Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
pochop to tak s pilatusovým príspevkom, že kým Rakúšania "budovali" socialiymus iba 10 rokov aj to iba v časti krajiny, ttak my sme ho budovali 40, mžno viac rokov všade...
skús si položiť otázku, aký vlak by u nás využil rýchlosť 200km/h. Asi len tie 3 páry IC aj to len na časti trate. Na naše podmienky a našu hustotu staníc je 160ka dostačujúca...
..a ako sa pracuje?? nože porovnaj spoločenský systém v rokoch 1948-1989 v Rakúsku a u nás. U nás sú stále flákači ktorých asi len treba naháňať samopalmi alebo neviem čím aby dačo urobili...
a na ospevovanom západe tiež nie je všetko ideálne (viď nehoda IC pri Enschede v Nemecku)
Keďže Slovensko leží mimo hlavných prepravných prúdov v osobnej doprave a vnútroštátna doprava tú 200 neuživí (o tom, že ani EÚ nezaplatí hovoriť nemusíme), takže suma sumárum je na Slovensku trať na 200 viacmenej zbytočná ... ono aj v tom Rakúsku si šiel snáď po jedinej trati, ktorá sa na tých 200/230 plánuje (znalejší snáď opravia).
A to, že sa všetko robí 2x je problém slovenskej nátury a mentality (Paľo, drž ten komín, ja idem dolu pre peniaze) a tak sa nesmieme čudovať, že máme čo máme ...
O tom, že aj v tom Rakúsku som sa už čosi s núdzovým ovládaním dverí nacvičil a po nefunkčných eskalátoroch nabehal, ...
Opäť to budem tak trochu porovnávať s rakúskom, kde sa tiež naplno "koridorizuje" Uvedomujem si že nemožno slovensko porovnávať s rakúskom ale just to porovnám. To čo som videl v rakúsku ako sa budujú koridory, ma veľmi prekvapilo. Napríklad trať medzi Vieďňou a Linzom v určitých úsekoch išla uplne v novom telese , pričom vedľa nej šla stará pôvodná trať, po ktorej jazdili väčšinou regionálne vlaky. Mne sa tak sa zda ze tý rakúšania ako náhle dokončia určitú časť koridoru, hneď sa snažia čo najrýchlejšie o to spustiť tam 200 km/h , žiadnu 160 ako sa u nás plánuje a furt jazdíme 120, hanba veru. Samozrejme že všetko najde rýchlo, len ú as to ide až moc pomali kým sa spustí posrana a na súčasnú dobu už pomali biedna 160, nám zhrdzavejú koľajnice a v rakúsku a možno i v česku sa bude jazdiť bežne 200 možno 230 a my sa budeme nadchýňať že ideme 160 km. V rakusku sa naplno modernizuje ale ta nová trať tie nové úseky boli fakt super v podstate Viedeň- Linz sme šli stale 160-180 ak nie viacej, nehovoriac o tom že regionálne vlaky aj na iných tratiach miestami jazdia 140 možno 160km/h. Príklad modernizácie naších staníc stojí fakt za to, v piešťanoch asi nebol pri stavbe prvého nástupišťa prizvaný statik, kedže miestami to vyzera(vyzeralo) že sa celé nástupište zrúti do koľajiska. Odvtedy čo slúži 1 nástupište cestujucej verejnosti. vždy vidím majstrov jak sa párajú v dlažbe, ktorú tak nekvalitne urobili, že sa teraz bude ďalších xxxxx rokov prerábať, dorábať, bo niekto nepoznal asi rovnováhu alebo jednoducho nepoznal procvný postup, ale dožvie čo bolo príčínou toho že nevieme robit prácu na prvý krát dobre. Aj nová stanica v poprade je istým príkladom toho, že niekto niečo zase raz zle urobil respektíve odflákol. 4o som počul a čítal, ešte snáď ani raz im tam všetko dobre nefungovalo, ako by malo, od eskalátorov až po výťahy o schodoch ani nehovoriac, v zime a v daždi si môžete akurát tak rozbiť dobre hubu. V takom rakúsku sa nestane že by niečo nefungovalo, keď sa čosi dokonči, vetko fachčalo tak ako malo, kiež by to aj u nás bolo raz...........
Náměstek ministra dopravy Emanuel Šíp řekl, že první úseky by mohly být hotové kolem roku 2020. "Jde o dlouhodobý úkol, který přesáhne daleko do tohoto století," řekl Šíp. Prvním zprovozněným úsekem VRT na českém území má být tunel z Prahy do Berouna, ze kterého by rychlovlaky pokračovaly dále na Norimberk.
Ministerstvo dopravy (MD) údajně zvažuje, že tunelem by jezdily i vlaky ve směru na Ústí nad Labem, Drážďany a Berlín. To má být druhá větev sítě vysokorychlostních železnic.
Páteřní trať železnice by vedla z Plzně přes Prahu do Brna, kde by se větvila na vídeňský a ostravský směr. "Prověřujeme i myšlenku, že by z Prahy ve směru na jihovýchod směřoval tunel, který by pokryl počátek vysokorychlostní tratě Praha - Brno a jezdilo by se jím i na České Budějovice," naznačil Šíp.
Podmínkou je návaznost na zahraniční tratě
"Jen tak mýrnyx týrnyx u nás si stavět vysokorychlostní tratě, na to nemáme podmínky," komentoval záměr ministerstva šéf Správy železniční dopravní cesty Jan Komárek. Podle něj musí jít o evropské projekty navazující na železnice v zahraničí.
Prozatím jezdí v česku nejrychlejší vlak Pendolino rychlostí 160 kilometrů v hodině na koridoru Praha-Brno. Rychlovlaky nejsou ve vyspělých zemích žádnou výjimkou. Mezi nejznámější patří francouzské TGV, jejich rychlost se v průměru pohybuje od 270 do 320 kilometrů v hodině.
(Novinky, ČTK)
Celá stať:
http://www.cd.cz/static/old/NEW/TCD2008/8_17tabo.htm