Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
![](/upload/club/member/000364s.jpg)
![](/_img/smile/5.gif)
![](/_img/smile/66.gif)
![](/_img/smile/19.gif)
Ja tom v tej oblasti moc nepoznám, len po Devínsku N. Ves v smere na Wien a tam sa mi už miestami zdalo, že tá trať je "modernizovaná". V Devínskej sa plánujú nástupišťa s mimoúrovňovým prístupom? Ďakujem za info, zaujíma ma to.
Jedna vynimka potvrdzuje pravidlo - na trati Wurzburg - Hannover jazdia v noci aj nakladne vlaky, zazil som dokonca, ako posledny ICE Hamburg - Fulda predchadzal nakladny vlak po nespravnej kolaji.....
Na novsich VRT to nepraktizuju.
Rakusania nemaju VRT, ale Hochleistungsstrecke, kde jazdia RJ a ICE 200km/h -230km/h, ale aj REX200, IC/EC rychlostou 200km/h, IC rychlostou 160km/h, ba aj naklady 100-120km/h .... Podmienka pouzitia trate je ETCS level2, miestami na starsich rekonstruovanych usekoch LZB.
Elegantne obisli definiciu VRT.
Pravdu povediac, ked som travil cas v draznej rozvodni Fritzens-Wattens, vacsina nakladov a vlakov RJ a IC/EC chodila tunelom (RJ dokonca 230km/h), iba vlaky bez ETCS jazdili vrchom cez stanicu (napr. EC Munchen - Verona cca 150km/h s masinou 1216 - nemala ETCS ...).
Stretol som sa s dvoma nazormi - starsi - VRT od 200km/h.
Novsi - VRT - od 250km/h.
Ktory ma pravdu, nehodlam sudit.
Za cely cas, co o europskych zelezniciach citam (takmer 40 rokov) som necital, ze by o klasickych vlakoch TEE ( Mistral, Le Capitole.... na trati Paris Austerlitz - Orleans), FD, IC, EC (na trati Augsburg - Mnichov), ktore mali tu cest jazdit 200km/h, hovoril niekto ako o vysokorychlostnych a o tratiach ako VRT.
U vlakov jazdiacich nad 160km/h sa skor hovorilo o tlakotesnosti a premosteni nudzovej brzdy.
O VRT sa zacalo v Europe hovorit v suvislosti s prevadzkou vlakov TGV (vlak vysokej rychlosti). Pre trat Paris - Lyon sa ujal nazov LGV (po slovensky VRT). Takze je to historia stara cca cosi cez 30 rokov. Boli to v Europe prve vlaky, ktore jazdili pravidelne viac ako 200km/h, cim sa pravdepodobne stali tym vyznamnym medznikom pri definicii, co je VRT a co je vysokorychlostny vlak.