Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
![](/upload/club/member/000364s.jpg)
Usek bude rozdeleny na 5 UCS:
UCS 24 - NMnV - Tr. Bohuslavice (mimo, vratane stavby tunela)
UCS 25 - Tr. Bohuslavice (stanica)
UCS 26 - Tr. Bohuslavice - Melcice (mimo)
UCS 27 - Melcice (zastavka)
UCS 28 - Melcice - Zlatovce (mimo)
UCS 24 je oznaceny ako 1. etapa (hoci podla vsetkeho sa dokonci neskor)
UCS 25-UCS 28 tvoria 2. etapu
![](/_img/smile/56.gif)
![](/_img/smile/40.gif)
![](/_img/smile/11.gif)
![](/_img/smile/56.gif)
projektová dokumentácia modernizácie v úseku ZA - KNM sa nachádza na ŽSR GR Odbor investorský. Teraz prebieha verajná súťaž na výber zhotoviteľa tohoto úseku.
Na GR ŽSR, Odbor 230 v projektovej dokumentácii.
pred par mesiacmi som videl na BahnTV rekonstrukciu tunela-zvacsovanie prierezu za prevadzky niekde v nemecku to prebiehalo a prerabal sa tunel kvoli elektrifikacii...prebiehalo to niejak tak, ze do tunela sa vlozil este jeden tunel asi z plechu, ktory sa pohyboval po extra kolajnickach a nad tym plechom sa sekalo atd.
![](/_img/smile/6.gif)
Prosím všetkých "odborníkov" na technológie rekonštrukcií tunelov aby to nechali na odborníkov a hlavne na výsledky, ktoré vylezú z 3D skenera.
Mimochodom konštrukcia s obchodným názvom Tubosider sa používa na budovanie montovaných klenbových mostov (a myslím že sa jedná o plechovú konštrukciu). Predpokladám, že namiesto slova Tubosider malo byť boužité slovo tibink (tubbing), čiže oblúkový prefabrikát, z ktorého sa dá vyskladať ostenie. Na to ale treba masívny stroj, kt. dokáže s tibinkami manipulovať. Väšinou sa tibinki používajú pri razení tunela plnoprofilovým raziacim strojom (ľudovo štítom), kde stroj kontinuálne razí tunel a za hlavou stroja sa priebežne po obvode umiestňujú tibinky. Tvoria primárne aj sekundárne ostenie zároveň. Na ich výrobu je v blízkosti tunela potrebná taká malá továrnička s rozlohou hypermarketu Tesco aj s parkoviskom, kde sa tibinky priamo vyrábajú a skladujú. Všetko som videl na vlastné oči v Nemecku pri razení vysokorýchlostného tunela Katzemberg.
Mimochodom, 10 km vyrazili za 2 roky.
Takže som skoro presvedčený, že ani tibinki sa v Bujanovskom tuneli používať nebudú.
A ešte niečo. Vo Švajčiarsku som bol v 100 ročnom tuneli s tzv. úzkym švajčiarskym profilom, kde sa jazdí v pohode 140 km/h. Takže nejakých 50 rokov Bujanovského tunela je úplná sranda a v podstate je tunel ešte v puberte.
Ešte raz všetkých, ktorí vlastnia krištáľovú guľu jasnovidcov prosím, počkajte kým sa nedokončí analýza stavu Bujanovského tunela a potom to tu možno zverejníme.