680 (Pendolino ČD)
Súprava s aktívnym naklapacím systémom, ktorá je členom rodiny ETR ( http://www.rail.sk/etr/ ) vyrábanou v severotalianskom Savigliane - do r. 2000 bola súčasťou koncernu Fiat, potom Alstom.
Pôvodná objednávka na 10 súprav bola zadaná konzorciu Siemens/ČKD/Vagónka Studénka, avšak z dôvodu ekonomických problémov a tým vyvolaného konkurzu holdingu ČKD k realizácii nedošlo. Následne bola objednávka za 4, 35 mld. Kč presunutá do Savigliana.
Skúšobná prevádzka (súpravy inventárneho čísla 003) na trati Praha - Děčín bola uskutočnená v období od 23. XII. 2004 do 6.XI.2005. Od 29. XI. do 10. XII. 2005 ČD nasadili súpravy ETR 680 do pravidelnej prevádzky na trati Praha - Brno.
Do ostrej prevádzky na tratiach Praha - Ostrava (spoje produktu SC Pendolino) a Praha - Brno - Břeclav (spoje IC a EC) boli nasadené 11. XII. 2005, avšak dopadla katastrofou, keď pre časté poruchy zostávali nepojazdné na trati a odo dňa 13.1.2006 zostala na týchto výkonoch iba súprava inventárneho čísla 003 a zvyšné spoje boli obsluhované klasickými vlakmi. Od 1. II. 2006 boli po vyriešení problémov vrátené do prevádzky. Nasadenie na celé pôvodne plánované trate vrátane úsekov Břeclav - Bratislava/Wien sa stalo realitou až 10. XII. 2006. Premávka do Bratislavy bola pozastavená 13. XII. 2009 - 11. XII.2010.
Technické údaje:
Objednávka zadaná: jún 2000
Vozidlá dodané: 19.VI.2003 - 8.XI.2005 (príchod do Prahy)
Vozňový park: 7 vlakových súprav po 7 vozňov
Počet trakčných jednotiek: 2
Počet trakčných motorov na jednotku: 4
naklápací systém: Hydraulický
Max . rýchlosť: 230 km/h
Trolejové napätie: = 3 kV ; ~ 15 kV 16 2/3 Hz ; ~ 25 kV 50 Hz
Trvalý výkon: 4 MW
Ťažná sila na obvode hnacích kolies: 212 kN
Rozchod: 1435 mm
Celková hmotnosť: 340 t
Šírka skrine: 2,8 m
Celková dĺžka: 185,3 m
Celkový počet sedadiel: 331 (+ 2 pre telesne postihnutých na vozíku)
Autori: Zbyněk & Addams
Zaujímavé odkazy:
http://www.scpendolino.cz/ - oficiálne stránky ČD
http://www.pendolino.cz/ - neoficiálne stránky
http://www.transport.alstom.com/ - stránky výrobcu
http://www.alstom.cz/pdf/pendolino.pdf - stránky výrobcu
- min. rychlost 90 km/h vratane zastaveni
- klima
- spajza
- jazykova vybava personalu
- presnost v %
...
Je to dost dlhy obeznik este z r. cca 1992.
mohol by si k tomu výboru napísať niečo viac? Akúže výnimku z čoho to udelili, kde sa dá o práci toho výboru niečo dozvedieť, atď.?
porovnavat Kuty s Breclavou je ako 5-kiloveho Makaka s 150-kilovou gorilou (opice).
naco IC Krivan a najma Tatran zastavuje v Trnave?? to by som hned zrusil - suhlasim; Trnava je len okrajova stvrt Bratislavy.
zámčan2:
Ec J.hašek zastavuje v Malackách a pod. - od EC-vyboru UIC mame vynimku na priemernu rychlost vlakov EC kvoli zastaralym tratiam a takto to papalasi ZSSK zneuzivaju.
p.m.:
Vyhodil by som Trnavu, Trenčín, Sp. N. Ves i Kysak. - okrem Trencina suhlasim. Presov by mal byt rieseny prestupom v Kosiciach, ale nie tak ako v sucasnosti.
A neviem preco by zrovna v Pezinku rychliky stat nemali, ked stoja v dierach typu Ilava a Bytca (nic proti nim, su to okresne mesta, tak nech v nich R kludne stoji)
co sa tyka argumentov "frekvencia 3,5 cloveka", tak ked si vsimnes ake su plne vlaky, tak to casto byva velke percento celeho vlaku :D
p.m. ...LM, no ked nie tak nie, ako povies .... tiez je pravda ked idem IC tak tam nastupuje a vystupuje pat a pol cloveka.... vo frekvencii vyhrava jednoznacne Poprad, Ke a potom PO.. ale museli bz bzt pripoje a vsetko tak ako ma byt, mam pocit ze u nas sa vlaky typu ZR nejak nenosia
v pezinku... are you okej? a naco je prestup na pripojne OS v Trnave?? apropo niektore R tam stoja....
Pohraničné prechodové stanice typu Kúty apod. sú už dnes prežitkom. Už aby bol šengen!!
Mimochodom poznate take ze www.servus.sk? Proti tomu nema ziaden vlak sancu :D
