Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
![](/_img/smile/14.gif)
![](/_img/smile/64.gif)
tratovak: Ja myslím, že na Slovensku ich bude menej, je tu celkovo menší tlak na jazdné doby, menej vlakov, menej ostré intervaly, a hlavne (výrazne) menšia hustota vlakov.
chio: Návestná sústava kľudne môže zostať aká je, čo by sa mohlo prebrať, je zo Švajcu Abfahrsignal aby sa konečne zjednodušila výprava hlavným návestidlom.
preto tam bolo to evidovaných...
potom si položme analogickú otázku, koľko tých prejdení na ŽSR je "neevidovaných"...
Aby to na SVK v skutočnosti nebolo ešte horšie ako to vyzerá...
![](/_img/smile/4.gif)
1. Vykašľať sa na pomaly/rýchlo blikajúce svetlá, jeden/dva farebné pruhy a dvoj/trojkombinácie svetiel - obmedzenia rýchlosti návestiť/predzvestiť iba číselným indikátorom (svetelný alebo tabuľka).
2. Opakovaciu predzvesť vždy na koniec nástupišťa, pokial nie je hlavné návestidlo "na dosah" od stojaceho vlaku.
362.001: Že je LS tichučký spokojnučký zabezpečovač je síce super, ale sú minimálne 3 nehody (Vranovice, Ústí nad Labem, odb. Odra) u ktorých sa predpokladá, že v prípade, že by na mašine bol miesto LS90 Mirel, by k nim buď nedošlo alebo by mali menšie následky.
Český LS je taký tichučký spokojnučký zabezpečovač, ktorý sa ti nechce moc pripomínať, že tam kdesi v rohu pultu je.. hovorí len, v pokoji si robkaj a nenechaj sa mnou rušiť.. občas mi pre spokojnosť stlač tlačidlo bdelosti, aby som vedel, že žiješ, no inak akoby som tu ani nebol. To isté platí aj pri jazde proti stoj.
Mirel sa tej pozornosti dožaduje oveľa viac, býva umiestnený v zornom poli, je previazaný na rýchlomer a vizuálne obmedzenie stopy max. rýchlosti, proti stoj vreští častejšie a vyžadujú zostrenú obsluhu, cieľovú rýchlosť zrazí na 40... ide o oveľa silnejší faktor a účinnejší prostriedok na preniknutie do psychiky a vytrhnutie človeka z podvedomého konania.
Každopádne rizikové je práve ono zastavenie s vlakom osobnej dopravy v úseku medzi výstrahou a stoj. Ten pobyt plný rušivých udalostí a vnemov často doslova gumuje pamäť v mozgu, samotnú jazdu pobyt nebezpečne predeľuje na dva nesúvisiace celky...
Plus ďalšie súvisiace okolnosti.
Mám už čo-to praxe za sebou a preto by som si dovolil rozdeliť prejdenia návesti stoj na dve hlavné podskupiny..
1. Prehliadnutie výstrahy na predošlom návestidle/predzvesti z nepozornosti
2. Zabudnutie na návesť predošlého návestidla vplyvom sledu iných rušivých podnetov došlých v úseku zábrzdnej vzdialenosti
Tá prvá je myslím, že jasná.. Vstupné faktory môžu byť mierne odlišné.. nepozornosť daná únavou, zlým psychickým rozpoložením, najrôznejším vonkajším rozptýlením, ale aj prehliadnutie z titulu neznalosti traťových pomerov a celkovou neskúsenosťou obsluhy (napríklad mladý rušňovodič bez vybudovaného rebríčka priority aktivít nevie presne, kde má tú predzvesť medzi stromami a lampami čakať a preto akurát v tých miestach, kde musí všetku pozornosť venovať sledovaniu návestidla, sa súčasne skláňa pod pult a hľadá spínač stieračov, číta rozkaz alebo hľadí do ZCP).
Každopádne keď už raz som tú výstrahu zbadal a uvedomil si ju, brzdím a hlavným cieľom mojej mysle je zastaviť pred hlavným návestidlom zakazujúcim jazdu.
Tá druhá je ošemetnejšia, súvis má s fungovaním ľudskej psychiky a práce podvedomia.
Vchádzam do stanice na 60 a výstraha. Vidím hafo žltej, dve žlté svetlá a pás. Do toho sťahovačka, nejakí chlapi v koľajisku, návesť som už neprijal plnou kapacitou mozgu a neprenikol mi plne do vedomia fakt, že tá horná nebliká, ale trvale svieti. Načo by aj.. veď v stanici (teda v úseku trate medzi výstrahou a stoj) pravidelne tak či onak stojím. Informácia predzvestenia odchodového návestidla je vzdialenejšia ako moje najbližšie konanie, pretože vidím dovoľujúcu návesť, ktorá ma púšťa do stanice a mojou cieľovou aktivitou je vojsť do stanice a bezpečne zastaviť na určenom mieste pri peróne, bez ohľadu na nejaké odchodové návestidlo. Zastavím, vytrčím hlavu, pozdravím vystupujúceho kolegu, nadýchnem sa čerstvého vzduchu, prekrvím mozog, pozriem na dlhonohé baby, počas pobytu prehodím reč s vlakvedúcou.. prišlo hafo nových vnemov, podnetov, a to návestidlo s trvale svietiacou hornou žltou, ktoré som videl pred 3 minútami, sa už beznádejne presúva do tých zadných archívnych častí mozgu. Teraz príde výprava sprevádzajúcim personálom, ktorá ma uistí, že môžem skutočne ísť.. usmejem sa na vlakvedúcu, zamyslím sa nad tým, čo mi to hovorila, či stíhame v obratovej stanici kafčo.. zatiaľ úplne podvedome a zautomatizovane zadávam ťažnú silu, zatiaľ si upravujem sedadlo, sťahujem rolety, zatváram okno, pozriem do ZCP, rozkazu, čo ma čaká ďalej a rušeň sa rozbieha.. tých pár sekúnd pracuje za mňa podvedomie a návestidlo s červenou nepovšimnute mizne za mnou.
-----
A teraz čo z toho plynie? Prejdenie návesti stoj, pokiaľ sa všetko necháva len na ľudský faktor, je tak samozrejme ako voda v rieke.
Inak jazda po moste je poriadne tichá,sto a jedno