Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Chlapi, trochu rozmyslajte! Zberac sa predsa nemoze klzat po spletanych lanach!!! To ako rychlo by sa "zodrala" uhlikova vrstva zberaca? No a o opotrebovani lana ani nehovorim... Trolej sa tak ako kazdy iny material prejazdami zberacov opotrebovava - doslova derie - a akonahle dosiahne urcitu percentualnu opotrebovanost, musi sa vymenit, lebo straca na mechanickych vlastnostiach a hroti jeho pretrhnutie. A viete si predstavit, ze by bol trolej zo spletanych lan? V momente, ked by opotrebenie dosiahlo taku hodnoty, ze by sa predralo jedno lanko, rozstrapkalo by sa to a prvy prechadzajuci zberaz by to strhol cele na zem...
Tak teda este raz: Trolej je vzdy DROT a nosne lano je vzdy LANO. Vsade. Menia sa iba prierezy a material - v zavislosti, ci ste na AC alebo DC a ci je to hlavka alebo vedlajsia kolaj. Vid foto.
ale vsimol som si akurat koniec drotu, ktory bol rozstrapkany na konci a chlapik ho zamotaval, aby drzal pokope. A nebolo to lano, pretoze to prave robil na spodnom "drote".
To co si videl, zrejme bolo lano - ono totiz trolej ma obmedzenu dlzku (kvoli mechanickym namahaniam, pripadne dlzka kolaje v stanici) a v urcitych miestach odbocuje sponad osi kolaje k zavaziam, ktore ho napinaju. No a ty si asi videl toto odbocenie - bolo by neekonomicke tahat cistu med az k zavaziam a preto sa za izolatorom dava uz iba bronzove lano s cca polovicnym prierezom.
pri DC zas musi byt co najmensi povrch - kvoli korozii - take zapletnane lanko by bolo zakratko krasne prezrate koroziou
Splinter, korozne ubytky medi a bronzu su zanedbatelne. Si sa niekedy pozrel doma do zasuvky, ci ti nejako ubuda z vodicov? Alebo ak by som chcel zostat pri DC sustave, tak dobry priklad je auto...
Ano, medeny vodic na povrchu skoroduje rychlo, no prave tato oxidova vrsvicka ho chrani pred dalsou koroziou. Podstatne viac z prierezu troleja ubudne tym, ze sa roky po nom klzu zberace...
Na obrazkoch:
1 - nosne lano
2 - trolejovy drot
zhodou okolnosti fotene pri pezinku v r. 2004
http://zilina.sme.sk/c/4856099/zmodernizuju-trat-medzi-zilinou-a-krasnom.html
Celý článek: http://www.cd.cz/static/old/NEW/TCD2009/9_20opti.htm
Dokončuje se zde třetí podbití, probíhají stabilizace a úpravy trakčního vedení. V mezistaničním úseku Lipová–Cheb se dokončuje třetí podbití, dynamická stabilizace a „laníčkování„ trakčního vedení.
V Jindřichově je v současné době v provozu provizorní napáječ. Kromě toho bylo dokončeno stání prvního trakčního transformátoru, který je připojen na provizorní napáječ.
(Železničář)
No v kazdom pripade pri striedavizacii nebude hrat skinefekt podla mna ziadnu ulohu.
Na DC systeme sa v trolejovom vedeni spravidla pouziva trolejovy drot Cu 150 mm2, ktory je zaveseny na nosnom lane Cu 120 mm2. K tomu su pre zvacsenie prierezu paralelne vedene tzv. zosilnovacie lana AlFe 240 mm2, resp Cu 120 mm2 v pocte 1 alebo 2, v závislosti od potreby. Taketo trolejove vedenie prenesie trvalo cca 2800 A.
Na AC systeme sa v trolejovom vedeni spravidla pouziva trolejovy drot Cu 100 mm2, ktory je zaveseny na nosnom lane Bz 50 mm2. Taketo trolejove vedenie prenesie trvalo cca 780 A.
Takze ak sa trolejove vedenie zmodernizuje a prevadzkuje v DC sustave, nie je ziaden problem ho bez vacsich uprav prepnut na AC, pokial sa hned pri modernizacii spravi na izolacnu hladinu AC (izolatory). Pokial by sa aj zosilnovacie lana zdemontovali (ZSR ich mozu vyuzit na inych usekoch a maju ich prakticky "zdarma"), stale bude mat povodne DC vedenie bohato postacujucu prenosovu schopnost, aj keby sme neviem aky velky vplyv skinefektu uvazovali. Myslim, ze v pohode by sa dal zanedbat.
Urcite vacsi vplyv ma indukcnost vedenia, ktora sa prejavi na ubytku napatia. Vzhladom k tomu, ze na AC prenasame niekolkonasobne mensie prudy ako na AC, vsak ani indukcnost nie je az taky velky problem a vzdialenost napajacich bodov moze byt cca 2 nasobna oproti DC...
lostrail
Aj na hotovom koridore su droty zapletane (lankove), co som na DC nevidel.
V podstate som Ti na to odpovedal v predchadzajucich riadkoch, ale pre poriadok: Zapletane droty su nezmysel, bud mas drot alebo lano. A trolej je vzdy drot a nosne lano je vzdy lano, ci na AC alebo na DC, takze neviem, co a ako si kde videl a nevidel...
Aj na hotovom koridore su droty zapletane (lankove), co som na DC nevidel.
Najradsej by som bol, keby dotycnych presiel ten striedavizacny osial skor, nez bude neskoro, ale co narobim? Mozem len s nemym uzasom sediet a nadavat...
http://en.wikipedia.org/wiki/Skin_effect
no meď ako všetko na tomto svete má svoju rezistivitu a permeabilitu a od nich závisí miera skinefektu
skinefekt na medi???
aj tie dvojičky a poľské mašiny sa raz budú musieť vymeniť a nakúpiť nové mašiny..tak sa budú musieť kúpiť dvojsystémové stroje
Som velmi zvedavy na to, ako sa tu zacne neuveritelne rychlo stavat, ked nam zacne horiet pod zadkom ohladom terminu vycerpania eurofondov, pravdaze budem len rad...len tomu akosi neverim...
neboj sa, vynasnažia sa..jednak sú prachy a jednak je rok pred voľbami...
Ono, skinefekt je svina, ak ten drot nebude lankovy (rozumej zapletany), asi len tazko to zvladne trakcny prud...
A co posilove vedenie? To len daju dole, alebo nim budu kompenzovat ten skinefekt?? ???
Ale VERYME, VERYME...
Len uz vidim ZSSK a Cargo, ako sa prisposobuju.
Este ZSSK, ked teraz objednala tie dvojsystemove jednotky, by mala byt aspon v regionalnej doprave za vodou, BA-ZA-KE aj tak taha dvojsystem, takze to je detto OK, len nahrada dvojiciek u Carga ma daleko viac zaujima.
Nuz, dufam, ze to ZSR maju spocitane a ked cez nas prestanu chodit Poliaci a Cesi, bude to odkial vykryt (tipujem, ze opat z nasich vreciek).
Som velmi zvedavy na to, ako sa tu zacne neuveritelne rychlo stavat, ked nam zacne horiet pod zadkom ohladom terminu vycerpania eurofondov, pravdaze budem len rad...len tomu akosi neverim...
moze zostat uplne vsetko, ak sa TV izolacne pripravi na 25 kV, to znamena ak sa hned pri modernizacii pouziju v TV izolatory elektricky vyhovujuce na 25 kV a pevnostne vyhovujuce DC, ktore je o nieco tazsie. Tuto podmienku splna bezny izolator 25 kV. Rovnako existuju spinacie prvky pre TV, ktore zvladaju zaroven AC napatie 25 kV a DC prud 3000 A. Urcite si zmena trakcie vyziada upravy TV, avsak v minimalnom rozsahu - a to najma pri napajacich bodoch (elektricke delenia, neutralne polia) - to je vsak len otazka izolatorov a prudovych prepojeni, nie troleja a nosneho lana. No a samozrejme bude potrebne odpojit TV z DC napajania a pripojit ho na AC napajanie.
Lana a vodice urcite menit netreba, to by malo aky zmysel menit hrubsie za tensie? Pri AC tecu mensie prudy, takze vodice pre DC sustavu ich v pohode prenesu. Je to podobne ako s vodou. Ked vykopes koryto pre Dunaj a bude nim tiect Dunaj, tak je to v pohode. Ak vsak po case znizis prud vody na uroven napr. Vahu, nic sa nedeje, nemusis kopat nove koryto, akurat, ze cast povodneho koryta zostane nevyuzita.
Nas pripad je vsak o nieco efektivnejsi, pretoze zosilnovacie lana z DC sustavy (sluziace na zvacsenie celkoveho prierezu vedenia) mozu ZSR demontovat a vyuzit ich v ramci udzby na tratiach, na ktorych sa so zmenou sustavy nepocita alebo je zatial daleko.
Cely proces zmeny sustavy totiz nebude jednorazova zalezitost, ale dlhodoba, na koridore by sa to malo menit zaroven s ukoncenim jednotlivych stavieb a ostatne trate - o tom este asi predstava nie je. V studii, ktora sa na tento ucel vypracovala, sa uvazovalo s casovym horizontom asi 30 rokov. A to je podla mna urcite dostatocny cas, aby sa na to vedeli pripravit vsetci, vratane dopravcov a susednych drah.