Odborné diskusie o koľajových vozidlách
Túto tému zakladám z dôvodu, že v poslednom čase sa v jednotlivých diskusiách o hnacích vozidlách často hovorí len o fotkách a akékoľvek iné otázky ostávajú úplne bez odozvy. Verím, že táto téma bude plniť svoj pravý účel a aj keď mi je jasné že u väčšiny ľudí nevzbudí veľkú pozornosť, snáď si nájde svojich pravidelných čitateľov a priepievateľov.
Podradené diskusné témy
Matthias: Rýchlo hybaj sem! Pipo je konečne tu! Tu ho máme, ulap! Chytro ho chmatni za nohu, nech nám už neujde! Martin, kde sa táraš teraz v najlepšom? Čo ho mám zatiaľ niečim ovaliť po hlave? Pipo počkaj, neutekaj, to je rozkaz!
No Peťko, Martin má taký problém s vašou laminátovou škarniclou... vlastne ani neviem aký, otravuje ma tam s tým zázračným samošťukátkom RLNO 2.
A potom aj kadejake nehorázne riadiace obvody tej vašej nevkusnej bakelitovej čačky na mňa na osobnej pošte tasí.
Prosím pekne, vysvetliť mu tu verejne (nech aj duša jednosmerná z toho niečo má), prípadne ošotouš mu ten laminatkoidny zázrak-"mechanický EDYN", čo tam vraj samočinne odbočkuje za Teba podľa nastaveného prúdu.
A potom Ťa tu prepotrebne potrebujeme ohľadom zapojenia K111 na 69E5. Sú už tam tie dotyky v obvode cievky západky S103.D, S104.D naozaj pokojové? Ani nejem, ani nespím. Tak sú?
Reku, čože by som Ti z vďačnosti otázok nenavalil, keď už si každý deň v tej robote, aby si toho nemal na tieto perné dni málo.
Ja Ti zas na oplátku poctivo študujem útroby EDYNu 22, aby som Ti zistil, resp.potvrdil, prečo na automatike ťahá naša veselá tyristorka živšie, ako na ruku. A zistil som...
...že som nezistil zatiaľ nič. Som sa jaksik zacyklil v tých všemožných prepojeniach regulátorov, ich logických rovniciach, kadejakých obmedzovacích signáloch, teraz až podchvíľou žasnem, že to cele vôbec funguje a vygeneruje na výstupe nejaké zmysluplné impulzy pre tyristory. Mal by si sa pred každou cestou preventívne ukloniť skrini elektroniky a popriať jej dlhý a bezporuchový život.
pipo: PS: Slastne si Ťa predstavujem, ako si v rámci praktického merania, bez výpočtov po vycuf-cufaní na 32 odbočku, stiahol zberač, krepko vyskočil na strechu a pchal si merak do horiaceho oblúku, aby si celý obhorený Matthiasovi víťazoslavne ukázal ručičku vykešenú na tých 136 ampér.
Zober ma nabudúce, aj ja chcem, zváračske sklíčko a galoše mám už narichtované.
No Peťko, Martin má taký problém s vašou laminátovou škarniclou... vlastne ani neviem aký, otravuje ma tam s tým zázračným samošťukátkom RLNO 2.
A potom aj kadejake nehorázne riadiace obvody tej vašej nevkusnej bakelitovej čačky na mňa na osobnej pošte tasí.
Prosím pekne, vysvetliť mu tu verejne (nech aj duša jednosmerná z toho niečo má), prípadne ošotouš mu ten laminatkoidny zázrak-"mechanický EDYN", čo tam vraj samočinne odbočkuje za Teba podľa nastaveného prúdu.
A potom Ťa tu prepotrebne potrebujeme ohľadom zapojenia K111 na 69E5. Sú už tam tie dotyky v obvode cievky západky S103.D, S104.D naozaj pokojové? Ani nejem, ani nespím. Tak sú?
Reku, čože by som Ti z vďačnosti otázok nenavalil, keď už si každý deň v tej robote, aby si toho nemal na tieto perné dni málo.
Ja Ti zas na oplátku poctivo študujem útroby EDYNu 22, aby som Ti zistil, resp.potvrdil, prečo na automatike ťahá naša veselá tyristorka živšie, ako na ruku. A zistil som...
...že som nezistil zatiaľ nič. Som sa jaksik zacyklil v tých všemožných prepojeniach regulátorov, ich logických rovniciach, kadejakých obmedzovacích signáloch, teraz až podchvíľou žasnem, že to cele vôbec funguje a vygeneruje na výstupe nejaké zmysluplné impulzy pre tyristory. Mal by si sa pred každou cestou preventívne ukloniť skrini elektroniky a popriať jej dlhý a bezporuchový život.
pipo: PS: Slastne si Ťa predstavujem, ako si v rámci praktického merania, bez výpočtov po vycuf-cufaní na 32 odbočku, stiahol zberač, krepko vyskočil na strechu a pchal si merak do horiaceho oblúku, aby si celý obhorený Matthiasovi víťazoslavne ukázal ručičku vykešenú na tých 136 ampér.
Zober ma nabudúce, aj ja chcem, zváračske sklíčko a galoše mám už narichtované.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93120/
Ja ešte k tým cuf cuf mašinkám keď sa tu taká žhavá diskusia rozpútala:
Čo tam po výpočtoch a teóriach,to si treba prakticky vyskúšať :
0.stupeň - stiahni zberač - no stojatá pulzula to určite neni -čosi nad 0A
1.stupeň - stiahni zberač - nejakých pár LUXov to urobí - cca 5A
32.stupeň a na trakčákoch 1500A(za predpokladu správaneho nastavenia 025,026) - zberač dole + podložená 405 pre lepší efekt - to už treba zváračské brýle - cca 136A pri 25KV bez pom.poh,vlak.k.
Výsledok praktického merania:
Príkon zberača je premenlivý a pri plnom zaťažení veľmi oslnivý
Čo tam po výpočtoch a teóriach,to si treba prakticky vyskúšať :
0.stupeň - stiahni zberač - no stojatá pulzula to určite neni -čosi nad 0A
1.stupeň - stiahni zberač - nejakých pár LUXov to urobí - cca 5A
32.stupeň a na trakčákoch 1500A(za predpokladu správaneho nastavenia 025,026) - zberač dole + podložená 405 pre lepší efekt - to už treba zváračské brýle - cca 136A pri 25KV bez pom.poh,vlak.k.
Výsledok praktického merania:
Príkon zberača je premenlivý a pri plnom zaťažení veľmi oslnivý
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93079/
passion: Ak má kolega JCM alebo komeťák nezahlušia, skúsim ja, neznamboh, nedvojičkár vrtnuť do ich posvätnej témy.
Zatiaľ iba hrubý princíp, môžme sa baviť aj detailnejšie: Trakčáky sú pri EDB prepojené na novom -1 stupni do brzdnej schémy a síce ako SÉRIOVÉ(!) dynama a pripojené na konštantný rozjazdový odpor, pričom pri vyšších rýchlostiach sa maximálna hodnota prúdu 430 A udržuje zoslabením budenia TM impulzovým meničom pripojeným PARALELNE(!) k budiacim vinutiam. Menič teda impulzovo skratuje budenie, čím odvádza časť prúdu z budenia. EDB odpadá pri kotevnom prúde cca 100 A z dôvodu minimálneho garantovaného vypínacieho prúdu použitého stýkača, asi pri rýchlosti cca 33 km/h, opäť nabieha pri cca 37, podľa nastavenia hysterézy. Brzda je teda samobudená a preto nezávislá na trolejovom napätí, po strate napätia alebo stiahnutí zberača beží časový súbor cca 3-4 minúty. Po uplynutí tejto doby brzda odpadá z dôvodu nechladenia trakčných motorov.
Brzda je ovládaná novodosadeným kontrolérikom (podobnej veľkosti aj polohy ako na peršingu), účinok odpovedá miere naplnenia elektropneumatického prevodníka. Brzda preto spolupracuje samozrejme aj s brzdičom DAKO-BSE, po prichytení si OBE jedničky, pričom pri správnej činnosti EDB špaliky na mašine ujovi nešuštia vôbec. :-)
Zatiaľ iba hrubý princíp, môžme sa baviť aj detailnejšie: Trakčáky sú pri EDB prepojené na novom -1 stupni do brzdnej schémy a síce ako SÉRIOVÉ(!) dynama a pripojené na konštantný rozjazdový odpor, pričom pri vyšších rýchlostiach sa maximálna hodnota prúdu 430 A udržuje zoslabením budenia TM impulzovým meničom pripojeným PARALELNE(!) k budiacim vinutiam. Menič teda impulzovo skratuje budenie, čím odvádza časť prúdu z budenia. EDB odpadá pri kotevnom prúde cca 100 A z dôvodu minimálneho garantovaného vypínacieho prúdu použitého stýkača, asi pri rýchlosti cca 33 km/h, opäť nabieha pri cca 37, podľa nastavenia hysterézy. Brzda je teda samobudená a preto nezávislá na trolejovom napätí, po strate napätia alebo stiahnutí zberača beží časový súbor cca 3-4 minúty. Po uplynutí tejto doby brzda odpadá z dôvodu nechladenia trakčných motorov.
Brzda je ovládaná novodosadeným kontrolérikom (podobnej veľkosti aj polohy ako na peršingu), účinok odpovedá miere naplnenia elektropneumatického prevodníka. Brzda preto spolupracuje samozrejme aj s brzdičom DAKO-BSE, po prichytení si OBE jedničky, pričom pri správnej činnosti EDB špaliky na mašine ujovi nešuštia vôbec. :-)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93063/
Matthias: Táááky dlhý príspevok a (zatiaľ ešte) modrej tyristorky si sa v ňom nespýtal úplne nič?
Téééda.
Ty si muse byť ale riadne nabrúseny...
Tak sa teda pýta modrá tyristorka (ktorú si dnes konečne aj Bea ošotoušila) Matthiasa:
K čomu si sa dobádal ohľadom onoho laminátkovitého zázračného relé? Spusti, možno sem konečne dotiahneme aj pipa, bo aj písať zabudne.
Arwy: Juj, ešte že tak :-)
Téééda.
Ty si muse byť ale riadne nabrúseny...
Tak sa teda pýta modrá tyristorka (ktorú si dnes konečne aj Bea ošotoušila) Matthiasa:
K čomu si sa dobádal ohľadom onoho laminátkovitého zázračného relé? Spusti, možno sem konečne dotiahneme aj pipa, bo aj písať zabudne.
Arwy: Juj, ešte že tak :-)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93053/
Tak to teda skúsim ja:
Pýtam sa znalých danného problému zo Spišskej Novej Vsi:
Páni, ako funguje regulácia trakčákov pri EDB na rušni 131? Myslím tým hlavne spôsob budenia - či pulzne cez polovodiče, alebo mechanicky cez stykače, prípadne koľko to má "stupňov", či má aj vykracovanie odporníku, prípadne, aj dva režimy EDB spádová-zastavovacia, tempomat atď. Proste budem rád, ak sem niekto hodí nejaké info.
Pýtam sa znalých danného problému zo Spišskej Novej Vsi:
Páni, ako funguje regulácia trakčákov pri EDB na rušni 131? Myslím tým hlavne spôsob budenia - či pulzne cez polovodiče, alebo mechanicky cez stykače, prípadne koľko to má "stupňov", či má aj vykracovanie odporníku, prípadne, aj dva režimy EDB spádová-zastavovacia, tempomat atď. Proste budem rád, ak sem niekto hodí nejaké info.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93052/
Oki. Skvelé. Môžme dať ešte psledné slovo Arwymu (erčite ho bude mať), no a potom budem rád, keď sa táto vetva diskusie opäť vráti do normálu, bez toľkých uštipačných poznámok, ktoré vo väčšine príspevkov prevyšujú obsach tých odborných. Ď.
Taktiež poprosím Maťka, aby nám to tu sem-tam (ale naozaj len sem-tam) trochu oživil, či už nejakou ďaľšou zo svojich super otázok, alebo svojím super talentom v písaní, ktorý mu dal pánbožtek do vienka...
peršing:
Dobré vlákno
Taktiež poprosím Maťka, aby nám to tu sem-tam (ale naozaj len sem-tam) trochu oživil, či už nejakou ďaľšou zo svojich super otázok, alebo svojím super talentom v písaní, ktorý mu dal pánbožtek do vienka...
peršing:
Dobré vlákno
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93050/
Arwy, Tvoja snaha o konštruktívny prístup je obdivuhodná.
Trištvrtina z toho sú síce veci, na ktoré som sa nepýtal a ktoré som spomínal aj sám skôr než Ty (v prvej reakcií na Teba), ale nevadí. Redundancia je predsa krásna vec. Tak prejdime k tej časti o autotransformatore, o ktorej bola reč.
"Určite sa však nemení napatie na svorkách vstupného vinutia – to je vždy rovnaké."
A tvrdil som tu ja niekde opak?
Napätie na svorkách vstupného vinutia je rovnaké (resp. môže kolísať v závislosti od nedostatočnej tvrdosti siete).
O čom som písal ja bolo napätie na _p-r-i-m-á-r-n-o-m v-i-n-u-t-í_, Arwy.
Model: Mám trojstĺpikový magnetický obvod. Na prvý stĺpik naviniem autotrafo, na druhý hrubšieho prierezu primárne vinutie, spolu so sekundárom. Tretí nechám tak.
Zapnem vypínač, zdvihnem zberač. Pripojím sa k sieti.
Na _svorkách vstupného vinutia_ mám trolejové napätie. Hrajme sa, že ef 25 kV.
Radič je na spodnej odbočke. Čiže _primárne vinutie_ je spojené nakrátko, takže magnetický tok autotrafa sa uzatvára iba tretím stĺpikom.
Stĺpikom druhým (ten s primárom) nepreteká žiaden magnetický tok. Preto sa na sekundároch nič neindukuje, trakčný obvod za sekundárnmi je bez napätia.
"...Preto zrejme aj nejaký zelený nahodený odporníkovy stroj, pokiaľ nevyvíja žiadnu ťažnú silu je hospodárnejší ako laminátka v tom istom stave ktorá spotrebováva energiu „naprázdno“ v transformátore..."
Áno, magnetizačný prúd na pokrývanie strát v železe, úchvatný to objav. Ďakujem, Arwy.
Téééééééééraz precvaknem radič na druhú odbočku. (zaradil som stupeň).
A čo sa nám to deje?
Na _primárne vinutie_ opakujem _primárne vinutie_ (to akože NIE vstupné svorky) je privedené napätie z druhej odbočky autotrafa, niekde okolo 750 V (akože 1/32 z 25kV) . Whoop! Primárom preteká magnetizačný prúd odpovedajúci privedenému napätiu 750 V.
Tým v druhom stĺpiku vzniká magnetický tok a začína veselo indukovať na sekundároch nejaké napätie.
Atď atď... Až vykvaltujem na najvyššiu odbočku.
Vtedy je primárne vinutie pod plným napätím 25 kV, zároveň pripojené paralelne k autotrafu a magnetický tok v jeho stĺpiku dosahuje najväčšie hodnoty- tudiž preto na sekundároch tých plných 950 V naprázdno, či koľko tam je. O tomto jave som hovoril v súvislosti o zmenách napätia, o žiadnych vstupných svorkách.
Moja otázka o nemennom príkone pri rozjazde na konštantnom prúde bola _hovadina_. No a čo? Nato to tu diskusné fórum je.
Druhá vec však je, že mi vypisuješ triviálne veci, ktoré tu už boli spomenuté (dokonca mnou) a podsúvaš mi veci, ktoré som nepovedal (možno si to moc dôkladne nečítal, neviem)
Ja som medzičasom pochopil, kde som zakopol- predstav si. (diskusné fórum splnilo svoju funkciu). A to síce- prúd odoberaný primárom musí pri prekvaltovaní na vyššiu odbočku autotrafa narastať, pretože vyššia odbočka - vyššie napätie (z "pohľadu" primárneho vinutia).
To je síce logické, ale čo ma pomýlilo bol rozjazd "konštantným prúdom", kde je zo sekundárov sosaný prúd, udržiavaný fírom na nejakej stanovenej hodnote (u trafa s pevným prevodom totiž pri prechode z režimu naprázdno do záťaže na sekundárnej strane s nárastom sekundárneho prúdu rastie aj prúd odoberaný zo siete na primári- primárny prúd sa mení v závislosti na odbere výstupu. Pokiaľ by bol pri takomto trafe s pevným prevodom odoberaný na výstupe konštantný prúd, konštantný by bol aj prúd na vstupe)
Síce som svoj omyl nerozpoznal vďaka Tebe, napriek tým Tvojim uštipačným kydom Ti však aj tak ďakujem. Ako aj Passionovi a Tomáškovi.
Trištvrtina z toho sú síce veci, na ktoré som sa nepýtal a ktoré som spomínal aj sám skôr než Ty (v prvej reakcií na Teba), ale nevadí. Redundancia je predsa krásna vec. Tak prejdime k tej časti o autotransformatore, o ktorej bola reč.
"Určite sa však nemení napatie na svorkách vstupného vinutia – to je vždy rovnaké."
A tvrdil som tu ja niekde opak?
Napätie na svorkách vstupného vinutia je rovnaké (resp. môže kolísať v závislosti od nedostatočnej tvrdosti siete).
O čom som písal ja bolo napätie na _p-r-i-m-á-r-n-o-m v-i-n-u-t-í_, Arwy.
Model: Mám trojstĺpikový magnetický obvod. Na prvý stĺpik naviniem autotrafo, na druhý hrubšieho prierezu primárne vinutie, spolu so sekundárom. Tretí nechám tak.
Zapnem vypínač, zdvihnem zberač. Pripojím sa k sieti.
Na _svorkách vstupného vinutia_ mám trolejové napätie. Hrajme sa, že ef 25 kV.
Radič je na spodnej odbočke. Čiže _primárne vinutie_ je spojené nakrátko, takže magnetický tok autotrafa sa uzatvára iba tretím stĺpikom.
Stĺpikom druhým (ten s primárom) nepreteká žiaden magnetický tok. Preto sa na sekundároch nič neindukuje, trakčný obvod za sekundárnmi je bez napätia.
"...Preto zrejme aj nejaký zelený nahodený odporníkovy stroj, pokiaľ nevyvíja žiadnu ťažnú silu je hospodárnejší ako laminátka v tom istom stave ktorá spotrebováva energiu „naprázdno“ v transformátore..."
Áno, magnetizačný prúd na pokrývanie strát v železe, úchvatný to objav. Ďakujem, Arwy.
Téééééééééraz precvaknem radič na druhú odbočku. (zaradil som stupeň).
A čo sa nám to deje?
Na _primárne vinutie_ opakujem _primárne vinutie_ (to akože NIE vstupné svorky) je privedené napätie z druhej odbočky autotrafa, niekde okolo 750 V (akože 1/32 z 25kV) . Whoop! Primárom preteká magnetizačný prúd odpovedajúci privedenému napätiu 750 V.
Tým v druhom stĺpiku vzniká magnetický tok a začína veselo indukovať na sekundároch nejaké napätie.
Atď atď... Až vykvaltujem na najvyššiu odbočku.
Vtedy je primárne vinutie pod plným napätím 25 kV, zároveň pripojené paralelne k autotrafu a magnetický tok v jeho stĺpiku dosahuje najväčšie hodnoty- tudiž preto na sekundároch tých plných 950 V naprázdno, či koľko tam je. O tomto jave som hovoril v súvislosti o zmenách napätia, o žiadnych vstupných svorkách.
Moja otázka o nemennom príkone pri rozjazde na konštantnom prúde bola _hovadina_. No a čo? Nato to tu diskusné fórum je.
Druhá vec však je, že mi vypisuješ triviálne veci, ktoré tu už boli spomenuté (dokonca mnou) a podsúvaš mi veci, ktoré som nepovedal (možno si to moc dôkladne nečítal, neviem)
Ja som medzičasom pochopil, kde som zakopol- predstav si. (diskusné fórum splnilo svoju funkciu). A to síce- prúd odoberaný primárom musí pri prekvaltovaní na vyššiu odbočku autotrafa narastať, pretože vyššia odbočka - vyššie napätie (z "pohľadu" primárneho vinutia).
To je síce logické, ale čo ma pomýlilo bol rozjazd "konštantným prúdom", kde je zo sekundárov sosaný prúd, udržiavaný fírom na nejakej stanovenej hodnote (u trafa s pevným prevodom totiž pri prechode z režimu naprázdno do záťaže na sekundárnej strane s nárastom sekundárneho prúdu rastie aj prúd odoberaný zo siete na primári- primárny prúd sa mení v závislosti na odbere výstupu. Pokiaľ by bol pri takomto trafe s pevným prevodom odoberaný na výstupe konštantný prúd, konštantný by bol aj prúd na vstupe)
Síce som svoj omyl nerozpoznal vďaka Tebe, napriek tým Tvojim uštipačným kydom Ti však aj tak ďakujem. Ako aj Passionovi a Tomáškovi.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/93040/
Matthias ja nie som profesor elektrotechniky a stačia mi na pochopenie princípu tieto poznámky zo školy:
Základom činnosti transformátora je jav elektromagnetickej indukcie. Po pripojení primárneho vinutia na napätie začne toto pretláčať primárnym vinutím prúd ktorý zapríčiňuje vznik magnetického toku s rovnakou frekvenciou akú má vstupné napätie. Magnetický tok sa uzatvára magnetickým obvodom. Po pripojení záťaže na výstupné vinutie začne týmto pretekať prúd.
Stav naprázdno: Prúdom v primárnym vinutím sa v dutine cievky vybudí magnetický tok. Z neho sa jedna časť uzatvára magnetickým obvodom a vplýva aj na závity sekundárnej cievky, druhá časť sa uzatvára vzduchom – rozptylový magnetický tok. Preto trafo v stave na prázdno odoberá zo zdroja nejaký prúd ktorý nazývame prúd naprázdno. Straty naprázdno predstavujú energeticky nevyužitý činný výkon, ktorí sa v magnetickom a z časti aj elektrickom obvode transformátora mení na teplo. Veľkosť strát závisí od veľkosti magnetického toku.
Zaťažený transformátor: Voči stavu na prázdno bude primárnym vinutím tiecť väčší prúd ako prúd naprázdno o hodnotu ktorou sa prenáša výkon do sekundáru.
Autotransformátor: Vstupná a výstupná strana je galvanicky spojená.
Mne z tohto všetkého vzhľadom na Tvoje otázky vychádza toto:
Príkon na vstupe transformátora sa rovná výkonu na výstupe transformátora plus straty v transformátore. Prepínaním odbočiek sa tieto straty menia, tak že z tohto hľadiska je to v určitom uhle pohľadu nehospodárne. Preto zrejme aj nejaký zelený nahodený odporníkovy stroj, pokiaľ nevyvíja žiadnu ťažnú silu je hospodárnejší ako laminátka v tom istom stave ktorá spotrebováva energiu „naprázdno“ v transformátore.
Určite sa však nemení napatie na svorkách vstupného vinutia – to je vždy rovnaké. Mení sa prúd pretekajúci vstupnými svorkami a napätie a prúd výstupných svoriek.
Ak to potrebuješ dokladať vzorcami a výpočtami, tak si v knižnici požičaj učebnicu Základy elektrotechniky.
Základom činnosti transformátora je jav elektromagnetickej indukcie. Po pripojení primárneho vinutia na napätie začne toto pretláčať primárnym vinutím prúd ktorý zapríčiňuje vznik magnetického toku s rovnakou frekvenciou akú má vstupné napätie. Magnetický tok sa uzatvára magnetickým obvodom. Po pripojení záťaže na výstupné vinutie začne týmto pretekať prúd.
Stav naprázdno: Prúdom v primárnym vinutím sa v dutine cievky vybudí magnetický tok. Z neho sa jedna časť uzatvára magnetickým obvodom a vplýva aj na závity sekundárnej cievky, druhá časť sa uzatvára vzduchom – rozptylový magnetický tok. Preto trafo v stave na prázdno odoberá zo zdroja nejaký prúd ktorý nazývame prúd naprázdno. Straty naprázdno predstavujú energeticky nevyužitý činný výkon, ktorí sa v magnetickom a z časti aj elektrickom obvode transformátora mení na teplo. Veľkosť strát závisí od veľkosti magnetického toku.
Zaťažený transformátor: Voči stavu na prázdno bude primárnym vinutím tiecť väčší prúd ako prúd naprázdno o hodnotu ktorou sa prenáša výkon do sekundáru.
Autotransformátor: Vstupná a výstupná strana je galvanicky spojená.
Mne z tohto všetkého vzhľadom na Tvoje otázky vychádza toto:
Príkon na vstupe transformátora sa rovná výkonu na výstupe transformátora plus straty v transformátore. Prepínaním odbočiek sa tieto straty menia, tak že z tohto hľadiska je to v určitom uhle pohľadu nehospodárne. Preto zrejme aj nejaký zelený nahodený odporníkovy stroj, pokiaľ nevyvíja žiadnu ťažnú silu je hospodárnejší ako laminátka v tom istom stave ktorá spotrebováva energiu „naprázdno“ v transformátore.
Určite sa však nemení napatie na svorkách vstupného vinutia – to je vždy rovnaké. Mení sa prúd pretekajúci vstupnými svorkami a napätie a prúd výstupných svoriek.
Ak to potrebuješ dokladať vzorcami a výpočtami, tak si v knižnici požičaj učebnicu Základy elektrotechniky.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/92980/
passion: Si predstav, že istý nádejný inžinier, čo chce skončiť na železnici ako rušňovodič, za frasa stále nevie, o čom bude tu diplomovku písať.
...žeby:"trakčné výpočty na určenie potrebnej energie pri vystrelení 362 na Mars?"
Matthias: No tak, starý, ale nie zas až takto. To ti ten spálený olej z grilovania načisto zastrel zmysly? Nebuď zas až taký rozšafný. To že som povedal, že passion si z tejto plesnivej Zemegule môže odniesť nejaku srdcu blízku 478-minu neznamená hneď, že mi tam budeš v zápätí moju 362-ku z rakety vyhadzovať!!! Chceš asi facku...
...žeby:"trakčné výpočty na určenie potrebnej energie pri vystrelení 362 na Mars?"
Matthias: No tak, starý, ale nie zas až takto. To ti ten spálený olej z grilovania načisto zastrel zmysly? Nebuď zas až taký rozšafný. To že som povedal, že passion si z tejto plesnivej Zemegule môže odniesť nejaku srdcu blízku 478-minu neznamená hneď, že mi tam budeš v zápätí moju 362-ku z rakety vyhadzovať!!! Chceš asi facku...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/92871/
Passion, 362: To je JAKÁ haluz!!!
Telepatia!
Kedysi sme totiž s Clansmanom čiste teoreticky premýšlali, aká by to bola prča, zhodiť na Zvolen z obežnej dráhy 363jku.
Neviem koľko z tých 86 ton zhorí v atmosfére, ale za pokus by to stálo.
...Ale niééééééé
Robím si teraz srandu. Miesto dopadu sme nešpecifikovali. Navyše, ono sa to ťažko koriguje, letová dráha rušňa, plachtiacého atmosférou.
Telepatia!
Kedysi sme totiž s Clansmanom čiste teoreticky premýšlali, aká by to bola prča, zhodiť na Zvolen z obežnej dráhy 363jku.
Neviem koľko z tých 86 ton zhorí v atmosfére, ale za pokus by to stálo.
...Ale niééééééé
Robím si teraz srandu. Miesto dopadu sme nešpecifikovali. Navyše, ono sa to ťažko koriguje, letová dráha rušňa, plachtiacého atmosférou.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/92836/
Kámoši, mali by ste sprivatizovať časopis Cargo, alebo rovno celú firmu. Máte fakt, ale naozaj fakt perfektné výrečné schopnosti. Klobúk dole.
No a rušňovodičom zo ŽOPky budem rozprávať, že ak sa im niekde pokazí na rýchliku rušeň, nech sa len pekne prejdú súpravou a popýtajú sa, či tam nesedí náš drahocenný maťko, aby mu závadu na mašinke čím skorej odstránil Alebo žeby maťo niekedy zablúdil aj medzi ucelený vlak s naftovými cisternami ako čierny pasažier, aby ušetril na dovolenku do Grécka? Tak dobre, odkážem to aj fírom z Carga.
Ale fakt, ste naozaj borci. Teraz to myslím bezakýchkoľvek nadsádzok a srandy.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/92829/
Matthias: Na Mars? Čo starý, ideme? Poďme! Skolonizujeme tam to. Na severnú pologuľu ťahám prednostne ale jednosmernú šťavu.
passion: Bože, Ty si taký zlatý, škoda Ťa tu bude normálne nechať. Nechceš ísť aj Ty s nami? Miesta v medziplanetárnej škarnicli ešte máme. Ak sa kúštik potisneme, môžeš si do raketľe kľudne pribaliť aj zo jeden Okuliarnik alebo Okaňu, aj Cickaňu, či ako to voláte. A na vôňu spálenej nafty nebudeme musieť iba spomínať. Predsa len, čo ak sa nám časom zunuje vôňa spáleneho trafooleja po Maťových pokusoch o jeho "úsporne" zapojenie?
passion: Bože, Ty si taký zlatý, škoda Ťa tu bude normálne nechať. Nechceš ísť aj Ty s nami? Miesta v medziplanetárnej škarnicli ešte máme. Ak sa kúštik potisneme, môžeš si do raketľe kľudne pribaliť aj zo jeden Okuliarnik alebo Okaňu, aj Cickaňu, či ako to voláte. A na vôňu spálenej nafty nebudeme musieť iba spomínať. Predsa len, čo ak sa nám časom zunuje vôňa spáleneho trafooleja po Maťových pokusoch o jeho "úsporne" zapojenie?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/92793/
Obidvaja ste proste no. . Vás je tu škoda. Čo sa nedáte vystreliť niekde na Mars a pripravíte nám tam nejaké honosné vilky, keď sa to tu na Zemi všetko zaplní, aby sme mali kde spomínať, ako vonia spálená nafta a aké škaredé boli nové mašinky so zberačmi od škodovky
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/92776/
Môžem takú nesmelú... ??
Ty si vážne podložil dotyky 405 pri tridsiatomdruhom.... ééé
Nič sa ďalej nepýtam.
362.001: Nemám moc čo rozoberať. Veď som Ti písal mejla, kde som už fšecko vyklopil. Teraz, diplomaticky povedané, čakám na Tvoju odpoveď.
Arwy: Parchant jeden