Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Je vypracovaná a odovzdaná dokumentácia stavebného zámeru a dokumentácia pre územné rozhodnutie
(DSZ/DÚR) a sú zrealizované potrebné prieskumy pre vypracovanie PO a následnú realizáciu diela. Zhotoviteľ v rámci
inžinierskej činnosti zabezpečuje pre danú stavbu územné rozhodnutia (na niektoré časti stavby sú už ÚR
vydané a aj právoplatné) a ostatné príslušné povolenia napr. na výruby drevín, búracie povolenia, stanoviská
dotknutých orgánov miestnej správy a samosprávy a pod. Súčasne prebieha spracovanie dokumentácie pre stavebné
povolenie a realizáciu stavby (DSPRS).
*Rekonštrukcia trate Kúty-Šaštín*
V súčasnosti prebieha vecné spracovanie a aktualizácia projektovej dokumentácie na predmetný
úsek pri ŽST Kúty, kde dochádza k súbehu tejto stavby a stavby modernizácie trate Devínska Nová Ves -
Kúty - št.hr. SR/ČR. Z dôvodu tohto súbehu je potrebné upraviť bod styku oboch stavieb v špecializácii
železničného spodku, zvršku, úpravy trakčného vedenia, výstroja trate, priepustov a pod.
Predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania na uskutočnenie stavebných prác: 2022
*Rekonštrukcia trate Boleráz-Smolenice*
Ponuky vyhodnotené, prebieha kontrola pred podpisom zmluvy na ÚVO.
Predpokladaný termín začiatku stavebných prác: 2022
*Rekonštrukcia trate Hronský Beňadik - Nová Baňa*
Bola dodaná DSPRS v 02/2022, zároveň prebehlo konferenčné prerokovanie a dokumentáciu so
zapracovanými pripomienkami projektant dodá v 03/2022. V termíne 03/2022 bude dodané oznámenie o zmene navrhovanej činnosti podľa zákona 24/2006 Z. z. a dokumentácia pre stavebný zámer v 07/2022.
Predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania na uskutočnenie stavebných prác: 2023
*Elektrifikácia trate Bánovce nad Ondavou-Humenné*
Prebieha inžinierska činnosť na zabezpečenie zostávajúcich stavebných povolení a majetkoprávne vysporiadanie.
Prebehlo rokovanie s MD SR a ÚHP, na základe ktorého bude projekt realizovaný v pôvodne plánovanom rozsahu (požiadavky ÚHP na doplnenie dispečerizácie trate budú riešené v ďalšej etape projektu).
Predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania na uskutočnenie stavebných prác: 06/2022.
*Poprad-Tatry - Markušovce*
Bola dodaná dokumentácia pre stavebné povolenie, schválená a prebieha inžinierska činnosť k majetkovoprávnemu vysporiadaniu, (geometrické plány, trvalý záber, vecné bremená, podpisovanie kúpnych zmlúv a zmlúv o budúcich zmluvách) a následne k vybaveniu stavebných povolení. Zároveň projektant rozbieha práce na dokumentácii pre realizáciu stavby a dokumentácii pre výber zhotoviteľa.
Stavba je zaradená do zoznamu dvoch spôsobov financovania a to konkrétne:
Poprad - Vydrník - financovanie RRF
Vydrník-Spišská Nová Ves -financovanie OP SK
Ako prvé bude vzhľadom k termínom nastavených v metodike RRF (realizácia RRF) vyhlásený úsek Poprad - Vydrník a následne v rozpätí niekoľkých mesiacov aj Vydrník - Spišská Nová Ves.
Predpoklad vyhlásenia verejného obstarávania na uskutočnenie stavebných prác na úseku Poprad - Spišská Nová Ves, etapa A.1 Poprad - Vydrník: 07/2022.
4. ledna 2022 6:09
Mezi sloupy železniční budovy v Lanžhotě na Břeclavsku obvykle čekají cestující, od změny jízdního řádu je však budova opuštěná. Vlaky tady zcela přestaly zastavovat a ještě hodně dlouho se nic nezmění.
Zdroj: https://www.idnes.cz/brno/zpravy/nadrazi-lanzhot-vlaky-rekonstrukce-trati-slovensko.A220103_643935_brno-zpravy_krut
akoby to bola predom naplá,novaná práčka peňazí a zlatá baňa zároveň
akoby niekto odniekiaľ mal evidente záuejm, aby ten tunel (aby tá diaľnica) nebola nikdy dokončená
čo sa týka Juhoslávie - tam sú niekoľko km mocné pozície triasu, bez príkrovových posunov, čiže pomerne stabilné
čo sa týka Západných karpát - tu sa nachádzajú tri príkrovové pozície na sebe, a pravidlom je, že triasové komplexy sú nasunuté na kriedových a jurských komplexoch (čiže naopak)
Ale čo sa týka Višňového, geologické mapy sú už minimálne 45 rokov z tejto oblasti, takže o vode sa predpokladalo, pred mnohými rokmi bola vyrazená prieskumná štôlňa, takže o výdatnosti podzemných ''priesakov či prameňov) sa vedelo. Naštudujete si tunel Harmanec, tam je prítok vody 100 litrov za sekundu, čo je dosť....a je to trvalý prítok, táto voda v množstve 6 m3 za minútu vyteká z tunela von. Najhoršie geologické podmienky predstavujú vrstvy flyšu, pieskovce a ílovce, kde pieskovce sú zvodnené a ílovce slúžia ako plocha, po ktorej voda steká, toto sú úplne iné problémy ako Višňové. Vo Višňovom sú dobré podmienky aj keď nehovorím, že dobré znamená bezproblémové...
Višňové vôbec nemá dobré geologické podmienky. Viem, že mali 2x zatopenú vrtnú súpravu pre nečakaný výver vody. To že razily údajne po spáde, tomu len dopomohlo, ale robili to Taliani...Čítal som rozhovor v novinách s nejakou ženou, odborníčkou na razbu tunelou, ktorá porovnávala geologické pomery na SVK a Chorvátsku a vyjadrila sa dosť jasne, že prečo Chorváti na rozdiel od nás dokázali rýchlo postaviť sieť diaľnic s množstvom tunelov / okrem toho, že u nás sa tunely tunelovali / : Ja by som veľmi rada razila tunely v HR, lebo tam je suchá skala, kdežto na SVK aj napriek geologickému prieskumu nikdy neviete, kedy príde tektonická porucha, nestabilná vrstva alebo výver vody. Jej meno si žiaľ nepamätám. Jej slová dokazuje aj tunel pri Ružomberku, kde museli meniť trasovanie na konci tunela, lebo podľa pôvodnej trasy to jednoducho bolo nákladné dokončiť.
Zjednodušene povedané, lebo Hornád netečie cez Prešov ani cez Levoču. Trasovanie KBZ (od výstavby ktorej uplynulo 150 rokov, bola k tomu v Žiline-Budatíne sympatická výstava, sám som sa o nej dozvedel vďaka vlaky.net) prirodzene sledovalo tok Váhu a Hornádu s najťažsím orieškom prepojenia ich údolí cez Štrbu (uvažovalo sa aj o tuneli, samozrejme, vyhral ekonomicky lacnejší variant). Masív Braniska stál aj vtedy na tom istom mieste ako dnes, stačí sa previezť po diaľnici a sledovať, aký terén a sklon prekonáva a myslím že musí byť jasné, že trasovanie železnice tunelom popod Branisko nebude nikdy ekonomicky ospravedlniteľné. Rovnako ako ani vŕtanie Malej Fatry a Choča kvôli zachádzke do Kubína.
z tretej koľaje sa stane slepá, druhá kolaj ostane skrátená
a druhé nástupište funguje, bol zatarasený len jeden vstup z podchodu na druhé nástupište