Koridory a vysokorychlostní tratě

No veď práve. Koleso, kým nevzlietne, koľajnice šuntuje. To skôr práve počítače osí; ak tá os pri 250-ke fikne za mikrosekundy, už by som za to ruku do ohňa nedal.
Ani s tým líniovým VZ by nemusel byť problém, avšak zrejme to technologicky musí byť riešené inak. Viď prípady LZB, TVM 430...

Musím sa opraviť V tej diskusii o zabzar bolo konštatované, že pri 160 prestáva spolahlivo plnit svoju funkciu LVZ v našom podaní a nie KO (to ani nedáva zmysel, stačí že sú vodivo prepojené pasy, hoci aj v nadzvukovej rýchlosti)...

nenapísal som to možno úplne jasne, čiže ešte raz a zrozumiteľnejšie:

Mobilná časť VZ - prenos návestí a informácii na HDV sa dá riešiť
a) líniovo;
a to sa dá robiť 2 spôsobmi:
- koľajnicou
- priebežným káblom - VZ slučkou
...
ostatok platí

Neodhalí. Preto sa mi to ani veľmi nepáči. Mne sa preto páči francúzsky TVM 430. Alebo náš/český autoblok.
Ale to isté ako bodový VZ to nie je. Je stále aspoň líniový so všetkými ostatnými výhodami.
Inak aby sme nemotali hrušky s jablkami, počítače osí sú súčasťou predovšetkým staničného alebo traťového zab.zar.
Súčasťou mobilnej časti VZ sú informačne body-balízy. Vozidlo dostane informáciu o návestnom znaku/zmene NZ iba na týchto bodoch. Ak balízu rozvinieš priebežne pozdlž celej trate, získavaš líniový prenos návestí. Ten je operatívnejší, bezpečnejší... Fyzicky sa dá líniovo rozvinutá balíza da riešiť ako kábel pozdĺž koľaje (nemecký LZB) alebo využiť sa dá na to koľajnica (francúzsky TVM 430, náš LVZ-Ž...)

Teda:

staničné+traťové zab.zar zisťujúce voľnosť koľaje sa dá riešiť:
a) koľajovými obvodmi
b) počítačmi náprav

Mobilná časť VZ - prenos návestí a informácii na HDV sa dá riešiť
a) líniovo- koľajnicou
- priebežným káblom - VZ slučkou
b) bodovo - balízami
c) kombinovane

Poslednú možnosť využívajú ČD, kde ako hlavný - líniový VZ je LS90 a bodový slúži na prenos ďalších informácií, o max. rýchlosti a predovšetkým pre automatické vedenie vlaku.
Využívajú ich jednotky 471 a balízy sú také charakteristické pozdĺžne trámy medzi koľajnicami.

362001:ako pišeš tak ani ten DB kod,nakolko je vedeny kablom v strede ti neodhali lom kolajnice tak je to to iste ako počitače nap.r

Zisťujem, že som žil v krutom omyle, zúfalej neznalosti
Ale šak celý život sa učíme
ENrico, brúsiaci vlak sa teraz túla okolo Prahy, predpokladám, že zavíta i na ŽSR (ak tam už toho roku nebol). A ak to neostráni ani ten, tak potom

A ešte niečo, čo odporúčam prečítať každému!

http://www.cdrail.cz/VTS/CLANKY/vts19/1910.pdf

Predmet oznam. a zabezpečovacia techcnika som mal v škole len jeden semester, ale celkom som sa o veci zaujímal, hodne aj nad rámec učiva.
Ak z dačoho okrem svojích praktických skúseností, teoretických poznatkov a videných faktov čerpám, tak sú to takéto, myslím že dostatočne dôveryhodné a objektívne odborené vedeckotechnické plátky.

Neverte teda mne, keď nechcete, ale čítajte!

Tratovak:
Ja Ťa nebijem, ja sa tiež do zab.zar.priamo nevyznám, ja som trakčár.
A som Ti vďačný za vysvetlenie srdcoviek, preto Ti na revanš nezištne podsúvam toto:

Už len z názvu:
TVM 430 Transmission Voie-. Machine - doslova "prenos koľaj- stroj"
rovnako nemecký LZB (Linienzugbeeinflussung)...
...už len z názvov cítiť, že ide o zabezpečovače líniové.

Treba pozrieť:

http://rail.sk/tgv/reseau/rsu01.html

alebo

http://en.wikipedia.org/wiki/LGV_signalling

Kde je uvedené:
Information is transmitted to trains via electrical pulses sent through the rails, teda informácia na vozidlo sa prenáša cestou elektrických impulzov vysielaných do koľajnice.

V Nemecku:

http://de.wikipedia.org/wiki/Linienzugbeeinflussung

ist ein Zugsicherungssystem der Eisenbahn, bei dem die Fahrzeuge kontinuierlich mittels eines zwischen den Schienen verlegten Kabelpaars, čiže ako som aj mal na DB možnosť vidieľ, o čom som tu písal, ide o VZ s kontinuálnym, čiže líniovým prenosom signálu dvojkáblom uloženým medzi koľajnicami, vidieť to aj pekne na fotke.

dokonca aj španielský rýchlovlak AVE:

http://209.85.135.104/search?q=cache:xb1wo4AtpXAJ:rail.sk/tgv/ave/ave-uvod.htm+LZB+Linienzugbeeinflussung&hl=sk&ct=clnk&cd=3&gl=sk

využíva:LZB (Linienzugbeeinflussung = Continous Running Train Control = Systém nepretržitej kontroly vlaku)

------------------
Aby zas nedošlo k nejakým nedorozumeniam, pre všetkých:
Chlapci, skutočne ma už toto nebaví. Ja preboha nikoho nepresviedčam o mojej pravde. Je to prosto tak, všetko si môžte vygoogliť aj sami. Ja si za svojími názormi stojím. Ako za týmito, tak za všetkými.

Tie zvary ma skrátka s... Dá sa to reklamovať? A ak áno, bude sa s tým dať niečo spraviť, aby to nebolo tak počuť? Lebo pri tej 160-ke to bude fakt katastrofa. A keď sa to používaním ešte zhorší, tak...

V TT to bude asi koli tomu aby bol vlak v oblúku do tetivy na nástupišti, aby vlaková čata (výpravca) videla na súpravu.

No konecne som mal moznost sa precucnut koridorom do Bratislavy a spat a mam taky pocit ze druha tratova kolaj smer Bratislava je urobena lepsie ako prva na smer Trencin... Vychadzam len z jedneho porovnania... v oboch smeroch som v tej dobe sedel v restauraku a sledoval som si popri zranici aj pohar s pivom... Ak by som ho mal po ciarku, tak sa mi pri smere von z Bratislavy, konkretnejsie z Trnavy to pivo jednoducho vyleje... A este jeden postreh... To v Trnave smeruju R608 Spisan smerom na Bratislavu na prvé nastupiste totalne na krajnú kolaj stale alebo to bola v piatok 1. 2. len vynimka? Kedze v piatok to tak bolo a pritom lava kolaj ostala prazdna...

no to je kolajivo,
a este ked pouziju taky kvalitny beton na zaliatie stlpov ako tot nedavno v useku lubochna - ruzomberok, tak potes nas vsetkych ;-)))

Do zabzar sa až tak nevyznám, nebite ma, vychádzam z toho čo tu písali ludia čo o tom vedia viacej ako ja. Pokiaľ je to tak, beriem otázuku späť a nechápem rovnako, jediný zmysel bodového VZ som videl práve v tomto.
Niečo podobné ako na liptove bolo i na úseku Melčice-Zlatovce. Ona tá kolaj je potvora má svoju pamäť. A kolajnice boli v TN, len nebolo zaplatené clo či čo, tak sa nemohli vymeniť...
Koľajnice sa dovážajú z rakúska, keď sme chceli použiť třínecké, to bolo kecov. Termitové dávky sú počítam nemecké, možno francúzske. Takže bezstykovka by teoreticky mala byť taká kvalitná ako na západe, v materiáli to nie je. Iste, keď niekto nevie ani zvar vybrúsiť, ťažko hľadať argumenty...

tratovak:
Len tak mimochodom, vieš dačo o 2. traťovej medzi Východnou a K.Lehotou? Tam tá bezstyková koľaj dopadla totálnym fiaskom. Najprv cca rok sa čakalo na 120 metrové pásy, ktoré údajne ležali nezaplatené v Devínskej a behalo sa 50-kou po 20metrových R-kách, potom to konečne položili, pozvárali a katastrófa na svete.
Čo viem, koľajnice 60E1 s vyšším obsahom uhlíka sa termitom zvariť neľúbili a v priebehu jednej zimy rafol hádam každý tretí zvar.
Pár mesiacov po výluke zdobili nové koľajnice samé bruchačky, na jar potom nepodarené zvary vyrezávali a vkladali tam nové 10metrové kúsky.
Teraz to síce nepraská ale zato miestami tam už trepe jak na stykoch.
Toho sa na rozdiel od ICE/TGV VRT u nás bojím.

tratovak:
Ale kolko TGV, ICE a pod skolabovalo na lome kolajnice?
A aké je kvalita koľajnic a zvarov na VRT a aká u nás? Ak ešte pamätám, ENrico dnes niečo o tom písal.
Kolko VRT funguje s LVZ?
No pokiaľ viem, tak všetky.
Napríklad najznámejší francúzsky TVM430 le líniový, dokonca myslím, že využíva pohyblivé oddiely.
Na hlavných tratiach DB sa pred rokmi dodatočne dorábal LVZ dosadením kábla medzi koľajnice (dačo ako VZ slučka na spádoviskách)
Bodový VZ, ktorý u nás zavádzame, je tam už iba na vedľajších štrekách, pre svoje nedostatky je z koridorov postupne odstráňovaný.
Neviem síce, prečo by KO nemali fungovať pri rýchlosti vyššej ako 160, na FS fungujú normálne. Rýchlkosti na rýchlostníkoch sú vyššie ako 160 (170,180) a pri návestidlách autobloku sú jednoznačne izolované styky. Určite.
Skôr mám obavy práve o počítače osí, predsa len, to sú mikrosekundy, to potom pri vyšších rýchlostiach je bezpečnejší rádiový prenos ala TVM430 na LGV.

Ale nikoho nechcem presviedčať, nikomu neberiem občianku, píšem iba to čo viem a čo si o tom myslím.

Robkins:
Áno, bola možnosť vybrať si zabzar, na ktoré sa dá spoľahnúť, teraz nám ostáva iba dúfať.
Netvrdím, že bodový ETCS (prípadne počítaše osí) nemal byť, ale iba ako nejaký upgrade, doplnok niečoho spoľahlivého. Čiže autobloku+klasického opakovača s líniovým prenosom náv. znaku.

Tu pod Tatrami... nebola už dlho tuhá zima, ale pamätám asi pred 3 rokmi, keď jedno ráno udreli naraz -25 stupňové mrazy, boli za dve hodiny lomy tri.
A čo píše ENrico o kvalite zvarov, obávam sa, že keď už nebude viac spoľah na líniový VZ a koľajové obvody, nebude dokonca ani spoľah na bezporuchovosť koľajníc.

Tratovakom o ploskacku viacej pod reflexku a tolko lomov sa bude hlasit, ze az ... A ked o dve ploskacky, tak to potom uvidia tu GPK

tratovak: to neeee na teba osobne

V diskusii o zab zar (nechce sa mi hladať link) sa rozoberalo, že KO plnia svoju funkciu do 160. Ja pevne verím, že 160 nebude konečná. Všetky výhody KO chápem, akceptujem, uznávam. A dopredu odpovedám na otázku, áno, je dobré, že aj tratováci vedia že niekde vznikol lom. Ale kolko TGV, ICE a pod skolabovalo na lome kolajnice? Kolko VRT funguje s LVZ?
Je to vec názoru a prípadným "vrtákom" dopredu avízujem, že občiansky som už vrátil.

Robkins no sak to pri takejto kvalite roboty si myslim ze tie mimoriadnosti budu pravidelne....
A to este ked sa bude obit pod tatrami tak si myslim ze tam skor bude lom kolaje.............

A ja sa o to viac obávam, keď o ten AB tu na severe prídeme.
Ja mám z koridoru takpovediac miestami až nočné mory.
Čo sa zas týka odfúknutia, tu pod Tatrami, najmä v PP sme zvyknutí.
Možno preto to tak bagatelizujem, bo v PP pod prestupovou halou často fúka taký silný a nepríjemný vietor, ako keď inde za bezvetria okolo prechádza vlak 200-kou.