Koridory a vysokorychlostní tratě

a urobiť strojné prpracovanie takéhoto úseku nie je otázka hodín. To je robota na dva dni
Tiež mi niekedy vadí "červenočapičiarske" myslenie kedy sú potrebné všetky kolaje a výhybky a neni toho boha dať výluku, a keď potom človek stojí pri trati pozerá ako vlaky nejazdia... Ale v tomto im za pravdu dávam.

ostatné vlaky snáď niekedy vyrieši ETCS L3

JOHnZ

ale v niecom ma 362.001 pravdu. Predstav si napr. vyluku 2. tratovej kolaje medzi Sekvicami a Ciferom. V Senkviciach vyuzijes len polku stanice, do celej stanice sa da dostat od Trnavy iba od 2. kolaje, do celej ciferskej stanice sa od Senkvic dostanes iba od 2. tratovej kolaje, cize opat iba polka stanice....suma sumarum 13km s AH Vrsok a dve polstanice s jednokolajnou prevadzkou

ibaže ak máš len jednu spojku a výluku "blbej" traťovej kolaje, tak máš v stanici k dispozícii len dve kolaje a jednu hranu. Čiže ostatné vlaky budú kde? V prípade dvoch spojok sú k dispozícii všetky staničné kolaje.

362.001: To akože umiestnením druhej spojky zázračne zmizne vylúčená koľaj? Ja som tu poukazoval na to, že keď máš vyhodenú traťovú koľaj, tak je vždy základným zdrojom meškania samotná výluka, manipulácia v stanici s jednoduchou spojkou je už len "čerešnička na torte".

A inak na tých tvojich fotkách z toho Nemecka sú tiež do radu polovičné spojky.

D.C.:
Hej, len 50-ková spojka oproti 100-kovej parkrát do roka zvýši meškanie o minútu, kým chýbajúca spojka minimálne o 15 minút.

A je po diskusii

Prečo spojky mezi 1 a 2 musia byť na 100? Ako často sa to využíva v normálnej prevádzke? A keď už bude mimoriadnosť a bude sa musieť prechádzať medzi skupinami, tak zbrzdenie na 60 sa už hádam párkrat do roka znesie.

Tak tato "otazko-odpoved" je zrejme aj odpovedou na to, preco je v malych staniciach len jedna spojka na kazdom zhlavi. Zrejme sa to parkrat do roka tiez znesie...

D.C. lenže v tej Trnave nie je ani 50-ka ale 40

Je pravda že o "pár" rokov tieto neduhy ktoré kritizujem, vyrieši ETCS, ktorého informácie budú nadradené návesteniu návestidiel a tak vlak bude musieť mať zníženú rýchlosť až pred konkrétnou výhybkou a nie ako teraz, kilometer pred stanicou pri vchodovom návestidle.
Len dajme si na vážky, či o tých pár rokov bude záujem o cestovanie železnicou, ak teraz nevyužívame ani to čo sme postavili...

Prečo spojky mezi 1 a 2 musia byť na 100? Ako často sa to využíva v normálnej prevádzke? A keď už bude mimoriadnosť a bude sa musieť prechádzať medzi skupinami, tak zbrzdenie na 60 sa už hádam párkrat do roka znesie. To len na margo dĺžky staníc.

Vihirlat

k Pezinku
- zo strany od BA je rychlost do vyhybiek 80 km/h
- zo strany od TT je iba 60 km/h, zrejme kvoli tomu, ze nastupistia zacinaju iba 100 m od konca vyhybky a neviem, ci existuje suprava, ktory by pri rozbehu dosiahla na tej vyhybke vyssiu rychlost...

k Trnave
- s tou 60-kou som sa v predoslom prispevku sekol. Mas pravdu, je to tam na 50 km/h. Je to tym oblukom bez prevysenia...

Ako pisal kolajar, toto vsetko posudzovali dopravni technologovia, ktori to vsetko posudzovali aj z hladiska dynamiky jazdy, takze dovody, preco su niekde vyhybky na nizsiu rychlost, urcite existuju a su opodstatnene...

dansz
dopravni technologovia" - to je sukromna firma

Myslim, ze prave toto je vyhodou. Sukromna firma ma motivaciu urobit to co najlepsie, aby si nepokazila meno a aby tak mohla ziskat dalsie zakazky a aby tak na trhu prezila... (aj ked zrejme u nas je to este snom, aby to takto fungovalo)

Aku motivaciu ma vlastny zamestnanec? Dajako preckat do 14:00 a potom ist domov? Samozrejme, cest vynimkam, ktorym o nieco ide a beru svoje zamestnanie ako poslanie...

Len prečo v tej Trnave tá 60-ka nie je... Prečo je v Pezinku 60-ka, vo Veľkých Kostoľanoch dokonca len 50 na komplet prestavovanej stanici. No a to vysunutie vchodových návestidiel limituje aj zábrzdná vzdialenosť 1500m, zoberme si také Piešťany kam sa až dostali 1S a 2S. Ale dobre, nevyjadrujem sa viac, nereagujte na mňa, ďakujem.

Vihorlat

Trnavu by som fraskou nenazval. Ina moznost tam nie je. V tych oblukoch v kolajach bez prevysenia, ktore su pri nastupistiach, vyssiu rychlost ako 60 aj tak nedosiahnes, tak naco vyhybky na 80...

No a inde su vyhybky do predjazdnych kolaji standartne na 80 km/h.

Moje zamyslenie: Ak by sme tam aj dali vyhybky na trebars 100 km/h a doplnili zhlavia o dalsiu spojku, co dosiahneme? Predlzime tym stanicu o cca 150 m na kazdu stranu, teda vysunieme vchodove navestidlo tiez o priblizne 150 m. A teraz otazka: je casovo kratsie ist rychlostou 100 km/h predlzenu trasu alebo rychlostou 80 km/h sucasnu trasu. Obavam sa, ze velky rozdiel tam nebude, ak vobec to vyjde v prospech rychlosti 100 km/h...

Aby som nebol zle pochopený, niektoré veci SVK koridorizácie ani mne hlava neberie, súhlasím napr. s vihorlatom, ale netreba za to pranierovať kolajara. Napr. ak už sa pristúpilo na to, že perony sú pri predjazdných kolajaách (na tých kysuciach naozaj nechápem prečo), tak mali ostať Jur, Brestovany, Brunovce ako výhybne, s tým, že nástupišťa budú predsunuté na záhlavie aby bolo kam s nákladmi, správkami a pod. Alebo aspoň pre takéto riešenie mala byť urobená príprava.

Peťo, ja si tu otázku dávam tiež. Ale tí čo prídu po nás to snáď raz ocenia...

Kolajar:
Ja si Ťa vážim a uznám, že sa snažíš robiť dobrú vec, v ktorej si odborník.
Takisto Ťa obhájim slovami tratovaka, že ako projektant projektuješ všetko v takej forme, v akej si to zadal objednávateľ - ŽSR.
Ale na druhej strane ma prekvapuje, že niektoré neobhájiteľné špásy a nezmysly obhajuješ, ako píš balik.
Nástupištia pri "predjazdných" koľajach:
Pozri, či už tá trať vzorová je alebo nie je, existuje, je to možné riešenie, denne sa tam prepravia tisíce cestujúcich a funguje dobre.
Podobné riešenie nenájdeš iba tam, priložil som fortku Eschede z inej štreky iba preto, že som si tam bol hodou okolností (a zvyšného času) pozrieť miesto nešťastia, čo neznamená, že tam, kde som to nefotil, tam to nie je. Je to po celej Európe a je to dobre. Vysunuté peróny v našich podmienkach sú rozmar.
Aby som monológ preformuloval na diskusiu, zopár veľmi konkrétnych otázočiek, ak ich zodpovieš, presvedčíš ma, že je to skutočne dobra idea:

Koľko ľudí čakajúcich na ostrovných nástupištiach ročne zabije sfúknutím tlakovou vlnou pod kolesá vlaku?
Ako sa zaistí bezpečnosť cestujúcich nástupištiach zastávok tej istej trate, ktoré budú mať perón aj naďalej pri koľaji?
Ako sa v dlhodobom časovom horizonte zabezpečí spoľahlivá a správna funkcia prestavovania štíhlych výmen (intenzívne využívané, zastavujúci vlak/tranzit) v diaľkovo ovládaných dopravniach v zimných mesiacoch a fujaviciach, kedy sa z výhodou zakonzervujú stanice na prechod po prvej a druhej?
Ako sa obháji slabá, vlastne nijaká využiteľnosť relatívne veľkej štvorkoľajnej stanice predĺženej o štíhle výkybky pre odstavovanie nákladných vlakov, vozňov a traťových strojov?
Ako sa obháji predĺženie jazdných dôb prímestských vlakov s vysokou dynamikou, ktoré budú musieť celým obvodom stanice jazdiť zníženou rýchlosťou, v spojení so zvýšenou spotrebou vzduchu pri dvojitom brzdení a nevyužití dynamiky prímestskej jednotky pri rozjazde na maximálnu rýchlosť (čo je u tohto druhu dopravy hlavnou filozofiou nás - trakčárov)?

Ja netvrdím, že treba ostrovné nástupiska priam, ale sú po dopravnej stranke jednoznačne najlepším riešením. Problém so zábranami tam nemám, ani nijaký nevidím. Sú rovnako neestetické ako nástupište samotné.
Ak to nejde tak, určitým kompromisom je vybudovanie "zástavky v obvode stanice" čo som priložil na fotkách, kvôli inšpirácii, nie kritizovaniu. Skúšal som (pri fotení vlakov idúcich vysokou rýchlosťou, viď Eschede) stáť na hranici bezpečnosti - žltej čiare a okrem nepríjemného pocitu a prvotného nárazu tlaku vzduchu od čela rušňa ma žiaden tlakový vzduch nebezpečne neposúval po nástupišti. Je to teda len o pocitoch, hovorím z vlastnej skúsenosti, kto sa bojí, nech nechodí von ani za veterného počasia.

Dobre tratovak, kolajar, povedzme že ste ma, hlupáka z prevádzky, s hlavnými koľajami bez perónov presvedčili... Ale ak nechceme mať z vchodu k perónu frašku aká je v Trnave (pravda tu to pramení z perónov situovaných v oblúku, možno by mal niekto v Trnave objaviť čaro plechových tabuliek s číslicou 5 na hlavných návestidlách), tak k perónom treba minimálne výhybky pre rýchlosť 80 km/h, najlepšie 100 km/h. Možno by bol zaujímavý prepočet, koľko by bola jazdná doba zastávkového vlaku osobnej dopravy ak by boli peróny pri hlavných koľajach a aká je teraz. Ale dobre...

Peto, len aby sme sa tych 200km/h dozili..mam 24, aku mam nadej??

V tomto sa musím postaviť na kolajarovu stranu. Už som to písal neraz. Je to vec koncepcie a koridory ŽSR sú koncepčne riešene inak ako SŽDC. Prechod na 200 km/h bude na koridoroch ŽSR menej bolestivý ako na SŽDC. Aj vďaka perónom pri predjazdných koľajách. A vo viacerých miestach bude tá 200 možná iba vďaka naklápačkam.
A o výhodach tej, ktorej koncepcie sa tu bavíme. Výhody tej slovenskej budemo mocť (možno) oceniť až o niekolko päťročníc...

milan_BJ: Mas to v maily ... dlzky kolaji nepusti viacero faktorov