Koridory a vysokorychlostní tratě

Súhlasím ale, že Bratislave by nejaké šturcové koľaje pre regionálku smer východ neuškodili. Toto nespochybňujem. Len mám za to, že ak už ten motor zo Žitného ostrova tam kdesi pristal, nech tam stojí až do odchodu obratového vlaku. Vypratávať zo šturcovej koľaje vratnú súpravu a potom ju tam pred odchodom zas pristavovať je proti logike a celkovej podstate tohto riešenia.

Len ono aj zmena stanovišťa vratnej súpravy, resp. jednotky dačo trvá. Okrem prenesenia riadenia, nutného vykonania skúšky brzdy sú tam technologické úkony spojené napríkad aj s prestavením informačného systému, k tomu sa pripočíta do budúcna aj nastavenie ETCS.. Vždy tú súpravu skôr spraceš, ak po vystúpení cestujúcich bude pokračovať v pôvodnom smere jazdy.

362.001: Na tych staniciach to nie je o nic horsie ako na letiskach.
Kazda velka stanica ma odporucane doby presunu, aby si to clovek zratal a nedaval si 5 min. na prestup medzi najodlahlejsimi nastupistami.

Ten, kto ma orientacny nezmysel, zabludi aj v Bratislave.

Vratne supravy by pomohli. U konciacich vlakov by sa suprava mohla hned odpratat na odstavne, opacne, pristavena by mohla byt kratko pred odchodom.
Jedina nevyhoda, ze vyjazd na odstavne je v BA krizom cez vsetky kolaje.

Ale osobaky, REXy a ine primestske cuda by mohli koncit v inych staniciach.
Taka Vieden v Novom Meste alebo v Raci, mnohe vlaky zo Zahoria aj tak pokracuju dalej, tak ich nekoncit v BA hl. Trnavu, Dun. Stredu koncit v DNV a pod.

Asi by to boli na spominanych usekoch poriadne fofry, ale opat nic vynimocne.
BA hl., co sa frekvencie tyka, nie je az tak vytazena / pretazena stanica.
Zoberte si len taky S-bahn vo Viedni. S-bahn-y, REXy a osobaky sa tam sypu jeden za druhym.

Prave som cital o stanici Utrecht (NL). Tam sa zliezaja 5 smerov. Stanicu zjednodusili (zjavne uz nie je mozny vjazd/odjazd odkialkolvek kamkolvek).
Plan je denne tade presutrit viac ako 500 vlakov. Cisla si presne nepamatam, vecer sa na ne mozem pozriet.

http://www.sporenplan.nl/html_nl/sporenplan/ns/ns_normaal/ut.html

V malom ramiku je nova situacia v Utrechte, vo velkom plane povodna situacia.

Podla mna ma Bratislava aj ine riesenia, ktore by pomohli. Ale bolo by treba trosku mysliet a netrvat konzervativne na tom, ze rychlik musi koncit v hl.st.
Aj vo Viedni to pochopili a osobaky (S-bahn, REX) idu cez mesto durch. Napr. (Breclav) - Bernhardsthal - Wien - Payerbach, Bratislava Petrzalka - Wien - Sopron - Deutschkreutz.

mám, DNV je doľava

Tratovak: nemáš tie smery naopak?

362.001 - sú ľudia, čo zablúdia aj v Žiline.
Čo sa prestupu týka, tak časť by sa mohla realizovať na Vinohradoch. Otázka konštrukcie GVD...
Napr. ak by KU boli pretiahnute na GA, tak tak, aby vlak na TT išiel z BAhl z podzemia cca 5 min. po ňom a kto chce prestúpiť prestúpi na Vinohradoch...

Blava má ale tu smolu, že zľava idú tri smery, zprava dva, pričom doprava je jeden z najvyťaženejších úsekov v SR už teraz. Kam Pretiahnúť Viedeň? Kam pretiahnúť Dunajskú? A od TT a GA oboje pretiahnuť na Kúty? A keďže budúcnosť je tak ako tak vo vratných súpravách (či už PP abo ešusoidných) tak šturce by vadiť nemuseli.

ufo - áno i tak sa dá, otázka je kde všade by oli podchody aby sa to "vychodilo"...

Ondro: Bol som na mnohých európskych staniciach a úprimne, necítil som sa príjemne tam, kde som sa musel s batožinou presúvať medzi skupinami nástupíšť. A to netvrdím, že som nejaký nepohyblivý alebo orientačne slabý...
Keď ide o ostrejší prípoj, celkom dokážu človeka naštvať aj len obyčajné odsunuté Toskánske peróny (smer Civitavecchia) v Ríme na Termini. A je to pritom všetko v jednej úrovni, keďže ide o hlavovú stanicu. Oni sa tam nejak s čakaním neserú.. ak sa nevieš hneď zorientovať, alebo ti dlhšie trvá presun, tvoj problém.. vidíš už len koncovky svojho vlaku a môžeš ísť na latte k černochovi.
Aby sme nešli ďaleko, aj len s pôvodným viedenským Suedbahnhofom malo mnoho cudzincov problém; keď sa museli presúvať medzi Ost a Suedseite, blúdili.

V Bratislave netreba kopať, ak by sa tam zmestili 3 dlhé nástupišťa rozdelené cestovými návestidlami. Tak ako má Viedeň na HBf. 5 dlhých nástupišť v oblúku s cestovými návestidlami.

362.001

Ono s tymi podzemnymi koncami / nastupistami to nie je ziadna svetova rarita. A cestujuci s tym vedia fungovat.

Priklady: Berlin Hbf zapad-vychod nad zemou, juh-sever pod zemnou.
Lipsko, Frankfurt, Mnichov, Pariz, Zurich... Je vela takych stanic, kde je cast kolaji pod zemou. Hlavne primeststka doprava (napr. S-bahn) ide popod zem.
A trebars Antwerpen ma 3 poschodia, z toho 2 podzemne. TGV a dialkove spoje su v tomto pripade pod zemou, lebo stara stanica bola hlavova.

Ono by stacilo na exkurziu do Berlina.
Vlaky nekoncia a neobracaju sa v Hbf, ale pekne pokracuju dalej do odstavnej stanice. (Gesundbrunnen, Lichtenberg....). V Hbf zastavuju len na nastup a vystup.

Pozrite sa aj na Hamburg Hbf. Aj tam vlaku zacinaju/koncia v Altone.

Ako tak pozeram na Bratislavu - vela priestoru na odstavnu stanicu tam nie je ani v Lamaci, snad az v DNV. V opacnom smere by to take tragicke nebolo, tam je miesta celkom dost.

Ak už snívame, možno by stálo za zmienku zrýpať z kopca aj za cenu obetovania budov, prípadne koľajisko natiahnuť na západ a zhlavie napchať do tunelov. Treba si uvedomiť, že hlavové stanice sú v súčasnosti na ústupe; ono aj pre dopravcov je lepšie, keď má možnosť regionálne vlaky v záujme čo najefektívnejšieho využitia súprav preháňať skrz veľké uzly namiesto toho, žeby ich tam mal otáčať.
Nech už je tá hlavná šťanica, kde je, dalo by sa jej hodne pomôcť úplným zrušením alebo aspoň rozšírením lamačských tunelov. Vždy si spomeniem na Bratislavu, keď prechádzam cez porovnateľne veľkú stanicu Janov - Piazza Principe a vidím, na akom krkolomnom mieste ju Taliani dokázali vybudovať.
Vysoký zárubný múr, obe zhlavia v mohutných 4-5 koľajných tuneloch, stanica sa v nich rozvetví tak, že hneď za portálmi je 9 priebežných nástupišťných hrán..
https://www.flickr.com/photos/dgmckelvey/9706671852

Nič proti, ale z bratislavskej hlavnej stanice nikdy nič poriadne nebude, pokiaľ bude v ostrom neprehľadnom oblúku. Tak alebo onak súčasná skupina tranzitných koľají je umiestnená na veľmi nešťastnom mieste.
Pokiaľ ide o slepé podzemné konce, nápad síce dobrý, no toto riešenie rozhádzania koľají a nástupíšť na viacero miest sú zas problémom pre cezpoľných a turistov z hľadiska jednak samotnej orientácie a potom presunov s ťažšom batožinou cezpoľných a cudzincov. Netvrdím, že sa nedá pomôcť eskalátormi, elevátormi, ale...

este si zasnivajme : ked uz robit pred Hl. rozvetvenie pre tie "slepe" tunelove nastupistia, tak hned jednu ruru prevrtat az do lamaca ako obchvat BAhl. pre nakladnu (supravove, loko,....vlaky) dopravu. tak aby sa dalo na BAhl. nerusene posunovat vratane odstavneho...
- sam neviem co by bolo pre dopravu lepsie, ci ten obchvat alebo len 3- tia diera vedla sucasnych dvoch.....

- berte to len ako debatu coby bolo keby bolo a asi nebude.

Som presvedčený, že podobných, ba i lepších riešení vypracovaných v inom levele majú plné šuflíky...

Ja to vravím už roky. Na SVK chýba silný lobbing železnostvebníckych firiem, ktoré by vedeli politicky presadiť veľké projekty. Keby bola Praha na SVK tak o nejakom Novom spojení može stále ešte iba snívať. A to si ho česi postavili za vlastné zo štátneho rozpočtu... Tým netvrdím, že zrovna NS bolo vďaka tomuto lobbingu, ale keď to už na SVK politici (celoštátni, krajskí, mestskí)majú totálne na háku, tak neostáva nič iné ako ten lobbing...

Pozerám, že tu sa hulilo aj dnes. Niekto tomu síce hovorí snívanie... Ale nič v zlom. Aj mne sa tie predstavy páčia, lenže poznám ŽSR. Keby aspoň boli schopní niečo z tých vašich nápadov okopírovať, keď už nevedia vymyslieť nič vlastné...

A keď už sme pri tom snívaní, tak pri zrušenení starého dvora by to mohlo ísť aj takto nejak:

Súhlas. Tým pádom menej výhybiek "hore" a dlhšia užitočná dĺžka staničných koľají (aj hrán), jednoduchšie zhlavia, vyššia rýchlosť, vyššia bezpečnosť. Hmm.

Poštové od západu - hádam akurát pre vlaky z W, ak vobec. Os od Kútov pretiahnuť na TT abo GA s pobytom cca 3 min., max. 5. A dolu stiahnuť DS a TT abo GA. "Hore" by stačilo prvé a dve ostrovné nást.

O jedno poschodie nižšie je električka, o dve by bol vlak. Také metro býva aj hlbšie. Dole by boli iba nástupišťa, ako v tom metre.
Celá európa kde može stanice centralizuje, len Blava má byť výnimkou?

Nadzemnú variantu som tu prezentoval pred pár rokmi. Tiež si ju viem technicky predstaviť. Ale je fakt, že by to zmenilo "tvár tejto časti mesta".