Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Mne proste príde divné, že moderné AH je zabrzdenejšie ako prehistorický AB
tratovak: Jednoducho preto, lebo to nie je primárne permisívny stoj. Spomínal som možné problémy s počítačom osí, zdržanie vyplývajúce z činnosti ETCS, ... Proste AH s počítačmi osí a ETCS nie je skonštruované na to aby sa tam okolo tej červenej chodilo, a to že sa môže po 10 min ak sa nedovoláš do niektorej stanice je len akási berlička, ktorú niekto vymyslel, že keby náhodou sa cestou rozdrbalo spojenie aj zabzar naraz a normálne by tam vôbec nemusela byť (obdobne zrejme aj tá privolávačka). Proste niekto zo zodpovedných ľudí na ŽSR si myslí, že výpadky rdtel. spojenia budú také bežné, že ich treba mať ošéfované a v núdzovom prípade sa musí dať obísť sa bez rdst aj na trati. Či je to dobré alebo zlé neviem posúdiť.
Skúsim to obrátiť. Keby bol namontovaný autoblok s ETCS a počítačmi osí, vo výsledku by to znamenalo len toľko, že by sa vďaka tomu napokon chodilo cez červenú viac než je zdrávo (lebo prejde stoj nejaký vlak za osobákom, ten za ním musí zastaviť, ostane kolesom na čidle, to skočí do chyby, ďalší oddiel skočí na červenú a bude čakať na reset počítača osí, za tým pôjde IC pod ETCS, ktoré cez celý ten oddiel bude musieť ísť 40, ...). Ďalej napr. 362.001 tu popisoval scenár akým by bolo (za asistencie bezpečného prenosu čísel vlakov) možné riešiť automaticky reset počítača osí pri chybe. Takýto scenár je ale použiteľný len za podmienky, že tam už nepribudnú žiadne osi, ktoré by patrili inému vlaku.
A LVZ nie je podmienkou funkčnosti (do tých 100-120 by sa to možno dalo vydržať), ale rozumnej použiteľnosti AB.
P.S.: bola už niekedy medzi BA - NMNV použitá privolávačka na AH?
Nie, celkom kľudne môže. Ani na poloautobloku (AH) nie je ta červená až tak strašne ultra červená...
Ž1, čl. 116:"Ak zastaví vlak na trati bez AB pred oddielovým návestidlom zakazujúcim jazdu alebo návestiacim pochybnú návesť a nie je možné spojenie ani s jednou zo susedných staníc, smie vlak pokračovať v jazde najskôr 10 minút po zastavení pri oddielovom návestidle."
Ak sa mýlim a dačo mi v predpise uniklo, cestuj pre Tvoju bezpečnosť radšej autobusom.
tratovak: Veľmi jednoducho. Aby bolo zachované to "auto" toho autobloku aj v prípade, že sa čosika potento - vtedy návestidlo spadne na stoj a zostane na stoj až kým to nikto nedá dohromady, no a na utekanie k traťovému telefónu v časoch mizernej rádiofikácie nebolo kedy, tak sa povedalo, že sa proste pôjde, ako keby tam bola privolávačka (len to vyžaduje detekčný prostriedok bez nutnosti i len mimoriadnych zásahov obsluhy => KO a líniový prenos návestí, najlepšie bez kontroly rýchlosti => inak by bolo zdržanie mohutné). Zároveň to v časoch minulých bolo určené pre lepšie využitie miesta na trati v prípade nezjazdnosti či iného dôvodu štósovania vlakov.
a prečo sa na červenú na AB korzuje a na AH nie, keď obe sú automatické a červená/zelená tam naskakuje bez zásahu človeka?
Na červunú na AH aj na AB môžeš korzovať úplne rovnako, akurát na AB sa pohneš po zastavení hneď, kým na AH civieš na lampu 10 minút a pohneš sa až potom.
Ako vlastne zistim, ze cervenobielopruzkovane navestidlo s navestou "stoj" je oddielove navestidlo AH a nie napr. vchodove ci krycie? Zvlast v pripade, ked jeho predzvestou je ine oddielove navestidlo, teda nevidel som ziadny predzvestny kriz ani upozornovadla? Teda ako, ked neberiem do uvahy poznanie trate?
Tak nijak. Je to možno zarážajúce, ale rušňovodič nemá v rozsahu svojich znalostí štítky na návestidlách.
Každopádne, ako tu už bolo napísané, rozhodujúce je poznanie trate. Pri každej červenej zastaviť musí, ak je pri oddiele autobloku, rozozná to ľahko podľa bielého stĺpa, môže ťahať hneď, pokiaľ má pred sebou červeno-biely stlp návestidla, má 5 minút času na uvažovanie a študovanie TTP, či sa mu patrí ozvať výpravcovi a 10 minút na to, či sa okolo červenej šajby napokon rozbehne alebo tam má stať naveky.
tratovak: Tá privolávačka tam môže byť napr. preto, lebo ju tam niekto chcel. Nepochopiteľné? Nevadí! (možno tam nakoniec ani nebude ...) Ak je rádiotelefónne spojenie vybavené nahrávaním, môže ju bezproblémovo nahradiť nadiktovaný rozkaz Z. Základný rozdiel medzi AB a AHr je, že kým na AB sa chodí okolo červenej ako na korze, na AHr sa okolo nej chodí len veeeľmi výnimočne (technicky môže byť toto rozdiel oveľa závažnejší, než sa zdá).
A pokiaľ ľudom v SIEMENSe nenabulikal niekto, že AHr môže byť v medzistaničnom úseku len jedno, a pokiaľ toľko vlakov utiahne elektroenergetika - pokiaľ viem, návestidlá na BA-NMnV by vraj mali byť umiestnené na elektrické medzidobia, potom zhusteniu návestidiel okrem kešov, ktoré padnú na inštaláciu nových AH2000, úpravy adresného SW v ILTIS, doplnenie technologických prvkov ETCS + doprogramovanie ďalších telegramov, naozaj nebráni.
tratovak: Ono to nie je len o tom. Autoblok nema rad (bez problemov tak funguje, inak by nemohli byt priecestia, ale znizuje sa jeho spolahlivost), ked ma na jeden oddiel viac ako jeden kolajovy obvod (a schvalne sa pri jazde okolo AB na stoj pozerajte, ci v tom oddieli nahodou neni priecestie). Maximalna rozumna dlzka KO je 1300-1500m, s tym, ze cim je dlhsi, tym vacsie ma problemy s rusenim a spolahlivostou.
No a posledna vec, autohradla a vyhybne su vraj na slovenskom koridore rozmistnene presne tak, aby zodpovedali elektrickym naslednym medzidobiam pri 120km/h (to je to na co sa furt kasle, a potom sa trhaju troleje, masinam strielaju HV a vypadavaju napajacie stanice). Ak je tomu naozaj tak, potom by tam bol AB vysoko zbytocny luxus a treba najprv doriesit elektroenergetiku.