Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Na druhej strane je SIMIS plnopočítačový, bez relátok. Pri správnom zapojení bude celá trať od Rače (mimo) do NMnV riadená z jednej ústredne. Len to sa musí niekomu aj chcieť. AH potom z tratí majú zmiznúť. SIMIS v sebe totižto integruje aj traťovku, ak som dobre pochopil ddzz a štb pri osobnom stretnutí. A moc neverím, že od NMnV bude náš autoblok, hoci s PO. SIMIS si len tak rozumie s AH. Preto museli aždáci robiť v Trenčianskych Bohuslaviciach uviazanie automatického hradla kvôli SIMISu v NMnV.
AB možno bude, ale asi nebude susediť so SIMISom
Takisto SIMIS je pocitacovy system. A pocitacovy system sa da preprogramovat. Takze vzhladom k sume a rozsahu zakazky by podla mna nemal byt problem taketo navestenie aj naucit.
Ono to muselo byt o niecom inom ... ddzz alebo vôbec, ktokoľvek znalý ma určite rád opraví ...
http://www.ta3.com/sk/reportaze/81907_prekladka-trate-v-trencine-sa-predrazi
Napadaju Vas, ake lobisticke skupiny by mohli tazit z tejto varianty?
Niekoľko údajov k pripravovanej stavbe:
- celková dĺžka modernizovaného úseku trate vrátane zastávok, výhybne a železničných staníc - 17,457 km
- zvršok UIC 60 s pružným upevnením koľajníc celková dĺžka koľajových poli 31,640 km
- pevná jazdná dráha v tuneli s koľajnicami UIC 60 – 3,550 km (pre obidve koľaje),
- pevná jazdná dráha mimo tunela 0,930 km (pre obidve koľaje)
- výhybky UIC 60 - 17 ks,
- traťové zabezpečovacie zariadenie – 3. kategórie typu trojznakový elektronický obojsmerný centralizovaný automatický blok -2 ks
- staničné zabezpečovacie zariadenie – 3. kategórie typ elektronické stavadlo - 2 ks (jedno do TnBohuslavíc a kde asi pôjde druhé...)
- počet elektricky ohrievaných výhybiek 37 ks
- nové cestné mosty - 6 ks,
- podchody pre cestujúcich v ŽST - 3 ks
- rekonštrukcie osvetlenia v žel. staniciach a žel. zastávkach – počet stožiarov - 102 ks.
tešte sa detičky na práce na koľaji č.2 v Brunovciach, to sa bude z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom jazdiť po jednej koľaji
Trochu k téme, neexistuje nejaká stránka o slovenských koridoroch, niečo podobné, ako o českých? Díky
Na 200-ku je postavené aj trolejové vedenie a rovnako mimorúrovňové priecestia možno chápať ako "prípravu" na 200 (čo napr. na ČD nemajú, keď už to tu niekto spomenul).
Samozrejme, nie všetky oblúky umožňujú 200-ku, ale celkovo sa nájde dosť úsekov, kde sa dá v pohode zrýchliť (napr. aj tunel za NMnV je projektovaný výhľadovo na 200 km/h). Okrem toho, vlaky môžu mať písanú v max 180 alebo 190, ak by teda niekoho už veľmi trápilo, že bude musieť často spomaľovať a zrýchlovať. A inak aj v Rakúsku a Nemecku na hlavných tratiach je kopec takýchto trvalých znížení traťovej rýchlosti a nikto nelamentuje, že by sa im to neoplatilo.
Problém by mohol byť u nás s tlakotesnosťou súprav... ale faktom ostáva, že aj v Nemecku sa bežne jazdí 200 bez tlakotesnosti a nikoho to nejako veľmi netrápi, aj keď netvrdím, že to je ideál.
V zásade nemusí, ale v Rakúsku bohatšie miesto ako Viedeň zjavne nie je, a ak aj áno, určite to nebude Bludenz ani Innsbruck. Lenže tradične najvyspelejšími rakúskymi spolkovými krajinami sú okrem Viedne práve Dolné a Horné Rakúsko, ktoré ležali (v prípade Horného Rakúska sčasti) v sovietskej okupačnej zóne, takže niečo v Tvojom príklade zjavne nesedí. A miešať sem Burgenland je dosť mimo, pretože ten je historicky uhorským územím a medzi "chudobnejšie" regióny patril aj pred 2. svetovou vojnou a okupáciou Rakúska.
Keby si sem ale rovno napísal porovnanie východného a západného Nemecka, ku ktorému si sa nakoniec dostal, s tým by sa už súhlasiť dalo...