Koridory a vysokorychlostní tratě

81-71: 350ky jazdia v CR 160 vdaka tomu, ze sa tam pouziva stary liniovy vlakovy zabezpeovac s prenosom navesti na vozidlo prostrednictvom kolajovych obvodov. U nas sa na koridore buduje uplne iny novy typ zabezpecovacky, ktory vyzaduje upravu aj na strane HDV. Takze aby gorily mojli jazdit 160 aj na nasom koridore, budu musiet dostat mobilnu cast tohto zab. zariadenia. Predpokladam, ze ked sa buduje tratova cast, mobilna sa riesi alebo v najblizsich mesiacoch bude riesit.

350-ky? Pokial viem, v CR jazdia takou rychlostou na koridoroch... a mimochodom, v CR maju dokonca prerobene 371-ky na 160-ku...
nemusia byt hned nove masiny, podla mna by sa dalo, keby bola vola...

350-ky? Pokial viem, v CR jazdia takou rychlostou na koridoroch... a mimochodom, v CR maju dokonca prerobene 372-ky na 160-ku...
nemusia byt hned nove masiny, podla mna by sa dalo, keby bola vola...

to neviem....lenže u nás nie sú na to mašiny, presnejšie prenos ETCS na ne

Takze 160-ka BA-NMnV zatial stoji dalej...

Take 160-ka BA-NMnV zatial stoji dalej...

Take 160-ka BA-NMnV zatial stoji dalej...

odpoviem v rámci mojich vedomostí

Kúty...??

Čadca - Žilina: 140km/h, resp. 160km/H pre naklápacie súpravy

či má spoločné to neviem

teraz sa stojí v NMnV, toto leto ak bude úspešná súťaž, by sa malo začať robiť po Zlatovce, o rok v Trenčíne a potom ďalej na Považí. Na koridor Košice - Kysak vraj už beží stavebné konanie, rovnako aj pod Tatrami. V Poprade sa robí stanica, v Kysaku zabezpečovacie zariadenie

toľko moje vedomosti

A 160-ka?

btw, kedy sa bude robit trat v smere na Kuty?

Trat medzi Cadcou a Zilinou sa robi na aku tratovu rychlost? Ma ta koridorizacia nieco spolocne s koridorizaciou trate BA-KE? Bude pokracovat aj dalej v smere na Vrutky? Alebo ta cast bude zahrnuta v koridorizacii, ktora je teraz pri Novom Meste nad Vahom?

81-71

malo by sa začať toto leto v Trenčiaskych Bohuslaviciach

mňa by však zaujímalo ako sa veci pohli v Tepličke nad Váhom

Ako to je momentalne s koridorom? Pokracuje sa v smere na Trencin? Robia sa dake prace na tom novom zabezpecovacom zariadeni pre tratovu rychlost 160 km/h? je realne 160-ka spustitelna v beznej doprave ku novemu GVD?

takto nejak vyzerá leopoldovský podchod keď trocha poprší

Digitální rádiový systém z Děčína po Břeclav

Hlavní železniční koridor od státní hranice u Děčína přes Prahu a Brno do Břeclavi a k rakouské a slovenské hranici je již kompletně pokrytý evropským digitálním rádiovým systémem GSM-R (Global System for Mobile Communication–Railway).
Zároveň s dokončením I. národního železničního koridoru (NŽK) začínají práce na pokrytí tranzitního spojení Rakousko–Polsko, tedy od Břeclavi, přes Přerov do Petrovic u Karviné. Investorem digitalizace železniční infrastruktury je SŽDC, která také uzavřela smlouvu o výstavbě systému GSM-R v železničním úseku Břeclav–Přerov–Hranice na Moravě–Ostrava-Svinov–Ostrava hl.n.–Petrovice–státní hranice v rámci začínajícího projektu „GSM-R Břeclav–Přerov–Petrovice u Karviné„. Jedná se o druhý národní železniční koridor zajišťující tranzitní železniční dopravu mezi Rakouskem a Polskem.

(Železničář)

Zas nieco na tom bude, ze ak sa to realne ide robit, tak na rokovani za zatvorenymi dverami si kazdy povedal, kolko z toho chce proviziu a ked sa dostali k zaujimavym cislam, v tom momente boli dohodnuti. Takto sa to udialo, ked hladali firmu na uplne inu zakazku, takze necakam a nepredpokladam, ze to bolo inak prave tu.

Takze ono, keby sa aj rozhodli tu elektriku celu zrusit, ci nedajboze sem namontovat nejaky 11kV 60Hz americky system, napajanie z tretej kolajnice, 500km predlzovak alebo tahanie na lane, tak je to jedno, vsetko zavisi len od toho, ako su pani "projektovi manazeri" zalepeni zakazkou...

Tolko k odbornosti jednani u ZSR. A verte, viem, o com tocim.

Stale sa nikto nevyjadril k tomu odstavcu, kde som pisal, co bude s ostatnymi tratami. Zostanu zmrazene, kym sa nepostavi ten slavny koridor? Ktory cestujuci potom este ma vobec dovod zostavat pri vlakovej doprave?

362.001

Len veľka škoda, že sa to neriešilo aj s odborníkmi.

Koho ktora zucastnena strana vyslala, toho tam mala. Odbornost jednotlivych zucastnenych si hodnotit nedovolim. Vzhladom na zavaznost problematiky predpokladam, ze prepravcovia nevyslali len tak hocikoho...

Splinter

potom čo sa neozve Cargo a ZSSK keď im je relektrifikácia proti srsti??

cital si dobre? Ja som nikde nepisal, ze im to bolo proti srsti. Oba subjekty to v podstate akceptovali...

potom čo sa neozve Cargo a ZSSK keď im je relektrifikácia proti srsti??

Len veľka škoda, že sa to neriešilo aj s odborníkmi.

lostrail

Je jasne, ze na prvy raz bude mat hrubsi trolej asi vacsiu zivotnost, ked sa po nom zacnu klzat zberace, pevnostne upravene na tensie vedenia (nebudu tak tlacit), ale ako bude prebiehat taka prevadzkova vymena po zmene napajania? Bude sa menit trolej za povodny hruby, alebo budu useky s tensim a useky s hrubsim trolejom?

pritlaky zberacov su sice pre kazdy typ TV rozne, no nie zasa az tak odlisne, aby sa v ramci nejakej dovolenej tolerancie nenasiel taky, ktory by sice nebol uplne optimalny ani pre jedno TV, ale vyhovoval by obom sustavam.

A ako je to riesene pri sucasnom styku sustav v Kockovciach? Jazdi sa s rovnakym pritlakom aj na AC aj DC, alebo s prepnutim systemu na masine sa meni automaticky aj pritlak zberaca? (toto priznam sa netusim...)

Pri vymene opotrebovaneho troleja sa zrejme pristupi na lahsi AC system, nie je dovod, aby sa tam zvova daval tazky system.

Neviem si predstavit, ako bude namahany tensi trolej medzi hrubymi usekmi a naopak. Nebudu vznikat previsy?

Previsy urcite nebudu vznikat, trolejove vedenie je delene na cca 1000 - 1400 m useky, ktore su samostatne napinane zavaziami, to znamena, tah v troleji je konstantny, zavisly od hmotnosti zavazi. Cim vacsi prierez troleja, tym je samozrejme potrebny vacsi tah. Ak sa bude v buducnosti vymienat trolejove vedenie, tak na koridoroch sa vymeni tento kratky usek v celosti, bez spojky, ktora pri vyssich rychlostiach nepriaznivo posobi na vzajomnu interakciu zberaca a troleja. Takze previsy vznikat nebudu.

Predovsetkym ma zaujima ten postup prac a postupne rozsirovanie AC sustavy vzhladom na vozbu vlakov a priebeznu obnovu vozoveho parku za dvojsystem (najblizsich 20 rokov sa da pocitat s posuvanim rozhrania smerom na vychod, t.j. ZSSK napriklad aj v rezii Zilina-Kosice, alebo len Poprad-Zilina bude musiet nasadit dvojsystemy, nakolko v PP este bude DC, ale v Ziline uz AC a podobne zveriny), ktory nam po dokonceni zmeny sustavy bude aj tak nanic, resp. uz sa u nas nenajde ani jeden DC ostrovcek, kde by sa vyuzilo jednosmerne napajanie, co je dost skoda.

Ak sa bude dopravca spoliehat na to, ze bude stale jazdit na tych istych masinach bez potreby obnovy vozoveho parku, znamena to podla mna jeho zanik. Do obnovy vozidiel musi investovat kazdy prepravca, ci uz zeleznicny alebo cestny, inak mu raz doziju a skonci. Nemozme predsa argumentovat tym, ze kadial budu jazdit o 20-30 rokov DC masiny, z ktorych mnohe su uz teraz na hranici zivotnost, alebo tesne pred nou. Tie stroje uz budu o 20 - 30 rokov na na srotovisku.

Takze pri obnovach vozidiel, resp. pri nakupe novych bude nutne zrejme uvazovat s dvomi, resp. tromi systemami. Ak chce byt dopravca pruzny a interoperabilny, inu moznost aj tak nema...

Co sa tyka osobnej dopravy, tak s posuvanim styku sa budu posuvat aj masiny obsluhujuce dane uzemia. No a dalsie, ktore budu potrebne, sa budu musiet riesit prestavbou, resp. nakupom novych.

Mimochodom, rozhodnutie o zmene trakcnej sustavy neprislo zo dna na den, predchadzali mu mesiace rokovani, ktorych sa zucastnovali samozrejme aj zastupcovia oboch najvacsich prepravcov, ktori k zmene ako takej vyhrady nemali. Apelovali prave na vek a zivotnost sucasnych vozidiel, z ktorych je mnozstvo na konci zivotnosti a tym padom na nutnost obnovy vozoveho parku - zvysenie poctu viacsystemovych vozidiel. Takze odvolavat sa na nepripravenost "statnych" prepravcov v tejto diskusii nie je uplne na mieste, kedze o vsetkom vedia da sa povedat ze uz od prvej myslienky...

D.C.:
"Lana a vodice urcite menit netreba, to by malo aky zmysel menit hrubsie za tensie? Pri AC tecu mensie prudy, takze vodice pre DC sustavu ich v pohode prenesu....""Trolej sa tak ako kazdy iny material prejazdami zberacov opotrebovava - doslova derie - a akonahle dosiahne urcitu percentualnu opotrebovanost, musi sa vymenit, lebo straca na mechanickych vlastnostiach a hroti jeho pretrhnutie."

Je jasne, ze na prvy raz bude mat hrubsi trolej asi vacsiu zivotnost, ked sa po nom zacnu klzat zberace, pevnostne upravene na tensie vedenia (nebudu tak tlacit), ale ako bude prebiehat taka prevadzkova vymena po zmene napajania? Bude sa menit trolej za povodny hruby, alebo budu useky s tensim a useky s hrubsim trolejom? Neviem si predstavit, ako bude namahany tensi trolej medzi hrubymi usekmi a naopak. Nebudu vznikat previsy? Viem, ze je to trochu OT, ale to donekonecna budeme platit za hrubu med, aj ked uz nebude potrebna?
"V studii, ktora sa na tento ucel vypracovala, sa uvazovalo s casovym horizontom asi 30 rokov. A to je podla mna urcite dostatocny cas, aby sa na to vedeli pripravit vsetci, vratane dopravcov a susednych drah."

Dajme si dva modelove priklady:


I. POLSKY DOPRAVCA (Jednoduchsi pripad)
Ja ako polsky dopravca by som sa pripravil velmi rychlo, prakticky behom tyzdna.
Kedze cela moja krajina je pod DC a potrebujem vozit vlaky do CR, na Ukrajinu a na Slovensko, tak:
1. Do CR pojdem polskym uzemim
2. Na Ukrajinu pojdem polskym uzemim
3. Na Slovensko zhodnotim potrebu, t.j. aky je dopyt po surovinach a podla toho si prenajmem ci uz slovensky stroj alebo kupim jeden ci dva dvojsystemove, pripadne to skombinujem
4. V zavislosti od toho, ci Slovaci boli ochotni so mnou rokovat o zmene sustavy a s tym spojenymi zmenmi, bud:
A. Brutalne zoskrtam osobne vlaky smer Slovensko tak, aby som vratil pozicane, idealne tak, aby ked neprevazam naklad, v tej dobe tahal osobak moj draho zaplateny dvojsystemovy rusen, ktory prakticky nikde inde uz nevyuzijem
B. Dohodnem si so slovenskym spravcom a dopravcami objem preprav, pricom sa definuje, kto co bude tahat, ako sa podeli nakup dvojsystemovych vozidiel a vobec... (Slovensko zas nema potrebu DC vozidiel, aspon nie po uplnej zmene sustavy).

II. CESKY DOPRAVCA (Horsi pripad)
Potrebujem vozit vlaky smerom na Ukrajinu, do Polska, do Rakuska a Madarska a na Slovensko.
1. Ukrajina a Polsko vybavene, ide sa cez Polsko
2. Madarsko/Rakusko je passe, nakolko madari su cerveni a rakusania maju tu ich divocinu a tu mam uz aj tak dotiahnutu do Znojma, takze pohoda. Cize na Madarsko cez Blavu, do Rakuska na Znojmo, pripadne tiez na Blavu, v obidvoch pripadoch zatial nezavisla trakcia (na ktoromkolvek useku, raz k tomu prist musi, aspon kym u nas niekto neodklepne Taurusy)
3. Slovensko - Juh je pohoda, tam je AC aj tak, problemom zostava sever.
A. Nakladne vlaky smer Kosice mozu byt teoreticky tahane aj cez Polsko, Muszynu, Plavec a Presov, aspon do doby, kym AC nepride na vychod. Potom je to jedno.
B. Osobne vlaky a rychliky. Osobaky sa opat v zavislosti od dohody bud brutalne zoskrtaju, tam mate nazad banda striedava, alebo sa opat dohodnu. Ziadna dohoda vsak nebude rozumna bez rozumnej ceny za dopravnu cestu, co plati aj pre Polskych dopravcov. Co sa tyka R a IC, dva, ci tri kusy dvojsystemov sa snad najdu. Vozba tazkych nakladnych vlakov je v rezii ZSSK. V ramci tohto by som aspon Kysuce nechal pod DC, s nejakou to stanicnou kolajou v ZA...ale takuto radost mi iste nikto neurobi.

Ohladom ceskeho dopravcu je dost podstatny aj fakt, ze na uzemi CR je mrte vela stykov AC/DC a trpia nedostatkom dvojsystemovych strojov, cize paradoxne situacia, ktora by ich mohla trochu nakopnut, je prave zmena TS u nas.

30 rokov... no, to uz zo mna bude bruchaty starsi pan, co sa vyvaza na nechutne drahom a velkom aute a na vlaky budem len spominat. Predovsetkym ma zaujima ten postup

pekne prirovnanie toho dunaja a vahu , ale narozdiel od vody, prud ma aj mensie energeticke straty v sirsich korytach, teda lepsiu vodivost, co keby tiekol vah v dunaji, by asi lode nepremavali, takze by bola vodivost mensia, hadam snad nulova