Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
![](/upload/club/member/007115s.jpg)
![](/_img/smile/64.gif)
![](/_img/smile/3.gif)
Trieštenie izolákov takýmto spôsobom neni zas až tak dobré, bo to triešti aj ten kód a môžu nastávať problémy. Navyše pri nejakom lepšom vchodovom návestidle by si ich mal kľudne 3-4 po 100m podľa toho, koľkožeto tej NZV k tomu ktorému cesťáku je... No ale zásadný problém je proste ten, že s releovým autoblokom to už asi úplne nedáš, a meniť po celej republike AB za elektronický... A k tomu by to už potom chcelo ETCS L2 (alebo tú L1 minimálne doplniť o rádiový infill), inak sa tá priepustnosť nebude beztak dať využiť (a to sú zasa o voľačo drahšie mobilky)...
PetoN: Také niečo bolo ale potrebné rozhodnúť 10-15 rokov dozadu. Dnes je jediná schodná cesta tá, ktorú realizujú Švajčiari, a to modernizovať národný VZ prvkami z ETCS tak, aby pri prechode na ETCS nevznikali ďalšie náklady ani dopravcom ani dopravnej ceste. Tzn. informácie ťahať cez eurobalízy a Mirel doplniť o ich čítačku. Priestor na blbnutie s národným VZ v balízových datagramoch je, Švajčiari si ho tam presadili. A problém nebude v zásade ani s EÚ (páč traťová časť by bola v podstate zhodná pre toto aj pre ETCS).
iron999: To, že je tá krivka niekde zle nie je vlastnosť ETCS ale toho, že to niekto blbo naprojektoval (a niekto po ňom kontroloval a skontroloval zle, alebo zle preskúšal, alebo nepreskúšal a podpísal). Každopádne je to zle, takže hlásiť a požadovať opravu. Nestíha určite len zobrazovanie na displeji, nepreberá si dostatočne často údaje od centrálneho počítača.
lacino.h: No jako by to prenášalo? No šak na pravom pleci, ne? A hlavne nezabudnúť čapicu...
A ako by sa merala adhézia? Lebo keby mobilka merala výstup z otáčkového snímača na náprave, to by bolo zaujímavé. Totiž ak sa brzdí razantne (tak 1 bar v potrubí dolu), rýchlomer mrzne - nestíha, zobrazí 160...zachvíľku 152..a po takýchto skokoch. Neviem, či je to len problém zobrazovania na displeji, alebo samotnej mobilky. Robí to hlavne prerábaná verzia, ktorú majú v súčasnosti 350 006, 015, 017.
Lenže zasa dôležitá otázka, kto by to všetko zaplatil. EÚ nie, tá bude presadzovať a teda aj platiť len koncept jednotného ETCS. A na ten zasa nemajú prevádzkovatelia rušňov. A sme opäť pri politikoch na najrôznejších úrovniach, ktorí rozdeľujú peniaze
![](/_img/smile/12.gif)
P.S.: Zaujímavo diskutujeme, len v nie úplne príslušnom fóre.
Čo sa týka zábrzdných vzdialenosti a veci s tým spojených.. mne nešlo o odstránenie všetkých nedokonalostí LS používaného u nás, skôr som chcel poukázať na to, žeby nebol taký zlý a deravý, keby sa nevytvárali kadejaké barličky.
Čo sa týka dlhších oddielov a prekopávania AB.. ono by úplne stačilo zakódovať, ako som písal kábelovou slučkou koľaj v dĺžke zábrzdnej vzdialenosti. V prípade AB dať o jeden izolák navyše 1000 m pred hl. návestidlom, po ktorý by sa prenášala ešte predošlá návesť a od neho aktuálna. Nedostatočná zábrzdná vzdialenosť by sa analogicky vykódovala ešte pred predzvesť..
Trebárs.
Zastávka v oddieli by nebola problém, krivka by mala absolútny význam.
Ono tých neštandardných prípadov nie je až tak hrozne veľa a tie by sa dali poriešiť, či už kábelovo, vložením izolačiek alebo prosto tam by sa ten manuál používal naďalej, kým inde by bol zakázaný...
Všetko by sa riešiť dalo.. nie je to však ťažiskom záujmu, keďže sa prechádza na novší a sofistikovanejší zabezpečovač, téma bola len o možnostiach, ako preklenuť medziobdobie, keď LS už nie je a ETCS ešte nie je.
Kódovať privolávačku medzikružím asi nie je úplne kóšer. Čo ak bude na NZV? Prepínanie by bolo asi leda tlačítkom u fíru, ale to asi nie je problém, keď sa mu verí na prepínanie VZ5/VZ7...
Indusi u nás zaviesť nemôžeš, nedostaneš naň hodnotenie bezpečnosti. Ten systém (konkrétne teda rozhranie traťovina - mobilka) totiž nie je bezpečný (v zmysle SIL4) a tam, kde sa používa, sa používa len z historických dôvodov...
Manuál vznikol na Mireli ako obezlička na riešenie miest, kde na jednej strane Mirel neumožní jazdu plnou rýchlosťou, a na druhej nie je vôľa konštruovať podľa toho jazdné doby (prípadne to riešiť nejak inak). A to tak, že to bolo, ako inak, hodené na rušňovodiča. Ukážkové príklady:
- Posledný oddiel AB dlhší ako 1000m (také čosi je myslím napr. v Košiciach od Kysaku) spojený s jazdou odbočkou, alebo zastavením na NZV = nutné prekopať celý autoblok.
- Zastávka v poslednom oddieli (alebo pred strelnicou) spojená s jazdou odbočkou alebo zastavením na NZV = prakticky neriešiteľné
- Oddiel cez stanicu (vchodové - odchodové) výrazne dlhší než 1000m a snaha udržať sled vlakov = tam je to teda na fírovi, keď sa na to vykašle a bude brzdiť, tak mu to nikto za zlé mať nemôže, predsalen ide o jeho krk
Suma sumárum, časť toho by možno vyriešilo ponechanie manuálu len proti medzikružiu, ale ešte tam ostáva tá NZV, ktorá to tam dosť kurví, ale ktorá sa zároveň s nasadzovaním štíhlych výhybiek značne rozmáha...
Ondro: Lenže tých pár € ušetrí jedna zložka a problém má iná zložka. A vo vo vo tom to je. A to EÚ chce tú železnicu ešte viac fragmentovať...
iron999: Až sa vymyslí bezpečný (v zmysle SIL4) spôsob merania adhézie, tak bude mobilka prispôsobovať krivky aj tomu jak moc sa to kĺže. Do tej doby tam proste rezerva musí byť. Zabezpečovacie zariadenie je z princípu reštriktívne, takže po ňom nemožno chcieť aby jednak zabezpečovalo a druhak neobmedzovalo.
A keby to bolo s tým kódovaním ako píšeš, tak by sme sa čosi nabrzdili na tých 30-40, keďže prenos vypadáva snáď všade a NIKTO nemá záujem to riešiť. Potom, vplyvom tých meškaní by sa snáď zobudili. Lenže ono je ľahšie alibisticky povedať, že však vieš, ako sa máš správať, keď ti vypadne kódovanie a je vybavené.
No, myslim, ze si presne trafil klinec po hlavicke. Ono to tak je nielen na zeleznici.
My mame v povahe so vsetkym vybabrat, pravidla obicyklovat, zaviest 1000 vynimiek. Mozno sa tym par korun usetri (sorry par euro), ale v konecnom dosledku to postavi cely system na hlavu.
Bohuzial, s dopatlavanim vynimiek do nejakeho rozumneho konceptu sa stretavam aj u zeleznic od Marcheggu po Bregenz a potom sa v tom chaose ani diva svina nevyzna. Usetri sa opat zopar euro (no dobre, par tisic), ale komplikacie, co to sposobi, su take velke, ze naklady na ludsku pracu daleko prevysia usetrenu sumu za hardware....
Co narobis, ludska mentalita je taka, usetrime 5 korun na dacom, co nas v dosledku rozhodnutia stoji dalsich 500 korun za pracu.
Moja laicka mienka k zab. zar. Ziadne vynimky a system pouzivat tak ako sa ma.
A budovat jeden, ale dosledne. Inak je to cele zle. (Skoda, ze to nechape management.... Oni vidia iba usetrenych par euro.)