Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
1. Žst. Beluša sa pomaličky, ale isto začína podobať na šíru trať...
2. Nová zastávka Beluša, silno sa podobajúca na monštruóznu zastávku Košeca
3. 1.traťová koľaj v úseku Považská Teplá - Bytča, o dosť vyššie uložená ako vedľajšia, dožívajúca druhá traťová koľaj
Inak dnes to bolo krásne vidieť za Bytčou v smere na Hričov - jeden rýchlik, druhý na odhlášku za ním, osobák to isté..pozvoľna sa to tam upchávalo, a to ešte neprikvitli poobedné posilové rýchliky. Moc si to bez AB neviem predstaviť no ale...
Ono potom tie navestidla časom môžu prefarbit na červeno-bielo teoreticky (aby aj J0HnZ lepšie spával). Za predpokladu, žeby sa dal zabezpečiť dohľad nad nimi. A to by snáď s PN šlo.
Každopádne ten biely stĺpik, kým je to bez prenosu, pôsobí na nás tak viac "softly".
Vďaka za fotoaktualitu z Trenčína.
K tomu dynamickému stabilizátoru. Táto mašinka je posledný stroj, ktorý sa používa (u nás zriedka) po podbití koľaje. Tými kolečkovými klieštinami uprostred to uchopí koľaj a za stáleho prítlaku to vibruje s koľajou. Týmto sa dosiahne "sadnutie" koľaje po podbití, vďaka čomu nie je potrebné zavádzať pomalé jazdy. U nás sa táto technológia z nepochopiteľných dôvodov nepoužíva, radšej necháme vlaky týždeň jazdiť 30, potom týždeň 50, 80 a až potom to dajú na plnú traťovú.
Ďalšou výhodou nasadenia dyn. stabilizátora po podbití je, že pri jeho použití nemôže zhotoviteľ robotu odfláknuť a podbíjať napr. len 2x, ale musí podbíjačku nechať prejsť úsekom 4-5x s menšími zdvihmi, inak by mäkké miesta stabilizátor ubil tak, že by sa tam vrátili deformácie geometrickej polohy koľaje aké tam boli aj pred podbitím. Bez stabilizátora sa koľaj odovzdá krásne rovná a v prípade nekvalitnej práce sa tie jamy objavia až pod prechádzajúcimi vlakmi počas pomalých jázd.