Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Nástupište pri hlavnej koľaji na koridore musí mať šírku aspoň 9m. V Chocni sa jazdí 160 okolo 6m nástupišťa, tesne pred rýchlikom prechádza LEOExpres a občas sa až divím, že tu od doby čo to koryto postavili, sfúklo pod vlak snáď len jediného človeka. Ale aj tak, vidieť uskakujúcich ľudí nie je nič príjemné.
Projekty staníc na "horniakoch" som videl, ale už si ich nepamätám. Ale ide to urobiť aj tak ako sú Veľké Kostoľany (akurát pokiaľmožno na vyššiu rýchlosť k nástupištiam), alebo v ČR napr. Žst. Uhersko, kde je koľají snáď 6, peróny sú pri krajných a 2 koľaje sú vyhradené nákladiakom.
tu by bolo vhodné keby sa tu zjavil napr. kolajar a vysvetlil nám to...
Nepovedal by som ,že na tých zastávkach je to nejak tak extra široké, že čiara je, ako Peter píše, 2 metre od hrany a perón do pol poľa. Dakde je tá búda, poprípade schodisko pomerne tesne pri koľaji a dobre.
Ale ako píšem, bo už sa krútime dookola a zas sme nepochopili o pointu, ktorú som sa snažil vylíčiť.
Nespochybňujem nové bezpečnostné normy; OK, ak na rýchlosť 160 na Slovensku na zastávkach musíme mať čiaru nech aj 10 metrov od hrany a nástupište široké ako Václavák, tak postavme takéto peróny aj v staniciach pri hlavných koľajach mimo koľajového rozvetvenia a preklasifikujme to na zastávky. Norma bude dodržaná, dopravňa bude využiteľná pre všetky vlaky na všetky koľaje, odpadnú s tým spojené problémy o ktorých som písal aj nepísal.
Ja som spomenul tzo ostrovné nástupište iba preto, že tam to podľa skvelej normy vadí, ale na zastávke nie. Ale však to nič.. tak teda prerobme stanice na zastávky a je to.
Ale dá sa to všade dodržať?? V stanici si limitovaný koľajiskom a buď v rámci bezpečnosti znížiš rýchlosť prechádzajúcich vlakov alebo určíš bezpečnú vzdialenosť za hranou za ktorou budú cestujúci čakať až do zastavenia vlaku, čo ja viem 2 metre pre koľaj s 160km/h či 1 meter pre koľaj do 100km/h a tak spravíš širšie nástupište ale na dodržanie šírky plus dostatočného priestoru tak obetuješ ďalšiu staničnú koľaj alebo potom tak ako to je teraz. Na zastávkach nie si ničím limitovaný a na širšie nástupištia zoberieš kus poľa popri trati...
Ale vážne, ako máš možnosť vidieť, práveže teraz sa GVD stavia tak, aby sa vrámci taktu eliminovali predchodenia na zelenej lúke teda že taktový osobný vyráža z nejakej väčšej stanice tesne za taktovým vlakom vyššej kvality a prichádza do inej väčšej stanice pred taktovým vlakom vyššej kvality. Mimo iného to umožňuje ľuďom prestúpiť v jednej stanici z osobáku na rýchlik a zároveň z rýchlika na osobák. Takže takéto predchodenie, pokiaľ nejde o zmeškaný vlak, fakt nepovažujem za veľkú výhodu.
A ďalej, o čom som už dávnejšie X-krát písal, vechslovanie k hranám naboku znamená v zime zbytočné riziko poruchy výmen, zvlášť ak sú štíhle (stačí len pozrieť, ako bol toť posledne na Mikuláša paralyzovaný slávny Poprad), teda je výhoda, ak sa v staničkách ako Svit, Východná, ale aj Štrba za zlej poveternosti jazdí celý deň iba po prvej a druhej..
Nuž a druhý aspekt je nevyužiteľnosť súčasnej koridorovej stanice pre nákladnú dopravu (predchodenia, odstavenia..). Dobre, jedna vec sú dolniaky, kde to ešte relatívne ide, ale čo tu?
Nepredpokladám, že s príchodom koridoru tu už budú s nákladnými pred rýchlikmi statočne unikať u všetkých dopravcov len samé vysokovýkonné Siemensy a Traxxy. A prepytujem, ak sa plazí hore Štrbou nejaký protekčný Lokorail 20-kou, ktorý potom potrebuje v Paludzi hodinu chladiť mašiny a v Lehote deliť vlak.. je asi ťažko predpokladateľné, že takýto kozmonaut vyrazí zo Žiliny 15 minút pred rýchlikom a do Spišskej príde 15 minút pred rýchlikom. Lebo však vybočiť ho v princípe niet veľmi kde. Áno, vybočiť a ísť po rýchliku hneď ďalej, ale oni už keď stoja, razom začnú papať, pýjú pauzu, opravujú mašiny, odpájajú vozy..
splinterX: A zas, ako som povedal X -krát, pre tých, ktorým to nie je príjemné, majú možnosť na peróne zdržiavať sa ďaleko za žltou čiarou, po vyhlásení tranzitu popri hrane odobrať sa do prístrešku, čakárničky.. ak aj by sme uvažovali normálne ostrovné nástupište s "vysokorýchlostnou" hranou.
A znova, pokiaľ tá nepohoda od prechádzajúceho vlaku nemá robiť problém a je v súlade s bezpečnostnými normami ľuďom na obyčajných zastávkach typu Lučivná, Gánovce, prečo by sa podobné zastávky mimo koľajového rozvetvenia nemohli zriadiť aj v súčasnom Svite, Vydrníku..
-------------
Ja viem, táto koncepcia tiež nie je ideál, ale buďme realisti, dajme si plusy a mínusy takýchto riešení na misky váh (keď už nemôžme budovať ostrováky) a riaďme sa sedliackym rozumom.. síce pravda.. u príliš študovaných ľudí občas utópia.
no neviem či je výhra, keď ľudkovia čakajú napr. v Cíferi na osobáčik do Bratislavy na peróne č. 1 a pred ich očami sa ešte pred príchodom osobáku preženie rýchlosťou 160km/h ICčko...
ale rozumiem ťa, to skôr by si chcel na tratí viac výhybní na štýl Paludze, potom by z mnohých koridorových staníc boli iba zastávky a stanica na križovanie vlakov by sa posunula a nebolo by treba budovať dlhé podchody (stačil by kratší na zastávke)
iron999: Tak pokiaľ nemáš zrovna súpravu 8x Bdteer, ale niečo čo brzdí trocha vyše, a šiel by si do roviny, tak by si okolo vchodového návestidla často ešte aspoň tou stovkou išiel. V takej Chocni, keď má majster vlak čo rozumne brzdí (ešus, alebo R721 s EC súpravou) a kráti, tak občas aj zo 140 brzdí až pri vchodovom (ale to už je, pravda, extrém). A to je Choceň kratšia než napr. Trenčianska Teplá.
A ak už pre akúsi debilnú normu nemôžu byť hrany v staniciach pri hlavných koľajach, za maximálny prejav zdravého rozumu by som považoval, ak by sa (všade, kde je to možné) spravili zo staníc výhybne a peróny by sa spravili formou zastávky medzi krajnú výhybku a vchodové návestidlo.
Nechápem, prečo to nemôže byť aspoň takto.
Mňa by zrejme kleplo, keby som mal mať v každej štácii 80 už pri vchodovej šajbe, mne osobne sa to zdá málo..
Inak mohla by pri tom depe z jednej strany vyrásť "protihluková" stena
Suma sumárum - slovač je asi totálne sprostý národ, keď napr. čech a nemec tú hranu pri 160 mať može, len slovák aby nedaj bože pod ten vlak nepadol... A podotýkam, aj koridor SŽDC je interoperbilný!