Odborné diskusie o koľajových vozidlách
Túto tému zakladám z dôvodu, že v poslednom čase sa v jednotlivých diskusiách o hnacích vozidlách často hovorí len o fotkách a akékoľvek iné otázky ostávajú úplne bez odozvy. Verím, že táto téma bude plniť svoj pravý účel a aj keď mi je jasné že u väčšiny ľudí nevzbudí veľkú pozornosť, snáď si nájde svojich pravidelných čitateľov a priepievateľov.
Podradené diskusné témy
Chcel by som vediet, ako je to s pouzitim GPS v hnacich vozidlach. Pocul som o tom, ze Cargo ma 7 vozidiel vybavenych tymto systemom a ZSSK ma jeden taky stroj.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/146406/
Odpveď pre barguzina a peršinga:
peršing:
Svojím spôsobom máš pravdu. Akurát možnosť regulácie otáčok motora MUSÍ ostať zachovaná, všakže
.
barguzin:
Na 754 existujú dva základné režimy regulácie výkonu HG(CZhlavní generátorCZ) - normálna a Núdzový Pojazd, ktorý je ešte rozdelený na dve možnosti (NP1 a NP2). Pri normálnej regulácii je v činnosti "veškerá" príslušná elektronika a budenie HG je Budiacim Meničom BM1(zložený z troch diód a jedného tyristora), ktorý je napájaný tromi fázami z nizkonapäťovej strany TA (CZtopní alternátorCZ) a ovládaný signálom z elektronického regulátora výkonu.
Pri poruche tohoto budenia (či už priamo v silových obvodoch, alebo TA, prípadne poruchy elektronického regulátora výkonu) je možnosť prepnutia budenia režimovým prepínačom na NP1, kedy je HG budený z nabíjacieho dynama. Nabíjacie dynamo je budené elektronickým regulátorom naníjania, ktroý má v tomto režime o niečo posunutú charakteristiku budenia. No vzhľadom na to, že je to aj tak "blbá" regulácia bez elektronického regulátora výkonu, nedá sa dosiahnuť optimálny výkon pri danných otáčkach spaľovacieho motora, preto napr. rušeň aj "zaskakuje". No pre dôjdenie vlaku do plne dostačuje. U nás bola na 754 dorobená ešte naká "špecialitka". Keďže je pri poruche TA vyradeý eletrkonický regulátor výkonu, nedochádzalo ani k šuntovaniu trakčných motorov. Preto bola jedna jendotka YPO (nadotáčková ochrana TM) preorbená pre zopínanie šuntov pri NP1.
Režim NP2 slúži len pri poruche nabíjania. Ostatná regulácia výkonu je zahovaná. Slúži na zopnutie Relé Nabíjania RN, bez ktorého nedôjde k predbudeniu TA. Taktiež vylučuje poruchu nabíjania.
Vo všetkých prípadoch môže byť použité plynulé, tzv. proporcionálne zadávanie otáčok SM pomocou nastavenia polohy aripotu na stanovišti. Na to slúžia dve eletronické jednotky, ktroré snímajú nastavené napätie na aripote jazdného radiča so spätnou väzbou napätia z aripota na stavači otáčok na spaľovacom motore, ktoré vždy tieto napätia, môžem napísať, zosúľaďujú. Tieto jednotky sú napájané z dvoch zddrojov +-15V. Pri poruche danných jednotiek, prípadne ich zdrojov, možno prepínačom prepnúť na zadávanie otáčok "integračné", kedy je taktiež možnosť plynulej regulácie otáčok SM. Je to vyriešené dvomi kontaktami na jazdnom radiči a to buď nastavím radič od seba - nábeh stavača otáčok, alebo k sebe - uberanie otáčok. Tento režim môže byť použitý pri normálnej prevádzke, alebo aj v NP. Samozrejme sa nedá použiť ARR.
peršing:
Svojím spôsobom máš pravdu. Akurát možnosť regulácie otáčok motora MUSÍ ostať zachovaná, všakže
.barguzin:
Na 754 existujú dva základné režimy regulácie výkonu HG(CZhlavní generátorCZ) - normálna a Núdzový Pojazd, ktorý je ešte rozdelený na dve možnosti (NP1 a NP2). Pri normálnej regulácii je v činnosti "veškerá" príslušná elektronika a budenie HG je Budiacim Meničom BM1(zložený z troch diód a jedného tyristora), ktorý je napájaný tromi fázami z nizkonapäťovej strany TA (CZtopní alternátorCZ) a ovládaný signálom z elektronického regulátora výkonu.
Pri poruche tohoto budenia (či už priamo v silových obvodoch, alebo TA, prípadne poruchy elektronického regulátora výkonu) je možnosť prepnutia budenia režimovým prepínačom na NP1, kedy je HG budený z nabíjacieho dynama. Nabíjacie dynamo je budené elektronickým regulátorom naníjania, ktroý má v tomto režime o niečo posunutú charakteristiku budenia. No vzhľadom na to, že je to aj tak "blbá" regulácia bez elektronického regulátora výkonu, nedá sa dosiahnuť optimálny výkon pri danných otáčkach spaľovacieho motora, preto napr. rušeň aj "zaskakuje". No pre dôjdenie vlaku do plne dostačuje. U nás bola na 754 dorobená ešte naká "špecialitka". Keďže je pri poruche TA vyradeý eletrkonický regulátor výkonu, nedochádzalo ani k šuntovaniu trakčných motorov. Preto bola jedna jendotka YPO (nadotáčková ochrana TM) preorbená pre zopínanie šuntov pri NP1.
Režim NP2 slúži len pri poruche nabíjania. Ostatná regulácia výkonu je zahovaná. Slúži na zopnutie Relé Nabíjania RN, bez ktorého nedôjde k predbudeniu TA. Taktiež vylučuje poruchu nabíjania.
Vo všetkých prípadoch môže byť použité plynulé, tzv. proporcionálne zadávanie otáčok SM pomocou nastavenia polohy aripotu na stanovišti. Na to slúžia dve eletronické jednotky, ktroré snímajú nastavené napätie na aripote jazdného radiča so spätnou väzbou napätia z aripota na stavači otáčok na spaľovacom motore, ktoré vždy tieto napätia, môžem napísať, zosúľaďujú. Tieto jednotky sú napájané z dvoch zddrojov +-15V. Pri poruche danných jednotiek, prípadne ich zdrojov, možno prepínačom prepnúť na zadávanie otáčok "integračné", kedy je taktiež možnosť plynulej regulácie otáčok SM. Je to vyriešené dvomi kontaktami na jazdnom radiči a to buď nastavím radič od seba - nábeh stavača otáčok, alebo k sebe - uberanie otáčok. Tento režim môže byť použitý pri normálnej prevádzke, alebo aj v NP. Samozrejme sa nedá použiť ARR.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/143745/
Tomáš: "... Ty mi stále neveríš..., skúsme ešte takto:
Práve sedím na diplomovkou a prehrabávajúc sa v Danzerových skriptách som naďabil na toto:
Co se týče účiníku užívalo se často porovnání tyristorových lokomotiv s poměry u diodových lokomotiv, které se považovaly (do nástupu pulzních usměrňovačů) za optimum. Vezmeme li v úvahu jednotlivé faktory, uvedené v úvodu k 5.4.2, můžeme konstatovat
• vliv zvlnění usměrněného proudu se nijak podstatně měnit nemůže, protože ani zvlnění se s ohledem na komutaci nemůže zvýšit,
• vliv trakčního transformátoru je spíše příznivý pro tyristorová vozidla, mívají menší rozptylovou re-aktanci (ek), protože jsou chráněny rychlým vypnutím řídicích impulsů a dále odpadá vliv reaktance auto-transformátoru, který zvyšuje komutační reaktanci na středních a nízkých odbočkách až ke 100%(!), takže hlavní nevýhodou tyristorových vozidel je
• vzrůst odběru jalového výkonu v důsledku fázového řízení (srov. Obr. 112).
Určité zlepšení účiníku proto vykázaly dvouproudové lokomotivy s pulzními měniči (např. ČD 363) při provozu na střídavém systému. Jejich transformátor je jednoduchý, se stálým převodem a reaktancí, jejíž velikost odpovídá spíše poměrům u hlavního transformátoru diodových lokomotiv. Z hlediska účiníku se jeví zřetelně výhodně. Jejich účinnost (na střídavém systému) je ovšem snížena použitím dvou měničů (diodový usměrňovač a pulzní měnič) a dvou tlumivek (za usměrňovačem a za pulzním měničem).
Ako, mal som to v makovici, ale netušil som, že o tom aj takto krásne píše. A ver, že aj 263 robí práve pre tú rozptylovú reaktanciu a v konečnom dôsledku aj komutáciu lepší účiník ako 240.
Ništ, mal by som zas do tej Škodoffky zbehnúť, na návštevu pozrieť, jak tam žijú..."
No.
Skúsim Ti odpovedať rovnako poučne, sofistikovane, s plným priehrštím dych vyrážajúcich argumentov. Na tému účinník?
Ok. Tak asi takto:
....*nádych*
....*výdych*...
... AJ JA CHCEM ÍSŤ DO ŠKODOFFKYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYY!!!!
Vezmeš ma so sebou?
Práve sedím na diplomovkou a prehrabávajúc sa v Danzerových skriptách som naďabil na toto:
Co se týče účiníku užívalo se často porovnání tyristorových lokomotiv s poměry u diodových lokomotiv, které se považovaly (do nástupu pulzních usměrňovačů) za optimum. Vezmeme li v úvahu jednotlivé faktory, uvedené v úvodu k 5.4.2, můžeme konstatovat
• vliv zvlnění usměrněného proudu se nijak podstatně měnit nemůže, protože ani zvlnění se s ohledem na komutaci nemůže zvýšit,
• vliv trakčního transformátoru je spíše příznivý pro tyristorová vozidla, mívají menší rozptylovou re-aktanci (ek), protože jsou chráněny rychlým vypnutím řídicích impulsů a dále odpadá vliv reaktance auto-transformátoru, který zvyšuje komutační reaktanci na středních a nízkých odbočkách až ke 100%(!), takže hlavní nevýhodou tyristorových vozidel je
• vzrůst odběru jalového výkonu v důsledku fázového řízení (srov. Obr. 112).
Určité zlepšení účiníku proto vykázaly dvouproudové lokomotivy s pulzními měniči (např. ČD 363) při provozu na střídavém systému. Jejich transformátor je jednoduchý, se stálým převodem a reaktancí, jejíž velikost odpovídá spíše poměrům u hlavního transformátoru diodových lokomotiv. Z hlediska účiníku se jeví zřetelně výhodně. Jejich účinnost (na střídavém systému) je ovšem snížena použitím dvou měničů (diodový usměrňovač a pulzní měnič) a dvou tlumivek (za usměrňovačem a za pulzním měničem).
Ako, mal som to v makovici, ale netušil som, že o tom aj takto krásne píše. A ver, že aj 263 robí práve pre tú rozptylovú reaktanciu a v konečnom dôsledku aj komutáciu lepší účiník ako 240.
Ništ, mal by som zas do tej Škodoffky zbehnúť, na návštevu pozrieť, jak tam žijú..."
No.
Skúsim Ti odpovedať rovnako poučne, sofistikovane, s plným priehrštím dych vyrážajúcich argumentov. Na tému účinník?
Ok. Tak asi takto:
....*nádych*
....*výdych*...
... AJ JA CHCEM ÍSŤ DO ŠKODOFFKYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYYY!!!!
Vezmeš ma so sebou?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/142453/
SplinterX: Neviem kde sú, ale idem sa pokusiť vyvolať Matthiasa, tak ma pri tom neruš, iba sleduj. 
Matthias:
Chceš tým predposledným príspevkom snáď povedať, že 210/263 urobia lepší účinník než lamina? Prečo?
Diskriminuješ laminátku iba kvôli komutácií neriadeného usmerňovača? (kde aj tak ide najmä o veľkosť záťažového prúdu, keď uvážim že rozptylová reaktancia trafa sa v prevádzke jaksik moc nemení). A môžeš to aj nejak podložiť? Bo mne sa tomu nejak moc nechce veriť.
Ty mi stále neveríš..., skúsme ešte takto:
Práve sedím na diplomovkou a prehrabávajúc sa v Danzerových skriptách som naďabil na toto:
Co se týče účiníku užívalo se často porovnání tyristorových lokomotiv s poměry u diodových lokomotiv, které se považovaly (do nástupu pulzních usměrňovačů) za optimum. Vezmeme li v úvahu jednotlivé faktory, uvedené v úvodu k 5.4.2, můžeme konstatovat
• vliv zvlnění usměrněného proudu se nijak podstatně měnit nemůže, protože ani zvlnění se s ohledem na komutaci nemůže zvýšit,
• vliv trakčního transformátoru je spíše příznivý pro tyristorová vozidla, mívají menší rozptylovou re-aktanci (ek), protože jsou chráněny rychlým vypnutím řídicích impulsů a dále odpadá vliv reaktance auto-transformátoru, který zvyšuje komutační reaktanci na středních a nízkých odbočkách až ke 100%(!), takže hlavní nevýhodou tyristorových vozidel je
• vzrůst odběru jalového výkonu v důsledku fázového řízení (srov. Obr. 112).
Určité zlepšení účiníku proto vykázaly dvouproudové lokomotivy s pulzními měniči (např. ČD 363) při provozu na střídavém systému. Jejich transformátor je jednoduchý, se stálým převodem a reaktancí, jejíž velikost odpovídá spíše poměrům u hlavního transformátoru diodových lokomotiv. Z hlediska účiníku se jeví zřetelně výhodně. Jejich účinnost (na střídavém systému) je ovšem snížena použitím dvou měničů (diodový usměrňovač a pulzní měnič) a dvou tlumivek (za usměrňovačem a za pulzním měničem).
Ako, mal som to v makovici, ale netušil som, že o tom aj takto krásne píše. A ver, že aj 263 robí práve pre tú rozptylovú reaktanciu a v konečnom dôsledku aj komutáciu lepší účiník ako 240.
Ništ, mal by som zas do tej Škodoffky zbehnúť, na návštevu pozrieť, jak tam žijú...
Matthias:
Chceš tým predposledným príspevkom snáď povedať, že 210/263 urobia lepší účinník než lamina? Prečo?
Diskriminuješ laminátku iba kvôli komutácií neriadeného usmerňovača? (kde aj tak ide najmä o veľkosť záťažového prúdu, keď uvážim že rozptylová reaktancia trafa sa v prevádzke jaksik moc nemení). A môžeš to aj nejak podložiť? Bo mne sa tomu nejak moc nechce veriť.
Ty mi stále neveríš..., skúsme ešte takto:
Práve sedím na diplomovkou a prehrabávajúc sa v Danzerových skriptách som naďabil na toto:
Co se týče účiníku užívalo se často porovnání tyristorových lokomotiv s poměry u diodových lokomotiv, které se považovaly (do nástupu pulzních usměrňovačů) za optimum. Vezmeme li v úvahu jednotlivé faktory, uvedené v úvodu k 5.4.2, můžeme konstatovat
• vliv zvlnění usměrněného proudu se nijak podstatně měnit nemůže, protože ani zvlnění se s ohledem na komutaci nemůže zvýšit,
• vliv trakčního transformátoru je spíše příznivý pro tyristorová vozidla, mívají menší rozptylovou re-aktanci (ek), protože jsou chráněny rychlým vypnutím řídicích impulsů a dále odpadá vliv reaktance auto-transformátoru, který zvyšuje komutační reaktanci na středních a nízkých odbočkách až ke 100%(!), takže hlavní nevýhodou tyristorových vozidel je
• vzrůst odběru jalového výkonu v důsledku fázového řízení (srov. Obr. 112).
Určité zlepšení účiníku proto vykázaly dvouproudové lokomotivy s pulzními měniči (např. ČD 363) při provozu na střídavém systému. Jejich transformátor je jednoduchý, se stálým převodem a reaktancí, jejíž velikost odpovídá spíše poměrům u hlavního transformátoru diodových lokomotiv. Z hlediska účiníku se jeví zřetelně výhodně. Jejich účinnost (na střídavém systému) je ovšem snížena použitím dvou měničů (diodový usměrňovač a pulzní měnič) a dvou tlumivek (za usměrňovačem a za pulzním měničem).
Ako, mal som to v makovici, ale netušil som, že o tom aj takto krásne píše. A ver, že aj 263 robí práve pre tú rozptylovú reaktanciu a v konečnom dôsledku aj komutáciu lepší účiník ako 240.
Ništ, mal by som zas do tej Škodoffky zbehnúť, na návštevu pozrieť, jak tam žijú...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/142016/
Splinťo: Tak tak, Tomáško je to hranaté JEDNOSMERNO (striedavé) HDV, čo šotouší záveje, oddnes navyše oprednostované.
Ad.Vášeň nie len k železnici:
Hold... presedlajte z GTO tyristorov na IGBT tanzistory...
Nie-nie, nie-nie-nie.
Ja nemusím, ja už ho vidím...
Ja v mojej diplomovke (reko menič. výzbroje 163) presedlávam na IGCT
Btw, Trochu si to pretranzistoroval,
IGBT sú IGB tranzistory, nie IGBT tranzistory a IGCT sú IGC tyristory 
IGCT preto, pretože ja, tyristoroidná bytosť od prirodzenia v zásade neuznávam nič tranzistorovité.
Ad.Vášeň nie len k železnici:
Hold... presedlajte z GTO tyristorov na IGBT tanzistory...
Nie-nie, nie-nie-nie.
Ja nemusím, ja už ho vidím...Ja v mojej diplomovke (reko menič. výzbroje 163) presedlávam na IGCT
Btw, Trochu si to pretranzistoroval,
IGBT sú IGB tranzistory, nie IGBT tranzistory a IGCT sú IGC tyristory IGCT preto, pretože ja, tyristoroidná bytosť od prirodzenia v zásade neuznávam nič tranzistorovité.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/140540/
tak nejako, to je nas striedavo-jednosmerne HDV 363.182/362.001. 
Selsyn:
Možno bolo lacnejsšie použiť niečo už vyrobené, ako si platiť vývoj a výrobu novej súčiastky. Myslím, že keby bol v tej dobe vyrobený aripot, použili by aripot... A možno práve selsyn má výhodu "bezpečnejšej" a "čistejšej" regulácie ako aripot tak potenciometer schválne zavrhli. Fakt neviem, čo sa odohrávalo v tej dobe v hlavách inžinierov projektu 51E0.
btw: môj nick má siahodlhú históriu a vôbec nesúvisí s mojou vášňou k železnici.
Možno bolo lacnejsšie použiť niečo už vyrobené, ako si platiť vývoj a výrobu novej súčiastky. Myslím, že keby bol v tej dobe vyrobený aripot, použili by aripot... A možno práve selsyn má výhodu "bezpečnejšej" a "čistejšej" regulácie ako aripot tak potenciometer schválne zavrhli. Fakt neviem, čo sa odohrávalo v tej dobe v hlavách inžinierov projektu 51E0.
btw: môj nick má siahodlhú históriu a vôbec nesúvisí s mojou vášňou k železnici.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/139834/
Splinťo: Plepáč, že som sa ešte nerozhýbal. Ti teraz tú 350tku pošlem.
Čo sa týka nástrah fázovej regulácie, nejak sa nám to tu motá. Ešte raz.
Bavme sa zatiaľ len o klasike- 263/210 - a orezávaní sínusofkových polvĺn tradičným regulačným uhlom alfa. Chápeš prečo tam dochádza k dojebávaniu účinníku?
Účinník sa zhoršuje, keď sa desynchronizuje fázor prúdu voči fázoru napätia (narastá záporný výkon, ktorý sa odčítava od kladného a tak v podstate klesá zložka činného výkonu)
Mrkni na obrázok, ktorý kreslil Tomáško vo fóre 263. Budem vychádzať z predpokladu, že chápeš, ako sa na treťom obrázku, zodpovedajúcemu poloriadenému usmerňovaču, reguluje výstupné napätie. Čím je kratšia doba, kedy je tyristor otvorený (tj. okamih od zapálenia tyristora po pokles napätia do nuly, kedy sa tyristor zavrie, čiže doba, kedy je tyristor v priepustnom režime), tým je kratšia napäťová polvlna (a menšie výstupné napätie v obvode záťaže)
Záťaž je pripojená na zdroj iba v okamihu impulzu. Čiže prúd v obvode narastá iba v okamihu impulzu. Pokiaľ impulz neprebieha, dobehový indukčný prúd záťaže sa uzatvára cez obe diódy (pre chytrolínov, u symetrických mostíkov cez diódu a tyristor)
Teraz si zober: čím je impulz "orezanejší" (výstupné napätie nižšie), tým narastá v ploche každej polvlny na grafe _ZĽAVA_ doba, počas ktorej je napätie nulové. Kukni na Tomáškovú ukážku a porovnaj si tie orezané polvlnky tretieho obrázku s polvlnkami vstupnej sínusovky. To, že z tých inkriminovaných polvĺn pri procese znižovania napätia ukrajujeme _ZĽAVA_, je dané samotným typom regulačného procesu (kedže tu znižujeme napätie tak, že predlžujeme dobu od okamihu začiatku polvlny po okamih zopnutia tyristora - o tyristor sa potom viac nestaráme, zavrie sa sám, keď polvlna skončí)
Napriek značnej indukčnosti celého obvodu (reaktancia trafa, indukčnosť motora, vyhladzovacej tlmivky), prúd sa snaží kopírovať napätie. Ako sme si povedali, prúd teda narastá v obvode iba v okamihu impulzu. Čím je napäťová polvlnka orezanejšia, tým prúd v obvode záťaže narastá neskôr. Keby si si urobil fázu 1. harmonickej prúdu a porovnal tento fázor s fázorom VSTUPNÉHO napätia na usmerňovači, zistil by si, že prúd sa teda začína oneskorovať za napätím a to tým viac, čím sú napäťové polvlny na výstupe usmerňovača orezanejšie.
Skús kuknúť na ten obrázok a predstaviť si to. Alebo zdvorilo popros Tomáška, či bude taký láskavý a nakreslí Ti to.
Keď to nejak zhrniem:
Prúd kopíruje orezané povlnky. Čím sa viac tieto polvlnky orezávajú zľava, tým viac sa fázor prúdu (1. harmonickej) posúva doprava (voči vstupnej sínusovke).
Alebo inak: (chronologicky) napätie sa reguluje z nuly do max tak, že sa najprv púštajú do obvodu záťaže iba kosáčikovité strely, ktoré sa neskôr rozširujú čoraz viac smerom doľava (ako vidieť na tom obrázku). Tým sa zároveň aj fázor odoberaného prúdu posúva sprava smerom doľava. (voči vstupnej sínusofke). Čiže v okamihu takmer nulového napätia je fázor 1. harmonickej prúdu najviac posunutý voči vstupnému napätiu a účinník je na tom najhoršie. V okamihu totálneho vyregulovania mostíku a maximálneho napätia v obvode záťaže je fázor prúdu najviac zosynchronizovaný s fázorom napätia vstupnej sínusofky a účinník je na tom najlepšie.
Je už večer, neviem jak to zrozumiteľnejšie napísať.
Ku GTO šak môžeme pristúpiť až vtedy, keď pochopíš účinníkové úskalia klasickej regulácie ala 210.
Čo sa týka nástrah fázovej regulácie, nejak sa nám to tu motá. Ešte raz.
Bavme sa zatiaľ len o klasike- 263/210 - a orezávaní sínusofkových polvĺn tradičným regulačným uhlom alfa. Chápeš prečo tam dochádza k dojebávaniu účinníku?
Účinník sa zhoršuje, keď sa desynchronizuje fázor prúdu voči fázoru napätia (narastá záporný výkon, ktorý sa odčítava od kladného a tak v podstate klesá zložka činného výkonu)
Mrkni na obrázok, ktorý kreslil Tomáško vo fóre 263. Budem vychádzať z predpokladu, že chápeš, ako sa na treťom obrázku, zodpovedajúcemu poloriadenému usmerňovaču, reguluje výstupné napätie. Čím je kratšia doba, kedy je tyristor otvorený (tj. okamih od zapálenia tyristora po pokles napätia do nuly, kedy sa tyristor zavrie, čiže doba, kedy je tyristor v priepustnom režime), tým je kratšia napäťová polvlna (a menšie výstupné napätie v obvode záťaže)
Záťaž je pripojená na zdroj iba v okamihu impulzu. Čiže prúd v obvode narastá iba v okamihu impulzu. Pokiaľ impulz neprebieha, dobehový indukčný prúd záťaže sa uzatvára cez obe diódy (pre chytrolínov, u symetrických mostíkov cez diódu a tyristor)
Teraz si zober: čím je impulz "orezanejší" (výstupné napätie nižšie), tým narastá v ploche každej polvlny na grafe _ZĽAVA_ doba, počas ktorej je napätie nulové. Kukni na Tomáškovú ukážku a porovnaj si tie orezané polvlnky tretieho obrázku s polvlnkami vstupnej sínusovky. To, že z tých inkriminovaných polvĺn pri procese znižovania napätia ukrajujeme _ZĽAVA_, je dané samotným typom regulačného procesu (kedže tu znižujeme napätie tak, že predlžujeme dobu od okamihu začiatku polvlny po okamih zopnutia tyristora - o tyristor sa potom viac nestaráme, zavrie sa sám, keď polvlna skončí)
Napriek značnej indukčnosti celého obvodu (reaktancia trafa, indukčnosť motora, vyhladzovacej tlmivky), prúd sa snaží kopírovať napätie. Ako sme si povedali, prúd teda narastá v obvode iba v okamihu impulzu. Čím je napäťová polvlnka orezanejšia, tým prúd v obvode záťaže narastá neskôr. Keby si si urobil fázu 1. harmonickej prúdu a porovnal tento fázor s fázorom VSTUPNÉHO napätia na usmerňovači, zistil by si, že prúd sa teda začína oneskorovať za napätím a to tým viac, čím sú napäťové polvlny na výstupe usmerňovača orezanejšie.
Skús kuknúť na ten obrázok a predstaviť si to. Alebo zdvorilo popros Tomáška, či bude taký láskavý a nakreslí Ti to.
Keď to nejak zhrniem:
Prúd kopíruje orezané povlnky. Čím sa viac tieto polvlnky orezávajú zľava, tým viac sa fázor prúdu (1. harmonickej) posúva doprava (voči vstupnej sínusovke).
Alebo inak: (chronologicky) napätie sa reguluje z nuly do max tak, že sa najprv púštajú do obvodu záťaže iba kosáčikovité strely, ktoré sa neskôr rozširujú čoraz viac smerom doľava (ako vidieť na tom obrázku). Tým sa zároveň aj fázor odoberaného prúdu posúva sprava smerom doľava. (voči vstupnej sínusofke). Čiže v okamihu takmer nulového napätia je fázor 1. harmonickej prúdu najviac posunutý voči vstupnému napätiu a účinník je na tom najhoršie. V okamihu totálneho vyregulovania mostíku a maximálneho napätia v obvode záťaže je fázor prúdu najviac zosynchronizovaný s fázorom napätia vstupnej sínusofky a účinník je na tom najlepšie.
Je už večer, neviem jak to zrozumiteľnejšie napísať.
Ku GTO šak môžeme pristúpiť až vtedy, keď pochopíš účinníkové úskalia klasickej regulácie ala 210.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/139802/
Tak tiež poporade:
passion: Úprimne? Rozmýšľam už nejakú tú dobu nad Tvojim nickom.
Má nám snáď naznačovať Tvoj vzťah k dízloidným smraďochom, elektrickým žehličkám, moderným šerblíkom, (a nezabúdajme na dva modrobiele smradľavé šípy), v ktorých sa rýpeš a o ktorých zdravie sa staráš?
Inak toto si asi náhodou prehliadol : (a možno to nebola taká náhoda) 
___________________________________________________
Passion: Hm. Nekomplikovali si to oni náhodou? Veď ten člen Y7t si aj tak výstupné obdĺžničky z rotora selsynu prerobí na jednosmerný analógový signál. Tak načo to fšecko dakde usmerňovať, preháňať cez stabilizačné členy a potom zas sekať do obdĺžničkov. V čom bolo hypoteticky principiálne horšie pripojiť kontrolér na nejaký potenciometer, ktorý by bol napájaný zo stabilizovaného js obvodu a reguloval by výstup do Y7t? Neni to nadpráca, serkať sa z obdĺžničkami? Inak nechcem Ťa zbytočne zahlcovať, ale by ma fakt zaujímalo čo generovalo tú hranatú fázu pre selsyn. Žeby nejaký SCRkový prastriedač s komutačným obvodom? Veď o takom dačom snáď v roku Pána '72 ešte nechýrovali, nie?
Inak taký dodatok: som si vedomý, že si tu už ten potenciometer s lukášom preberal. Že si ho zavrhol. Že v danej dobe Škodoffka vhodný potenciometer k dispozícií nemala. Lenže nechápem prečo.
Keď uvážim, že je to aplikácia pre riadenie, čiže žiadne veľké výkony a keď uvážim, že potenciometer poznali už v dobách pred svetovými vojnami. V čom je problém? Nedostatočná regulačná presnosť? Nechápem
_______________________________________________________________
passion: Úprimne? Rozmýšľam už nejakú tú dobu nad Tvojim nickom.
Má nám snáď naznačovať Tvoj vzťah k dízloidným smraďochom, elektrickým žehličkám, moderným šerblíkom, (a nezabúdajme na dva modrobiele smradľavé šípy), v ktorých sa rýpeš a o ktorých zdravie sa staráš?
Inak toto si asi náhodou prehliadol
: (a možno to nebola taká náhoda) ___________________________________________________
Passion: Hm. Nekomplikovali si to oni náhodou? Veď ten člen Y7t si aj tak výstupné obdĺžničky z rotora selsynu prerobí na jednosmerný analógový signál. Tak načo to fšecko dakde usmerňovať, preháňať cez stabilizačné členy a potom zas sekať do obdĺžničkov. V čom bolo hypoteticky principiálne horšie pripojiť kontrolér na nejaký potenciometer, ktorý by bol napájaný zo stabilizovaného js obvodu a reguloval by výstup do Y7t? Neni to nadpráca, serkať sa z obdĺžničkami? Inak nechcem Ťa zbytočne zahlcovať, ale by ma fakt zaujímalo čo generovalo tú hranatú fázu pre selsyn. Žeby nejaký SCRkový prastriedač s komutačným obvodom? Veď o takom dačom snáď v roku Pána '72 ešte nechýrovali, nie?
Inak taký dodatok: som si vedomý, že si tu už ten potenciometer s lukášom preberal. Že si ho zavrhol. Že v danej dobe Škodoffka vhodný potenciometer k dispozícií nemala. Lenže nechápem prečo.
Keď uvážim, že je to aplikácia pre riadenie, čiže žiadne veľké výkony a keď uvážim, že potenciometer poznali už v dobách pred svetovými vojnami. V čom je problém? Nedostatočná regulačná presnosť? Nechápem
_______________________________________________________________
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/139796/
Chlapci nezbední....
V našej modernej Zvolenskej ére asynchrónnych trakčných motorov na modrobielych smradľavých šípoch (Popradčania nám nechali až dva 
) sa tu ešte bavíte o účinníku, reaktancii a korózii potrubí... 
Stupidné...
Hold... presedlajte z GTO tyristorov na IGBT tanzistory a nemusíte pravítkami, kalkuačkou a úhlomerom merať uhly zopnutia na tak krásnej obľučkej sínusovke, kým sa nerozsvieti na návestidle voľno a na 362 ručička pomerového ťahu začne nulu opúšťať.
Len vy celú sínusovku radšej obráďte hore nohami, vyhľadťe ju do rovnučka (nech sa tvári ako Tomášková zelená šťavička po vyfiltrovaní dostičkami), potom ju pekne krásne rozsekajte na krásnych pár kHz od najmenšej čiarky po najväčšiu no a okrem krásnej hudby od kolies s kotúčovými brzdami možno potiahnete aj nejaký ten barový vagónik za sebou s plnými fľaškami a vysokými pohármi na stopke, a pán dispečer sa rozhodne, že vás pustí napred Slovesnkou strelou - ešte musíme doriešiť to naklápanie... 
V našej modernej Zvolenskej ére asynchrónnych trakčných motorov na modrobielych smradľavých šípoch (Popradčania nám nechali až dva
) sa tu ešte bavíte o účinníku, reaktancii a korózii potrubí... Stupidné...Hold... presedlajte z GTO tyristorov na IGBT tanzistory a nemusíte pravítkami, kalkuačkou a úhlomerom merať uhly zopnutia na tak krásnej obľučkej sínusovke, kým sa nerozsvieti na návestidle voľno a na 362 ručička pomerového ťahu začne nulu opúšťať.
Len vy celú sínusovku radšej obráďte hore nohami, vyhľadťe ju do rovnučka (nech sa tvári ako Tomášková zelená šťavička po vyfiltrovaní dostičkami), potom ju pekne krásne rozsekajte na krásnych pár kHz od najmenšej čiarky po najväčšiu no a okrem krásnej hudby od kolies s kotúčovými brzdami možno potiahnete aj nejaký ten barový vagónik za sebou s plnými fľaškami a vysokými pohármi na stopke, a pán dispečer sa rozhodne, že vás pustí napred Slovesnkou strelou - ešte musíme doriešiť to naklápanie...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/139128/
No Ty nevďačník, rozumy moje jednosmerné skrze Matthiasa cícať, to hej, ale podporiť napájaciu sústavu, pod ktorou sa rodili, to nemôžeš, čo? Ty...
362.001: ja som sa narodil v Trnave, bývam v Žiari nad Hronom a do školy chodím v Bratislave na FEIku..teda tri mestá, s ktorými som mal niečo dočinenia, sú pod červeným striedavými drôtmi... 
362.001: ja som sa narodil v Trnave, bývam v Žiari nad Hronom a do školy chodím v Bratislave na FEIku..teda tri mestá, s ktorými som mal niečo dočinenia, sú pod červeným striedavými drôtmi...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/138996/
