Odborné diskusie o koľajových vozidlách
Túto tému zakladám z dôvodu, že v poslednom čase sa v jednotlivých diskusiách o hnacích vozidlách často hovorí len o fotkách a akékoľvek iné otázky ostávajú úplne bez odozvy. Verím, že táto téma bude plniť svoj pravý účel a aj keď mi je jasné že u väčšiny ľudí nevzbudí veľkú pozornosť, snáď si nájde svojich pravidelných čitateľov a priepievateľov.
Podradené diskusné témy
Matthias: Som úprimne rád, že som Ti tu toho pipa dotiahlol. Už vidíš, prečo som tak vyvádzal? Zamestnal som ho a ja si teraz užívam pohodu, klídek a tabáček. 
Aby si ale nepovedal, že som sa úplne zbavil všetkých povinností voči Tebe, to samočinné riadenie s RLNO 2 som si ešte pozrel.
Mno. Nemám mať aké výhrady. Nepoznám hodnoty odporov, prevody transformátorov, myslím, čo-koho prúdovo/napäťovo prebije, napr. TR1 verzus TR2 s opačnými polaritami U1,U2, hodnoty impedancií vetiev TL1+ R4 verzus vetva TL2+R3... takže pokiaľ nepovieš čistý elektrikársky nezmysel (a taký som nepostrehol), môžu tiecť tie prúdy tak, ako vravíš. Som rád že som Ti vysvetlil, presnejšie pomohol pochopiť rozdiel a funkcie PNP/NPN tranzistorov. Áno, NPN šipka VEN, tento má šípku dnu, takže je PNP (to sa už nerymuje). A s PNP dáva zapojenie zmysel.
Čo som tým úvodom vlastne chcel? Ty si mi krásne opísal na teoretickej úrovni možnú funkciu obvodu, ale podstate problému si sa kvalitne vyhol.
Je tu totiž jedná zapeklitá vec.
Ono o čo ide, takýto obvod, nič výnimočné, zbytočne zložité, ak nezdôrazním problém, ktorý v tom vidím. A síce, obvod obsahuje samé spojité analogovo zmýšľajúce prvky (narážam najmä na tranzistor) Pričom ale relé je dvojstavový na vstupe diskrétny prvok vyžadujúci dvojhodnotové napájanie. Z Tvojho popisu ale táto dvojstavova diskrétnosť nie je zrejma. Totiž ak by na emitor bázu tranzistora si priviedol (po superpozícii napätia z TR1 a z prevlekových zosilňovačov) určitý kritický signál, tranzistor, ako spojitý prvok by mohol ostať napol otvorený a RLNO 2 by mohlo začať besnieť. Myslím brnieť, v krátkom čase spínať a vypínať (stal by sa z neho impulzový menič
) A to by mu veru dlhý relatkový život neprinieslo.
Preto musíme vhodnou koncepciou analogoveho obvodu zaručiť na cievke relé DVA rozhodné napäťové stavy, aby v oblasti kritických rozjazdových prúdov naše relátko bolo buď furt zopnuté alebo vypnuté. Tým "furt" myslím určitú stavovú rozhodnosť, v každom stave trvajúcu aspoň niekoľko sekund. (BTW: ten istý problém som riešil aj pri návrhu rekuperácie na 363) A TOTO tu podľa letmého pohľadu zabezpečí práve spätná väzba s TR2 a U2. (plus nejake tie presne vypočítane hodnoty odporov, indukčnosti a kapacít, o ktorých bohužiaľ nevieme nič)
A teraz, pekne je, idem k vode.
Aby si ale nepovedal, že som sa úplne zbavil všetkých povinností voči Tebe, to samočinné riadenie s RLNO 2 som si ešte pozrel.
Mno. Nemám mať aké výhrady. Nepoznám hodnoty odporov, prevody transformátorov, myslím, čo-koho prúdovo/napäťovo prebije, napr. TR1 verzus TR2 s opačnými polaritami U1,U2, hodnoty impedancií vetiev TL1+ R4 verzus vetva TL2+R3... takže pokiaľ nepovieš čistý elektrikársky nezmysel (a taký som nepostrehol), môžu tiecť tie prúdy tak, ako vravíš. Som rád že som Ti vysvetlil, presnejšie pomohol pochopiť rozdiel a funkcie PNP/NPN tranzistorov. Áno, NPN šipka VEN, tento má šípku dnu, takže je PNP (to sa už nerymuje). A s PNP dáva zapojenie zmysel.
Čo som tým úvodom vlastne chcel? Ty si mi krásne opísal na teoretickej úrovni možnú funkciu obvodu, ale podstate problému si sa kvalitne vyhol.
Je tu totiž jedná zapeklitá vec.
Ono o čo ide, takýto obvod, nič výnimočné, zbytočne zložité, ak nezdôrazním problém, ktorý v tom vidím. A síce, obvod obsahuje samé spojité analogovo zmýšľajúce prvky (narážam najmä na tranzistor) Pričom ale relé je dvojstavový na vstupe diskrétny prvok vyžadujúci dvojhodnotové napájanie. Z Tvojho popisu ale táto dvojstavova diskrétnosť nie je zrejma. Totiž ak by na emitor bázu tranzistora si priviedol (po superpozícii napätia z TR1 a z prevlekových zosilňovačov) určitý kritický signál, tranzistor, ako spojitý prvok by mohol ostať napol otvorený a RLNO 2 by mohlo začať besnieť. Myslím brnieť, v krátkom čase spínať a vypínať (stal by sa z neho impulzový menič
) A to by mu veru dlhý relatkový život neprinieslo. Preto musíme vhodnou koncepciou analogoveho obvodu zaručiť na cievke relé DVA rozhodné napäťové stavy, aby v oblasti kritických rozjazdových prúdov naše relátko bolo buď furt zopnuté alebo vypnuté. Tým "furt" myslím určitú stavovú rozhodnosť, v každom stave trvajúcu aspoň niekoľko sekund. (BTW: ten istý problém som riešil aj pri návrhu rekuperácie na 363) A TOTO tu podľa letmého pohľadu zabezpečí práve spätná väzba s TR2 a U2. (plus nejake tie presne vypočítane hodnoty odporov, indukčnosti a kapacít, o ktorých bohužiaľ nevieme nič)
A teraz, pekne je, idem k vode.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94326/
Ja ten signál N nechápem s uzlom či bez.
Totiž ak nad cievkou K123 neni uzol (ako to mám kreslené), tak si všimni, že prúd signálu N (či z vodiča 908) tečie cievkou K123 presne rovnakým smerom, ako ten z G101 (čiže by som skôr povedal, že sa superponuje. Asi si toto myslel).
Ak by nad cievkou K123 bol uzol... Nerozumiem kade sa prúd z N uzatvára. Akože tečie od svoriek A 110 7x181, 7x 1842/1843/1844 do uzla a prečo nepokračuje smerom na zem ale má cez cievku K123 tiecť proti plusku z batérie... A kam? Cez vodič 307, F101, 652 na kladný pól G101? Nepoznám teda skade sa generuje to plusko na svorkách 7x181 regulátora... ale ak je to signál 48V, tak najskôr... z kladného pólu batérie...
Ako... Fakt tomu signálu N nerozumiem.
Idem... Sa venovať nejakým iným veciam, nadnes mi fakt stačilo.
K110 a K123 majú vskutku _originálne_ zapojenie.
Totiž ak nad cievkou K123 neni uzol (ako to mám kreslené), tak si všimni, že prúd signálu N (či z vodiča 908) tečie cievkou K123 presne rovnakým smerom, ako ten z G101 (čiže by som skôr povedal, že sa superponuje. Asi si toto myslel).
Ak by nad cievkou K123 bol uzol... Nerozumiem kade sa prúd z N uzatvára. Akože tečie od svoriek A 110 7x181, 7x 1842/1843/1844 do uzla a prečo nepokračuje smerom na zem ale má cez cievku K123 tiecť proti plusku z batérie... A kam? Cez vodič 307, F101, 652 na kladný pól G101? Nepoznám teda skade sa generuje to plusko na svorkách 7x181 regulátora... ale ak je to signál 48V, tak najskôr... z kladného pólu batérie...
Ako... Fakt tomu signálu N nerozumiem.
Idem... Sa venovať nejakým iným veciam, nadnes mi fakt stačilo.
K110 a K123 majú vskutku _originálne_ zapojenie.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94300/
(keďže výstup _každého_ relé je označený ako 199 
)
Pipo: Aaa sakra. Cítim tu nechutný smrad vanúci z vlastnej podrážky. 
Vodič 307 privádza plus pól cez F101? Musím si to ísť pozrieť (myslím napájanie zo zdroja, na schéme A110 neni nakreslené odkiaľ sa to pripája). Ja som totiž žil v tom, že ono je to mínus pól
. A kde je potom mínus? Cez R142 na 199? (detto pre K110- R141 na 199)?
Lebo ak hej, nechápem zas, prečo by plusko zo signálu N trebárs, či vodiča 908 sa malo privádzať na ciefku K123 z opačnej strany (akože proti plus z 307, ak som Ťa správne pochopil). Prečo by proste polarita prúdov zo signálu N či vodiča 908 netiekla proste na mínus, ale do vodiča 307, kade sa privádza plus cez F101.
Teraz som z toho celý zblbol.
Idem si normálne vytiahnúť všetky tie lajstre.
Vodič 307 privádza plus pól cez F101? Musím si to ísť pozrieť (myslím napájanie zo zdroja, na schéme A110 neni nakreslené odkiaľ sa to pripája). Ja som totiž žil v tom, že ono je to mínus pól
. A kde je potom mínus? Cez R142 na 199? (detto pre K110- R141 na 199)?Lebo ak hej, nechápem zas, prečo by plusko zo signálu N trebárs, či vodiča 908 sa malo privádzať na ciefku K123 z opačnej strany (akože proti plus z 307, ak som Ťa správne pochopil). Prečo by proste polarita prúdov zo signálu N či vodiča 908 netiekla proste na mínus, ale do vodiča 307, kade sa privádza plus cez F101.
Teraz som z toho celý zblbol.
Idem si normálne vytiahnúť všetky tie lajstre.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94297/
Matthias:
Jedno upresnenie
ten vodič 307 to je + pól od F101 t.j. že K123 je priamo a stále napájané.Zruší ho iba privedenie ďalšiehó + pólu buď ako sihnál N (to sú tie prepätia meniča) alebo poruch CZ a to je +48V na vodič 908.Preto je v obvode HV pracovný kontakt K123.Tú klimatizáciu idem kuknúť ..
Jedno upresnenie
ten vodič 307 to je + pól od F101 t.j. že K123 je priamo a stále napájané.Zruší ho iba privedenie ďalšiehó + pólu buď ako sihnál N (to sú tie prepätia meniča) alebo poruch CZ a to je +48V na vodič 908.Preto je v obvode HV pracovný kontakt K123.Tú klimatizáciu idem kuknúť ..
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94295/
Pipo: 
Hm.
Ak nedostáva A110 svojich kýžených 115 V 400 Hz, je " +48 V privedených cez diódu V104 na ciefku K123 a kontakt tohoto relátka preruší obvod HV".
Tak praví môj popis.
Druhá vec je, že už ani slovkom nespomína, prečo teda nie je kontakt relátka K123 v obvode HV _pokojový_. {podľa tohoto kecu to totiž vychádza tak, že ak A110 nedostáva výstup z centrálneho napájača, privedie 48 V na K123 a to ZOPNE obvod HV, ale nevadí. Neni to prvý raz, čo schéma má rozpory sama so sebou. Aj v obvode napájania motorov kompresorov klimatizácie stanovíšť: podľa schémy sú zapojené na odbočku 300V, podľa popisu na odbočku 220 V (ktorá je pre istotu v iných pasážach textu opisovaná ako odbočka s napätím naprázdno 234 V- nechápem ako môže byť hodnota U naprázdno raz 220V, raz 234V ale neva- asi autori počítali s určitými hodnotami výkyvu napätia v troleji
)) Beriem to s nadhľadom a som otrlý.
Že K123 rieši aj nejaký skrat meničov, o tom som netušil.
Hm.
Ak nedostáva A110 svojich kýžených 115 V 400 Hz, je " +48 V privedených cez diódu V104 na ciefku K123 a kontakt tohoto relátka preruší obvod HV".
Tak praví môj popis.
Druhá vec je, že už ani slovkom nespomína, prečo teda nie je kontakt relátka K123 v obvode HV _pokojový_. {podľa tohoto kecu to totiž vychádza tak, že ak A110 nedostáva výstup z centrálneho napájača, privedie 48 V na K123 a to ZOPNE obvod HV, ale nevadí. Neni to prvý raz, čo schéma má rozpory sama so sebou. Aj v obvode napájania motorov kompresorov klimatizácie stanovíšť: podľa schémy sú zapojené na odbočku 300V, podľa popisu na odbočku 220 V (ktorá je pre istotu v iných pasážach textu opisovaná ako odbočka s napätím naprázdno 234 V- nechápem ako môže byť hodnota U naprázdno raz 220V, raz 234V ale neva- asi autori počítali s určitými hodnotami výkyvu napätia v troleji
)) Beriem to s nadhľadom a som otrlý. Že K123 rieši aj nejaký skrat meničov, o tom som netušil.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94294/
Matthias:
K123 rozopína regulátor logiky kontroly a riadenia, pokiaľ A110 nedostáva 48 V potenciál z batérie alebo 115 V 400 Hz z centrálneho napájača. .
No neviem či rozpína zrovna regulátor.Riadiace obvody sú napájané z centrálneho zdroja G201.Keď ten sa nejak pokašle tak prúser lebo to by bol chaos nad chaos a chaos vždy vyrieši jedine vypnutý HV.Keď však A110 nie je napájaná tak K123 napája F101 a nemá ho čo zrušiť.Preto ak stratí G201 výstup115V 400Hz tak sa na vodič i 908 objaví 48V a to zruší napájanie K123 a následne zhodí HV.
K123 rozopína regulátor logiky kontroly a riadenia, pokiaľ A110 nedostáva 48 V potenciál z batérie alebo 115 V 400 Hz z centrálneho napájača. .
No neviem či rozpína zrovna regulátor.Riadiace obvody sú napájané z centrálneho zdroja G201.Keď ten sa nejak pokašle tak prúser lebo to by bol chaos nad chaos a chaos vždy vyrieši jedine vypnutý HV.Keď však A110 nie je napájaná tak K123 napája F101 a nemá ho čo zrušiť.Preto ak stratí G201 výstup115V 400Hz tak sa na vodič i 908 objaví 48V a to zruší napájanie K123 a následne zhodí HV.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94293/
55.lukas:
Vozne ani vozidlá nemajú brzdiace hmotnosti v % ale v tonách.
Vozne nemám,čo sa mi marí tak Bčkové ktoré majú brzdu P aj R tak pre P je to 38 a R je to 56 t(nie som si istý).Hmotnosť majú okolo 40t,obsadené cca 46t
Mašiny: v zlomkoch vlastná hmotnosť/G/P
140 82/25/55
183 120/50/70
240 85/32/55
350 100/18/29/90(P+E) - P+E je s EDB
363 87/24/44
751 75/26/43
754 74/35/50
771 116/43/69
781 116/44/65
810 25obsadený/-/20
850 59obsadený/-/55
Vozne ani vozidlá nemajú brzdiace hmotnosti v % ale v tonách.
Vozne nemám,čo sa mi marí tak Bčkové ktoré majú brzdu P aj R tak pre P je to 38 a R je to 56 t(nie som si istý).Hmotnosť majú okolo 40t,obsadené cca 46t
Mašiny: v zlomkoch vlastná hmotnosť/G/P
140 82/25/55
183 120/50/70
240 85/32/55
350 100/18/29/90(P+E) - P+E je s EDB
363 87/24/44
751 75/26/43
754 74/35/50
771 116/43/69
781 116/44/65
810 25obsadený/-/20
850 59obsadený/-/55
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94291/
Ad Pipo:
No to je prudko zaujímavé.
Ja teraz takto narýchlo ani neviem, čo je F101, ale čo mi pamäť slúži, K123 rozopína regulátor logiky kontroly a riadenia, pokiaľ A110 nedostáva 48 V potenciál z batérie alebo 115 V 400 Hz z centrálneho napájača.
(V rámci hesla Bez šťavy pre elektroniku ani na krok!)
Ale s tým F101 sa teraz nechytám.
No to je prudko zaujímavé.
Ja teraz takto narýchlo ani neviem, čo je F101
, ale čo mi pamäť slúži, K123 rozopína regulátor logiky kontroly a riadenia, pokiaľ A110 nedostáva 48 V potenciál z batérie alebo 115 V 400 Hz z centrálneho napájača. (V rámci hesla Bez šťavy pre elektroniku ani na krok!
)Ale s tým F101 sa teraz nechytám.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94289/
Matthias:
Detailnú funkciu F08 nemám ani ja,xcelo by to nejakého elektronika z BA hl.
.
Ešte jedna ochrana ktorá vypína aj HV tam je a to relátko K123 ktoré je napájané z F101.Ak (to mám tiež iba v poznámke pod schémou,detailne to neviem) nastane skrat,nadprúd meniča tak A110 vyšle signál "N",ten vlastne zruší napaájanie od F101 a po odpadnutí K123 odpadá aj HV.
55.lukas:
Laicky si to zhrnul perfektne a všetky otázky si si vlastne aj zodpovedal
Vypočítané percento môže vyjsť aj viac ako 100% ,toho sa nezľakni,na štreke sa veľa vecí robí nad 100%
Ešte môže nastať prípad že máš pre daný vlak viac údajov o potrebných brzd.% ,pre viac úsekov trate,potom sa berie % s najvyššiou hodnotou.
Detailnú funkciu F08 nemám ani ja,xcelo by to nejakého elektronika z BA hl.
.Ešte jedna ochrana ktorá vypína aj HV tam je a to relátko K123 ktoré je napájané z F101.Ak (to mám tiež iba v poznámke pod schémou,detailne to neviem) nastane skrat,nadprúd meniča tak A110 vyšle signál "N",ten vlastne zruší napaájanie od F101 a po odpadnutí K123 odpadá aj HV.
55.lukas:
Laicky si to zhrnul perfektne a všetky otázky si si vlastne aj zodpovedal
Vypočítané percento môže vyjsť aj viac ako 100% ,toho sa nezľakni,na štreke sa veľa vecí robí nad 100%
Ešte môže nastať prípad že máš pre daný vlak viac údajov o potrebných brzd.% ,pre viac úsekov trate,potom sa berie % s najvyššiou hodnotou.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94286/
Islo mi o to, ze som nemal ani sajnu o tom, ako to s nimi funguje. Skusim to laicky zhrnut. Mam nejak vlak, o nejakej dlzke a pocte osi. Na zaklade vlastnosti voznov a lokomotivy si nejak vypocitam brzdiace percenta.
Ak su vyssie, ako su tie v ZCP, tak mam zarucene, ze vlak mi na zabrzdnej vzdialenosti napr. predzvest-vchodove, alebo na nejakom spade urcite zastane.
Ohladom konstrukcie - brzdiace % vozna (rusna) zavisia od?
Poctu naprav, typu pouzitej brzdy, hmotnosti?
Uz kvoli spominanej elektromagnetickej brzde - nakup voznov s touto brzdou asi tiez suvisi s brzdiacimi percentam, kvoli 160km/h?
Ak su vyssie, ako su tie v ZCP, tak mam zarucene, ze vlak mi na zabrzdnej vzdialenosti napr. predzvest-vchodove, alebo na nejakom spade urcite zastane.
Ohladom konstrukcie - brzdiace % vozna (rusna) zavisia od?
Poctu naprav, typu pouzitej brzdy, hmotnosti?
Uz kvoli spominanej elektromagnetickej brzde - nakup voznov s touto brzdou asi tiez suvisi s brzdiacimi percentam, kvoli 160km/h?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94283/
Pipo: Inak, keď sme teda pritom- a aké fšecky funkcie plní tá F08?
Lebo v obvodoch je to kreslené len ako taká nevzhľadná mysteriózna krabička, paralelne napojená na sekundár budenia a prístrojov vlastnej spotreby, no a pripojený popis, čo mám doma je mimoriadne stručný.
Ani som nevedel, že vysiela do bloku logiky nejaký "SN" signál.
Takže funkcia: kontrola, či obvod budenia (a teda celá silnoprúdová trakčná schéma) dostáva svoj každodenný prílev rozdielu potenciálov. Ak nie- "SN" do A110 pre zatvorenie meničov. (pokiaľ nescvakne K117 či iné bazmeky a teda regulátor logiky kontroly a riadenia neobdrží signál "HV" ,tak len dočasné zatvorenie meničov, do 15 sek, pravdepodobne prerušením signálu WT, nie?)
V podstate- taká pomyselná podpäťovka pre trakčný výkon.
Ešte niečo vyvádza tá F08?
Lebo v obvodoch je to kreslené len ako taká nevzhľadná mysteriózna krabička, paralelne napojená na sekundár budenia a prístrojov vlastnej spotreby, no a pripojený popis, čo mám doma je mimoriadne stručný.
Ani som nevedel, že vysiela do bloku logiky nejaký "SN" signál.
Takže funkcia: kontrola, či obvod budenia (a teda celá silnoprúdová trakčná schéma) dostáva svoj každodenný prílev rozdielu potenciálov. Ak nie- "SN" do A110 pre zatvorenie meničov. (pokiaľ nescvakne K117 či iné bazmeky a teda regulátor logiky kontroly a riadenia neobdrží signál "HV" ,tak len dočasné zatvorenie meničov, do 15 sek, pravdepodobne prerušením signálu WT, nie?)
V podstate- taká pomyselná podpäťovka pre trakčný výkon.
Ešte niečo vyvádza tá F08?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94278/
55.lukas:
Nebudem tu rozoberať ako sa k vypočítavaniu potrebných percent došlo ale ako GG-1 spomenul máš brzdiace percentá potrebné a brzdiace percentá skutočné.
Potrebné brzdiace percentá sú pre každý vlak uvedené v ZCP(zošitový cestovný poriadok -tým sa fíra riadi)v stĺpci 8.Číslo potrebného brzdiaceho percenta je za zlomkom,napr 120/101 znamená že vlak má v úseku x-y stanovenú rýchlosť 120km/h a 101 sú potrebné brzdiadce % pre vlak o určitom počte osí prípadne metrov,pre túto rýchlosť na určitom profile trate(sklon),v určitom režime brzdenia vlaku,na určitej zábrzdnej vzdialenosti ktoré zaručia bezpečnú jazdu tohoto vlaku(zastavenie podľa návestidiel,ubrzdenie na spáde atd).
Skutočné brzdiace percento (SBP)musíme však vypočítať my pretože neni vlak ako vlak,neni vozidlo ako vozidlo a neni brzda ako brzda
SBP = skutočnú brzdiacu hmotnosť vlaku(v tonách) vydelíme celkovou hmotnosťou vlaku(v tonách) a vynásobíme 100.
Skutočnú brzdiacu hmotnosť odčítaš pre každé vozidlo a príslušný režim brzdenia(G,P,R,R+Mg) na skrini vozidla alebo priamo na prestavovači brzdy(ak je ložený alebo prázdny,príp režim).Spočítaš brzdiace hmotnosti všetkých brzdených vozidiel vo vlaku,vydelíš celkovou hmotnosťou vlaku(to tiež odčítaš na skrini vozidiel a sčítaš) a celé vynásobíš 100.Výsledok sa vždy zaokrúhli na najbližšie nižšie celé číslo a porovná sa s potrebnými percentami.Skutočné musí byť vyššie alebo rovné ako potrebné aby bol vlak dostatočne brzdený.To je tak zhruba,skutočnosť je ešte obsiahlejšia a rieši ju predpis Ž1,prípadne dodatky jednotlivých spoločností.Ak som na niečo zabudol,niečo poplietol alebo niečo dôležité vynechal v tej spleti predpisov tak soráč
Nebudem tu rozoberať ako sa k vypočítavaniu potrebných percent došlo ale ako GG-1 spomenul máš brzdiace percentá potrebné a brzdiace percentá skutočné.
Potrebné brzdiace percentá sú pre každý vlak uvedené v ZCP(zošitový cestovný poriadok -tým sa fíra riadi)v stĺpci 8.Číslo potrebného brzdiaceho percenta je za zlomkom,napr 120/101 znamená že vlak má v úseku x-y stanovenú rýchlosť 120km/h a 101 sú potrebné brzdiadce % pre vlak o určitom počte osí prípadne metrov,pre túto rýchlosť na určitom profile trate(sklon),v určitom režime brzdenia vlaku,na určitej zábrzdnej vzdialenosti ktoré zaručia bezpečnú jazdu tohoto vlaku(zastavenie podľa návestidiel,ubrzdenie na spáde atd).
Skutočné brzdiace percento (SBP)musíme však vypočítať my pretože neni vlak ako vlak,neni vozidlo ako vozidlo a neni brzda ako brzda
SBP = skutočnú brzdiacu hmotnosť vlaku(v tonách) vydelíme celkovou hmotnosťou vlaku(v tonách) a vynásobíme 100.
Skutočnú brzdiacu hmotnosť odčítaš pre každé vozidlo a príslušný režim brzdenia(G,P,R,R+Mg) na skrini vozidla alebo priamo na prestavovači brzdy(ak je ložený alebo prázdny,príp režim).Spočítaš brzdiace hmotnosti všetkých brzdených vozidiel vo vlaku,vydelíš celkovou hmotnosťou vlaku(to tiež odčítaš na skrini vozidiel a sčítaš) a celé vynásobíš 100.Výsledok sa vždy zaokrúhli na najbližšie nižšie celé číslo a porovná sa s potrebnými percentami.Skutočné musí byť vyššie alebo rovné ako potrebné aby bol vlak dostatočne brzdený.To je tak zhruba,skutočnosť je ešte obsiahlejšia a rieši ju predpis Ž1,prípadne dodatky jednotlivých spoločností.Ak som na niečo zabudol,niečo poplietol alebo niečo dôležité vynechal v tej spleti predpisov tak soráč
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94275/
Pipo: To je BOMBA!
Tá Princezná je fakt chytrá mašina, chytrejšia než Eso (Tomáško prepáči
)
Keby som bol hlavným vypínačom a niekto sa ma pýtal na akú mašinu chcem nainštalovať, tak rozhodne 263. Tam sa totiž moc nenamakám, fajront.
Inak Pipo:
Klasicky smekám pred Tebou.
Nielenže si to presne a nádherne vystihol, ale ma ešte povzbudzuješ do ďalších otázok (stav obvykle nevídaný). Ok, určite ma čosi časom napadne.
Tá Princezná je fakt chytrá mašina, chytrejšia než Eso (Tomáško prepáči
)Keby som bol hlavným vypínačom a niekto sa ma pýtal na akú mašinu chcem nainštalovať, tak rozhodne 263. Tam sa totiž moc nenamakám, fajront.
Inak Pipo:
Klasicky smekám pred Tebou.
Nielenže si to presne a nádherne vystihol, ale ma ešte povzbudzuješ do ďalších otázok (stav obvykle nevídaný
). Ok, určite ma čosi časom napadne.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/94272/
Dimenzovanie, obvodové funkcie či parametre jednotlivých cievok a rezistorov nemám - ono zas autor popisu nepredpokladal, že sa v tej elektronike budeš štúrať zrovna Ty
K dvojstavovej diskrétnosti: ako si si aj sám odpovedal- osobne sa prikláňam k záveru, že pri zatváraní tranzistora, spätná väzba U2, ktorá prispeje k zatvoreniu T1 "klopným spôsobom", slúži práve k zmierneniu spojitosti relevantných obvodových veličín v oblasti kritických hodnôt (kritických pre príťah-odpad RLNO2).
Neviem totiž načo iné by tam U2 slúžilo.
Bleh.