Odborné diskusie o koľajových vozidlách
Túto tému zakladám z dôvodu, že v poslednom čase sa v jednotlivých diskusiách o hnacích vozidlách často hovorí len o fotkách a akékoľvek iné otázky ostávajú úplne bez odozvy. Verím, že táto téma bude plniť svoj pravý účel a aj keď mi je jasné že u väčšiny ľudí nevzbudí veľkú pozornosť, snáď si nájde svojich pravidelných čitateľov a priepievateľov.
Podradené diskusné témy
hej nad tym som rozmyslal aj ja ale mam dojem ze tam by bol problem asi s drahym magnetickym materialom pretoze neviem aku ma odolnost ferit voci premagnetizovaniu a neodym je strasne drahy...osobne si naozaj neviem predstavit 1MW motor s permanentnym magnetom...asynchron ma svoje vyhody ale strasne mi vadi zvukova stranka menica(vysoke frekvencie)...to napr. 263 je uplne ticha masina az na ventilatory...a napr. TGV pouziva synchronny motor a tam su tiez kefy..takze ono sa podobne mechanicke vyhotovenie pouziva...mozno ze synchron by bol vyhodou...ale neviem...tazko sa mi vzdava predstavy ze by sa vytratili jednosmerne motory z trakcie..predsalen majú veľmi jednoduchú reguláciu a ak sa zabezpečia vhodné podmienky tak jediná údržba by spočívala vo výmene uhlíkov a pilníky by ani netrebalo
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/409001/
240.083KN:
Áno, veľmi zjednodušene a nadnesene môžme povedať, že problém oboch motorov je komutátor. Komutátor ako akýsi generátor striedavého prúdu nutného na vznik otáčavého pohybu motora.
Kým u DC (a AC komutátorových) strojov je tento "striedač" riešený mechanicky formou lamiel a uhlíkových kief, u AC motorov (SM, ASM) je striedač vytiahnutý mimo motora ako bezkontaktný výkonový polovodičový menič.
Čo je lepšie...
Sám si povedal nevýhody jedného aj druhého.
Otázka či sa chceš ako uživateľ zariadenia skrčený hrabať v motore s uhlíkmi, skrutkovačom, drôtenou kefou a pilníkom alebo z času na čas pohodlne so skúšačkou v strojovni okolo meniča.
S tým, že bežné prevádzkové vady mechanického komutátora odstrániš so štyrmi ľudovými skrutkovačom, drôtenou kefou a pilníkom, kým poruchu sofistikovaného polovodičového invertora odstrániš zväčša až výmenou niekoľkotisíceurového modulu IGBT...
Otázka, čo je výhodnejšie, je myslím bezo zbytku zodpovedaná nastúpeným trendom nových vozidiel. Komutátorové motory sa už hádam ani nevyrábajú.
Či patrí budúcnosť jednosmernému alebo asynchronnému...
No ja tvrdím, že ani - ani...
S ohľadom na technickú jednoduchosť regulácie, výhodnejší záberový moment, výkonové parametre patrí budúcnosť SYNCHRÓNNYM motorom s rotorom z permanentných magnetov.
Áno, veľmi zjednodušene a nadnesene môžme povedať, že problém oboch motorov je komutátor. Komutátor ako akýsi generátor striedavého prúdu nutného na vznik otáčavého pohybu motora.
Kým u DC (a AC komutátorových) strojov je tento "striedač" riešený mechanicky formou lamiel a uhlíkových kief, u AC motorov (SM, ASM) je striedač vytiahnutý mimo motora ako bezkontaktný výkonový polovodičový menič.
Čo je lepšie...
Sám si povedal nevýhody jedného aj druhého.
Otázka či sa chceš ako uživateľ zariadenia skrčený hrabať v motore s uhlíkmi, skrutkovačom, drôtenou kefou a pilníkom alebo z času na čas pohodlne so skúšačkou v strojovni okolo meniča.
S tým, že bežné prevádzkové vady mechanického komutátora odstrániš so štyrmi ľudovými skrutkovačom, drôtenou kefou a pilníkom, kým poruchu sofistikovaného polovodičového invertora odstrániš zväčša až výmenou niekoľkotisíceurového modulu IGBT...
Otázka, čo je výhodnejšie, je myslím bezo zbytku zodpovedaná nastúpeným trendom nových vozidiel. Komutátorové motory sa už hádam ani nevyrábajú.
Či patrí budúcnosť jednosmernému alebo asynchronnému...
No ja tvrdím, že ani - ani...
S ohľadom na technickú jednoduchosť regulácie, výhodnejší záberový moment, výkonové parametre patrí budúcnosť SYNCHRÓNNYM motorom s rotorom z permanentných magnetov.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/408328/
Zaujimal by ma vas nazor ci je asynchron naozaj lepsi a vyhodnejsi ako jednosmerne motory...totiz asynchron ma problemy s technickou narocnostou frekvencneho menica a jednosmerny ma problem v podstate s mechanickou castou konkretne komutatorom...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/408317/
Stačí, aby budicí pole bylo pomalejší než je rotor. Pak motor automaticky začíná rekuperovat.
Další otázka pak je, jak ten rekuperát zpracovat (jak ho nacpat do meziobvodu a co s ním dál - jestli vracet do sítě či pálit v odporníku).
363025: někde by se to tu vyhrabalo, ale obávám se, že je to pořádná bichle. Na druhou stranu, tlačítkárna je snad na jediném schématu. Je to takové digitálně-analogové čudo :-) Mám pohledat?
Brzdy: lokomotivy mají rozvaděč se zkrácenou odbrzďovací dobou, takže i při odbrzďování reagují rychle.
Další otázka pak je, jak ten rekuperát zpracovat (jak ho nacpat do meziobvodu a co s ním dál - jestli vracet do sítě či pálit v odporníku).
363025: někde by se to tu vyhrabalo, ale obávám se, že je to pořádná bichle. Na druhou stranu, tlačítkárna je snad na jediném schématu. Je to takové digitálně-analogové čudo :-) Mám pohledat?
Brzdy: lokomotivy mají rozvaděč se zkrácenou odbrzďovací dobou, takže i při odbrzďování reagují rychle.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/396381/
luda nevie niekto ako funguje rekuperacia a brzdenie na novej masinke 109E? Ta rekuperacia mi sedi len vtedy ak by menic fungoval na nizkej frekvencii a rotor by sa tocil vyssimi otackami ako je frekvencia menica...ma k tomuto niekto podrobne plany?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/391274/
Robo: prakticky na to neprídeš. Rozvádzač na rušni je samostatná jednotka a brzdí tak, aby spĺňal parametre dané výrobcom pre brzdovú váhu rušňa. Čo je v podstate pri režime O ako pri vozni v režime R. Väčšinou, keďže je prvý na rane začne brzdiť prvý a prvý aj povolí. možno
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/389581/
Nazdar panstvo,
trošku som začal zabŕdať do oblasti bŕzd a zaujíma ma nasledovné.
Pomôžem si príkladom. Mám 754 v režime P a 3xBdt v režime R. Začnem brzdiť. Je jasné, že brzdné valce na vozňoch sa plnia približne rovnako rýchlo v závislosti od poradia od začiatku po koniec. Ako je to HDV verzus vozeň ? Je režim P na HDV rovnaký, ako P na vozňoch ? Len dedukujem, že pri brzdení by vozne v R mali reagovať rýchlejšie, ako HDV. Ako je to potom pri odbrzďovaní ? Vďaka za odpovede.
trošku som začal zabŕdať do oblasti bŕzd a zaujíma ma nasledovné.
Pomôžem si príkladom. Mám 754 v režime P a 3xBdt v režime R. Začnem brzdiť. Je jasné, že brzdné valce na vozňoch sa plnia približne rovnako rýchlo v závislosti od poradia od začiatku po koniec. Ako je to HDV verzus vozeň ? Je režim P na HDV rovnaký, ako P na vozňoch ? Len dedukujem, že pri brzdení by vozne v R mali reagovať rýchlejšie, ako HDV. Ako je to potom pri odbrzďovaní ? Vďaka za odpovede.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/389572/
19 rušňovodičov z Depa Českých dráh môže riadiť vlaky aj na Slovensku. Získali osvedčenie Ústredného inštitútu vzdelávania a psychológie našich železníc. Bez neho nemohli jazdiť na slovenských dráhach. Rovnaké školenie musia absolvovať aj naši rušňovodiči, aby mohli jazdiť v Česku
( http://stv.livetv.sk/tvarchive//video/video.html?video=43445 )
( http://stv.livetv.sk/tvarchive//video/video.html?video=43445 )
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/355842/
Zdravím všechny
Něměl by někdo k dispozici podrobná schémata elektroniky lokomotiv 363/163 jde mi hlavně o centrální řídící člen CRC a volič rychlosti VRL.
Mohl by mi to někdo prosím naskenovat a poslat..díky
Něměl by někdo k dispozici podrobná schémata elektroniky lokomotiv 363/163 jde mi hlavně o centrální řídící člen CRC a volič rychlosti VRL.
Mohl by mi to někdo prosím naskenovat a poslat..díky
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/346539/
362.009: Opäť záleží na údržbe. Niektorí zahraniční výrobcovia garantovali, že vagón po vypustení vzduchu z priebežného potrubia ostane zabrzdený po dobu 24 hodín. Ale keď sú vzduchové obvody netesné, tak je problém. S našimi IC vozmi boli problémy, že kým na hlavnom mašina obehla, tak súprava už mala úmysly ísť na odstavné sama. Ono pri priebežne zabrzdenom vozidle sa straty z brzd. valcov dopĺňajú z priebežného potrubia (pomocného vzduchojemu) a keďže toto je vypustené a bez vzduchu, tak sa tie straty doplniť nemajú odkial. Záleží jak je tesný brzd. valec a rozvádzač, od toho je zavislý čas, kým je to vozidlo zabrzdené. Najlepšie je nechať nejaký tlak v priebežnom potrubí, nech sa straty aspoň z časti doplnia. Toto isté platí aj na HDV. Aj keď má tlak v hlavnom vzduchojeme, ale priebežné potrubie je prázdne, tak straty nedoplní. Preto treba určite nechať zabrzdenú aj prídavnú brzdu, tá tlačí tlak do valcov rovno z hlavnej imky a určite udrží HDV zabrzdené dlhšie. Ale prídavná brzda nemá aretovanú polohu, takže podla predpisu sa nesmie použiť na zaistenie stojaceho HDV a následne ho opustiť, lebo ak je dobre namazaná, tak sa lahko môže stať, že po buchnutí dvermi sa proste povolí. Stačí to takto?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/345013/
Ahojte mam na vas otazku, ti co viete prosim o vyjadrenie:
Po odstaveni supravy vypusti ten kto zaistuje supravu proti ujdeniu z hadic vzduch (z priebezneho potrubia), kolko odhadom moze ostat suprava zabrzdena? casom vyfuci vsetok vzduch z priestorov brzdy a nastane uplne odbrzdenie supravy? kolko to asi trva?
Co sa tyka lokomotiv, tam je to zasa ako ked ostava este nejaky vzduch v vzduchojeme? Je to spravne tak ze ak sa odstavi loko a vypusti tlak z priebezneho tak ostava lokomotiva zabrzdena a zo vzduchojemu sa dalej po uniku vzduchu z priestorov brzdy dostava vzduch do pomoc. vzduchojema a dalej doplna straty na opacnej strane membrany ako je priebezne potrubie? teda je to spravne tak ze rusen bude zabrzdeni dovtedy, dokedy sa minie vsetok vzduch aj z vzduchojemu?
Dalej by ma este zaujimalo ci je pri odstaveni vhodnejsie nechad pridavne brzdice odbrzdene aby netestnostou nedochadzalo k uniku vzduchu? alebo je to nezmysel a je lepsie pri odstaveni zabezpecit hdv aj vyfuknutim z priebezneho aj naplnit valce pridavnymi?
Ak sa najde niekto ochotny kto mi toto objasni, vrele dakujem! prajem pekny den
Po odstaveni supravy vypusti ten kto zaistuje supravu proti ujdeniu z hadic vzduch (z priebezneho potrubia), kolko odhadom moze ostat suprava zabrzdena? casom vyfuci vsetok vzduch z priestorov brzdy a nastane uplne odbrzdenie supravy? kolko to asi trva?
Co sa tyka lokomotiv, tam je to zasa ako ked ostava este nejaky vzduch v vzduchojeme? Je to spravne tak ze ak sa odstavi loko a vypusti tlak z priebezneho tak ostava lokomotiva zabrzdena a zo vzduchojemu sa dalej po uniku vzduchu z priestorov brzdy dostava vzduch do pomoc. vzduchojema a dalej doplna straty na opacnej strane membrany ako je priebezne potrubie? teda je to spravne tak ze rusen bude zabrzdeni dovtedy, dokedy sa minie vsetok vzduch aj z vzduchojemu?
Dalej by ma este zaujimalo ci je pri odstaveni vhodnejsie nechad pridavne brzdice odbrzdene aby netestnostou nedochadzalo k uniku vzduchu? alebo je to nezmysel a je lepsie pri odstaveni zabezpecit hdv aj vyfuknutim z priebezneho aj naplnit valce pridavnymi?
Ak sa najde niekto ochotny kto mi toto objasni, vrele dakujem! prajem pekny den
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/343706/
Duko,
ono zalezi od toho co Robo tym inym zvukom kompresorov myslel
Niektore kosicke 163.0 mali taky strasne "kvilivy" zvuk, nie taky, ako maju 362/363 ked na nich rezonuje ta tlmivka, to bol este vacsi hluk . Mozno 362.001 by vedel, ked mu chodia "pod nosom", ale prave toto si myslim, ze bolo dane tym stavom kompresorov, resp. jeho nahonu. Dal by som aj video, kde to je pocut, ale ziadne som nenasiel . Len same 100vkove 163ky tam su
A dik za info o vetrakoch na 362 ČD
ono zalezi od toho co Robo tym inym zvukom kompresorov myslel
Niektore kosicke 163.0 mali taky strasne "kvilivy" zvuk, nie taky, ako maju 362/363 ked na nich rezonuje ta tlmivka, to bol este vacsi hluk . Mozno 362.001 by vedel, ked mu chodia "pod nosom", ale prave toto si myslim, ze bolo dane tym stavom kompresorov, resp. jeho nahonu. Dal by som aj video, kde to je pocut, ale ziadne som nenasiel . Len same 100vkove 163ky tam su
A dik za info o vetrakoch na 362 ČD
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/343399/
Robo, peršing: zvuk kompresorov, ale aj ventilátorov je závislý od stavu tlmiviek. Ak má tlmivka povolené jadro, tak je ten efekt silnejší AJj preto tento efekt do značnej miery pominul s novým unipulzom, ktorý pracuje na iných frekvenciách.
Dnes som tak okukával českú 362 a na nej išli vo výkone vetráky na dochladenie do doby, keď zopol vyrovnávač osových tlakov. Potom začali revať naplno. Čiže signál ide odtiaľ, ako som predpokladal. A je to tak fakt iba kôli tomu, ako sa k tomu stavia údržba príslušného depa.
Dnes som tak okukával českú 362 a na nej išli vo výkone vetráky na dochladenie do doby, keď zopol vyrovnávač osových tlakov. Potom začali revať naplno. Čiže signál ide odtiaľ, ako som predpokladal. A je to tak fakt iba kôli tomu, ako sa k tomu stavia údržba príslušného depa.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/343341/