo môže zmeniť nová feasibility štúdia, ktorá sa robí na 180? Môže sa pomeniť ešte trasovanie LL-PP a ostatné, ktoré sú spravené? Aký bude asi časový odklad?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759157/
Napriek spominanym nevyhodam vyplyvajucim z paralelneho napajania ma paralelne napajanie vyrazne prednosti pri rekuperacii. Vlak iduci dole taha vlak iduci hore a napajacka dodava len rozdielovy vykon, pripadne prebytkovy vykon dodava spat do 110kV siete.
Zoberte si Arlberg, Semmering, Tauernbahn - tieto vyhody su nesporne.
Takze stahovacky z dovodu moznych rozdielov napatia OBB nepozna.
Stahovacky sa riesia iba v pripade vyluk a revizii trolej. vedenia.
Revizie a opravy napajaciek taktiez nevyzaduju napatove vyluky, kedze kazda jedna napajacka ma specialny vyvod "Ersatz", ktory sa da prepojit na ktorukolvek tratovu kolaj, pokial je vlastny vyvod v revizii.
Prepojenie na vyvod Ersatz sa dokaze diat pod plnou zatazou, takze masiny ani len kratkodobo nemusia pocitit stratu napatia.
A tak si mozem dovolite testovat napajacku v zivej prevadzke bez toho, aby to malo vplyv na dopravu.
Testy, ktore sposobuju vypadok napatia v troleji alebo mozu sposobit komplikacie v doprave musim realizovat iba pocas planovanych nocnych vyluk.
Zoberte si Arlberg, Semmering, Tauernbahn - tieto vyhody su nesporne.
Takze stahovacky z dovodu moznych rozdielov napatia OBB nepozna.
Stahovacky sa riesia iba v pripade vyluk a revizii trolej. vedenia.
Revizie a opravy napajaciek taktiez nevyzaduju napatove vyluky, kedze kazda jedna napajacka ma specialny vyvod "Ersatz", ktory sa da prepojit na ktorukolvek tratovu kolaj, pokial je vlastny vyvod v revizii.
Prepojenie na vyvod Ersatz sa dokaze diat pod plnou zatazou, takze masiny ani len kratkodobo nemusia pocitit stratu napatia.
A tak si mozem dovolite testovat napajacku v zivej prevadzke bez toho, aby to malo vplyv na dopravu.
Testy, ktore sposobuju vypadok napatia v troleji alebo mozu sposobit komplikacie v doprave musim realizovat iba pocas planovanych nocnych vyluk.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759154/
D.C. V Rakusku su oba troleje napajane paralelne z napajacky (cez 2 vypinace z tej istej zbernice). V kazdej stanici, ci spojkach na volnej trati (Uberleitstelle) su opat oba troleje paralelne prepojene . (Pre pripad potreby sa to paralelne spojenie da rozpojit.)
Takze nech ide vlakov kolko chce a kde chce, su rozdiely napati minimalne.
Na jednokolajnej trati druhe trolejove vedenie nahradza obchadzacie vedenie, ktore zaroven privadza cast vykonu a znizuje ubytky.
Takze OBB a predpokladam, ze aj ostatni uzivatelia 15kV 16,7Hz maju podobne zvyklosti.
Dlzno povedat, ze oba vypinace (pre obe tratove kolaje) v napajacke sleduje jedna eleltron. ochrana, ktora vypne oba vypinace naraz. Je to ista nevyhoda. Po preskusani sa vyvody opat zapnu, pripadne sa chybny nezapne.
Kedze troleje su napajany obojstranne, vzdy obe kolaje paralelne, moze sa stat, ze skratove prudy su velke. OBB hovoria nieco o 20kA.
Takze nech ide vlakov kolko chce a kde chce, su rozdiely napati minimalne.
Na jednokolajnej trati druhe trolejove vedenie nahradza obchadzacie vedenie, ktore zaroven privadza cast vykonu a znizuje ubytky.
Takze OBB a predpokladam, ze aj ostatni uzivatelia 15kV 16,7Hz maju podobne zvyklosti.
Dlzno povedat, ze oba vypinace (pre obe tratove kolaje) v napajacke sleduje jedna eleltron. ochrana, ktora vypne oba vypinace naraz. Je to ista nevyhoda. Po preskusani sa vyvody opat zapnu, pripadne sa chybny nezapne.
Kedze troleje su napajany obojstranne, vzdy obe kolaje paralelne, moze sa stat, ze skratove prudy su velke. OBB hovoria nieco o 20kA.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759152/
milloss: ak chápem, narážaš na to, že asi každá mašina má niekde na začiatku DC medziobvodu filter, takže otázka prežitia výpadku je otázka rýchlosti vybitia tohoto kondenzátora (spadnutia napätia na filtri pod vypínaciu hranicu).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759147/
D.C.: tym tym....tym si ale pomozes o hodne vela, pretoze vypadok skratis oproti dlzke neutralu od navestidla vypni prud po navestidlo zapni prud z niekolkych sekund na par ms (pri beznej tratove rychlosti), tympadom ze mozes ist pod zatazou (754032 sa potesi, ten chodi aj teraz podla komentarov 
) ti odpadne vypinacka na neutrale, skrati sa ti dlzka bez U, tam padom akoby si ani neutral nemal. Co som si zistoval napr, take pendolino podpatovka reaguje az po pol sekunde. Ostatne masiny ako maju nastavene si musim zistit.
) ti odpadne vypinacka na neutrale, skrati sa ti dlzka bez U, tam padom akoby si ani neutral nemal. Co som si zistoval napr, take pendolino podpatovka reaguje az po pol sekunde. Ostatne masiny ako maju nastavene si musim zistit.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759130/
Cele je to o tom, ze chlapci z ulice len vedia, ze sa casto stahuje zberac. Ale ze preco sa to tak robi to uz nikoho netankne. To ze princip prechadzania cez neutralne pole tj pri navesti "vypni prud" sa pri kazdom hkv da realizovat inac, tj so zberacom hore, ale s vypnutym hlavnym vypinacom, resp. linkovymi stykacmi a neviem cim vsetkym; alebo bezvykonovo stiahnem zberac a o nic sa nestaram, to uz nik z fanuskov neriesi. Vidia len ten zberac dole a v zasuvke na 230V vo vozni nemaju stavu
Preto som to tu chcel jednoducho rozobrat, ze to iste je aj v cechach, to iste aj v rakusku, mozno v mensej intenzite, ale je. A to ze vozne maju vymlatene baterky, resp. nabijac nenabehol a bezi v nudzovom rezime tj pri stiahnuti zberaca nenabehne menic z baterii a nejde svetlo, vzduch a zasuvky, to je vec toho vozna, nie lokomotivy .
Treba tu na tomto fore trosku rozclenit ludi co su fotici-fanuskovia, a ludia co maju k zeleznici blizsie. Tej prvej kategorii to treba vysvetlit jednoducho, a cim jednoduchsie tym lepsie ...
Preto som to tu chcel jednoducho rozobrat, ze to iste je aj v cechach, to iste aj v rakusku, mozno v mensej intenzite, ale je. A to ze vozne maju vymlatene baterky, resp. nabijac nenabehol a bezi v nudzovom rezime tj pri stiahnuti zberaca nenabehne menic z baterii a nejde svetlo, vzduch a zasuvky, to je vec toho vozna, nie lokomotivy .
Treba tu na tomto fore trosku rozclenit ludi co su fotici-fanuskovia, a ludia co maju k zeleznici blizsie. Tej prvej kategorii to treba vysvetlit jednoducho, a cim jednoduchsie tym lepsie ...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759127/
miloss
ak hovorime o tomto
http://www.ppsinternational.in/download-area/arthur-flury/Automatic_Switched_Neutral_Section/2_Product_specification_bi_directional.pdf
tak riadene fazove delice neriesia kratkodoby vypadok prudu pri neutraloch, riesia naozaj len ochranu pred prejazdom neutralu pod zatazou a naslednym oblukom a pripadnym vypnutim napajania... Tomu kratkodobemu vypadku napajania z TV pri prejazdoch neutralmi sa vyhnut neda... To si musia poriesit dopravcovia, resp. vyrobcovia voznov, aby cestujuci nepocitil vypadok...
Ondro
k prechodom cez kolajove spojky v staniciach:
Ak sme cca 30 km od napajacky a mame v jednej kolaji dva vlaky a v druhej ziadny, tak vdaka ubytkom napatia sa moze stat, ze vlak pri prechode spojkou prechadza z 23 kV do 27 kV, co moze na klasickom delici vyvolat peknu "supu". Zrejme preto su na ZSR (myslim, ze aj na SZDC) stahovacky pri prechode spojkami medzi hlavnymi kolajami (opatrenie v TTP). Od isteho casu sa pouzivaju fazove delice (urcite su uz v Puchove), pri ktorych staci vypnut prud... Riesenie by bolo priecne kratkodobo zopnut odpinacom troleje oboch hlavnych kolaji na cas prechodu zberaca delicom, mozno by sa na ten ucel dal vyuzit aj spomenuty riadeny fazovy delic v upravenom zapojeni...
Ako je to riesene na OBB?
ak hovorime o tomto
http://www.ppsinternational.in/download-area/arthur-flury/Automatic_Switched_Neutral_Section/2_Product_specification_bi_directional.pdf
tak riadene fazove delice neriesia kratkodoby vypadok prudu pri neutraloch, riesia naozaj len ochranu pred prejazdom neutralu pod zatazou a naslednym oblukom a pripadnym vypnutim napajania... Tomu kratkodobemu vypadku napajania z TV pri prejazdoch neutralmi sa vyhnut neda... To si musia poriesit dopravcovia, resp. vyrobcovia voznov, aby cestujuci nepocitil vypadok...
Ondro
k prechodom cez kolajove spojky v staniciach:
Ak sme cca 30 km od napajacky a mame v jednej kolaji dva vlaky a v druhej ziadny, tak vdaka ubytkom napatia sa moze stat, ze vlak pri prechode spojkou prechadza z 23 kV do 27 kV, co moze na klasickom delici vyvolat peknu "supu". Zrejme preto su na ZSR (myslim, ze aj na SZDC) stahovacky pri prechode spojkami medzi hlavnymi kolajami (opatrenie v TTP). Od isteho casu sa pouzivaju fazove delice (urcite su uz v Puchove), pri ktorych staci vypnut prud... Riesenie by bolo priecne kratkodobo zopnut odpinacom troleje oboch hlavnych kolaji na cas prechodu zberaca delicom, mozno by sa na ten ucel dal vyuzit aj spomenuty riadeny fazovy delic v upravenom zapojeni...
Ako je to riesene na OBB?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759123/
Jeden z prikladov totalneho blackoutu je udalost vo Svajciarsku spred niekolkych rokov, ked z jednej dolezitej elektrarne v Alpach nebol zabezpeceny prenos energie do oblasti na severe, kde je husta zel. siet.
Dlzno povedat, ze zeleznice energiu aj predavaju, ak maju prebytok. Frekvencne menice su obojsmerne.
Z elektrarne vedu 3 linky, jena bola v revizii, druha mala poruchu a ta tretia bola na prenasany vykon slaba, takze ju ochrana vypla. Kedze podla zmluv SBB exportovali energiu, mali jej vo vlastnej sieti nedostatok a ochrany zacali zaradom vypinat jednu napajacku za druhou. Do par minut sa vo Svajciarsku nehol vlak. Trvalo dlhe hodiny, kym sa opat rozbehli elekterne a meniarne, postupne sa tieto "ostrovceky" zosynchronizovali a obnovilo sa napajanie v plnom rozsahu.
Nechcel by som byt vtedy uviaznuty niekolko hodin v tuneli.....
Dlzno povedat, ze zeleznice energiu aj predavaju, ak maju prebytok. Frekvencne menice su obojsmerne.
Z elektrarne vedu 3 linky, jena bola v revizii, druha mala poruchu a ta tretia bola na prenasany vykon slaba, takze ju ochrana vypla. Kedze podla zmluv SBB exportovali energiu, mali jej vo vlastnej sieti nedostatok a ochrany zacali zaradom vypinat jednu napajacku za druhou. Do par minut sa vo Svajciarsku nehol vlak. Trvalo dlhe hodiny, kym sa opat rozbehli elekterne a meniarne, postupne sa tieto "ostrovceky" zosynchronizovali a obnovilo sa napajanie v plnom rozsahu.
Nechcel by som byt vtedy uviaznuty niekolko hodin v tuneli.....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759103/
Odpoved pre fachmana (a aj pre inych):
Normalne bezi zeleznicna 110kV siet v celom Rakusku synchronne. Je prepojena aj s Nemeckom a Svajciarskom. ( A tym padom je aj napajanie trolej. vedenia v celom Rakusku synchronne.)
Ak by nastalo niekde pretazenie siete, prejavi sa to poklesom frekvencie. Standardne sa to riesi (aj v civilnom 50Hz sektore) tym, ze miesto, ktore konzumuje prilis vela energie, sa odpoji. (Energetici to volaju load shedding.)
Rakusko (Nemecko, Svajciarsko) su podelene na oblasti a podla dolezitosti, aby sa zachovala aka-taka plynulost dopravy, zacnu sa odpajat niektore regiony.
Kedze trate su napajane obojstranne, hrozilo by, ze sa vykon bude medzi oblastami prenasat trolejovym vedenim. Navyse sa mozu takto prepojit dva useky s roznou frekvenciou... Vtedy sa rozpoja tzv. Schutzstrecke alebo Kuppelstelle.
Ak by sa siet neporozpojovala, hrozil by blackout a v extremnom pripade by to so sebou stiahlo aj susedne zeleznice.
Normalne bezi zeleznicna 110kV siet v celom Rakusku synchronne. Je prepojena aj s Nemeckom a Svajciarskom. ( A tym padom je aj napajanie trolej. vedenia v celom Rakusku synchronne.)
Ak by nastalo niekde pretazenie siete, prejavi sa to poklesom frekvencie. Standardne sa to riesi (aj v civilnom 50Hz sektore) tym, ze miesto, ktore konzumuje prilis vela energie, sa odpoji. (Energetici to volaju load shedding.)
Rakusko (Nemecko, Svajciarsko) su podelene na oblasti a podla dolezitosti, aby sa zachovala aka-taka plynulost dopravy, zacnu sa odpajat niektore regiony.
Kedze trate su napajane obojstranne, hrozilo by, ze sa vykon bude medzi oblastami prenasat trolejovym vedenim. Navyse sa mozu takto prepojit dva useky s roznou frekvenciou... Vtedy sa rozpoja tzv. Schutzstrecke alebo Kuppelstelle.
Ak by sa siet neporozpojovala, hrozil by blackout a v extremnom pripade by to so sebou stiahlo aj susedne zeleznice.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759102/
Ale ak by ZSR zmenili technologicke postupy ...
Ja viem, moje zbozne zelanie.....
Jednu vec ZSR riesit nemusia..... Kedze nemaju vlastnu siet 110kV, nemusia riesit rozpad siete, nemusia rozpajat 15kV "Schutzstrecke" ked sa rozpoji 110kV siet... Nemusia riesit frekvencne meniarne a elektrarne...... Nemusia riesit regulator vlastnej energetickej siete.....
Maju to teda jednoduchsie a mohli by mat este jednoduchsie aj pre dopravcov...
Ja viem, moje zbozne zelanie.....
Jednu vec ZSR riesit nemusia..... Kedze nemaju vlastnu siet 110kV, nemusia riesit rozpad siete, nemusia rozpajat 15kV "Schutzstrecke" ked sa rozpoji 110kV siet... Nemusia riesit frekvencne meniarne a elektrarne...... Nemusia riesit regulator vlastnej energetickej siete.....
Maju to teda jednoduchsie a mohli by mat este jednoduchsie aj pre dopravcov...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759059/
milloss:
Ono nejde o to vypnutie, to je v istych pripadoch nutne. Zial, podla typu vozidla
je to raz tak, raz onak.
Stahovacka / vypinacka v pripade stavebnych prac je nutne zlo, nastastie docasne.
Ale ak by ZSR zmenili technologicke postupy a nasledne sa na to upravili predpisy, tak by sa usetrilo znacne mnozstvo vypinani a stahovani aj tam, kde za normalnych okolnosti ziadna vypinacka a stahovacka nie je.
Napr. prejazd kolajovymi spojkami. Vo velkych staniciach sa to deje denne aj stovky raz....
Tym by sa setrili aj klimatizacie vo vagonoch, cestujuci by nefrflali, ze vypadavaju zasuvky....
Na AC by zostali vypinacky len v mieste, kde je zmena fazy, no a na styku AC/DC. Na DC principialne len tam, kde hrozi prilis velky rozdiel napati...
Ono nejde o to vypnutie, to je v istych pripadoch nutne. Zial, podla typu vozidla
je to raz tak, raz onak.
Stahovacka / vypinacka v pripade stavebnych prac je nutne zlo, nastastie docasne.
Ale ak by ZSR zmenili technologicke postupy a nasledne sa na to upravili predpisy, tak by sa usetrilo znacne mnozstvo vypinani a stahovani aj tam, kde za normalnych okolnosti ziadna vypinacka a stahovacka nie je.
Napr. prejazd kolajovymi spojkami. Vo velkych staniciach sa to deje denne aj stovky raz....
Tym by sa setrili aj klimatizacie vo vagonoch, cestujuci by nefrflali, ze vypadavaju zasuvky....
Na AC by zostali vypinacky len v mieste, kde je zmena fazy, no a na styku AC/DC. Na DC principialne len tam, kde hrozi prilis velky rozdiel napati...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759058/
ani u nas nemusis stahovat na neutrali, ale kazde vozidlo ma inak. Jendo indukuje stav beznapatia automaticky HV vypina, napr pendolino, potom sa pri opatovnom zapnuti zamysla nad tym na akom systeme je, niektore sa nezamyslaju ostanu na takom ako posledny system. Dalsie ti nevie bez stiahnutia zberaca zarucit bezodberovy stav. Dalsie ma inu kombinaciu... Najsrandovnejsi su ti co prechadzaju cez neutral samovypinanim, tj pod zatazou. By aj doma mohli cirular vytahovat so 400V ked akurat reze hrube drevo, co by na tom povedali 
Potom existuju este riadene fazove delice, kde mozes ist pod zatazou a je vsetko OK. Take zariadenie (skor technologia) neco stoji a sme doma. Da sa povedat ze striedavka sa tak da poriesit ze dvihnes v depe a stiahnes vecer v depe (ak nebudu stavby nadjazdov nad tratami).
Jednosmerka sa da poriesit len so svetelnymi obcasnymi stahovackami, inak nikde neje treba trvalo. Jedine Strecno tunel a podobne nadjazdy.
Mnoho veci sa tohto roku riesi, co bezny lud nevidi
Potom existuju este riadene fazove delice, kde mozes ist pod zatazou a je vsetko OK. Take zariadenie (skor technologia) neco stoji a sme doma. Da sa povedat ze striedavka sa tak da poriesit ze dvihnes v depe a stiahnes vecer v depe (ak nebudu stavby nadjazdov nad tratami).
Jednosmerka sa da poriesit len so svetelnymi obcasnymi stahovackami, inak nikde neje treba trvalo. Jedine Strecno tunel a podobne nadjazdy.
Mnoho veci sa tohto roku riesi, co bezny lud nevidi
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759055/
wagoo:
Ano, je to jedno, ci ideme cez stahovacku alebo vypinacku, kratko bez prudu sme v kazdom pripade. Teoreticky vypinacka - kratsie, stahovacka dlhsie.
Akurat v pocetnosti je zasadny rozdiel, kedze v Rakusku sa da prejst medzi vypnutiami niekedy 70km, niekedy aj vyse 200km.
Takze raz za cas vypadne aj klimatizacia ci zasuvka, akurat na cca 500km cca 5x, takze je to znesitelne.
Ano, je to jedno, ci ideme cez stahovacku alebo vypinacku, kratko bez prudu sme v kazdom pripade. Teoreticky vypinacka - kratsie, stahovacka dlhsie.
Akurat v pocetnosti je zasadny rozdiel, kedze v Rakusku sa da prejst medzi vypnutiami niekedy 70km, niekedy aj vyse 200km.
Takze raz za cas vypadne aj klimatizacia ci zasuvka, akurat na cca 500km cca 5x, takze je to znesitelne.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759053/
ono , pytam sa preto, aby sme tu ostatnym objasnili problematiku prechodu cez neutralne pole na striedavine, a pri prechode cez stahovacku na = systeme a sposobe, ze cez vypinacku vieme prejst so zdvihnutym zberacom, co ale neznamena, ze mame zabezpecenu dodavku elektronov v akejkolvek forme do trakcnych obvodov a do kurenia vlaku
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759052/
Takze, cez neutralne pole sa prechadza z vypnutym odberom trakcneho prudu , tj aby sme medzi napatovym a nulovym potencialom nenatahovali obluk ??
TJ z praktickeho hladiska, je jedno ci sme na svk alebo v rakusku cez neutral ideme bez napajania???
TJ z praktickeho hladiska, je jedno ci sme na svk alebo v rakusku cez neutral ideme bez napajania???
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/759050/
Na jednej trati to chystaju aj Svajciari (15kV) a na zeleznorudnej drahe Kiruna - Narvik (15kV) to pouzivaju aj Svedi. (2x15kV)
Kedze vsetky menovane trate maju dlhe useky medzi napajackami, minimalizuje sa tym pokles napatia a spatne prudy v kolajniciach tecu len medzi autotransformatormi, cim sa znizuju straty, rusive elektromagneticke polia....